Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 6To/19/2015 z 21. 4. 2015 Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 21. apríla 2015, sp. zn. 6To/19/2015, ECLI:SK:KSKE:2015:7510010812.2 Krajský súd Košice | 6To/19/2015 | ECLI:SK:KSKE:2015:7510010812.2 | 2015-04-21 | Rozsudok Oblasť práva: Trestné právo – Majetok Citované ustanovenia: § 321 ods. 1 písm. d) TP, § 322 ods. 3 TP, § 285 TP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/fb20252d-3338-4f76-8a32-3728e78f8b65 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2015:7510010812.2 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6To/19/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7510010812
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Dudík
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7510010812.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, na verejnom zasadnutí konanom dňa 22. apríla 2015, v senáte zloženom
z predsedu senátu JUDr. Mareka Dudíka a sudcov JUDr. Zoltána Szalaya a JUDr. Evžena Kelija, v
trestnej veci obžalovaného M. O., obžalovaného pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr.
zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie sp.zn. 5T 179/10 zo dňa
10.12.2014 takto:

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d) Tr. por. zrušuje napadnutý rozsudok.

Rozhodujúc vo veci sám podľa § 322 ods. 3 Tr. por., § 285 písm. b) Tr. por. oslobodzuje obžalovaného M.
O., nar. XX.X.XXXX v N., bytom W. č. XXX, okr. N. - T. spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry
Košice - okolie sp.zn. 1 Pv 566/10 zo dňa 13.12.2010 pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin
výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že

dňa 28.6.2010 okolo 19.30 hod. v obci Z. okres N. v objekte Z. - F. po vzájomnom nedorozumení napadol
B. O. tak, že tohto rukou udrel do oblasti tváre, následkom čoho B. O. spadol na zem, pričom mu spôsobil
zranenia ľahšieho charakteru s dobou liečenia do 7 dní,

pretože skutok nie je trestným činom.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom bol obžalovaný M. O. uznaný vinným z prečinu výtržníctva podľa § 364 ods.
1 písm. a) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

dňa 26. 8. 2010 okolo 19.30 hod. v obci Byster, okres Košice - okolie v objekte B. Z. po vzájomnom
nedorozumení napadol B. O. tak, že tohto rukou udrel do oblasti tváre, následkom čoho B. O. spadol na
zem, pričom mu spôsobil zranenia ľahšieho charakteru s dobou liečenia do 7 dní.

Bol mu za to podľa § 364 ods. 1 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., § 56 ods. 1,2 Tr. zák. uložený peňažný
trest vo výmere 400,- (štyristo) eur.

Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. pre prípad úmyselného zmarenia výkonu peňažného trestu súd stanovil
náhradný trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyroch) mesiacov.

Proti tomuto rozsudku zahlásil odvolanie obžalovaný M. O., a to ústne do zápisnice o hlavnom
pojednávaní, ktoré aj písomne odôvodnil. V písomných dôvodoch odvolania uviedol, že sa nestotožňuje
so skutkovým a právnym záverom okresného súdu, že sa mal dopustiť skutku, ktorý mu je kladený za
vinu. Okresný súd pri hodnotení dôkazov vychádzal hlavne z výpovede poškodeného, ktoré boli plné



rozporov, čo konštatuje aj prvostupňový súd. Rozpory sa týkajú hlavne útoku poškodeného na jeho
osobu. Svedkovia M. a Z. boli blízko incidentu a museli by vidieť útok na poškodeného, ako to tento
popísal, keďže bol udretý a kopaný po tele. Súd napriek týmto pochybnostiam, ktoré sám konštatuje v
odôvodnení rozsudku sa priklonil k čiastočnej výpovedi poškodeného v dôsledku lekárskeho ošetrenia,
keďže tento mal mať palpačné pomliaždenie okoloočnicovej oblasti vpravo, pomliaždenie lícneho
komplexu vľavo a pomliaždenie na brade s miernym opuchom. M. M. a Z. videli a počuli slovnú
výmenu, avšak nevenovali tomu pozornosť. Zranenie, ktoré vyplýva z lekárskej správy vo vzťahu k
trestnému činu výtržníctva, nemá žiadnu výpovednú a usvedčujúcu hodnotu. Čo sa týka trestného činu
výtržníctva, má ísť o konanie, ktoré závažným spôsobom narušuje verejný kľud a poriadok a je preň
typický zjavne neúctivý a nedisciplinovaný postoj páchateľa k zásadám občianskeho spolužitia, pričom
sa jedná spravidla o násilný alebo slovný prejav takého charakteru, že hrubo uráža, vzbudzuje obavy o
bezpečnosť zdravia, majetku alebo výrazne znižuje vážnosť väčšieho počtu osôb súčasne prítomných
(R/44/1990). Je nesporné, že v kritickom čase boli tam prítomní svedkovia, ktorí však nezachytili taký
prejav, ktorý by napĺňal znaky prečinu výtržníctva.
Každé fyzické napadnutie občana, i keď sa ho páchateľ dopustil verejne alebo na mieste verejnosti
prístupnom, nemusí však napĺňať skutkami podstatu trestného činu výtržníctva. Poukazuje ďalej na
zmätočné odôvodnenie a hodnotenie prvostupňového súdu, výpovede poškodeného, na ktorom postavil
svoje rozhodnutie usvedčujúceho dôkazu, ktorý však sám spochybňuje ako nedôveryhodný, keďže v
rámci hlavného pojednávania nevedel odstrániť rozpory aj s poukazom na výpovede svedkov M. a Z..
Poukázal ďalej na výpovede Y., ktorý o poškodenom B. O. uviedol, že v súvislosti s opravou jeho
osobného motorového vozidla sa mu tento osobne, ako aj cez sms správy vyhrážal, že podpáli mu auto
a pošle na neho „nejakých ľudí“.

Rozhodnutie súdu musí byť založené na jednoznačne zistených a bezpečne preukázaných faktoch a nie
na základe pravdepodobnosti a domnienok. Skutkové zistenia okresného súdu a právny záver o jeho
vine nemajú dostatočnú oporu vo vykonaných dôkazoch a sú nesprávne. Navrhol preto, aby odvolací
súd zrušil napadnutý rozsudok a oslobodil ho spod obžaloby podľa § 285 písm. a) Tr. por.

Na podklade takto podaného odvolania krajský súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako
aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané
prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a zistil nasledovné.

Podľa § 2 ods. 10 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav
veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy
obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom
konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti,
ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé
rozhodnutie.

Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným
spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých
okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom
konaní alebo niektorá zo strán.

Vo vzťahu k skutkovým zisteniam okresného súdu je potrebné uviesť, že tieto majú plne oporu vo
vykonaných dôkazoch, na ktoré sa prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého rozsudku odkázal a
sú rozobraté v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia. Okresný súd však pochybil, a to pri hodnotení
závažnosti žalovaného skutku ako prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák.

Podľa § 8 Tr. zák. trestný čin je protiprávny čin, ktorého znaky sú uvedené v tomto zákone, ak tento zákon
neustanovuje inak a na naplnenie znakov trestného činu musia byť splnené dané podmienky - musí
ísť o protiprávny čin a jeho znaky musia byť uvedené v Trestnom zákone. Závažnosť činu predstavuje
materiálny korektív týkajúci sa výlučne protiprávnych činov, ktoré vykazujú znaky prečinov, ktorý má
napomôcť odlíšiť napríklad priestupky od prečinov.
Protiprávnosť činu sa posudzuje v súvislosti s okolnosťami vylučujúcimi protiprávnosť, nakoľko čin,
ktorého znaky sú uvedené v osobitnej časti je aj protiprávny. Musí sa skúmať tak pri činoch vykazujúcich
znaky prečinov, ako aj pri zločinoch.



V zmysle ustanovenia § 10 ods. 1 Tr. zák. prečin je
a) trestný čin spáchaný z nedbanlivosti alebo
b) úmyselný trestný čin, za ktorý tento zákon v osobitnej časti ustanovuje trest odňatia slobody s hornou
hranicou trestnej sadzby neprevyšujúcou päť rokov.

Podľa § 10 ods. 2 Tr. zák. nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky,
okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho závažnosť
nepatrná.

Vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následok, ako aj okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný,
taktiež mieru zavinenia a pohnútku páchateľa, dospel odvolací súd k záveru, že jeho závažnosť
je nepatrná. Je potrebné uviesť, že konanie obžalovaného nebolo motivované porušením záujmu
spoločnosti chráneného týmto ustanovením Trestného zákona, t.j. narušením nejakého poriadku. V
počiatočnej fáze bolo konanie obžalovaného motivované tým, že sa domnieval, že práve B. O. mu
spôsobil škodu na vozidle a išiel za ním, aby to s ním vybavil. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že
keďže fyzické napadnutie občana, aj keď sa ho páchateľ dopustil verejne, alebo na mieste prístupnom
verejnosti, nemusí vždy napĺňať skutkovú podstatu trestného činu výtržníctva podľa § 364 Tr. zák.

Na základe týchto zistení dospel odvolací súd k záveru, že došlo napadnutým rozsudkom k porušeniu
ustanovenia Trestného zákona v tom, že obžalovaný M. O. bol uznaný ako páchateľ žalovaného skutku,
a to napriek tomu, že mal byť oslobodený.

Preto odvolací súd postupoval v súlade s ustanovením § 321 ods. 1 písm. d) Tr. por. a zrušil napadnutý
rozsudok, pretože bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona.

Odvolací súd mohol postupom podľa ustanovenia § 322 ods. 3 Tr. por. rozhodnúť sám rozsudkom vo
veci, ak možno nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku
správne zistený okresným súdom.

Súd podľa § 285 písm. b) Tr. por. oslobodí obžalovaného spod obžaloby, ak skutok nie je trestným činom.

Odvolací súd z napadnutého rozsudku okresného súdu, ako i z obsahu spisového materiálu zistil, že
skutkový stav bol správne zistený, žalovaný skutok nie je trestným činom, v dôsledku čoho bolo potrebné
postupovať v zmysle citovaného zákonného ustanovenia.

To boli dôvody, pre ktoré krajský súd o odvolaní obžalovaného rozhodol tak, ako je to uvedené vo
výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.