Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 15Co/366/2017 z 17. 12. 2019 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 17. decembra 2019, sp. zn. 15Co/366/2017, ECLI:SK:KSBA:2019:1509206296.2 Krajský súd Bratislava | 15Co/366/2017 | ECLI:SK:KSBA:2019:1509206296.2 | 2019-12-17 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Vlastníctvo bytov a nebytových priestorov Citované ustanovenia: zákon č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, § 6 zákona č. 182/1993 Z. z., § 8 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z., § 8a ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z., § 8a ods. 2 zákona č. 182/1993 Z. z., § 10 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z., § 10 ods. 4 zákona č. 182/1993 Z. z., § 10 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z. z., § 10 ods. 6 zákona č. 182/1993 Z. z., CSP, § 387 ods. 1 CSP, § 387 ods. 2 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/5d8b64ff-e24a-421e-9610-e5193e19e176 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1509206296.2 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 15Co/366/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1509206296
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1509206296.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov
senátu JUDr. Evy Mészárosovej a JUDr. Silvie Walterovej v právnej veci žalobcu: Bratislavská
správcovská spoločnosť, s. r. o. (pred zmenou názvu Petržalská správcovská spoločnosť, s.r.o.),
Bratislava, Rusovská cesta č. 36, IČO: 36 838 209, zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Marián
Kurhajec, s.r.o., Bratislava, Bajkalská č. 13, IČO: 36 860 662, za ktorú koná JUDr. Marián Kurhajec, proti
žalovanému: PRVÁ SLOVENSKO - ČESKÁ REALITNÁ SPOLOČNOSŤ, s.r.o., Bratislava, Škultétyho č.
16/52, IČO: 35 935 049, zastúpený JUDr. Dušanom Daňovým, advokátom v Bratislave, Nám. M. Benku
č. 15, o zaplatenie sumy 334,47 €, s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Bratislava III. zo dňa 17. januára 2017, č.k. 43 C 67/2011-165, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Bratislava III. zo dňa 17. januára 2017, č.k. 43
C 67/2011-165, p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava III. rozsudkom zo dňa 17.1.2017, č.k. 43 C 67/2011-165, žalobu zamietol
a žalobcovi uložil povinnosť žalovanému v plnom rozsahu nahradiť trovy konania vo výške, o ktorej
rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením. Nevyhovel tak žalobe, ktorou sa žalobca
domáhal zaplatenia sumy 334,47 € (9.986,-- Sk) žalovaným titulom nedoplatku na vyúčtovaní za služby
spojené s užívaním bytu č. XX nachádzajúci sa v bytovom dome v H. na D. ulici č. XX za
obdobie od 1.1.2006 do 28.2.2006, ktorého bol žalovaný v čase od 4.10.2005 do 14.3.2006 vlastníkom.

2. Rozsudkom, čiastočným, zo dňa 8.12.2011, č.k. 43 C 67/2011-96, súd prvej inštancie rozhodoval o
časti istiny, týkajúcej sa zaplatenia sumy 57,83 €. V tejto časti žalobu zamietol s odkazom na ustanovenie
§ 8, § 8a, § 3 ods. l zákona č. 182/1993 Z.z., keď mal za to, že žalovaný svoju povinnosť v danej sume
splnil (spolu s inou povinnosťou). Na odvolanie žalobcu odvolací súd uznesením zo dňa 29.2.2016, č. k.
2 Co 113/2012-125, rozsudok zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Vytýkal súdu prvej inštancie, že z
odôvodnenia čiastočného rozsudku nie je zrejmé, čomu zodpovedá suma 57,83 € zaplatená v roku 2006
(či ide o nedoplatok za služby spojené z užívaním bytu vzniknutého v roku 2005 alebo v roku
2006), ktorú mal žalovaný už zaplatiť; tým viac, keď je stále sporné, či ju žalovaný skutočne zaplatil. Uložil
súdu prvej inštancie v ďalšom konaní konať naraz o celom nároku vychádzajúc zo žaloby, z dôvodov
doteraz uvedených stranami sporu, vrátane dôvodov uvádzaných v odvolaní žalobcu, za ich
aktívnej účasti vykonať dokazovanie potrebné pre rozhodnutie, vykonané dôkazy dôsledne vyhodnotiť
v súlade s ustanovením § 132 O.s.p., a až následne vo veci o celom nároku žalobcu rozhodnúť (naraz v
konečnom rozhodnutí), pričom rozsudok bude obsahovať všetky náležitosti vyplývajúce z ustanovenia
§ 157 ods. l, ods. 2 O.s.p.



3.1. V ďalšom konaní sa súd prvej inštancie riadil právnym názorom odvolacieho súdu, z už vykonaného
dokazovania, z doplneného dokazovania, zistil nasledovný skutkový stav veci. Vlastníkom bytu č. XX,
nachádzajúci sa v bytovom dome súpisné č. XXXX na D. ulici č. XX v H., postavený na parcele registra
„C“ č. XXXX, vedený v LV č. XXXX pre okres H. V, Obec BA-m.č. C., katastrálne územie C., bol
žalovaný v čase od 4.10.2005 do 14.3.2006. V čase od 2.6.2004 boli vlastníkmi tohto bytu C. N. a Y. N.,
rodená M., od 14.3.2006 boli vlastníkmi predmetného bytu V.. C. S., C.., a Y. U.. Žalobca a vlastníci bytov
a nebytových priestorov uvedeného bytového domu súpisné č. XXXX, na D. ulici č. XX v H., uzatvorili
podľa § 8a zákona č. 182/1993 Z.z o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, v znení
platnom v tom čase, dňa 18.12.2007 zmluvu o výkone správy č.16/2007, s účinnosťou od 1.1.2008,
ktorú ako vlastníci predmetného bytu č. XX podpísali V.. C. S., C.., a Y. U.. Žalovaný dňa 14.3.2006
tromi platbami na osobitné účty pôvodného správcu (BP C. s.r.o.) uhradil vyčíslený nedoplatok, ktorý
evidoval pôvodný správca na platbách za obdobie 01 až 12/2005 a za mesiace 01-03/2006 v sumárnej
analýze špecifikovaných ako „Účet BPP“: nedoplatok v sume 17.238,-- Sk (572,19 €), tzn., zrejme na
platbách - odplata za správu; „Účet FONDOP“: nedoplatok v sume 3.230,-- Sk (107,21 €), tzn. zrejme
na platbách do fondu údržby a opráv a „Účet SLUŽBY“: nedoplatok v sume 77.983,-- Sk
(2.588,56 €), tzn. zrejme na platbách za služby spojené s užívaním bytu. Zo sumárnej analýzy platieb
za obdobie od 1.1.2005 do 31.3.2006 vystavenej spoločnosťou BP C. s.r.o. dňa 14.3.2006 pre C. N.,
D. č. XX/XX, H., vyplýva, že menovaný sa prisťahoval do bytu dňa 1.5.2004 a odsťahoval
sa (neuvedené), pričom pôvodný správca evidoval k 1.1.2005 nedoplatok na platbách 0,00 Sk a za
mesiace 01 až 12/2005 vrátane mesiacov 01-03/2006 nedoplatok na platbách spolu v sume 77.983,--
Sk; konkrétne na „Účet BPP“: nedoplatok v sume 17.238,-- Sk, na „Účet FONDOP“: nedoplatok
v sume 3.230,-- Sk a na „Účet SLUŽBY“: nedoplatok v sume 77.983,-- Sk. Zo sumárnej analýzy platieb
za obdobie od 1.1.2006 do 30.4.2009, vystavenej BP Petržalka s.r.o. dňa 24.4.2009 (v tom čase už nebol
správcom uvedeného bytového domu) pre C. N., D. č. XX/XX, H., vyplýva, že menovaný sa prisťahoval
do bytu dňa 1.5.2004 a odsťahoval dňa 28.2.2006, pričom k 1.1.2006 bol evidovaný
nedoplatok na platbách (zálohové) za „Účet SLUŽBY“: spolu v sume 49.101,-- Sk; k
14.3.2006 bola evidovaná platba v sume 77.983,-- Sk a preplatok bol v sume 20.468,-- Sk; k 19.6.2006
bol opäť evidovaný preplatok z vyúčtovania k 31.12.2005 v sume 1.184,-- Sk a celkový
preplatok v sume 21.652,-- Sk; k 17.7.2006 bol uvedený preplatok zaúčtovaný ako platba a vykázaný
0,-- Sk zostatok, tzn. správca neevidoval za uvedené obdobie na účte za „SLUŽBY ani nedoplatok a ani
preplatok; k 30.6.2007 bol opätovne na platbách (zálohových) za „Účet SLUŽBY“: evidovaný nedoplatok
v sume 9.986,-- Sk po zaúčtovaných úhradách (2 x 4.207,-- Sk za 01 a 02/2006 a preplatok vyúčtovaný
za rok 2005 v sume 1.184,-- Sk). Na základe vyúčtovania UK, TUV, SV a služieb spojených s užívaním
bytu č. XX, D. č. XX, H., za rok 2006, zo dňa 31.5.2007 vystavené predchádzajúcim správcom (BP
C., s.r.o.) pre vlastníka C. N., bol za obývané obdobie 1.1.2016 - 28.1.2006 vyúčtovaný nedoplatok po
započítaní úhrad k 30.4.2007 v sume 9.986,-- Sk/331,47 €. Z uvedeného vyúčtovania
vyplýva, že účtované boli 2 x 3 osobomesiace (3 osoby v byte za 2 mesiace) a síce náklady za ústredné
kúrenie v sume 7.678,64 Sk - úhrada v sume 4.078,-- Sk - nedoplatok v sume 3.600,64 Sk; teplá voda v
sume 7.948,70 Sk - úhrada v sume 1.740,-- Sk - nedoplatok v sume 6.208,70 Sk; studená voda v sume
1.558,10 Sk - úhrada v sume 854,-- Sk - nedoplatok v sume 704,10 Sk; opravné vyúčtovanie na sumu
233,31 Sk --úhrada v sume 0,-- Sk - preplatok v sume 233,31 Sk; odvoz a likvidácia odpadu v sume
478,39 Sk - úhrada v sume 600,-- Sk - preplatok v sume 121,61 Sk; elektrická energia v sume
143,-- Sk - úhrada v sume 184,-- Sk - preplatok v sume 41,-- Sk; výťah v sume 101,92 Sk - úhrada v
sume 100,-- Sk - nedoplatok v sume 1,92 Sk; zrážková voda v sume 16,84 Sk - úhrada v sume 0,-- Sk
- nedoplatok 16,84 Sk; upratovanie v sume 377,86 Sk - úhrada v sume 466,-- Sk - nedoplatok
v sume 88,14 Sk; ST v sume 0,-- Sk - úhrada v sume 22,-- Sk - preplatok v sume 22,-- Sk; „do...ovanie
kontajner. stan.“ v sume 0,-- Sk - úhrada v sume 58,-- Sk - preplatok v sume 58,-- Sk; poplatky (byty -
nebyty) v sume 18,50 Sk - úhrada v sume 0,--Sk - nedoplatok v sume 18,50 Sk; spolu mal zaplatiť sumu
18.088,-- Sk - úhrada bola v sume 8.102,-- Sk - nedoplatok zostal v sume 9.986,-- Sk. Spolu vyčíslený
nedoplatok za náklady za „Služby“ spojené s užívaním bytu teda predstavuje žalovanú sumu 9.986,--
Sk/334,47 € (18.088,-- Sk - 8.102,-- Sk). Z vykonaného dokazovania tiež vyplýva, že nevyúčtovateľné
zálohové platby za správu v sume 312,-- Sk a do fondu opráv v sume 1.292,-- Sk boli uhradené, tzn.
správca neevidoval za uvedené obdobie ani nedoplatok a ani preplatok.
3.2. Nadväzne na ustanovenie § 6, § 8 ods. l, § 8a ods. l veta prvá a veta tretia, ods. 2, ods. 3, ods. 6,
§ 10 ods. l, ods. 4, ods. 5, ods. 6 zákona č. 182/1993 Z. z o vlastníctve bytov a nebytových
priestorov v znení účinnom dňa 1.7.2007, § 8a ods. 2, ods. 4 zákona č. 182/1993 Z.z.
v znení účinnom do 30.6.2007, súd prvej inštancie dôvodil, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a



nepreukázal uplatnený nárok čo do jeho výšky, i keď právny základ vyplýva z § 10 citovaného zákona.
Predovšetkým si žalobca nesplnil povinnosť tvrdenia, keď sporné účtovné položky za jednotlivé plnenia,
ktoré pôvodný správca vyúčtoval dňa 31.5.2007 na meno C. N., nešpecifikoval tým, že by uviedol na
základe čoho, z akého účtovného obdobia, akého vzťahu (zmluvy s dodávateľom, a pod.), boli
účtované ako vynaložené náklady správcom za konkrétne služby, teda či na základe zmluvy o výkone
správy uzatvorenej vlastníkom bytu s predchádzajúcim správcom, resp. odsúhlasenia vlastníkmi podľa v
danom čase platenej a účinnej úpravy, príp. predložením zmlúv s konkrétnymi dodávateľmi
alebo faktúr a za aké obdobie, na podklade ktorých vyúčtoval jednotlivým vlastníkom bytov sporné
náklady za dodávku služieb tak, aby bolo možné preskúmať a posúdiť správnosť sporného vyúčtovania
práve vo vzťahu k žalovanému ako vlastníkovi bytu č. XX a za obdobie od 1.1.2016 do 28.2.2006,
na základe ktorého si žalobca pohľadávku uplatnil. Žalobca neuviedol a ani nepreukázal skutočne
fakturované služby uvedenými dodávateľmi správcovi, správnosť fakturácie resp. odborným posudkom,
alebo stanoviskom odborne spôsobilej osoby neobjasnil ani spôsob a správnosť rozúčtovania nákladov
na jednotlivé byty a nebytové priestory v dome za dané obdobie (01, 02/2006). Žalobca sa obmedzil
iba na jediný doklad, z ktorého vyúčtovanie nákladov zo strany správcu a úhrad zo strany vlastníka
bytu vyplývalo, a síce „Vyúčtovanie UK, TUV, SV a služieb spojených s užívaním bytu č. XX, D. XX, H.
za rok 2006“ vystaveným predchádzajúcim správcom (BP C., s.r.o.) dňa 31.5.2007 pre vlastníka C. N.
(vlastník bytu pred nadobudnutím vlastníctva žalovaným od 2.6.2004 do 3.10.2005) a ktorého správnosť
žalovaný sporoval. Vzhľadom na túto spornosť bol práve žalobca povinný preukázať svoje tvrdenia o
správnosti vyúčtovaných položiek. Predložená zmluva o výkone správy zo dňa 18.12.2007 a účinná od
1.1.2008 bola vo vzťahu k uplatnenému nároku (vyúčtovanie za 01 a 02/2006) právne bezvýznamná a
bola dôkazom len vo vzťahu k pôvodne namietanej aktívnej legitimácii žalobcu v danom konaní. Mal za
to, že žalobca na základe zmluvy o výkone správy zo dňa 18.12.2007 a právnej úpravy v zmysle § 8a
zákona č. 182/1993 Z.z. v spore bol nositeľom aktívnej vecnej legitimácie, čo žalovaný
neskôr v konaní nesporoval. Nezohľadnil žalovaným vznesenú námietku premlčania
nárokov, nakoľko žalovaný nárok (úhrada nedoplatku na základe ročného vyúčtovania nákladov) vznikol
žalobcovi (jeho právnemu predchodcovi) najneskôr dňa 31.5.2007 a všeobecná trojročná premlčacia
doba (§ 101 Občianskeho zákonníka) na jeho uplatnenie začala plynúť po 15 dňoch od doručenia
vyúčtovania vlastníkovi, teda najskôr dňa 16.6.2007 a uplynula dňa 16.6.2010. Žaloba vo veci samej
bola podaná dňa 5.5.2009, teda včas. Súd prvej inštancie ďalej dôvodil, že zákon č. 182/1993 Z.z. (lex
specialis) upravuje okrem iného práva a povinnosti vlastníkov bytových domov,
vlastníkov bytov a nebytových priestorov a správu bytových domov, vzhľadom k čomu sa na dané právne
vzťahy všeobecná právna úprava podľa Občianskeho zákonníka použije len subsidiárne. Tento zákon
rozlišuje dve formy správy domu a to zriadením spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov v
dome alebo uzavretím zmluvy o výkone správy s inou právnickou alebo fyzickou osobou. Správu domu
charakterizuje ako obstarávanie služieb a tovaru, ktorými správca alebo spoločenstvo zabezpečuje pre
vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome prevádzku, údržbu, opravy a udržiavanie spoločných
častí domu, spoločných zariadení domu, priľahlého pozemku a príslušenstva, služby spojené s
užívaním bytu alebo nebytového priestoru, vedenie účtu domu v banke, vymáhanie škody, nedoplatkov
vo fonde prevádzky, údržby a opráv a iných nedoplatkov a iné činnosti, ktoré bezprostredne súvisia
s užívaním domu ako celku jednotlivými vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v dome (§ 6 ods. 2
zákona č. 182/1993 Z.z.) a v prípade správcu sa predpokladá aj náležitá odborná starostlivosť pri výkone
správy. Práve v danom čase vstúpila do účinnosti novela zákona č. 182/1993 Z.z., (zákon č. 268/2007
Z.z. účinný od 1.1.2008), ktorá novelizovala práve ustanovenia dotýkajúce sa výkonu správy, okrem
iného uložila dotknutým subjektom povinnosť uviesť zmluvy o výkone správy do súladu so zákonom pod
sankciou absolútnej neplatnosti, upravila postup schvaľovania zmluvy o výkone správy nadpolovičnou
väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov, novelizovala aj úpravu ohľadom tvorby, účtovania a použitia
mesačných preddavkov hradených do fondu prevádzky, údržby a opráv, ich evidencie (resp. vedenia
na samostatných účtoch) ako aj úhrad za plnenia súvisiace s užívaním bytov a nebytových priestorov
s ich rozúčtovaním na jednotlivé byty a nebytové priestory v dome (§ 10, § 8, § 8a). V predmetnej
právnej veci správu bytového domu na D. ulici v H., v ktorom sa nachádzal aj byt č. XX a
ktorý bol od 4.10.2005 do 14.3.2006 vo vlastníctve žalovaného, zabezpečoval do 31.12.2007 Bytový
podnik Petržalka, s.r.o., a s účinnosťou od 1.1.2008 na základe zmluvy o výkone správy
zo dňa 18.12.2007 žalobca. Žalobca nepredložil súdu a ani nepreukázal, či pôvodný správca splnil
svoju povinnosť podľa § 8a ods. 2, ods. 3 citovaného zákona a žalovanému ako
vlastníkovi bytu do 14.3.2006, od ktorého si uplatňuje úhradu vyúčtovaných nákladov, za obdobie do
prevodu vlastníctva bytu dňa 14.3.2006 (resp. do 28.2.2006), v zákonnej lehote podľa v § 8a citovaného
zákona v znení účinnom do 30.6.2007, predložil (doručil) vyúčtovanie použitia fondu prevádzky, údržby



a opráv a úhrad za plnenia rozúčtované na jednotlivé byty a nebytové priestory v dome, navyše keď
sporné vyúčtovanie bolo v tom čase stále vedené na pôvodného vlastníka C. N., pritom v čase zmeny
správcu boli vlastníkom bytu (tzn. aj v čase doručovania vyúčtovania k 31.5.2007) už iné osoby - V..
C. S., C.., a Y. U.. Už z toho je zrejmé, že právny predchodca žalobcu svoju povinnosť vykonávať
správu s odbornou starostlivosťou neplnil riadne, keď najneskôr dňa 14.3.2006 musel evidovať zmeny
vo vlastníctve k predmetnému bytu, nakoľko žalovaný si ako vlastník pri prevode bytu vyžiadal sumár
nedoplatkov a v ten istý deň aj vykonal úhradu priamo na účet Bytového podniku Petržalka (pôvodného
správcu) a zaplatil všetky dovtedy evidované nedoplatky na zálohových (preddavkových) úhradách,
ktoré mal mesačne uhrádzať a neuhrádzal riadne a včas, spolu 77.983,-- Sk. V tom čase nemohlo ísť o
nedoplatok skutočných vyúčtovaných nákladov za dodávku služieb spojených s užívaním bytu, nakoľko
ich vyúčtovanie správca vykonáva až v nasledujúcom roku do 31.5., na základe skutočne fakturovaných
nákladov týchto služieb (plnení) od ich dodávateľov správcovi resp. priamo vlastníkom (okrem platieb
za správu/odmena a zväčša aj úhrad do FPÚO). Napriek tomu jednotlivé položky pôvodný správca
účtoval za rôzne obdobia (SV, TV) a vyúčtovanie, v rozpore so skutočným stavom, vystavil a zrejme aj
doručoval nevlastníkovi (C. N.). Pokiaľ si pôvodný správca uplatňoval vyúčtované náklady za rok 2006
od oboch vlastníkov, za tú dobu, po ktorú každý z nich byt vlastnil, bol povinný vyúčtovanie za príslušné
obdobie doručiť v stanovenej lehote podľa § 8a citovaného zákona obom (žalovanému a S. - U.). Navyše
z predložených listín vôbec nie je zrejmé, akým spôsobom správca (BP Petržalka s.r.o) zaúčtovával
úhrady zálohových platieb a vyúčtovaných nedoplatkov, ktoré evidoval od žalovaného.
Nadväzne na všetko vyššie uvedené súd prvej inštancie uzavrel, že žalobca nepreukázal správnosť
vyúčtovania, teda správnosť fakturácie a následného rozúčtovania jednotlivých položiek na byty UK,
TUV, SV a služieb spojených s užívaním bytu č. XX na D. č XX v H. za obdobie od 1.1.2006 do 28.2.2006
v sume 334,47 € a aj vyúčtovania s prihliadnutím na vykonané úhrady formou zálohových platieb a aj
vyúčtovaných nedoplatkov, ktoré medzi stranami zostalo sporným a ktorého dôvodnosť (existenciu) v
žalovanej výške bol povinný v konaní preukázať žalobca.

4. Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu podal včas odvolanie žalobca dôvodiac ustanovením § 365
ods. l písm. e/, písm. f/, písm. h/ C.s.p. (súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam; rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci). V súvislosti s dôkaznou povinnosťou strany sporu zo zákona nevyplýva aj povinnosť
dožadovať sa opakovane vykonania takého dôkazu, ktorý už raz navrhol. Ak vykonanie znaleckého
dokazovania súd považovať za potrebné, nie je zrejmé, prečo ho súd nevykonal sám, resp. ho nezaviazal
na predloženie príslušného odborného posúdenia. Nie je mu ani zrejmé, čo by malo byť predmetom
znaleckého dokazovania. Vytýkal mu ďalej, že neuviedol predbežné právne posúdenie veci, hoci mu
to ukladá ustanovenie § 181 ods. 2 druhá veta C.s.p. a následné zamietnutie žaloby je pre neho
prekvapivým rozhodnutím, nebolo mu umožnené objektívne predvídať následné súdne rozhodnutie. Nie
je mu známe, ako a na základe čoho prvoinštančný súd žalobu zamietol pre nepreukázanie uplatneného
nároku čo do dôvodu a výšky a údajného nesplnenia povinnosti tvrdenia. Zdôraznil, že výška nedoplatku
je primárne špecifikovaná a vyplýva zo samotného vyúčtovania za služby, sekundárne výška nedoplatku
vyplýva zo sumárnej analýzy platieb za obdobie od 1.1.2006 do 30.4.2009, v kontexte úrad vykonaných
žalovaným dňa 14.3.2006 podrobne a rozsiahle ozrejmoval výšku dlhu v odvolaní zo dňa 8.3.2012,
najmä na str. 2, 3 odvolania. Nedoplatok je vymáhaný na základe vyúčtovania za služby, pričom
povinnosť správcu vymáhať takto vzniknutý nedoplatok vyplýva zo zákona č. 182/1993 Z.z., zo zmluvy o
výkone správy, účtovné obdobie je uvedené v samotnom vyúčtovaní za služby, v žalobe a v písomných
podaniach; vzťah, na základe ktorého boli účtované jednotlivé položky obsiahnuté vo vyúčtovaní, je
založený zmluvou o výkone správy uzatvorenej s predchádzajúcim správcom, pričom táto skutočnosť
nebola v konaní medzi stranami sporná. Nie je mu známe, aký vplyv by mala mať táto informácia na
preukázanie žalovaného dlhu, navyše keď súd sám konštatuje, že právny základ nároku vyplýva z § 10
zákona č. 182/1993 Z.z. Žalovaný nikdy nenavrhol predloženie ďalších listín. Súd prvej inštancie síce
aplikoval správnu právnu normu, ale v kontexte skutkových okolností prípadu ju nesprávne interpretoval,
pretože nesprávne posúdil dôkazné povinností strán sporu v spojení s prenesením dôkazného bremena
na žalovaného. Má za to, že žalovanú pohľadávku preukázal a ak žalovaný tvrdil, že vyúčtovanie bolo
nesprávne, svoje tvrdenie mal preukázať. Ak žalovaný tvrdí, že nemá žiadne nedoplatky za obdobie
správy predchádzajúceho správcu, resp. z predmetného vyúčtovania za služby, bolo jeho povinnosťou
svoje tvrdenie preukázať. Žalovaný ale nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by potvrdili, že dlh skutočne
uhradil. V súvislosti s negatívnou dôkaznou teóriou, ktorá sa uplatňuje pri nezaplatení dlhu, poukázal na
uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 24.2.2010, sp.zn. 4 Cdo 13/2009, na rozsudok



Krajského súdu v Košiciach zo dňa 25.11.2015, sp.zn. 3 Cob 112/2014, na rozsudok Krajského súdu v
Žiline zo dňa 7.10.2014, sp.zn. 9 Co 720/2014. Odvolaciemu súdu navrhol napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie zrušiť v celom rozsahu a vec mu vrátiť na ďalšie konanie; žiadal priznať nárok na náhradu
trov konania. Hoci odvolanie žalobcu smeruje aj proti rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku o náhrade
trov konania, v odvolaní vôbec nenamietal vecnú a právnu správnosť rozsudku v uvedenom rozsahu.

5. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

6. Odvolací súd preskúmal vec súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania [§ 470 ods. l,
ods. 2, § 379 a § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku (C.s.p.; zákon č. 160/2015 Z.z.),
ktorým bol s účinnosťou od 1.7.2016 zrušený zákon č. 99/1963 Zb. (Občiansky súdny poriadok; O.s.p.)],
túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia § 385
ods. 1 C.s.p. neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť resp. zopakovať dokazovanie,
nevyžaduje to dôležitý verejný záujem), a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nemožno priznať
úspech. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 18. decembra 2019; o termíne verejného vyhlásenia rozsudku
boli strany sporu, ich právni zástupcovia, upovedomení zákonným spôsobom (§ 378 ods. 1, § 219 ods. 1,
ods. 3, § 385 ods. 1 C.s.p.). Rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu odvolací súd potvrdil a keďže
sa stotožňuje s dôvodmi rozsudku ako vecne a právne správnymi, odôvodnenie rozsudku odvolacieho
súdu už ďalšie dôvody neobsahuje (§ 387 ods. l, ods. 2 C.s.p.).

7.1. Len pre úplnosť odvolací súd dôvodí, že súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, keď
vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností z hľadiska posúdenia
opodstatnenosti žaloby, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 ods. 1 C.s.p.) a
na ich základe dospel k správnym skutkovým záverom, a následne k správnym právnym záverom,
ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite odôvodnil (§ 220 ods. 2 C.s.p.). V procesnom postupe súdu
prvej inštancie neboli zistené žiadne vady, na ktoré by mal odvolací súd prihliadať, aj keď neboli v
odvolacích dôvodoch uplatnené (§ 380 ods. 2 C.s.p.). Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je veľmi
podrobne odôvodnený, v ňom dal súd prvej inštancie jasnú a presnú odpoveď, prečo žalobu zamietol.
Ďalej uvádzané dôvody odvolacím súdom by bolo len zopakovaním skutočností a dôvodov uvádzaných
súdom prvej inštancie v napadnutom rozsudku.
7.2. Namietaná absencia predbežného právneho posúdenia veci nebola spôsobilá žalobcovi privodiť
úspech v odvolacom konaní; nemá vplyv na vecnú a právnu správnosť napadnutého rozsudku súdu
prvej inštancie. Predbežné právne posúdenie veci je aktuálne vždy len pre konkrétne štádium konania,
v ktorom sa predkladá, nie je rozhodujúce pre rozhodnutie súdu o nárokoch žalobcu vo veci samej po
vykonanom (ďalšom) dokazovaní; teda po vykonanom dokazovaní, bez návrhov na ďalšie dokazovanie,
bezprostredne pred rozhodnutím súdu o nárokoch žalobcu vo veci samej môže byť iné, ktoré potom
postačí vysvetliť už v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, čo, správne, urobil aj súd prvej inštancie.
Rozsudok nie je prekvapivým rozhodnutím.
7.3. Od začiatku konania žalovaný popieral akékoľvek nároky žalobcu, spochybňoval spôsob výpočtu
týchto nárokov, a tak bolo vecou žalobcu, zastúpeného právnym zástupcom, označiť a predložiť dôkazy
na potvrdenie a preukázanie svojho nároku. Bolo by porušením zásady rovnosti zbraní za Občianskeho
súdneho poriadku (za účinnosti ktorého konanie začalo), ale aj za Civilného sporového poriadku (za
účinnosti ktorého súd prvej inštancie ďalej konal a rozhodol napadnutým rozsudkom) poučiť stranu
sporu, aké dôkazy má označiť a predložiť aby bola v konaní úspešná.

8. Obsahom práva na spravodlivý súdny proces (čl. 46 ods. 1 ústavy) je umožniť každému bez akejkoľvek
diskriminácie reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a
rozhodnúť. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový
stav, a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne
závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel
zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces ale nepatrí právo strany
sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV.
ÚS 252/2004), ani právo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa
rozhodlo v súlade s jej požiadavkami (I. ÚS 50/2004). Do obsahu tohto práva nepatrí ani
právo strany sporu vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa
dožadovať ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/1997), resp. toho, aby
súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá strana sporu
(II. ÚS 3/1997, II. ÚS 251/2003). Nie je relevantné tvrdenie odvolateľa o existencii vady, ale len zistenie



(záver) súdu, že k tejto vade skutočne došlo (m.m. 8 Cdo 79/2017); viď tiež rozhodnutie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1 Cdo 175/2013.

9. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac
ustanovením § 378 ods. l, § 219 ods. l, ods. 3, § 385 ods. l C.s.p., a už vyššie uvedenými dôvodmi.
S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené stranami
sporu na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu.
Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; strany sporu, predovšetkým
odvolateľ, ani nevzniesli žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania
nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr.
rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos
VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
napr. vo veci vedenej pod sp.zn. 5 Cdo 218/2009, 3 Cdo 51/2011, 3 Cdo 186/2012, 7 Cdo 56/2011).

10. Žalovanému úspešnému aj v odvolacom konaní odvolací súd priznáva nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v rozsahu 100 % v nadväznosti na ustanovenie § 396 ods. l, § 255 ods. l, § 262
ods. l C.s.p. O výške všetkých trov konania rozhodne súd prvej inštancie postupom podľa ustanovenia
§ 262 ods. 2 C.s.p.

11. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 393 ods. 2 veta druhá C.s.p. v
spojení s § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).



Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou
organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie
druhého stupňa (§ 429 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§
435 C.s.p.).