{"guid": "1783674a-8d0a-4804-94ed-c1f90e13be4e:cd56f899-a828-4f68-a571-7dd812c5cdde", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2013:1511219923.1", "spisova_znacka": "4Co/354/2012", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4Co/354/2012 z 30. 1. 2013", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Bratislava z 30. januára 2013, sp. zn. 4Co/354/2012, ECLI:SK:KSBA:2013:1511219923.1", "identifikacne_cislo": "1511219923", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Valéria Kleinová", "sudca_id": 1442, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-valeria-kleinova-1442", "datum_vydania": "2013-01-30", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-93.odsek-2", "nazov": "§ 93 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-93.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-93"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-93.odsek-4", "nazov": "§ 93 ods. 4 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-93.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-93"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-146.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 146 ods. 1 písm. c) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-146.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-146"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-146.odsek-2", "nazov": "§ 146 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-146.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-146"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-151.odsek-1", "nazov": "§ 151 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-151.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-151"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "nazov": "§ 219 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-224.odsek-1", "nazov": "§ 224 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-224.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-224"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-142.odsek-1", "nazov": "§ 142 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-142.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-142"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-93", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-146", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-151", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-224", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-142"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/cd56f899-a828-4f68-a571-7dd812c5cdde", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2013:1511219923.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2013:1511219923.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2013:1511219923.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava\nSpisová značka: 4Co/354/2012\nIdentifikačné číslo súdneho spisu: 1511219923\nDátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2013\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová\nECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1511219923.1\n\nUznesenie\nKrajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: B. O. X., X..H..E.., so sídlom: Ú.Í. X, W., IČO:\nXX XXX XXX, zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., IČO: 36 613 843, Údernícká ul. č. 5, Bratislava,\nproti odporcovi: N. H., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom Lietavská 11, 851 06 Bratislava, za účasti\nvedľajšieho účastníka na strane odporcu: N. na E. E. X. M., IČO: XX XXX XXX, Q. J.. Č.. XX, F.,\nzast. advokátom: JUDr. Igor Šafranko, ul. Sov. hrdinov 163/66, Svidník, o zaplatenie istiny 656,44 eur\ns príslušenstvom, na odvolanie vedľajšieho účastníka proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V zo\ndňa 13. júna 2012, č.k.: 11C 11/2012-50, takto\n\nr o z h o d o l :\n\nOdvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania\nvedľajšiemu účastníkovi   p o t v r d z u j e.\n\nVedľajší účastník    je povinný    nahradiť trovy odvolacieho konania navrhovateľovi vo výške 34,06 EUR\nna účet právneho zástupcu navrhovateľa do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.\n\no d ô v o d n e n i e :\n\nSúd prvého stupňa napadnutým uznesením zastavil konanie, odporkyni a vedľajšiemu účastníkovi\nnáhradu trov konania nepriznal a navrhovateľovi vrátil súdny poplatok vo výške 32,37 EUR,\nprostredníctvom Daňového úradu W.. Svoje rozhodnutie odôvodnil § 96 O.s.p. a tým, že navrhovateľ\nvzal návrh pred začatím konania späť a žiadal konanie zastaviť. O náhrade trov konania rozhodol\nprvostupňový súd podľa § 146 ods. 2 O.s.p., pričom uviedol, že procesnú zodpovednosť za zastavenie\nkonania nesie navrhovateľ. Odporkyni, ktorá                        by mala právo na náhradu trov konania, žiadne\ntrovy v tomto konaní nevznikli, a preto jej ich náhradu nepriznal. Pokiaľ išlo o trovy vedľajšieho účastníka,\nktorý si ich náhradu uplatnil, tomuto súd ich náhradu nepriznal. Uviedol, že keďže z právneho predpisu\nnevyplýva žiadny spôsob vyporiadania vzťahu medzi účastníkmi a vedľajším účastníkom, ktorý vstúpil\nz vlastnej iniciatívy do konania podľa § 93 ods. 2 O.s.p. a za stavu, keď vedľajší účastník nepreukázal\ntrovy potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva odporcu, s prihliadnutím na výsledok sporu,\ntak vedľajšiemu účastníkovi ich náhradu nepriznal. Poukázal na § 140 ods. 1 O.s.p. O vrátení kráteného\nsúdneho poplatku súd prvého stupňa rozhodol podľa § 11 ods. 3, 4 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych\npoplatkoch v platnom znení.\n\nProti tomuto uzneseniu v časti výroku, ktorým súd prvého stupňa rozhodol o trovách konania vedľajšieho\núčastníka podal v zákonnej lehote odvolanie vedľajší účastník, keď uviedol, že aj keď okresný súd v\nodôvodnení konštatuje, že o náhrade trov konania rozhodol podľa § 146 ods. 2 O.s.p., nie je jasné, či\nchcel rozhodnúť podľa prvej alebo druhej vety citovaného zákonného ustanovenia, keďže § 146 ods.\n2 O.s.p. obsahuje 2 skutkové podstaty. Poukázal na to, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia v\nodseku 7 nekorešponduje s konštatovaním v odseku 6, keď okresný súd konštatuje, že rozhodol podľa\n§ 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. a neorganicky poukázal na § 140 O.s.p. , ktorým však nijako nerieši náhradu\ntrov konania. Uviedol, že dôvodom na nepriznanie náhrady trovy konania nemôže byť ani konštatovanie\nsúdu, že do konania vstúpil z vlastnej iniciatívy podľa § 93 ods. 2 O.s.p. Podľa jeho názoru by ich za toto\n\nnemal súd trestať. Predložil uznesenia Krajského súdu v Prešove, Krajského súdu v Banskej Bystrici a\nKrajského súdu v Košiciach, kde bolo rozhodované o náhrade trov vedľajšiemu účastníkovi. Žiadal, aby\nodvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v časti náhrady trov konania vedľajšieho účastníka zmenil\ntak, že navrhovateľ                    je povinný zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi trovy prvostupňového konania\na odvolacieho konania v celkovej výške 93,- EUR.\n\nNavrhovateľ vo svojom vyjadrení k odvolaniu vedľajšieho účastníka uviedol,                 že sa stotožňuje\ns rozhodnutím súdu, ktorým nepriznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania, nakoľko má za\nto, že v danom prípade nemožno hovoriť o trovách účelne vynaložených na uplatnenie alebo bránenie\npráva. Nevidel význam v právnom zastúpení vedľajšieho účastníka, keďže samotnou úlohou združenia\nje ochrana spotrebiteľa v spotrebiteľských sporoch. Poukázal na to, že v danom prípade nemožno prijať\nzáver,                  že právny zástupca vedľajšieho účastníka vykonal úkony nevyhnutné pre úspech\nvo veci,              t.j. poskytol právne služby, ktorých vykonanie by malo vplyv na rozhodnutie súdu a\nktoré by nemohlo uskutočniť samotné združenie bez právneho zastúpenia. Uviedol, že z aktívnej činnosti\nzdruženia je zrejmé, že disponuje rozsiahlymi znalosťami a vedomosťami v danej problematike, ktorou\nsa ako špecifickou zaoberá, a je inštitúciou spôsobilou účinne ochraňovať práva spotrebiteľa v súdnom\nkonaní. Účelom právneho zastúpenia                             je predovšetkým zastupovanie záujmov\nsvojho klienta, avšak v danom prípade navrhovateľ konštatoval, že právne zastúpenie vedľajšieho\núčastníka je nadbytočné, účelové a nehospodárne, keďže združenie sa samo prezentuje ako inštitúcia\nspôsobilá na ochranu spotrebiteľa v rámci súdneho konania. Skutočnosť, že združenie bez právneho\nzastúpenia vystupuje na strane žalobcu spolu s občanmi Slovenskej republiky vo viacerých sporoch\nna ochranu spotrebiteľov, prípadne občanov Slovenskej republiky v týchto sporoch samo zastupuje,\npotvrdzuje, že zastúpenie vedľajšieho účastníka v predmetnom spore                             je\nnehospodárne. Navrhovateľ zastával názor, že konaním vedľajšieho účastníka v podobe jeho právneho\nzastúpenia dochádza k nadbytočnému navyšovaniu trov konania a nehospodárnosti konania, a na túto\nskutočnosť by mal súd prihliadať a reflektovať použitím ust. § 150 O.s.p. a vedľajšiemu účastníkovi\nnáhradu trov konania nepriznať. Podľa názoru navrhovateľa vyjadrenia právneho zástupcu vedľajšieho\núčastníka v konaní sú zhodné s vyjadreniami v iných konaniach (len vpisovanie do kontextu) a opätovne\nzdôraznil,                     že takéto úkony má prioritne vykonávať vedľajší účastník. Uviedol, že vedľajší\núčastník v súvislosti s dôvodnosťou trov konania poukázal na ustanovenie § 137 O.s.p., avšak podľa\nnavrhovateľa združenie vstúpilo do konania ako vedľajší účastník na strane odporcu, ktorý odporcu v\nkonaní nezastupuje. Z uvedeného dôvodu nemožno pri zdôvodňovaní oprávnenosti nároku na náhradu\ntrov konania argumentovať vyššie uvedeným ustanovením, nakoľko                      to priznáva\nnáhradu hotových výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného\npredpisu, čiže ide najmä o Centrum právnej pomoci. Zastával názor, že ustanovenia Charty základných\npráv EÚ ako aj rozhodnutia Súdneho dvora EÚ,               na ktoré vedľajší účastník poukazuje sa\ntýkajú všeobecne ochrany spotrebiteľa. Žiadne z predmetných ustanovení nepoukazuje na to, že by sa\nzdruženia na ochranu práv spotrebiteľa mali nechávať zastupovať advokátmi, ale len na to, že nie je\nvylúčené, aby pomoc spotrebiteľom poskytovali priamo právnické osoby. Podľa navrhovateľa konaním\nvedľajšieho účastníka v podobe jeho právneho zastúpenia dochádza k nadbytočnému navyšovaniu\ntrov konania a nehospodárnosti konania, a na túto skutočnosť súd správne prihliadol a vedľajšiemu\núčastníkovi náhradu trov konania nepriznal. Na základe vyššie uvedeného navrhol,                         aby\nodvolací súd napadnutý výrok o trovách konania preskúmal a v zmysle § 219 O.s.p. potvrdil. Zároveň si\nuplatnil trovy konania v odvolacom konaní vo výške 34,06 EUR s DPH pozostávajúce z jednej polovice\núkonu právnej služby vo výške 24,90 EUR s DPH a režijného paušálu k právnemu úkonu 9,16 EUR\ns DPH.\n\nOdvolací súd prejednal vec podľa ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania (§ 214\nods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie vedľajšieho účastníka nie je dôvodné.\n\nPodľa § 93 ods. 2 O.s.p., ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť\nkonania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Toto\nustanovenie dáva možnosť, aby v prípade tzv. spotrebiteľských sporov vstúpila do konania ako vedľajší\núčastník taká právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu,\nza ktorý sa na základe poznámky 10a považuje aj zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o\nzmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.\n\nPrávo spotrebiteľov združovať sa spolu s inými spotrebiteľmi v združeniach                       a prostredníctvom\ntýchto združení v súlade so zákonom chrániť a presadzovať oprávnené záujmy spotrebiteľov, ako aj\nuplatňovať práva zo zodpovednosti voči osobám, ktoré spôsobili škodu na právach spotrebiteľov, vyplýva\nz § 3 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb.\no priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“). Takto založené\nzdruženie sa môže                 na súde podľa § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa proti porušiteľovi\ndomáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania, aby odstránil protiprávny stav, rovnako ako\nsám spotrebiteľ. Práva spotrebiteľov teda môže združenie chrániť tým, že sám podá návrh na súd proti\nporušiteľovi práva, môže podľa § 26 ods. 5 O.s.p. zastupovať účastníka na základe plnomocenstva,\nalebo môže vstúpiť do konania ako vedľajší účastník podľa § 93 ods. 2 O.s.p.\n\nPodľa ustanovenia § 93 ods. 4 O.s.p., má vedľajší účastník v konaní rovnaké práva                  a povinnosti\nako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní\npodporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností.\n\nUstanovenie § 93 ods. 4 O.s.p. výslovne upravuje, že vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a\npovinnosti ako účastník, z čoho možno vyvodiť, že aj vedľajší účastník, rovnako ako hlavný účastník\nkonania, má právo na právnu pomoc pred súdmi (čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky) a teda má\nprávo i na náhradu trov právneho zastúpenia (§ 137 ods. 1 O.s.p.). Vedľajšiemu účastníkovi rovnako\nmôže súd  priznať  náhrada trov právneho zastúpenia len vtedy, ak boli vynaložené v súvislosti s daným\nkonaním  a účelne.\n\nNáhradu trov konania v prípade, ak dôjde k zastaveniu konania, upravujú ustanovenia  § 146 ods. 1\npísm. c/ a § 146 ods. 2 O.s.p..\n\nPodľa ustanovenia § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p., právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku nemá\nžiaden z účastníkov, ak konanie bolo zastavené. Pokiaľ však niektorý z účastníkov zavinil, že konanie\nmuselo byť zastavené, postupuje sa podľa ustanovenia § 146 ods. 2 vety prvej O.s.p., ktorá predpokladá\nzodpovednosť za zavinenie toho účastníka, ktorého procesný úkon mal za následok zastavenie konania.\nPreto, ak navrhovateľ vezme návrh späť v zásade platí, že zastavenie konania zavinil a je preto povinný\nhradiť trovy konania odporcovi. Z tejto zásady je stanovená výnimka § 146 ods. 2 druhá veta O.s.p.\npodľa ktorej, ak dôvodne podaný návrh bol vzatý spať pre správanie odporcu, je tento povinný hradiť\ntrovy konania. Dôvodnosť podania návrhu sa i v tomto prípade posudzuje procesne,                t.j. z\nhľadiska vzťahu výsledku správania sa odporcu k nároku navrhovateľa.\n\nV danej veci  sa navrhovateľ domáhal zaplatenia 656,44 Eur s príslušenstvom                       na základe\nzmluvy k úverovému účtu uzatvorenej dňa 03.05.2002 na základe zmluvy                   o postúpení\npohľadávok z 08.12.2006 uzavretej s postupcom - Všeobecnou úverovou bankou, a.s.. Vedľajší účastník\nvstúpil do  konania podaním doručeným súdu 30.01.2012, ktorým  požiadal o zaslanie návrhu na začatie\nkonania a jeho príloh. Navrhovateľ podaním z 31.05.2012 vzal návrh v celom rozsahu návrh späť bez\nuvedenia dôvodu, na základe čoho súd prvého stupňa dňa  13.06.2012  uznesením č.k. 11C 11/2012-50\nkonanie  vo veci zastavil.\n\nSúd prvého stupňa v danej veci späťvzatie návrhu  pri rozhodovaní o náhrade trov konania hodnotil z\nhľadiska stanoveného § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p. a  podľa odvolacieho súdu dospel k správnemu\nzáveru, že navrhovateľ zavinil zastavenie konania a je preto povinný nahradiť jeho účelne vynaložené\ntrovy. V danom prípade bolo potom potrebné skúmať, či trovy právneho zastúpenia boli vynaložené\núčelne, resp. či vôbec boli vynaložené. Z obsahu spisu, ako aj samotného odvolania vyplýva, že vedľajší\núčastník si uplatnil trovy konania, ktoré pozostávali z odmeny za prevzatie a prípravu zastúpenia, vrátane\nprvej porady s klientom.\n\nTrovy vynaložené účastníkom konania v spore (a platí to aj pre vedľajšieho účastníka), musia byť v\npríčinnej súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania a ich vynaložením sa musí sledovať\nprocesné presadzovanie uplatneného nároku, alebo ako                       v danom prípade, procesná obrana\nproti takémuto tvrdenému nároku. V tomto konaní nie je možné považovať trovy vynaložené vedľajším\núčastníkom, presnejšie, vyčíslené vedľajším účastníkom za účelné, lebo tieto trovy neboli v príčinnej\nsúvislosti s procesným postojom odporkyne, respektíve vedľajšieho účastníka k predmetu konania.\n\nV prejednávanej veci v dôsledku späťvzatia návrhu na začatie konania nedošlo ani k vysloveniu\nprocesného postoja odporkyne, ale ani vedľajšieho účastníka k predmetu konania.\n\nÚčelnosť trov vynaložených na právnu pomoc je možné vyvodiť z článku 47 Ústavy Slovenskej republiky\na v podstate znamená, že trovy právneho zastúpenia treba možno považovať za účelne vynaložené\ntrovy. Každý má právo na to, aby bol zastúpený advokátom. Trovy potrebné na účelné uplatňovanie\nalebo obranu práva sa nemôžu posudzovať ako celok a aj keď účastník má právo na náhradu trov\nkonania, pretože mal plný úspech, každý úkon alebo každé platenie trov treba posudzovať samostatne.\nTo platí ako na trovy, ktoré boli označené ako nevyhnutné, i pre trovy právnej pomoci. Nárok na náhradu\ntrov právneho zastúpenia však nemožno priznať, ak sa určité procesné podanie nadbytočne opakuje\nbez uvedenia nových, procesne významných skutočností a to platí aj na podania advokáta, ktoré\nneobsahujú žiadne skutočnosti, vzťahujúce sa na predmet sporu, na skutočnosti, ktoré zostali medzi\núčastníkmi konania sporné a treba ich dokazovať, a sú významné pre posúdenie veci samej.\n\nZ uvedeného vyplýva že odporkyňa nielen ako spotrebiteľka nepožiadala vedľajšieho účastníka na\nsvoju ochranu v tomto spore, nakoľko o prebiehajúcom konaní nemá žiadnu vedomosť a teda nemá\nvedomosť ani o tom, že v konaní na jej strane vedľajší účastník vystupuje. Zároveň je nutné poukázať na\nskutočnosť, že cieľom N. je kolektívna ochrana spotrebiteľa, podávanie žalôb podľa zákona o ochrane\nspotrebiteľa, ako aj zastupovanie spotrebiteľa v občianskom súdnom konaní a vstup do spotrebiteľských\nsporov               v pozícii vedľajšieho účastníka, čo znamená, že samotné N. bolo vytvorené za účelom\nochrany spotrebiteľa, pričom samotné ustanovenie stanov N. (§ 9) konštatuje,                       že výdavkami\nN. sú výdavky  na financovanie jeho účelu a výdavky na správu združenia. Z uvedeného teda vyplýva,\nže samotné združenie je spôsobilé a schopné chrániť záujmy spotrebiteľa, pričom odvolací súd uznáva\nargumentáciu vedľajšieho účastníka                       v odvolaní v tom, že má právo zvoliť si pri účasti v\nkonaní právneho zástupcu, avšak odvolací súd takto vynaložené finančné prostriedky nepovažoval za\núčelné bránenie práva samotného účastníka v konaní.\n\nPodľa § 150 ods. 1 O.s.p., ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu\ntrov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä                       na okolnosti, či účastník,\nktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti                    a dôkazy pri prvom úkone,\nktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.\n\nZákonné ustanovenie § 150 O.s.p. umožňuje súdu, aby vo výnimočných prípadoch                  z dôvodov\nhodných osobitného zreteľa účastníkovi, ktorý inak mal právo na náhradu trov konania, túto náhradu\ncelkom alebo sčasti nepriznal. Aplikácia ust. § 150 ods. 1 O.s.p.                  pri rozhodovaní o náhrade trov\nkonania prichádza do úvahy len v tých v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie\nnáhrady trov konania, avšak súd dospel k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré\nnáhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Vyjadruje výnimku zo zásady zodpovednosti za výsledok\n(a všeobecnej zásady ohľadne náhrady trov konania, vyjadrenej v § 142 ods. 1 O.s.p.). Musí však ísť\no celkom výnimočný prípad, pričom výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj\nv okolnostiach na strane účastníkov konania. Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa\ntreba prihliadať na osobné, majetkové, sociálne, zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov konania\na tiež na okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu práva na súde                 a ich postoj v konaní.\nV prípade tohto zákonného ustanovenia ide predovšetkým o to, aby sa rozhodnutie o náhrade trov\nnejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči účastníkovi a neodporovalo dobrým mravom. Zákon vyžaduje na\ntaké rozhodnutie dve podmienky: musí ísť o dôvody hodné osobitného zreteľa a o výnimočné okolnosti,\npričom výklad týchto podmienok                          je ponechaný na súdnej praxi a je potom vecou konkrétneho\nprípadu, či došlo k takým okolnostiam ktoré môžu byť podkladom na rozhodnutie o zmiernení účinkov\nprávnych noriem, ktoré upravujú náhradu trov konania.\n\nOdvolací súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci boli jednoznačne splnené obe podmienky, t. j.\ndôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti posudzovanej veci                   v zmysle vyššie\nuvedeného výkladu zákonného ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p.\n\nOdvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa, napadnuté                      vo\nvýroku o náhrade trov konania vedľajšieho účastníka je vecne správne, nakoľko navrhovateľ procesne\nzavinil zastavenie konania a preto odporkyni vzniklo právo na ich náhradu. Odporkyni však, ako už\nodvolací súd uviedol vyššie, v konaní žiadne trovy nevznikli a trovy uplatnené vedľajším účastníkom\n\nneboli účelne vynaloženými trovami, nakoľko úkony, za ktoré si v konaní uplatnil právo na ich náhradu,\nneboli nevyhnutné pre úspech                vo veci, t. j. vedľajší účastník neposkytol odporkyni žiadne služby,\nktorých vykonanie                   by malo akýkoľvek vplyv na rozhodnutie súdu prvého stupňa.\n\nOdvolací súd z vyššie uvedených dôvodov uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne\nsprávne podľa ustanovenia § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.\n\nO trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení       s § 142 ods. 1\nO.s.p. a navrhovateľovi, ktorý bol v konaní úspešný a uplatnil si právo                       na náhradu trov\nkonania priznal odmenu za 1 úkon právnej služby - odvolanie á 24,90 EUR s DPH (1/2 úkonu právnej\nslužby za podané odvolanie), 1 x 9,16 EUR s DPH režijný paušál, spolu v sume 34,06 EUR s DPH.\n\nToto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.\n\nPoučenie:\n\nProti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "11C/11/2012", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": [{"guid": "3cb608fa-9ad0-478d-8bfd-9573c57f1bea:24b45ee0-cd32-4b90-bc19-3921535bdec5", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2016:3614206081.1", "spisova_znacka": "4Co/656/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 4Co/656/2015 z 4. 5. 2016", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2016-05-04", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2016:3614206081.1"}]}