Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 6Co/71/2014 z 29. 9. 2014 Citácia: uznesenie Krajského súdu Nitra z 29. septembra 2014, sp. zn. 6Co/71/2014, ECLI:SK:KSNR:2014:4412221746.2 Krajský súd Nitra | 6Co/71/2014 | ECLI:SK:KSNR:2014:4412221746.2 | 2014-09-29 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Zodpovednosť za škodu pri výkone verejnej moci Citované ustanovenia: OSP, § 157 ods. 2 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/b34ffe5c-8be5-4826-b7d5-198e8ae738f3 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2014:4412221746.2 Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/71/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4412221746
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Gálisová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4412221746.2

Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v právnej veci navrhovateľky: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Bratislava I.,
Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpenej: Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Grösslingova
4, IČO: 36 864 421, v mene ktorej koná Doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD., advokát a konateľ,
proti odporkyni: Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti SR, Bratislava, Župné
námestie 13, o zaplatenie majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní navrhovateľky proti
rozsudku Okresného súdu Komárno z 09. decembra 2013 pod č. k. 8C/683/2012-58 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd zamietol žalobu, ktorou sa navrhovateľka domáhala od
odporkyne zaplatenia škody v sume 125 eur a nemajetkovej ujmy v sume 385 eur z dôvodu, že Okresný
súd Nové Zámky o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie rozhodol po viac ako 7
mesiacoch. V dôvodoch svojho písomného rozhodnutia poukázal na výsledky vykonaného dokazovania
najmä na obsah spisu Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 14Er/1283/2010 z ktorého zistil, že žiadosť
o udelenie poverenia bola podaná dňa 24.11.2010. Dňa 04.01.2011 súd vydal poverenie na vykonanie
exekúcie. Bolo expedované 10.01.2011 a doručené súdnemu exekútorovi 12.01.2011. Poukázal na
ustanovenia § 1, § 2,§ 3,§ 4,§ 6,§ 9,§ 15,§ 16, § 17 zákona č 514/2003 Z.z. po novele a dospel k záveru,
že návrh nie je dôvodný.
V časti nevydania rozhodnutia v zákonnej lehote uviedol, že je irelevantné, že exekučný súd nerozhodol
v zákonnej lehote o žiadosti o udelenie poverenia, pretože Exekučný poriadok stanovuje lehotu na
vydanie poverenia, nie však lehotu na rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia. Mylný
je názor navrhovateľky, že 15 dňová lehota sa vzťahuje aj na rozhodnutie o zamietnutí žiadosti
o udelenie poverenia. Ďalej uviedol, že nevydanie poverenia v 15 dňovej lehote nebol zapríčinený
nesústredenosťou exekučného súdu, ale tým, že si plnil svoju povinnosť vyplývajúcu mu z ustanovenia §
44 ods. 2 EP, t.j. posúdiť, či predložený exekučný titul nie je v rozpore so zákonom. Preto navrhovateľkou
tvrdený nesprávny úradný postup sa v prejednávanej veci nestal a tým absentuje jeden z predpokladov
vzniku zodpovednosti štátu podľa zákona č. 514/2003 Z.z. Ďalej uviedol, že podľa navrhovateľky mal
posúdiť, či exekučný súd rozhodol správne, keď žiadosť o udelenie poverenia zamietol. V časti týkajúcej
sa prieťahov v konaní vychádzal z novely § 9 ods.1, 2 zákona č. 514/2003 Z.z. a dospel k záveru, že
všeobecný súd je oprávnený rozhodovať o priznaní náhrady škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. až
vtedy, ak oprávnený orgán rozhodol o existencii prieťahov v konaní, čo sa v danom prípade nestalo.

Navrhovateľka podala v zákonnej lehote odvolanie proti rozsudku. Odvolanie zdôvodnila ust. § 221 ods.
1 OSP s poukazom na ust. § 205 ods. 2 písm. a/ a § 221 ods. 1 písm. f/ OSP tým, že v konaní došlo k
vadám, a to k vade - odňatie možnosti konať účastníkovi, v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.
1 OSP, keď súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec tým, že nepoužil správne ustanovenie
právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav (§ 205 ods. 2 písm. a/ OSP v spojení s ust. §
221 ods. 1 písm. h/ OSP) a neúplne zisteným skutkovým stavom, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy



potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 205 ods. 2 písm. c/ OSP), nesprávneho rozhodnutia
súdu prvého stupňa, pretože vychádza z nesprávneho právneho posúdenia (§ 205 ods. 2 písm. f/ OSP).

V prvom bode svojho odvolania navrhovateľka zdôvodnila ust. § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z. a uviedla,
že zásadne namieta skutočnosť, keď súd rozhodol v merite veci na základe a s použitím inšpirácie
novou právnou úpravou, obsiahnutou v ust. § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z.. Podľa jej názoru, súd
bol jednoznačne pri svojom rozhodnutí viazaný ust. § 9 ods. 1 citovaného zákona v znení účinnom pred
prijatím zák. č. 412/2012 Z. z. a nemohol interpretovať toto ustanovenie prostredníctvom § 9 ods. 2
zák. č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom zák. č. 412/2012 Z. z. Svojim rozhodnutím de iure a de facto
aplikoval princíp priamej retroaktivity, čo je neprípustné. K otázke trvania stavu právnej neistoty uviedla,
že súd vôbec nevysvetlil, prečo zastáva názor, že účastníkom nevznikol stav právnej neistoty. Právna
neistota existuje vždy do času, kým nedôjde ku konečnému rozhodnutiu. V danom prípade zákonodarca
vytvoril legitímnu sféru tolerancie trvania právnej neistoty určením zákonnej lehoty. Právna istota ohľadne
riadneho výkonu exekúcie nemohla byť odstránená rozhodnutím rozhodcovského súdu, ale len súd
exekučného. V závere uviedla, že súdu neprislúcha polemizovať o vhodnosti limitácie dĺžky konania
zákonnými lehotami. Má aplikovať platné právo a akékoľvek úvahy de lege ferenda sú neprípustným
súdnym aktivizmom, na ktorom nemožno založiť meritórne rozhodnutie. Poukázala na stabilizovanú
judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu, z ktorej vyplýva, že zodpovednosť štátu za
prieťahy v konaní vzniká aj vtedy, ak súdy konajú náležite, ale dĺžku konania ovplyvňujú mimosúdne
faktory, napr. nárast ekonomickej trestnej činnosti, rozsah nevybavenej súdnej agendy a pod. Ďalej
uviedla, že štrasburský súd uviedol, že Dohovor zaväzuje zmluvné štáty, aby organizovali svoj právny
poriadok takým spôsobom, aby vyhovel požiadavkám článku 6 ods. 1, zahrňujúc aj právo na rozhodnutie
veci v primeranej lehote. Súd, ale ani samotný štát neprijal žiadne opatrenia na riešenie vzniknutej
kritickej situácie. Nedostatok takýchto opatrení nemôže byť dávaný za vinu jej a to vo forme tej, že
nepresadzovala vydanie poverenia zákonnými možnosťami. Je to predovšetkým štát, ktorý musí plniť
svoj pozitívny záväzok vo vzťahu k prerokovaniu veci v primeranej lehote. Ona takýto záväzok nemá.
Vzhľadom na vytknuté procesné chyby žiadala, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil
a vec mu vrátil na opätovné prejednanie.

Odporkyňa sa k odvolaniu navrhovateľky nevyjadrila.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom
konania a v zákonom stanovenej lehote (§ 201, § 204 ods. 1 OSP) a zistení, že odvolanie spĺňa
náležitosti § 205 a nasl. OSP, preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa, byť viazaný rozsahom
a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP) a dospel záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné
podľa § 221 ods. 1 OSPzrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Navrhovateľka zdôvodnila svoje odvolanie ust. § 205 ods. 2 písm. a/ OSP tým, že mala za to, že v konaní
došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP a to k vade konania, spočívajúcej v odňatí možnosti
účastníkovi konať pred súdom (§ 221 ods. 1 písm. f/ OSP). Odňatím možnosti konať v zmysle uvedeného
ustanovenia sa rozumie taký procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho
procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom
chránených záujmov. Predmetom dôvodu odvolania sú tri pojmové znaky: 1/ odňatie možnosti konať
pred súdom, 2/ to, že k odňatiu možnosti konať pred súdom došlo v dôsledku postupu súdu, 3/ možnosť
konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania. Vzhľadom k tej skutočnosti, že zákon bližšie v žiadnom
zo svojich ustanovení pojem odňatia možnosti konať pred súdom nešpecifikuje, pod odňatím možnosti
konať pred súdom je potrebné vo všeobecnosti rozumieť taký postup súdu, ktorý znemožňuje účastníkovi
konania realizáciu procesných práv a právom chránených záujmov priznaných mu Občianskym súdnym
poriadkom na zabezpečenie svojich práv a oprávnených záujmov. Vada konania vymedzená v citovanom
ustanovení § 221 ods. 1 písm. f/ OSP je vo svojej podstate porušením základného práva účastníka
súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku
Slovenskej republiky okrem zákonov aj čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd (oznámenie Ministerstva zahraničných vecí ČSFR č.
209/1992 Zb.). Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Ruiz Torija c/a Španielsko z
9. decembra 1994, séria A, č. 303-A), Komisie (napr. stanovisko vo veci E.R.T. c/a Španielsko z roku
1993, sťažnosť č. 18390/91) a Ústavného súdu Slovenskej republiky (nález z 12. mája 2004 sp. zn. I
ÚS 226/03) treba za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie považovať aj nedostatok riadneho a
vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Požiadavky na riadne odôvodnenie rozsudku súdu



vo vnútroštátnych podmienkach Slovenskej republiky ustanovuje § 157 ods. 2 OSP, podľa ktorého v
odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo
veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré
skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri
hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil; dbá pritom
aj na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Ústavne konformným výkladom ustanovenia § 157
ods. 2 OSP pritom treba dospieť k záveru, že s požiadavkami v ňom uvedenými je v rozpore nielen
úplný či čiastočný nedostatok (absencia) dôvodov rozhodnutia, ale napr. aj existencia extrémneho
nesúladu medzi právnymi závermi súdu a jeho skutkovými zisteniami, resp. prípad, keď právne závery zo
skutkových zistení v žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú a napokon i len všeobecné súhrnné zistenia
bez špecifikácie jednotlivých dôkazov, z ktorých mali byť tieto zistenia vyvodené. Povinnosť súdu riadne
odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu
rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkami účastníka. Porušením uvedeného
práva účastníka na jednej strane a povinnosti súdu na strane druhej sa účastníkovi konania (okrem
upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia právom predvídaným spôsobom) odníma možnosť
náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v rovine polemiky s jeho dôvodmi) v
rámci využitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov a teda sa mu odníma
možnosť konať pred súdom.

Zdôvodnenie rozhodnutia prvostupňového súdu je zmätočné. V časti zisteného skutkového stavu
uviedol, že v exekučnej veci bolo vydané poverenie na vykonanie exekúcie dňa 04.01.2011, v ďalšej
zdôvodňoval rozhodnutie neexistenciou lehoty na zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia, potom
nevydaním poverenia v 15 dňovej lehote spôsobenej skúmaním exekučného titulu a napokon uviedol,
že navrhovateľka sa domáhala posúdenia, či exekučný súd rozhodol správne, keď žiadosť o udelenie
poverenia zamietol. Tvrdenie súdu, že exekučný súd nevydal poverenie v 15 dňovej lehote, lebo skúmal
exekučný titul, nevyplýva z obsahu spisu. Prvostupňový súd mal k dispozícii iba kópiu časti exekučného
spisu, z ktorej vyplýva, že žiadosť o udelenie poverenia bola podaná na súd 24.11.2010 a jej prílohy
mali tvoriť exekučný titul a plnomocenstvo, výpis z OR, hoci v spise sa nachádza za týmito podaniami
zmluva o úvere a až následne rozhodcovský rozsudok.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na
ďalšie konanie.

Povinnosťou prvostupňového súdu bude riadne zistiť skutkový stav a vo veci rozhodnúť, rozhodnutie
zdôvodniť v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 OSP a rozhodnúť o náhrade trov konania( § 224 ods.3
OSP).

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.