Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 8CoE/94/2011 z 29. 4. 2012
Citácia: uznesenie Krajského súdu Košice z 29. apríla 2012, sp. zn. 8CoE/94/2011, ECLI:SK:KSKE:2012:7810208426.1
Krajský súd Košice | 8CoE/94/2011 | ECLI:SK:KSKE:2012:7810208426.1 | 2012-04-29 | Uznesenie
Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí
Citované ustanovenia: § 53 ods. 4 písm. r) OZ
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/b44e57dc-9cc3-4aad-9dcd-116326fb47f1
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2012:7810208426.1

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoE/94/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7810208426
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Solčányová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7810208426.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávnenej H., s.r.o. so sídlom v T. F. H. K.. Č.. XX, IČO: 35 807
598 právne zastúpenej advokátskou kanceláriou Advocate s.r.o. so sídlom v Bratislave na Pribinovej ul.
č. 25, IČO: 36 865 141 proti povinnému C. U. nar. XX.X.N. bývajúcemu R. C. F. W. K.. Č.. N. vedenej u
súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého so sídlom Exekútorského úradu v Bratislave na Záhradníckej
ul. č. 60 pod sp. zn. EX 10285/10 o vymoženie 534 € s príslušenstvom o odvolaní oprávnenej proti
uzneseniu Okresného súdu Rožňava z 10.3.2011, č. k. 10Er/789/2010-11 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e    uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie.

Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie oprávnená s návrhom, aby odvolací súd
zrušil napadnuté uznesenie a vrátil vec na ďalšie konanie, pretože vec nesprávne právne posúdil.
Namietala, že súd prvého stupňa posúdil jej právny vzťah s povinným ako spotrebiteľský, aj keď na to
nemal splnené podmienky uvedené v § 2 zákona o spotrebiteľských úveroch a v § 52 Občianskeho
zákonníka. Prehliadol, že povinný je podnikateľom podľa § 2 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodného
zákonníka v znení neskorších predpisov v spojení so zákonom č. 455/1991 Zb. o živnostenskom
podnikaní v znení neskorších predpisov a že mu bol úver poskytnutý na účel podnikania alebo k výkonu
zárobkovej činnosti. Poukázala na to, že spotrebiteľom je len ten subjekt, ktorý koná za účelom svojej
osobnej spotreby alebo spotreby iných osôb. Pokiaľ konajúci súd posúdil ich vzťah ako zmenkový
uviedla, že zmenkový právny vzťah je abstraktným právnym vzťahom, z čoho vyplýva, že jeho platnosť
nie je možné posudzovať z náležitostí platnosti právneho vzťahu, ktorý zmenka zabezpečuje. Zmenka
je platnou v prípade, ak obsahuje všetky náležitosti uvedené v § 1 a v § 2 ods. 1 zák. č. 191/1950
Zb. zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 191/1950 Zb.").
V prípade blankozmenky je súd oprávnený posudzovať len to, či zmenka bola vypísaná v súlade s
dohodou o vyplňovacom práve zmenky (§ 10 zák. č. 191/1950 Zb.). Zdôraznila, že zmenkový úrok 0,25
% denne bol v blankozmenke uvedený už pri jej vystavení dlžníkom (povinným) a nebol predmetom
vyplňovacieho práva. Skutočnosť, že zmenkový úrok nemá opodstatnenie v zmluve o úvere nie je
relevantné, pretože jeho právny základ sa nachádza v samotnej zmenke a nie v právnom titule, ktorý je
odlišný od zmluvy o úvere. Citovala znenie § 10 zákona č. 191/1950 Zb. a uviedla, že  zmenka je platná aj
vtedy, ak je vyplnená v rozpore s dohodou o vyplňovacom práve (existuje exces dohody). Z uvedeného
vyvodila, že aj v prípade riadneho alebo naopak excesívneho vyplnenia zmenky vzniká riadna zmenka
a rozdiel spočíva v tom, že v prípade excesívneho vyplnenia má zmenkový dlžník (povinný) právo
brániť sa plneniu zo zmenky uplatnením námietok. Poukázala aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 1Obdo 43/2006. Vyjadrila presvedčenie, že súd nemôže z úradnej povinnosti vzniesť
námietku nedostatku dôvodu pre použitie zmenky, pretože zmenkový právny vzťah nie je vzťahom
spotrebiteľským. Zdôraznila, že vzhľadom k tomu, že v rozhodcovskom konaní povinný nevzniesol



námietku a bol o podanom návrhu aj o jeho obsahu riadne upovedomený, súd nemal dôvod zaoberať sa
platnosťou zmenky, a preto nemal ani dôvod zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na výkon exekúcie.

Povinný ani súdny exekútor sa k odvolaniu oprávnenej nevyjadrili.

Podľa § 219 ods. 1 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa odseku 2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na
požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa
rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.

Podľa § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z. z., na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o
spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver
a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so
spotrebiteľským úverom.

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. zákon sa nevzťahuje na zmluvy
a) o poskytnutí úveru na účely nadobudnutia existujúcich alebo projektovaných nehnuteľností,
dodatočné alebo ďalšie stavebné úpravy dokončených stavieb a ich údržbu,
b) o nájme, ktoré nezabezpečujú prevod vlastníckeho práva na nájomcu,
c) o poskytnutí úveru bez platby úroku alebo akéhokoľvek poplatku,
d) na základe ktorých sa neukladá žiadny úrok, ak spotrebiteľ súhlasí so splatením úveru jednou
splátkou,
e) o poskytnutí úveru do hodnoty v Sk zodpovedajúcej 200 EUR a nad hodnotu v Sk zodpovedajúcu
20 000 EUR; ak je na rovnaký účel uzavretých viac zmlúv o spotrebiteľskom úvere medzi tým istým
veriteľom a spotrebiteľom, súhrn všetkých zmlúv o spotrebiteľskom úvere sa považuje za jediný
spotrebiteľský úver,
f) na ktorých základe sa vyžaduje, že spotrebiteľ úver splatí v lehote nepresahujúcej tri mesiace alebo
maximálne štyrmi splátkami v lehote nepresahujúcej 12 mesiacov,
g) o sústavnom poskytovaní služieb, za ktoré spotrebiteľ platí počas ich poskytovania v splátkach.

Podľa § 1 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z., zákon sa nevzťahuje ani na úver formou povoleného
prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutý bankou iným spôsobom ako na
kreditnú kartu.

Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako
aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy,
ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.



V právnom poriadku Slovenskej republiky je úverová zmluva upravená v Obchodnom zákonníku, ktorý
možno aplikovať bez ohľadu na to, či je úver poskytovaný spotrebiteľovi, alebo podnikateľskému subjektu
- fyzickej osobe, alebo právnickej osobe. Zákon o spotrebiteľských úveroch upravuje úverové vzťahy
v prípade, keď je úver poskytovaný spotrebiteľovi mimo jeho podnikateľskej činnosti alebo povolania
a vo vzťahu k Obchodnému zákonníku má účinky normy lex specialis. Spotrebiteľské zmluvy sú také
zmluvy, ktoré uzatvárajú poskytovatelia služieb o určitom rovnakom predmete plnenia opakovane s
veľkým počtom zákazníkov - spotrebiteľov. Návrh týchto zmlúv pripravujú poskytovatelia služieb na
vopred predtlačených tlačivách, čo je zjavné aj v prejednávanej veci a vyplýva to z tlačiva predmetnej
zmluvy o úvere. Spotrebiteľ - v tomto prípade povinný nemal možnosť žiadnym spôsobom zmeniť obsah
navrhovanej zmluvy o úvere - spotrebiteľskej zmluvy, nemohol vyjednávať, jedinou jeho alternatívou
bolo prijatie, alebo neprijatie návrhu.

Podľa § 3 ods. 1 a 2 zákona č. 258/2001 Z. z., veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba,
ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného
spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol
poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Odvolací súd na základe odvolania oprávnenej preskúmal napadnuté uznesenie podľa § 212 ods. 1,3
O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa
dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení a zákonne rozhodol
o neudelení poverenia exekútorovi, preto uznesenie potvrdil podľa § 219 ods. 1 O. s. p. V odôvodnení
napadnutého uznesenia konajúci súd presvedčivým spôsobom vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval
za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal, akými úvahami sa pri ich hodnotení riadil,
a ako vec právne posúdil. Odvolací súd si v celom rozsahu osvojil správne a zákonné odôvodnenie
napadnutého uznesenia a pretože sa so závermi súdu prvého stupňa stotožňuje, tak na ne ako na
správne a zákonné v podrobnostiach poukazuje podľa § 219 ods. 2 O. s. p.. Aj podľa názoru odvolacieho
súdu je zmluva o úvere uzavretá medzi účastníkmi konania 23.4.2009 zmluvou spotrebiteľskou a nie
zmluvou o úvere podľa § 497 Obchodného zákonníka. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na výpis
z obchodného registra vedeného Okresným súdom Bratislava I, z ktorého vyplýva, že oprávnená je
právnickou osobou, ktorá má v predmete činnosti od 14.3.2001 poskytovanie úverov z vlastných zdrojov,
teda je oprávnená poskytovať spotrebiteľské úvery. Pretože výška poskytnutého úveru zodpovedá
rozpätiu, v ktorom možno poskytovať spotrebiteľské úvery (od 200 € do 20.000 €) a spĺňa aj ostatné
náležitosti spotrebiteľského úveru podľa § 1, 2 a 3 zákona o spotrebiteľských úveroch, so zreteľom na
to, že oprávnená predmetnou zmluvou o úvere poskytla povinnému peňažné prostriedky dočasne, vo
forme odložených splátok úveru, povinný sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť
celkové náklady spojené s úverom - všetky náklady, vrátane úroku a poplatkov, ktoré sú spojené s
poskytnutím spotrebiteľského úveru (§ 2 písm. c/ zákona č. 258/2001 Z. z.), v danej veci ide nepochybne
o spotrebiteľský, t.j. občianskoprávny vzťah (aj keď ho takto účastníci nenazvali) a spotrebiteľovi sa
poskytuje aj ochrana podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorých sa zmluvné podmienky
nemôžu odchýliť od Občianskeho zákonníka v neprospech spotrebiteľa (§ 54 ods. 1 Občianskeho
zákonníka). Skutočnosť, že povinný v zmluve vyhlásil, že finančné prostriedky sú mu poskytnuté na
výkon podnikania, bez ďalšieho nevylučuje vec z režimu spotrebiteľských úverov. Aj keď z § 3 ods.
2 zákona č. 258/2001 Z. z. vyplýva, že spotrebiteľom nie je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý
spotrebiteľský úver na výkon podnikania, odvolací súd poznamenáva, že v prípade, ak Zmluva o úvere
obsahuje len všeobecný údaj o uzavretí tejto zmluvy na účel podnikania, ale neposkytuje odpoveď
na otázku, akú podnikateľskú činnosť povinný vykonáva (obzvlášť, keď pri svojich údajoch uvádza
dátum svojho narodenia a nie IČO) a aký konkrétny súvis s takýmto podnikaním či predmetom činnosti
uzavretie zmluvy má, nie je možné takúto zmluvu vyňať z aplikácie zákona č. 258/2001 Z. z. Odvolací
súd v tejto súvislosti poznamenáva, že účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich
tvrdení (§ 102 ods. 1 veta prvá O.s.p.). Dôkazné bremeno ohľadne určitých skutočností je na tom
účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivejšie právne
dôvody. Procesná povinnosť tvrdiť a preukázať skutočnosti rozhodné pre posúdenie nespotrebiteľského
charakteru zmluvy má dodávateľ (oprávnená), ktorý nesie aj procesnú zodpovednosť za to, že túto
povinnosť nesplnil. V posudzovanej veci oprávnená ani v odvolaní neuviedla skutočnosti, ktoré by
svedčili o tom, že povinný uzatváral zmluvu o úvere ako podnikateľ či živnostník a na účel výkonu svojej
podnikateľskej, či živnostenskej činnosti, teda nie ako fyzická osoba - spotrebiteľ. Vzhľadom k tomu,



že oprávnená neuniesla bremeno dôkazu, aj odvolací súd posudzoval zmluvu o úvere uzavretú medzi
účastníkmi konania ako zmluvu spotrebiteľskú, aj keď ju účastníci konania takto nenazvali. Odvolací súd
poznamenáva, že ak má byť právnym úkonom zastretý iný právny úkon, platí podľa § 41a Občianskeho
zákonníka tento iný úkon, ak to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti.
Predmetná zmluva spĺňa všetky náležitosti spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 až § 54 Občianskeho
zákonníka a § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, preto ju súd prvého stupňa
správne posudzoval ako spotrebiteľskú zmluvu.

Odvolací súd sa stotožnil aj so záverom súdu prvého stupňa o nevykonateľnosti predloženého
exekučného titulu, pretože bol vydaný bez právomoci rozhodcovského súdu, nakoľko rozhodcovská
doložka obsahuje ustanovenia, ktoré od spotrebiteľa fakticky vyžadujú, aby spory s dodávateľom
riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. V posudzovanom prípade sa rozhodcovská doložka nachádza
v bode 18 Úverových zmluvných podmienok pripojených k úverovej zmluve. Podľa znenia doložky
sa zmluvné strany dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy alebo v súvislosti s ňou,
budú riešené pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská
a.s., ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde alebo pred príslušným súdom
Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právnej
predpisu. Takto upravená rozhodcovská doložka aj podľa názoru odvolacieho súdu fakticky odopiera
povinnému možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, ak oprávnená podá žalobu
na rozhodcovský súd. Navyše rozhodcovská doložka nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale
vyplýva zo štandardnej zmluvy, je súčasťou úverových zmluvných podmienok oprávnenej, a teda zo
vzťahu fakticky nerovnovážneho. Spotrebiteľ nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými
štandardnými podmienkami a mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým
obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Je zrejmé, že rozhodcovská doložka je
súčasťou dlhého neprehľadného textu písaného miniatúrnym, len veľmi obtiažne čitateľným písmom.
Takto formulované dojednanie (a jeho absolútna neplatnosť) samo osebe spôsobuje nevykonateľnosť
exekučného titulu bez ohľadu na to, že vzťah medzi oprávnenou a povinnou bol zmenkovoprávnym,
a bez ohľadu na to, že v zmluve navyše absentuje ročná percentuálna mieru nákladov (§ 4 ods.
2 písm. j/ zák.č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch), a že zaväzuje spotrebiteľa zaplatiť
neprimerane vysokú sumu ako kompenzáciu za nesplnenie záväzku, ktorou je výška dojednaných
úrokov z omeškania 0,25 % denne z dlžnej sumy odo dňa, kedy sa stane splatným celý dlh až do dňa jeho
uhradenia (§ 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka). Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil
napadnuté uznesenie podľa § 219 ods. 1 O.s.p. a podľa odseku 2 O. s. p. sa obmedzil na skonštatovanie
jeho správnosti.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, pretože si právo na ich náhradu nikto
neuplatnil (§ 151 ods. 1 O.s.p., § 224 ods. 1 O.s.p.).

Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák č. 757/2004 Z.z. ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.