Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 9Co/81/2017 z 22. 3. 2017 Citácia: rozsudok Krajského súdu Žilina z 22. marca 2017, sp. zn. 9Co/81/2017, ECLI:SK:KSZA:2017:5315203840.1 Krajský súd Žilina | 9Co/81/2017 | ECLI:SK:KSZA:2017:5315203840.1 | 2017-03-22 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 387 ods. 1 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/4d84618c-6a5a-4c11-b9aa-6247582ce6e9 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2017:5315203840.1 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/81/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5315203840
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Burik
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5315203840.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika, členov
senátu JUDr. Jozefa Turzu a JUDr. Ladislava Mejstríka, v spore žalobcu Ekonomické stavby, s.r.o. so
sídlom Pohranická 391, 951 01 Štitáre, IČO: 36 544 493, zastúpeného JÁNSKÝ & PARTNERS s.r.o.,
advokátska kancelária so sídlom Štúrova 13, 949 01 Nitra, IČO: 47 249 650, proti žalovaným v rade
1/ Ing. J. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom K. XXXX, v rade 2/ H. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom tamtiež,
obaja zastúpení JUDr. Janou Hanulákovou, Dis., advokátkou so sídlom K. XXX, kancelária H. X. XXXX,
XXX XX O., o zaplatenie 2 295,90 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Čadca, č.k. 6C/49/2015-57 zo dňa 12. 07. 2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II., ktorým vo zvyšnej časti žalobu žalobcu zamietol a vo výroku
III., na základe ktorého žalovaní v rade 1/ a 2/ majú nárok na náhradu trov konania v rozsahu 73,52
%, p o t v r d z u j e .

Vo výroku I., ktorým bola žalovaným v rade 1/ a 2/ uložená povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť
žalobcovi sumu 303,95 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 303,95 eur
od 16. 10. 2014 do zaplatenia, v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, odvolaním nenapadnutom,
p o n e c h á v a rozsudok nedotknutý.

Žalovaným p r i z n á v a spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov odvolacieho konania v
celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovaným v rade 1/ a 2/ podľa ust. § 39, § 50a ods.
1, 2, 3, § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1, 2, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka povinnosť spoločne a
nerozdielne zaplatiť žalobcovi 303,95 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne z uvedenej
sumy od 16. 10. 2014 do zaplatenia, vo zvyšnej časti do sumy 2 295,90 eur vrátane úroku z omeškania
žalobu zamietol a žalovaným v rade 1/ a 2/ priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 73,52 %
podľa § 255 ods. 1 CSP. Mal za preukázané, že žalobca a žalovaní uzatvorili 07. 11. 2013 zmluvu o
budúcej zmluve o dielo č. 961/13, v ktorej sa dohodli, že v lehote do 7 mesiacov uzatvoria zmluvu o dielo,
predmetom ktorej bude zhotovenie stavby rodinného domu podľa dispozície a špecifikácie žalovaných
za cenu diela 78 000,- eur na pozemku č. 9566 v katastrálnom území K.. K uzatvoreniu zmluvy o dielo
nedošlo, nakoľko obec Raková neudelila súhlas s výstavbou na predmetnej parcele, napriek tomu, že tak
v roku 2007 učinila a k stavbe vydala súhlasné stanovisko. Na základe uvedeného nedošlo žalovanými
ani k zloženiu zálohy v zmysle čl. III. zmulvy označeného ako Cena diela, platobné a fakturačné dohody,
kde v bode 3.3 je uvedený ich záväzok, že do 14 dní po podpise zmluvy uhradia zálohu vo výške 5 643,-
eur na krytie prvých prípravných prác. Žalobca si svoj nárok proti žalovaným uplatnil na základe bodov
3.5 a 3.6 zmluvy faktúrou č. 214000134 v sume 2 295,90 eur, ktorá pozostávala z prípravných prác v



sume 303,95 eur (253,29 eur + 20 % DPH) a odmeny príkazníka podľa čl. 3.5 zmluvy v sume 1 992,- eur
(1 660,- eur + 20 % DPH), ktorá faktúra bola vystavená s dátumom splatnosti 15. 10. 2014. Vzhľadom
na charakter zmluvy uzatvorenej žalobcom v postavení dodávateľa a žalovaných ako spotrebiteľov mal
za to, že sa jedná o platnú spotrebiteľskú zmluvu. Prípravné práce vyúčtované žalobcom v celkovej
sume 303,95 eur boli vypočítané podľa sadzobníka pre navrhovanie ponukových cien projektových
práv a inžinierskych činností (nakladateľstvo UNIKA) a predstavovali hotové výdavky a odmenu za
činnosti spojené s prípravou projektovej dokumentácie a ďalšie činnosti a žalovaní ich v celom rozsahu
uznali, pričom potvrdili tiež vzájomné konzultácie ohľadne stavby, úpravy interiéru, preto súd tento nárok
nepovažoval medzi stranami za sporný a na jeho zaplatenie ich zaviazal spolu s úrokom z omeškania
odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúry. Vo vzťahu k vyúčtovanej odmene podľa čl. III. bod 3.5
zmluvy skúmal, či zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré spôsobujú nerovnováhu
medzi právami a povinnosťami a dospel k záveru, že žalovaným účtovaná odmena takouto neprijateľnou
zmluvnou podmienkou jednoznačne je. Žalobca si vo svoj prospech stanovil odmenu jednorazovo 1
660,- eur + DPH, pričom podľa znenia v dohode nárok na túto odmenu nezávisí od realizácie prác pre
žalovaných, a teda pokiaľ zo strany žalobcu nebola vykonaná žiadna činnosť, odmena by mu patrila
vždy. Naviac, zo zmluvného dojednania je zrejmé, že odmena obsahuje v sebe náklady - hlavne réžiu
úhrady finančného modelu, činnosť manažéra projektu, telefóny, administratívu, výdaje smerujúce k
zabezpečeniu plnenia pre účely zmluvy o dielo a suma, ktorú uznali žalovaní uplatnená podľa bodu
3.6 zmluvy, obsahuje v sebe taktiež hotové výdaje, odmenu za činnosti spojené s prípravou projektovej
dokumentácie a ďalšie činnosti v tejto súvislosti zrealizované (t. j. prípravné práce podľa čl. 1.2 písm. a/
až g/, a to napr. spracovanie štúdie domu, spracovanie projektovej dokumentácie, spracovanie výkazu
výmer, spracovanie harmonogramu prác, modelu financovania a pod.), a teda jedná sa o dojednanie
duplicitné, jednoznačne v prospech žalobcu ako vypracovateľa zmluvy a v neprospech žalovaných ako
spotrebiteľov. Takto uplatnenú paušálnu odmenu vyhodnotil ako dojednanie, ktoré je v rozpore s dobrými
mravmi, a tým neplatné, na základe čoho žalobu žalobcu v časti, v ktorej sa domáhal priznania tohto
nároku, vrátane úroku z omeškania, zamietol.

2. Proti tomuto rozsudku vo výroku II., ktorým bola vo zvyšnej časti žaloba zamietnutá a vo výroku III.,
ktorým bol žalovaným v rade 1/ a 2/ priznaný nárok na náhradu trov konania v rozsahu 73,52 %, v
zákonom stanovenej lehote, prostredníctvom zástupcu podal odvolanie žalobca podľa ust. § 365 ods.
1 písm. h/ CSP, keďže rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci a žiadal ho zmeniť tak, že žalobe bude v plnom rozsahu vyhovené a priznané mu trovy konania.
Poukázal na to, že sporové strany uzatvorili zmluvu o budúcej zmluve vychádzajúc zo zásady zmluvnej
voľnosti, v zmysle ktorej je im v prevažnej miere ponechaná možnosť uzatvárať si svoje vzájomné práva
a povinnosti podľa vlastnej slobodnej vôle. Ako konštatoval aj súd prvej inštancie, zmluva bola medzi
sporovými stranami uzatvorená platne, a preto sporové strany sú jej obsahom viazané. Žalovaní nijako
nespochybnili, že na základe vlastnej, slobodnej a vážnej vôle uzatvorili zmluvu a že boli oboznámení
s obsahom návrhu zmluvy, ktorý následne aj akceptovali, pričom neuviedli, že by namietali znenie
niektorého zo zmluvných ustanovení. Z uvedeného vyplýva, že súhlasili s tým, že v prípade, ak nedôjde k
uzatvoreniu zmluvy o dielo, uhradia jednak hodnotu realizovaných prípravných prác ako to predpokladá
ustanovenie čl. III. ods. 3.6 zmluvy, ale aj odmenu príkazníka za réžiu zákazky v zmysle ustanovenia
čl. III. ods. 3.5 zmluvy. Toto ustanovenie nemožno vykladať formalisticky, ale je potrebné zohľadniť
účel, ktorý sporové strany spoločne týmto ustanovením sledovali, ako aj ďalšie skutkové okolnosti.
Po uzatvorení zmluvy je štandardne klientom pridelený pracovník (manažér projektu), ktorý spravuje
danú zákazku. Správa zákazky v sebe zahŕňa najmä odborný rozbor zákazky, potrebnú administratívu,
komunikáciu s klientmi, vrátane kvalifikovaných odpovedí na ich dopyty a otázky, či komunikáciu s
prípadnými subdodávateľmi a obdobné činnosti, ktoré možno chápať ako réžiu zákazky. Práve za
účelom odplaty za tieto demonštratívne vypočítané činnosti, ktoré v prospech žalovaných vyvíjal, si
dohodli odmenu, pričom v súkromnom práve je pravidlom, že subjekt, ktorý vynaložil v prospech iného
subjektu určité náklady, môže spravodlivo požadovať ich náhradu, resp. odmenu za vykonané činnosti.
Podmienkou vzniku nároku na odmenu príkazníka je skutočnosť, že nedôjde k uzatvoreniu zmluvy o
dielo, na čom vzhľadom na predmet podnikania nemá žiadny záujem, keď uzatvorenie zmluvy bolo
zmarené z dôvodov na strane žalovaných, pričom sa nejedná o žiadnu sankciu, či poplatok. Žalobca
aj po tom, čo mu žalovaní oznámili stanovisko obce Raková v otázke povolenia individuálnej bytovej
výstavby na pozemku v ich vlastníctve, vyvíjal aktivity smerujúce k pokračovaniu vzájomnej spolupráce a
k uzatvoreniu zmluvy o dielo. Odmietol nesprávne závery súdu prvej inštancie o duplikovanom hodnotení
činností, ktoré pre žalovaných realizoval, poukazujúc na rozdiel činností podľa čl. III. ods. 3.6 a čl. III.
ods. 3.5 zmluvy. Podľa ustanovenia čl. III. ods. 3.6 zmluvy sú hodnotené činnosti spojené s prípravou



projektovej dokumentácie, pričom tieto sú bližšie špecifikované v čl. I. ods. 1.2 zmluvy a jedná sa teda
najmä o výsledky projektovania a inžinierskej činnosti, pričom v zmysle ustanovenia čl. III. ods. 3.5
zmluvy je odmenou príkazníka ohodnotená najmä réžia zákazky. Pokiaľ ide o formu odmeny, ktorá
predstavuje pevne dohodnutú sumu, tzv. paušál, nejedná sa o nič neobvyklé, ale naopak v praxi
bežné (napr. operátori v telekomunikáciách). Cieľom právnej úpravy tzv. spotrebiteľských zmlúv, resp.
iných noriem upravujúcich právne postavenie spotrebiteľa, je premietnutie zásady rovnosti účastníkov
súkromnoprávnych vzťahov do praxe, a preto nemôže súd jednostranne rozhodovať v prospech tej
strany, ktorá je spotrebiteľom. Naopak právna úprava vzťahujúca sa na spotrebiteľské zmluvy musí byť
aplikovaná tak, aby jej následkom nebolo neprimerané zhoršenie právneho postavenia dodávateľa a
jeho možnosti domáhať sa svojich práv, či nárokov, ku ktorým je oprávnený v zmysle spotrebiteľskej
zmluvy. Bolo by v rozpore s dobrými mravmi, ak by mu ako subjektu súkromného práva neprináležala
odmena za činnosti zrealizované v prospech iného subjektu súkromného práva. Zmluvné ustanovenie čl.
III. ods. 3.5 nepovažoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá by spôsobovala značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalovaných ako spotrebiteľov.

3. Žalovaní vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedli, že nespochybňujú zásadu
zmluvnej voľnosti pri uzatváraní zmluvy o budúcej zmluve o dielo, avšak táto skutočnosť nezakladá
na strane žalobcu právo, aby si do zmlúv dával ustanovenia, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi a
ktoré znevýhodňujú druhú stranu, keďže aj pokiaľ by zo strany žalobcu nebola vykonaná žiadna činnosť,
odmena by mu patrila vždy. Súd správne vyhodnotil stranu žalobcu ako stranu v postavení dodávateľa
a ich ako spotrebiteľov a správne konštatoval, že uzatvorená zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné
podmienky čo sa týka odmeny žalobcu ako príkazníka, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu medzi
právami a povinnosťami. Nespochybňovali práce zrealizované žalobcom, tieto sú ochotní zaplatiť, tak
ako to uviedli aj na pojednávaní, avšak zaplatiť sú ochotní len za skutočne vynaloženú prácu a tomu
zodpovedajúcu hodnotu finančných prostriedkov vo výške 303,95 eur, ktorá bola ako dôkaz predložená
samotným žalobcom vo výpočte ceny zrealizovaných prác.

4. Žalobca vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovaných odmietol tvrdenie, že dáva do zmluvy
ustanovenia, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi, keďže obsah zmluvy bol tvorený obidvomi sporovými
stranami spoločne, keďže jeho poverený pracovník na základe vzájomných osobných rokovaní so
žalovanými im predložil návrh zmluvy na oboznámenie sa s ním, pričom im bol poskytnutý priestor
na preštudovanie návrhu, ako aj vznesenie vlastných pripomienok. Ak žalovaní nesúhlasili so znením
ustanovenia čl. III. ods. 3.5, mali možnosť znenie tohto ustanovenia namietať, resp. neakceptovať
návrh zmluvy. Žalovaní neuviedli, že by v procese uzatvárania zmluvy bola akokoľvek obmedzená ich
zmluvná voľnosť, teda zmluvný vzťah so žalobcom uzatvorili slobodne, pričom bez výhrady akceptovali
návrh zmluvy. Opätovne zdôraznil, že odmenu príkazníka nemožno interpretovať ako sankciu, ale ako
odmenu hlavne za réžiu zákazky, poskytnutý servis manažéra projektu, ktorý žalovaným nepopierateľne
poskytnutý bol.

5. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec z dôvodov a v rozsahu vymedzenom v
podanom odvolaní (§ 379, § 380 CSP) a bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 CSP odvolaním
napadnutý výrok rozsudku, ktorým vo zvyšnej časti žalobu zamietol a žalovaným v rade 1/ a 2/ priznal
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 73,52 % podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny
potvrdil. V odvolaním nenapadnutom výroku, ktorým žalovaným v rade 1/ a 2/ uložil povinnosť spoločne
a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 303,95 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne
z uvedenej sumy od 16. 10. 2014 do zaplatenia, v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, ponechal
rozsudok nedotknutý.

6. Krajský súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom
rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Okresný súd v dostatočnom
rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vrátane trov konania, svoje rozhodnutie
odôvodnil v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie je vecne
správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj odvolací súd, ktorý sa z uvedených dôvodov
v odvolacom konaní obmedzil iba skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§
387 ods. 2 CSP), keď ani zo strany odvolateľa neboli v priebehu odvolacieho konania tvrdené také
skutočnosti, s ktorými by sa nevysporiadal súd prvej inštancie.



7. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k odvolacej námietke žalobcu krajský súd
dopĺňa, že zmluvná voľnosť strán nie je úplne absolútna, ale je limitovaná v rámci spotrebiteľských
vzťahov princípom ochrany tej osoby, ktorá robila právny úkon s dôverou v určitý, druhou stranou jej
prezentovaný skutkový stav. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, že spotrebiteľ sa ocitá vo
fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých
dochádza ku kontraktácii, vzhľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť dodávateľa, lepšiu znalosť práva
a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne vzhľadom na možnosť stanovovať zmluvné podmienky,
keďže pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet k zmluvnému konaniu pochádza spravidla od
dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na zmluvné dojednania pripravený, je neskúsený a nemá na
mieste samom možnosť sám návrh náležite vyhodnotiť. Znakom ochrany spotrebiteľa je teda snaha
cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou obmedzenia autonómnej vôle. Cieľom úpravy
ochrany spotrebiteľa je zabezpečiť odstránenie nerovnosti strán vyplývajúcej z rôzneho postavenia
(najmä pri vzniku daného spotrebiteľského vzťahu a pri zohľadnení subjektívnych možností fyzickej
osoby ovplyvniť vznikajúci vzťah a jeho právne dôsledky), teda snaha o povýšenie rovnosti „de iure“ na
rovnosť „de facto“ a tak dosiahnuť pokiaľ možno materiálnu rovnosť tým, že súdu je uložená povinnosť
hodnotiť pre vec rozhodujúce skutočnosti iným spôsobom, v prospech spotrebiteľa. Cieľom ochrany
spotrebiteľa teda nie je odstránenie hmotnoprávnej rovnosti strán, ale naopak ich zrovnoprávnenie
predovšetkým v zmysle zásady rešpektujúcej dobré mravy (§ 3 OZ).

8. Jedným zo znakov ochrany spotrebiteľa je, že zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od úpravy Občianskeho zákonníka v neprospech spotrebiteľa, t. j. práva dané
jeho ustanoveniami nemôžu byť spotrebiteľskou zmluvou zmenšené a odchýlka môže byť iba v
jeho prospech. Preto neplatné je také zmluvné dojednanie, ktorým si má spotrebiteľ zhoršiť svoje
postavenie v zmluvnom vzťahu (§ 52 ods. 2 v spojení s § 39 OZ). Príkazcovia (v tomto prípade
žalovaní) boli povinní poskytnúť príkazníkovi (žalobcovi) v zmysle zmluvy vopred primerané prostriedky
nevyhnutné na splnenie príkazu (čl. III. bod 3.3), čo však v stanovenej lehote neučinili, a teda neposkytli
potrebnú súčinnosť a dostali sa preto do omeškania, v ktorom prípade príkazník nebol povinný činnosti
predpokladané príkaznou zmluvou realizovať na svoje náklady. Ak tak učinil, príkazcovia, t. j. žalovaní,
boli povinní mu nahradiť potrebné a užitočné náklady, aj keď sa výsledok nedostavil (§ 728 OZ), t.
j. tie, ktoré mu boli zaviazaní zaplatiť podľa čl. III. bod 3.6 zmluvy vrátane odmeny v celkovej výške
s DPH v sume 303,95 eur, ktoré boli stanovené podľa sadzobníka pre navrhovanie ponukových cien
projektových prác a inžinierskych činností (nakladateľstvo UNIKA) samotným žalobcom a ktoré žalovaní
ani nerozporovali. V dôsledku uvedeného nevznikol žalobcovi nárok na zaplatenie sumy 1 992,- eur (1
660,- eur + 20 % DPH) podľa čl. III. bod 3.5 zmluvy, ktorý sám označil za paušálnu réžiu zákazky, t. j.
paušálne náklady, lebo takáto zmluvná podmienka je vzhľadom na uvedené neplatná. Žalobca pritom
pojmy réžia a odmena v zmluve, t. j. v jej čl. III. bod 3.5, ani v konaní vo svojich vyjadreniach nerozlišuje,
a preto by sa jednalo o odmenu dohodnutú duplicitne (odmenu si uplatnil aj podľa čl. III. bod 3.6 zmluvy),
čo by bolo v rozpore s dobrými mravmi, a preto je takáto zmluvná podmienka neplatná.
Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie rozhodol správne aj o náhrade trov konania podľa § 255 ods.
1 CSP prihliadnuc na pomer úspechu a neúspechu strán v konaní, keď celkom uplatnený nárok žalobcu
bol v sume 2 295,90 eur a žalobca bol v konaní úspešný v časti o zaplatenie sumy 303,95 eur, čo z
uplatneného nároku predstavuje 13,24 %, a teda žalovaní boli úspešní v rozsahu 86,76 % a čistý úspech
žalovaných predstavuje 73,52 % (86,76 % - 13,24 %), a preto aj v tejto časti odvolaním napadnutý výrok
rozsudku krajský súd ako vecne správny potvrdil.

9. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 CSP,
keďže žalovaní boli v odvolacom konaní plne úspešní, preto majú nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v celom rozsahu (v rozsahu, aký im vyplýva pri odvolaní voči výroku II.).

10. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2
mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval



v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 CSP).