Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 5Co/192/2015 z 15. 3. 2016 Citácia: rozsudok Krajského súdu Nitra z 15. marca 2016, sp. zn. 5Co/192/2015, ECLI:SK:KSNR:2016:4100899811.1 Krajský súd Nitra | 5Co/192/2015 | ECLI:SK:KSNR:2016:4100899811.1 | 2016-03-15 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Bezdôvodné obohatenie Citované ustanovenia: OSP, § 219 ods. 1 OSP, § 219 ods. 2 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/5060fb3b-f85c-4654-b69a-2b639fb359c5 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2016:4100899811.1 Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/192/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4100899811
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Pátrovičová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4100899811.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Pátrovičovej a sudcov JUDr.
Vladimíra Pribulu a JUDr. Borisa Minksa, v právnej veci žalobcov: 1. U.. U. I., narodený XX.XX.XXXX,
Z. X/X, XXX XX V., 2. L. I., Z. X/X, XXX XX V., obaja žalobcovia zastúpení: JUDr. Štefan Mesároš,
advokát, Štefánikova 84, 949 01 Nitra, proti žalovanému: AGROCECH s.r.o., Novozámocká 388, 951
12 Ivanka pri Nitre, IČO: 36 520 705, o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 3.026,16 eura s
príslušenstvom, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 2. decembra 2014 č.
k. 10C/213/2000-467, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Nitra (súd prvého stupňa) rozsudkom zo dňa 2. decembra 2014 č. k. 10C/213/2000-467
(napadnutý rozsudok) zamietol žalobu žalobcov a žalovanému nepriznal náhradu trov konania.

V odôvodnení rozsudku uviedol, že v žalobe označení pôvodní žalobcovia 1/ až 5/ sa žalobou
podanou na súd dňa 25.09.2000 domáhali voči žalovanému vydania bezdôvodného obohatenia vo
výške 474.536,- Sk spolu s úrokom z omeškania 17,6 % ročne. V žalobe uviedli, že sú podielovými
spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných v LV č. XXX pre k.ú. V. ako stavby bez pozemku. Uvedené
nehnuteľnosti nadobudli vydaním od Slovenského pozemkového fondu na základe zmluvy o vydaní
vecí registrovanej OÚ v Nitre č. V 2896/97. L. prehlásil, že uvedené stavby od nich odkúpi pre
spoločnosť žalovaného, ktorú práve zakladá. Žalovaný uzavrel s nimi dňa 16.07.1997 zmluvou o
uzavretí budúcej kúpnej zmluvy o prevode vlastníctva k nehnuteľnostiam, ktorej predmetom boli všetky
stavby zapísané v LV č. XXX, nie len tie, do užívania ktorých vstúpil od 01.01.1998 ako nájomník.
Žalovaný nechal uplynúť jednoročnú lehotu na uzavretie kúpnej zmluvy bez toho, aby túto uzavrel,
respektíve predložil jej návrh spoluvlastníkom, napriek tomu že na uzavretie kúpnej zmluvy bol vyzvaný
listom zo dňa 14.07.1999. Žalovaný vstúpil do užívania nehnuteľností stavieb na parc. č. 553/15,
553/16, 553/17, 553/18, 553/24 a 553/32 od 01.01.1998. Žalovaný má uzavretú osobitnú nájomnú
zmluvu so spoluvlastníčkou B. P. o nájme nehnuteľností, ktoré sú predmetom tohto sporu. Vzhľadom
tomu, že nedošlo k reálnej deľbe, nemohol žalovaný platne uzavrieť zmluvu len s jednou podielovou
spoluvlastníčkou bez predchádzajúceho súhlasu ostatných spoluvlastníkov. Rovnako nemohol vyplácať
nájom len jednej spoluvlastníčke. Všetci požiadali obecný úrad v Babindole o vydanie predchádzajúceho
súhlasu na prenájom nehnuteľností zapísaných v LV č. XXX, ktorý súhlas na prenájom objektov na
podnikateľské účely dňa 02.01.1998 vydal. O užívaní nehnuteľnosti a možnosti ich odkúpenia prebehlo
viacero osobných rokovaní, na ktorých nedošlo v dohode o nájme, o cene nájmu a k písomnému
uzavretiu dohody o nájme, preto bol predložený písomný návrh nájomnej zmluvy spolu s faktúrou.



Žalovaný nato reagoval tak, že faktúru vrátil. Žalovaný odmietol vykonanie úhrady nájomného tak, ako
mu bolo fakturované a odmietol aj uzavretie riadnej nájomnej zmluvy, pričom nehnuteľnosti naďalej
užíva, preto mu vzniká bezdôvodné obohatenie.

Žalovaný vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 27.06.2001 uviedol, že vo veci nie je pasívne
legitimovaný. S podielovou spoluvlastníčkou B. P., ktorá je podielovou spoluvlastníčkou v podiele
3/7, uzatvoril zmluvu o nájme nebytových priestorov, ku ktorým sa návrh viaže. Túto zmluvu plní a
vypovedaná nebola. B. P. pri podpise predmetnej nájomnej zmluvy dosiahla väčšinu hlasov, a preto ju s
ním uzatvoriť mohla. Táto nájomná zmluva nepodlieha súhlasu starostu obce, a preto je platná a účinná
jej podpísaním. Nemohol sa bezdôvodne obohatiť, nakoľko nikto mu neplnil bez právneho dôvodu, nikto
mu neplnil z neplatného právneho úkonu, nikto mu neplnil z právneho dôvodu, ktorý odpadol ani nezískal
prospech z veci pochádzajúcej z nepoctivých zdrojov. Žiadal návrh zamietnuť.

Pôvodná žalobkyňa 4/ W. G. dňa XX.XX.XXXX zomrela a súd v konaní pokračoval s jej dedičom, ktorým
je manžel poručiteľky U. E. G..

Uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 05.11.2001 pripustil zmenu návrhu tak, že žalovaný je
povinný zaplatiť navrhovateľom 1. až 5. rade každému podľa výšky jeho spoluvlastníckeho podielu
bezdôvodné obohatenie v sume 474.536,- Sk so 17,6 % úrokom z omeškania ročne od 01.01.1998 do
zaplatenia.

Pôvodný žalobca 2/ L.. U. I. dňa XX.XX.XXXX zomrel a súd v konaní pokračoval s jeho dedičmi, ktorými
sú deti poručiteľa U.. U. I. a L. I..

Uznesením zo dňa 29.05.2008 č.k. 10C/213/2000-249 konanie o návrhu pôvodných žalobcov 1/ (U.. M.
T.), 4/ (U.. W. V.), 5/ (U. E. G.) a 6/ (U. M.) zastavil.

Uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 26.05.2009 pripustil zmenu návrhu tak, že žalovaný je
povinný zaplatiť žalobcom 1. až 2. rade sumu 3.026,16 eura spolu so 17,6 % úrokom z omeškania ročne
od 01.01.1998 do zaplatenia.

Súd prvého stupňa uviedol, že vykonaným dokazovaním zistil, že v katastri nehnuteľností vedenom pre
katastrálne územie V. v LV č. XXX časť A - majetková podstata boli zapísané okrem iných stavby p.č. 9.
sklad na parc. č. 553/15, p.č. 10. kôlňa na stroje na parc. č. 553/16, p.č. 11. garáže na parc. č. 553/17,
p.č. 12. sklad a dielne na parc. č. 553/18, p.č. 13. kôlňa na seno na parc. č. 553/24, p.č. 15. sklad na
parc. č. 553/32.

V časti B) predmetného LV boli pôvodne zapísaní vlastníci pod p.č. 1a. U.. M. T. podiel 39/441, pod p.č.
1b. L.. U. I. podiel 39/441, pod p.č. 1c. U.. W. V. podiel 39/441, pod p.č. 1d. W. G. podiel 39/441, pod
p.č. 2. B. P. podiel 3/7, pod p.č. 3. U. M. podiel 47/441, pod p.č. 4 SR, Slovenský pozemkový fond podiel
49/441, ktorý podiel štátu previedol na vlastníkov pod p.č. 5/4a. L. U. a p.č. 5/4b. C. U..

Všetci vyššie uvedení podieloví spoluvlastníci svoje podiely previedli na žalovaného, pričom k prvému
prevodu došlo pod položkou výkazu zmien 16/01, čo bol prevod podielu vo výške 3/14 B. P. na
žalovaného, ktorého vklad vlastníckeho práva bol povolený dňa 18.06.2001 pod V 2909/01.

Následné prevody boli pod položkou výkazu zmien 31/01, čo bol prevod podielu vo výške 47/441 U.
M. na žalovaného, ktorého vklad vlastníckeho práva bol povolený dňa 12.10.2001 pod V 4570/01, pod
položkou výkazu zmien 32/01, čo bol prevod podielu vo výške 39/441 U.. M. T. na žalovaného, ktorého
vklad vlastníckeho práva bol povolený dňa 12.10.2001 pod V 4569/01, pod položkou výkazu zmien
33/01, čo bol prevod podielu vo výške 39/441 L.. U. I. na žalovaného, ktorého vklad vlastníckeho práva
bol povolený dňa 12.10.2001 pod V 4568/01, pod položkou výkazu zmien 34/01, čo bol prevod podielu vo
výške 39/441 W. G. na žalovaného, ktorého vklad vlastníckeho práva bol povolený dňa 12.10.2001 pod
V 4567/01, pod položkou výkazu zmien 35/01, čo bol prevod podielu vo výške 3/14 B. P. na žalovaného,
ktorého vklad vlastníckeho práva bol povolený dňa 12.10.2001 pod V 4571/01, pod položkou výkazu
zmien 36/01, čo bol prevod podielu vo výške 39/441 U.. W. V. na žalovaného, ktorého vklad vlastníckeho
práva bol povolený dňa 17.10.2001 pod V 5002/01.



Zmluvou o nájme nebytových priestorov uzatvorenou dňa 02.01.1998 medzi B. P., ako prenajímateľom
a žalovaným, ako nájomcom, boli nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území V. (hospodársky
dvor) zapísané na LV č. XXX stavby na parcelách č. 553/4, 553/9, 553/11, 553/15, 553/16, 553/17,
553/18, 553/24, 553/32, 553/12 a 553/13, prenechané do užívania žalovanému za cenu prenájmu 1,-
Sk ročne na dobu troch rokov.

Vec právne posúdil podľa § 123, § 39, § 451 ods. 2 OZ, § 120 ods. 1, 4 OSP.

Dospel k záveru, že B. P. a pôvodní žalobcovia 1/ až 5/ boli podieloví spoluvlastníci nehnuteľností -
stavieb, ktoré im boli vydané v rámci reštitúcie dňa 20.05.1997, pričom podiel B. P. vo 3/7 (6/14), a podiel
pôvodných žalobcov 1/ až 4/ bol u každého 39/441 a 5/ bol 47/441 (č.l. 446). B. P. časť predmetných
nehnuteľností prenajala žalovanému. Pôvodní žalobcovia 1/ až 5/ v žalobe tvrdili, že B. P. súhlas na
prenájom predmetných nehnuteľností nedali. Podľa zmluvy o nájme nebytových priestorov mal nájom
predmetných nehnuteľností trvať od 02.01.1998 do 02.01.2001.

Žalovaný sa stal podielovým spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností dňom 18.06.2001 s veľkosťou
spoluvlastníckeho podielu 3/14 (č.l. 428), dňom 12.10.2001 s veľkosťou spoluvlastníckeho podielu
745/882 (39/441 + 39/441/ + 39/441 + 47/441 + 3/7) a dňom 17.10.2001 s veľkosťou spoluvlastníckeho
podielu 392/441 (39/441 + 39/441/ + 39/441 + 47/441 + 3/7 + 39/441). Žalovaný sa stal výlučným
vlastníkom predmetných nehnuteľností v roku 2005.

Žalobcovia, ako právni nástupcovia pôvodného žalobcu 2/, sa po pripustení zmeny návrhu domáhali
voči žalovanému zaplatenia sumy 3.026,16 eura spolu so 17,6 % úrokom z omeškania ročne od
01.01.1998 do zaplatenia. Malo ísť o vydanie bezdôvodného obohatenia z dôvodu užívania stavieb,
respektíve spoluvlastníckeho podielu žalobcov na stavbách vo výške 39/441 v období od 01.01.1998
do 12.10.2001.

Žalobcovia tvrdili, že žalovaný užíval predmetné stavby na základe neplatného právneho úkonu. Týmto
právnym úkonom mala byť zmluva o nájme nebytových priestorov uzavretá dňa 02.01.1998 (v zmluve
je nesprávne uvedený dátum 02.01.1988, ktorou B. P., ako prenajímateľ prenechala žalovanému, ako
nájomcovi predmetné stavby do užívania. Žalobcovia tvrdili, že nakoľko nedošlo k reálnej deľbe, nemohol
žalovaný platne uzavrieť zmluvu len s jednou podielovou spoluvlastníčkou bez predchádzajúceho
súhlasu ostatných spoluvlastníkov. Rovnako nemohol vyplácať nájom len jednej spoluvlastníčke.

Pokiaľ je viac spoluvlastníkov a pred zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva jedna
zo spoluvlastníčok nakladala s celým predmetom spoluvlastníctva a uzavrela nájomnú zmluvu, ide o
právny úkon, ktorý je v rozpore s ustanovením § 123 Občianskeho zákonníka, a preto je neplatný podľa
§ 39 Občianskeho zákonníka. Uvedenú otázku platnosti zmluvy o nájme nebytových priestorov súd
posudzoval ako otázku predbežnú podľa § 135 ods. 2 OSP.

Ďalej žalobcovia tvrdili, že žalovaný sa užívaním predmetných stavieb na ich úkor bezdôvodne obohatil.

Týmto tvrdením žalobcov sa súd prvého stupňa nestotožnil, nakoľko v konaní preukázané nebolo.
Svedok Z. I. potvrdil, že žalovaný z predmetných stavieb využíval len priestor dielne o rozmeroch cca
15 x 7 metra, ostatné priestory boli schátralé a využívané neboli, rekonštrukcia ostatných priestorov sa
vykonávala až v roku 2003. Rovnako svedok X. K. potvrdil čiastočné využívanie predmetných stavieb,
ale len v rozsahu približne vo výmere 6 x 6 metrov, taktiež potvrdil zlý stav ostatných priestorov a
skutočnosť, že žalovaným využívané neboli. Obdobne svedkyňa U. Z. potvrdila rozsah užívania stavieb
a to tak, že sa užívala len dielňa vo veľkosti asi 10 x 10 metrov, iné sa v areály nevyužívalo, nebolo
to prevádzkyschopné. Skutočnosť, že stavby neboli v stave spôsobilom na užívanie potvrdil vo svojej
výpovedi aj svedok C.. L. Y., ktorý uviedol, že žalovaný užíval časť objektov v spodnej časti, ktoré si pre
tento účel upravil. Tvrdenia svedkov potvrdili vo svojej výpovedi aj konatelia žalovaného I. V. a L.. U. K..
Z vykonaného dokazovania vyplýva, že svedkovia nepotvrdili užívanie predmetných stavieb v rozsahu
2712,87 m2, ktorý bol uplatnený a ani v uplatnenom čase od 01.01.1998 do 12.10.2001, a iné dôkazy
v tomto smere žalobcovia neprodukovali. Pokiaľ aj bolo preukázané, že žalovaný predmetné stavby,
resp. ich časť - dielňu užíval, presný rozsah tohto užívania v konaní preukázaný nebol, keď tvrdenia
svedkov o rozsahu užívania sa rozchádzali, zrejme aj v dôsledku veľkého časového odstupu. Vo vzťahu
k žalobcami tvrdenému užívaniu (2712,87 m2), bol rozsah skutočne preukázaného užívania pomerne



nízky (od 24 do 105 m2) a vo vzťahu k nemu nebola preukázaná výška bezdôvodného obohatenia.
Osobitne súd poukazuje na skutočnosť, že žalovaný bol od 18.06.2001 podielovým spoluvlastníkom
predmetných stavieb s veľkosťou spoluvlastníckeho podielu 3/14, preto od tohto dňa bol oprávnený
užívať predmetné stavby v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu a v konaní nebolo jednoznačne
preukázané, ktorého časového obdobia sa preukázané čiastočné užívanie presne týkalo.

Konštatoval, že si splnil svoju zákonom stanovenú povinnosť voči žalobcom, keď ich poučil, že všetky
dôkazy a skutočnosti musia byť predložené alebo označené najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým
sa končí dokazovanie, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada.
Žalobcovia súdu nepredložili ani neoznačili žiadne ďalšie dôkazy.

Nakoľko dôkazne bremeno ohľadom preukázania dôvodnosti uplatneného nároku je na strane žalobcov,
dospel k záveru, že žalobcovia dôkazné bremeno ohľadom dôvodnosti svojho nároku na zaplatenie
žalovanej sumy titulom bezdôvodného obohatenia vo výške 3.026,16 eura s príslušenstvom neuniesli,
preto žalobu, ako nedôvodnú, zamietol.

O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP, z dôvodu, že žalovaný mal vo veci plný úspech,
ale nepriznal mu náhradu trov konania, pretože si žiadne neuplatnil.

Proti uvedenému rozsudku podali odvolanie žalobcovia, žiadali napadnutý rozsudok zmeniť a návrhu
vyhovieť. Uviedli, že svedectvá, z ktorých súd prvého stupňa vychádzal, boli svedectvá svedkov, ktorí
boli nejakým spôsobom zviazaní so žalovaným a majú nízku až žiadnu dôkaznú kvalitu. Svedkovia K.
a I. sa nevedeli vyjadriť k žiadnym iným okolnostiam, hoci logicky by to mali vedieť. Svedkyňa U. Z. si
mala pamätať rozsah užívania, čo nebolo preukázané, tvrdila, že si pamätá okolnosti rokovania u ich
právneho predchodcu - otca C.. U. I., avšak nesprávne popísala jeho stav, že bol bezvládny, avšak on
návštevy prijímal oblečený za konferenčným stolíkom a v predmetnom roku aj absolvoval turistickú cestu
v zahraničí, opísala žalobcu v 1. rade ako malého chlapca, ktorý sa tam nachádzal, avšak on v tom čase
mal 30 rokov a žalobca v 2. rade 27 rokov a nikto z rodiny nemal v tom čase malé deti. Vzhľadom k tomu
svedeckým výpovediam nemožno prikladať váhu a brať ich do úvahy. Znalecký posudok stanovil, že
žalovaný užíval oveľa väčšiu plochu ako tvrdili svedkovia, súd prvého stupňa ale nedospel k správnym
skutkovým zisteniam, resp. tento dôkaz ani nevyhodnotil, čím je rozhodnutie nepreskúmateľné. Jediní
nestranní svedkovia boli Y.. C.. L. Y., N.. a U. U., ktorá však neskôr pod vplyvom zmätočného konania
súdu svoje svedectvo odvolala. Z ich výpovedí vyplýva, že žalovaný areál užíval buď celý alebo v nie
zanedbateľnej miere.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) prejednal odvolanie žalobcov (§ 212 ods. 1 OSP) bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok
súdu prvého stupňa je vecne správny, preto ho podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.
Podľa § 219 ods. 1 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Koncepcia ust. § 219 OSP vychádza zo zjednodušeného rozhodnutia odvolacieho súdu. Ak má odvolací
súd za to, že prvostupňový súd nielen vecne správne rozhodol, ale v odôvodnení sa (úplne) správne
argumentačne vysporiadal so skutkovým stavom i právnym posúdením, nemusí vyhotovovať štandardné
rozhodnutie s náležitosťami podľa § 157 ods. 2 OSP, ale sa len obmedzí na konštatovanie správnosti
dôvodov napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd zároveň môže doplniť ďalšie dôvody na zdôraznenie
správnosti preskúmavaného rozhodnutia. Využitie tohto oprávnenia získava takmer charakter povinnosti
v prípade, ak účastník v odvolaní, ktorého dôvodmi je odvolací súd viazaný (§ 212 ods. 1), uvedie úvahy,
či už vo väzbe na skutkový stav alebo právne posúdenie, s ktorými sa prvostupňový súd nezaoberal.
Veľakrát ide o vyjadrenia, ktoré sú už reakciou na závery prvostupňového súdu, preto logicky predstavujú
novú argumentačnú bázu. V tomto smere je potrebné zdôrazniť, že právo na odôvodnenie súdneho
rozhodnutia ako nedeliteľnej súčasti práva na spravodlivý súdny proces neznamená povinnosť súdu
dať odpoveď na všetky argumenty účastníka, ale len na argumenty zásadného významu, t. j. pre vec
rozhodujúcu.



Súd prvého stupňa vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, správne zistil skutkový stav, vec správne
posúdil po právnej stránke, preto odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil (§ 219
ods. 1 OSP). Odvolací súd sa plne stotožňuje s dôvodmi súdu prvého stupňa uvedenými v napadnutom
rozsudku, na tieto poukazuje ako na správne, a preto ich nebude opakovať (§ 219 ods. 2 OSP).

Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku uvádza, že v zmysle § 139 OZ, z
právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne
a nerozdielne. O hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa
veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo dohoda nedosiahne, rozhodne na
návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd. Ak ide o dôležitú zmenu spoločnej veci, môžu prehlasovaní
spoluvlastníci žiadať, aby o zmene rozhodol súd.

Právne úkony týkajúce sa spoločnej veci (práva spoločnej veci), ktorá sa nachádza v podielovom
spoluvlastníctve, môže vykonávať ktorýkoľvek zo spoluvlastníkov, pokiaľ nebolo výslovne dohodnuté,
že to bude robiť len niektorý z nich. Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú voči tretím
osobám všetci spoluvlastníci oprávnení a povinní spoločne a nerozdielne (aktívna a pasívna solidarita
podľa § 511 a nasl. OZ). Pasívna a aktívna solidarita sa nevzťahuje na prípady, keď spoločnú vec
užíva len niektorý zo spoluvlastníkov (niektorí spoluvlastníci), prípadne niektorý zo spoluvlastníkov
umožní tretej osobe užívanie veci za odplatu. V takom prípade je dotknutý spoluvlastník povinný sa
s ostatnými spoluvlastníkmi vyporiadať. Nároky z takéhoto „nadužívania“ spoločnej veci majú právny
základ v bezdôvodnom obohatení „nadužívajúceho“ spoluvlastníka. Možno ich uplatniť iba vo vzťahu
medzi spoluvlastníkmi a priamo sa netýkajú tretej osoby, ktorá so súhlasom dotknutého spoluvlastníka
užíva spoločnú vec alebo jej časť.

Ak jeden zo spoluvlastníkov uzavrel bez súhlasu druhého spoluvlastníka zmluvu, ktorou umožnil tretej
osobe užívať predmet spoluvlastníctva, nie je „opomenutý“ spoločník (ten, ktorý nedal na užívanie
spoločnej veci súhlas) legitimovaný požadovať od tejto tretej osoby vydanie bezdôvodného obohatenia,
ktoré jej užívaním predmetu spoluvlastníctva podľa neplatnej zmluvy vzniklo. Je oprávnený požadovať
vydanie bezdôvodného obohatenia iba od druhého spoluvlastníka, a to v rozsahu, v ktorom tento svoj
spoluvlastnícky podiel „nadužíval“ (rozhodnutie NS ČR sp. zn. 33Odo/103/2006).

Žalovaný užíval nehnuteľnosti na základe nájomnej zmluvy, teda na základe právneho dôvodu, i keď za
symbolické nájomné, preto u neho nedošlo k bezdôvodnému obohateniu.

Žalobcovia sa mohli domáhať od B., ktorá nehnuteľnosti žalovanému prenajala, vyplatenia svojich
nárokov titulom užívania ich spoluvlastníckych podielov, ktoré menovaná užívala tým spôsobom, že ich
prenajala. Samozrejme iba v rozsahu v akom užívala ich podiely, s ohľadom na to, že ide o ideálne
spoluvlastnícke podiely.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 OSP tak,
že v odvolacom konaní úspešnému odporcovi ich náhradu nepriznal, pretože náhradu nežiadal a ani
mu žiadne trovy nevznikli.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.