Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 11S/25/2015 z 12. 3. 2018 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trenčín z 12. marca 2018, sp. zn. 11S/25/2015, ECLI:SK:KSTN:2018:3015200493.3 Krajský súd Trenčín | 11S/25/2015 | ECLI:SK:KSTN:2018:3015200493.3 | 2018-03-12 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: § 190 SSP, zákon č. 563/2009 Z. z. (daňový poriadok) Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/8f54baf2-70c8-43f0-8ef5-299197decba7 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2018:3015200493.3 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 11S/25/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3015200493
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Radičová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3015200493.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Radičovej a členov
senátu JUDr. Milana Straku a JUDr. Rastislava Dlugoša PhD. v právnej veci žalobcu: Stanislav Zaťko
GASTROSERVIS, Stará cesta 167/46, Lazany, IČO: 33 608 393, právne zastúpeného advokátom JUDr.
Martinom Špakom so sídlom v Spišskej Novej Vsi, Odborárov 49 proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo
Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného
zo dňa 5. mája 2015, č. 1100306/1/187734/2015/5201, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 10.07.2015 domáha preskúmania a zrušenia v záhlaví
označeného rozhodnutia žalovaného, ktorým žalovaný podľa ust. § 74 ods. 4 zák. č. 563/2009 Z.z. o
správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trenčín č.9313401/5/241423/2015/Mre zo dňa 02.02.2015, ktorým
bol v podľa § 68 ods. 5 zák. č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov vyrubený žalobcovi rozdiel
dane v sume 70.870,00 eur na DPH za zdaňovacie obdobie 1. štvrťrok 2010.

2. Žalobca v podanej žalobe namietal závery žalovaného, ktoré tvoria podklad napadnutého rozhodnutia.
Žalovaný sa podľa jeho názoru nevyjadril k pripomienkam žalobcu v odvolaní, a to, že tovar bol
dodaný spoločnosťou SLOVPRODUCT s.r.o., následne bol predaný spoločnosti MEDAS s.r.o., kde
sa v súčasnosti i nachádza, tovar je jednoznačne identifikovaný. Žalobca predložil správcovi dane
všetky relevantné dôkazy, ktoré mohol predložiť na preukázanie, že tovar bol skutočne dodaný.
Spoločnosť SLOVPRODUCT s.r.o. zabezpečovala kompletizáciu jednotlivých čiastkových technológií
do jedného celku, spoločnosť MEDAS s.r.o., ktorá bola konečným príjemcom kompletnej technológie,
požadovala od žalobcu, aby prevzal všetky záruky, prípadné nároky z vád dodanej technológie na
svoju zodpovednosť. Žalobca súhlasil s touto formou dodania technológie diela, ako aj s dohodnutou
kúpnou cenou. Rozhodnutie správcu dane a žalovaného bolo vydané predčasne, na základe neúplného
zistenia skutkového stavu a v rozpore so zákonom. Žalobca poukázal na to, že odovzdal správcovi
dane účtovné doklady vzťahujúce sa k tomuto obchodu a skutočnosť, že spoločnosť SLOVPRODUCT
s.r.o. je nekontaktnou, nie je možné dávať na ťarchu žalobcu. Konateľ spoločnosti SLOVPRODUCT
s.r.o. v čase uskutočnenia zdaniteľných obchodov -D.. X. B. vypovedal ako svedok, a potvrdil, že
daňové doklady boli vyhotovené spoločnosťou SLOVPRODUCT s.r.o. a on ich podpísal. Správca
dane sa však zameral na vedenie účtovníctva iného daňového subjektu. Tiež konateľ spoločnosti
AEH spol. s r. o. potvrdil, že obchod, ktorého obsahom bolo dodanie časti technológie medzi jeho
spoločnosťou a spoločnosťou SLOVPRODUCT s.r.o., sa uskutočnil. Žalobca nemôže znášať dôsledky



porušenia povinnosti inej osoby pri vedení účtovníctva, nemal možnosť ovplyvniť zhotovenie daňového
priznania spoločnosti SLOVPRODUCT s.r.o. a úhradu daňovej povinnosti tejto spoločnosti. Správca
dane nepredložil žiadny dôkaz, že žalobcovi nevznikol nárok na odpočítanie DPH, jeho tvrdenia sú
založené len na dohadoch a domnienkach. Pokiaľ vznikne v obchodnom reťazci spoločnosť, ktorá
je aktuálne nekontaktná, správca dane vidí v tom automaticky stratu práva daňového subjektu na
odpočet DPH, čím porušuje Ústavou SR garantovanú súdnu a inú právnu ochranu v podobe porušenia
zásady právnej istoty, ako aj predvídateľnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy a zároveň tým ignoruje
jednu zo základných zásad pri uplatňovaní DPH -zásadu neutrality. Podľa názoru žalobcu žalovaný
nemá predstavu, aké konkrétne dôkazy by mal daňový subjekt uchovávať, aby dostatočne preukázal
uskutočnenie obchodu a vznikol mu nárok na odpočet DPH. Žalobca zároveň poukázal i na rozhodnutia
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžf 10/2012 a 3Sžf 1/2011.

3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe žiadal žalobu zamietnuť. Uviedol, že v danom prípade
bolo spochybnené uskutočnenie zdaniteľného obchodu dodávateľskou spoločnosťou SLOVPRODUCT
s.r.o., pretože bolo nepochybne preukázané, že táto spoločnosť nemohla žalobcovi dodať predmetný
tovar -linku na výrobu medoviny vrátane balenia fliaš, pretože tento tovar dodala spoločnosť AEH
spol. s r. o. priamo odberateľovi žalobcu -spoločnosti MEDAS s.r.o., ktorý si tento tovar objednal u
výrobcu, a to u spoločnosti AEH spol. s r. o. Poukázal tiež na to, že údajná dodávateľská spoločnosť
SLOVPRODUCT s.r.o. podala za predmetné zdaňovacie obdobie negatívne daňové priznanie DPH, čo
nevedel vysvetliť ani bývalý konateľ spoločnosti D.. X. B., i keď potvrdil, že podpis na daňovom priznaní
je jeho. Žalovaný upozornil tiež na skutočnosť, že na dodávateľskej faktúre zo dňa 22.02.2010 má
dodávateľská spoločnosť uvedené neaktuálne sídlo. Spoločnosti SLOVPRODUCT s.r.o. ani nemohla
vzniknúť daňová povinnosť z dodania predmetného tovaru, keďže tento jej výrobcom nikdy nebol
dodaný, a teda nemohla s ním nakladať ako vlastník. Daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru,
a to je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Z uvedeného následne
vyplýva, že v danom prípade nebola splnená základná podmienka podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH na
odpočítanie dane. Tvrdenie žalobcu, že konateľ spoločnosti AEH spol. s r. o. potvrdil obchod, je v rozpore
so skutočnosťami zistenými pri daňovej kontrole, nakoľko miestne príslušný správca dane - Daňový
úrad Bratislava pri zisťovaní v spoločnosti AEH spol. s r. o. zistil, že technológiu na výrobu medoviny
si objednal priamo odberateľ žalobcu -spoločnosť MEDAS s.r.o., táto spoločnosť si zabezpečovala
i prepravu technológie. Žalovaný neporušil zásadu neutrality pri uplatňovaní DPH, žalobcovi nebolo
uznané právo na odpočítanie dane z faktúry č. 10004 od dodávateľa SLOVPRODUCT s.r.o. a daň z
odberateľských faktúr pre spoločnosť MEDAS s.r.o. sa stala splatnou v zmysle § 69 ods. 5 zákona
o DPH -každá osoba, ktorá uvedie vo faktúre alebo v inom doklade o predaji daň, je povinná zaplatiť
túto daň. K námietke žalobcu, že žalovaný sa vo svojom rozhodnutí nevyporiadal s jeho námietkami
v odvolaní, uviedol, že v napadnutom rozhodnutí sa vyporiadal so všetkými námietkami žalobcu, ktoré
priamo príčinne súviseli so sporným prípadom.

4. K vyjadreniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca a vyslovil názor, že žalovaný vyhodnotil skutkové
tvrdenia a listinné dôkazy z daňovej kontroly jednostranne a účelovo. Žalobca vylúčil, že spoločnosť
AEH spol. s r. o. dodala kompletné technologické zariadenie spoločnosti MEDAS s.r.o. Je pravdou, že
táto spoločnosť bola nadobúdateľom časti technologického zariadenia. Poukázal tiež na to, že medzi
žalobcom, spoločnosťou MEDAS s.r.o., a spoločnosťou AEH spol. s r. o. bola uzatvorená dohoda v
zmysle § 332 ods. 1 Obchodného zákonníka. Žalobca sa domnieva, že dôvodom daňovej kontroly bola
skutočnosť, že spoločnosť SLOVPRODUCT s.r.o. neodviedla splatnú daň (ktorú prijala od žalobcu).
Postihnutie žalobcu dovyrubením dane vo výške 70.870 eur je exekutívne prísne, pričom listinné dôkazy
vôbec nenasvedčujú, že to bol žalobca, ktorý porušil svoje povinnosti, či už vo vzťahu k vedeniu
účtovníctva alebo iných ustanovení zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH. Žalobca vyslovil názor, že žalovaný
kompenzuje svoj vlastný neúspech vo vyberaní dane od spoločnosti SLOVPRODUCT s.r.o., a to tak,
že vykonštruovaným konaním si jej uhradenie žiada od žalobcu. Žalobca vo vyjadrení zároveň navrhol
vypočuť ako svedka D.. X. B., konateľa spoločnosti MEDAS s.r.o.

5. Krajský súd v Trenčíne o podanej žalobe rozhodol rozsudkom zo dňa 27.10.2015 tak, že žalobu
zamietol. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, o ktorom rozhodol Najvyšší súd SR
uznesením zo dňa 12.12.2017 pod sp. zn. 1Sšf/3/2016 tak, že rozsudok tunajšieho súdu zrušil a vec mu
vrátil na ďalšie konanie z dôvodu nedostatočného odôvodnenia rozsudku, keď krajský súd sa náležite
nevyporiadal s argumentáciou žalobcu o neúmernom prenášaní dôkazného bremena, porušení zásady



daňovej neutrality (aj v súvislosti s judikatúrou, na ktorú žalobca poukazoval) a s návrhom žalobcu na
vykonanie dokazovania výsluchom svedka.

6. Krajský súd v Trenčíne ako správny súd príslušný na konanie vec opätovne prejednal podľa § 177
a nasl. SSP, nakoľko podľa § 491 ods. 1 SSP tento zákon platí i na konanie začaté podľa piatej časti
OSP predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup správnych
orgánov v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, ktorými je správny súd viazaný (§ 134 ods. 1, 2
SSP), oboznámil sa s vyjadreniami účastníkov konania a administratívnym spisom žalovaného. Správny
súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 107 ods. 2 SSP) a dospel k záveru, že žalobe nie
je možné priznať úspech, žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.

7. Predmetom súdneho prieskumu v danej veci je rozhodnutie žalovaného č.
1100306/1/187734/2015/5201 zo dňa 05.05.2015, ktorým bolo podľa § 74 ods. 4 zák. č. 563/2009 Z.z. o
správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
potvrdené rozhodnutie správu dane -Daňového úradu Trenčín č. 9313401/5/2414232015/Mre zo dňa
02.02.2015. Týmto rozhodnutím správca dane vyrubil žalobcovi rozdiel dane na dani z pridanej hodnoty
za zdaňovacie obdobie 1. štvrťrok 2010 vo výške 70.870 eur v zmysle § 68 ods. 5 zák. č. 563/2009 Z.
z. v znení neskorších predpisov.

8. Rozdiel dane na DPH bol žalobcovi vyrubený po vykonanej daňovej kontrole, keď správca dane v
priebehu daňovej kontroly mal odôvodnené pochybnosti o uskutočnení obchodu, ktorý bol deklarovaný
na faktúre č. 10004 zo dňa 22.02.2010, kde ako dodávateľ je uvedená spoločnosť SLOVPRODUCT s.r.o.
Správca dane prijal záver, že pri uplatnení tohto odpočítania platiteľ postupoval v rozpore s ustanovením
§ 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) z. o DPH a žalovaný sa s jeho názorom stotožnil, keď poukázal na to,
že žalobca neuniesol dôkazné bremeno napriek tomu, že predložil správcovi dane účtovné doklady,
preberacie protokoly a iné doklady, ktoré však nepreukazujú reálnosť dodania tovaru uvedeného na
faktúre. Žalovaný poukázal na to, že v danom prípade bolo nepochybne preukázané, že dodávateľská
spoločnosť uvedená na faktúre nemohla platiteľovi dodať predmetný tovar - linku na výrobu medoviny
vrátane balenia do fliaš. Správca dane vlastným šetrením zistil, že predmet dodania - linka na výrobu
medoviny vrátane balenia do fliaš, dodala spoločnosť AEH, spol. s r.o. priamo odberateľovi platiteľa
spoločnosti MEDAS, s.r.o. Tiež poukázal na to, že spoločnosť SLOVPRODUCT s.r.o. - dodávateľ
žalobcu, podala za príslušné zdaňovacie obdobie február 2010 negatívne daňové priznanie DPH.

9. Z pripojeného administratívneho spisu žalovaného krajský súd zistil, že správca dane vykonal vo veci
rozsiahle dokazovanie, z ktorého je zrejmé:

- spoločnosť SLOVPRODUCT s.r.o. po zmene sídla zanikla v dôsledku zlúčenia so spoločnosťou
PEPETRADE spol. s r. o. Modra. Následkom ďalších zlučovaní a výmazov sa konečným právnym
nástupcom stala spoločnosť INVESTCAPITAL s.r.o. Bratislava, na ktorú je vyhlásený konkurz. Správca
konkurzu nemá k dispozícii účtovnú evidenciu spoločnosti ani účtovnú evidenciu právnych predchodcov,
podľa jeho vyjadrenia spoločnosť nevykonávala žiadnu činnosť.

- daňový subjekt SLOVPRODUCT s.r.o. bol registrovaným platiteľom DPH do 31.01.2011, v daňovom
priznaní k DPH za február 2010 nie je uvedená daňová povinnosť ani právo na odpočítanie dane.

- svedok D.. X. B., konateľ spoločnosti SLOVPRODUCT s.r.o. v čase zdaniteľného obchodu, nepredložil
žiadne doklady, potvrdil, že faktúru vystavil on a podpísal ju, tiež potvrdil dodanie tovaru na faktúre
žalobcovi. Nevedel však vysvetliť, prečo bolo podané negatívne daňové priznanie, akým spôsobom
došlo k uzavretiu obchodu a či bola uzatvorená nejaká zmluva.

- žalobca tovar uvedený na faktúre č. 10004 následne predal spoločnosti MEDAS s.r.o. faktúrou č.
201005 zo dňa 24.02.2010, základ dane 373.431,58 eur, DPH 70.952 eur, celkom 444.383,58 eur.

- spoločnosť MEDAS s.r.o. bola personálne prepojená so spoločnosťou SLOVPRODUCT s.r.o. -v oboch
spoločnostiach bol konateľom D.. X. B..

- výrobcom dodávaného tovaru -linky na výrobu medoviny vrátane balenia fliaš, výrobné č. 048-0408,
bola spoločnosť AEH spol. s.r.o. Pezinok, u ktorej si technológiu na výrobu medoviny objednala



spoločnosť MEDAS s.r.o., s ktorou bola dňa 25.03.2009 uzatvorená zmluva o dielo č. 006/2009 na
cenu diela vrátane montáže za 132.838 eur bez DPH. Tovar bol uhradený postupne, pričom konečná
vyúčtovacia faktúra bola vyhotovená až dňa 31.12.2012.

- prepravu tovaru zo spoločnosti AEH spol. s r. o. zabezpečovala spoločnosť MEDAS s.r.o.
prostredníctvom spoločnosti Spiš Trans Špedit s.r.o. Spišská Nová Ves, a to z Pezinka do Spišskej Novej
Vsi.

10. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje:
a/ skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov
b/ skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontrola alebo
daňového konania.
c/ vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

10.1 Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá,
aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie, a nie je
pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

10.2 Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy,
a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom
prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

10.3 Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je
povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný
podávať podľa osobitných predpisov,
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej
kontroly alebo daňového konania,
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

10.4 Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby
skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom
viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

10.5 Podľa § 24 ods. 3 Daňového poriadku správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch
vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie
je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z
jeho činnosti.

10.6 Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže
prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a
čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o
rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné
listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke,
povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

11. Podľa § 49 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty právo odpočítať daň
z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe
vznikla daňová povinnosť.

11.1 Podľa § 49 ods. 2 písm. a/ zák. č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty platiteľ môže odpočítať
od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako
platiteľ, s výnimkou podľa odseku 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená
iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

12. Podmienky uvedené v ust. § 49 ods. 1 a 2 písm. a/ zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy a
na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť.



Zákonodarca požaduje pre ľahkú zneužiteľnosť tohto práva, aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet
uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet stanovil. Pokiaľ si platiteľ
uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať jednak to,
že zdaniteľné plnenie bolo reálne uskutočnené, a to práve osobou uvedenou na faktúre, a jednak to,
že prijatý tovar ďalej použil na dodávky tovaru a služieb ako platiteľ. Samotná faktúra a doklad o jej
úhrade sú síce formálnou podmienkou priznania nároku na odpočet DPH, nie sú však postačujúcou pre
priznanie nároku na odpočet DPH, pokiaľ nie sú odrazom reálneho plnenia. Technicky je totiž možné
vyhotoviť akúkoľvek faktúru či podklad znejúci na určité plnenie, bez ohľadu na to, či takéto plnenie bolo
skutočne poskytnuté.

13. Žalovaný a správca dane v prejednávanej veci sa riadili citovanými zák. ustanoveniami, v
rozhodnutiach náležite odôvodnili, z akých dôvodov pri rozhodovaní vychádzali, opísali zistený skutkový
stav a uviedli, podľa akých právnych ustanovení vo veci rozhodli, svoju úvahu, prečo bol žalobcovi
vyrubený rozdiel na DPH za kontrolované daňové obdobie, riadne odôvodnili.

14. Žalobca v podanej žalobe namietal, že správca dane a žalovaný vo veci rozhodli na
základe nedostatočne zisteného skutkového stavu nesprávneho právneho posúdenia, keď
preukázal zákonom požadovanými dokladmi právo na odpočet DPH a nemôže niesť
zodpovednosť za pochybenia dodávateľskej spoločnosti pri plnení zákonných povinností, zároveň
namietal porušenie zásady daňovej neutrality a nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného, ktorý sa
nevyporiadal s jeho námietkami v odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane. Uvedené námietky správny
súd vyhodnotil ako nedôvodné. Správca dane a žalovaný vo veci vlastným šetrením preverovali reálnosť
deklarovaného obchodu na faktúre, z ktorej si žalobca uplatnil právo na odpočet DPH, pričom dospeli
k záveru, že žalobca vo veci neuniesol dôkazné bremeno, keď spochybnený bol dodávateľ tovaru -
spoločnosť SLOVPRODUCT s.r.o.

15. Správny súd v otázke dôkazného bremena poukazuje na rozhodovaciu činnosť
Najvyššieho súdu SR, a to rozsudok pod sp.zn. 2Sžf/4/2009 zo dňa 23.06.2010, v spojení s nálezom
Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. III. ÚS 78/2011-17 zo dňa 23.02.2011, z ktorých vyplýva,
že "primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu - žalobcu, ktorý
disponuje svojím právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na
odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty) a ktorý si aj
tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za
zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu
skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné
bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty
uznaný ako oprávnený."

16. Obdobne judikoval Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci vedenej pod sp. zn. 5Sžf/11/2014,
v ktorej uviedol, že "dôkazné bremeno o reálnom dodaní tovarov a služieb zaťažuje daňový subjekt -
žalobcu. Samotné preukázanie dodávok tovaru a služieb len faktúrami nie je podľa súdu dostačujúce.
Faktúra je relevantným dokladom, len ak je nepochybné, že sú v nej uvedené údaje odrážajúce skutočne
reálne plnenie. To, že určitý doklad má všetky náležitosti účtovného dokladu a je riadne zaúčtovaný
v zmysle zákona o účtovníctve, ešte nie je dôkazom o tom, že daňový subjekt je oprávnený uplatniť
si odpočítanie dane z tohto dokladu. Splnenie podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie dane
preukazuje platiteľ, pričom splnenie uvedených podmienok nespočíva len v ich formálnej deklarácii,
predložení dokladov s predpísaným obsahom. Doklady musia mať povahu faktu, musia byť vystavené
na materiálnom podklade a ako právna skutočnosť aj preukázané."

17. V zmysle rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4Sžf/74/2015 zo dňa 03.05.2016,
"pokiaľ ide o dokazovanie v daňovom konaní, dôkaznú povinnosť má prioritne daňový subjekt. Správca
dane dokazovanie vykonáva, vedie dokazovanie. Jeho úlohou je zistiť skutočnosti rozhodujúce pre
správne určenie dane. Dokazovanie je procesný postup, na základe ktorého správca dane získa
poznatky a informácie o všetkých skutočnostiach dôležitých pre správne a objektívne rozhodnutie.
Správca dane nie je pri dokazovaní viazaný iba návrhmi daňových subjektov, je však povinný zistiť
skutkový stav veci čo najúplnejšie. Daňové konanie je konaním vyhľadávacím. Z uvedeného vyplýva, že
je to práve správca dane, kto rozhodne, ktoré dôkazy vykoná, akým spôsobom a či dokazovanie doplní,
aké závery vyvodí z jednotlivých dôkazov. V daňovom konaní sa uplatňuje zásada voľného hodnotenia



dôkazov a zásada objektívnej pravdy. V zmysle týchto zásad sú príslušné správne orgány povinné
postupovať."

18. Z výsledkov najnovšej rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky poukazuje
správny súd na rozsudok, sp. zn. 3Sžf/26/2016 zo dňa 18.10.2017, v zmysle ktorého "v okamihu,
kedy správca dane spochybní dôveryhodnosť údajov v daňovom priznaní, musí daňový subjekt v
daňovom konaní preukázať, že k realizácii plnenia skutočne došlo... Spôsob vedenia dokazovania
žalovaným vychádza v tomto štádiu daňového konania z toho, že na strane žalobcu v postavení
daňového subjektu nastupuje procesná povinnosť obnoviť dôveryhodnosť spochybnenej transakcie,
lebo žalobca je zaťažený dôkazným bremenom preukázať všetky skutočnosti, ktoré povinne uvádza v
priznaní (najmä výšku príjmov, výšku výdavkov a výšku dane). Najvyšší súd opätovne na tomto mieste
poukazuje nielen na základnú zásadu obchodného práva, a to poctivého obchodného styku, ale aj tú
skutočnosť, že súčasne základným predpokladom pre riadne fungovanie obchodnej spoločnosti je to, že
štatutárny orgán obchodnej spoločnosti musí mať vedomosť nielen o obsahu a rozsahu činností, ktorými
podnikateľ napĺňa jednotlivé definičné znaky pojmu podnikanie (viď § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka),
ale aj o subjektoch, v spolupráci s ktorými tak činí. Ak takéto vedomosti evidentne štatutárnemu
orgánu obchodnej spoločnosti chýbajú, potom v danom prípade ide o výkon práva na podnikanie, ktorý
nepožíva v zmysle § 264 Obchodného zákonníka právnu ochranu, tzn. pochybnosti správcu dane o
pravdivosti údajov uvádzaných daňovým subjektom sú v zmysle zásady obsiahnutej v ustanovení § 3
ods. 6 daňového poriadku oprávnené. Vzhľadom na spochybnenie reálnosti dodania tovaru odberateľom
deklarovaných zdaniteľných plnení, sa javí dôkazné bremeno zaťažujúce žalobcu, spočívajúce len v
predložení zákonom požadovaných formálne vyhotovených daňových dokladov, ako nedostatočné. Bolo
potrebné, aby sám žalobca preukázal, že vynaložil a prijal všetky rozumné opatrenia a starostlivosť
vyplývajúcu z rizika podnikateľskej zodpovednosti za dosahovanie účelu jeho hospodárskej činnosti, aby
zabránil tomu, že sa ocitne v kolotoči fiktívnych zdaniteľných plnení zneužívajúcom právo poskytované
zásadou neutrality DPH. Podľa nálezu Ústavného súdu I. ÚS 241/07-44, zo zásady skutočného obsahu
právneho úkonu rozhodujúceho pre určenie dane vyplýva, že z daňového hľadiska je rozhodujúca
reálna existencia plnení, ktoré boli uskutočnené, t.j. vzájomná výmena reálnych plnení, a teda vykonanie
dohodnutých prác (resp. dodanie tovaru) a úhrada za toto poskytnuté plnenie. Ide o ekonomickú podstatu
daňovej transakcie, ktorú zákon uprednostňuje pred formou a právnym titulom, na základe ktorého bola
uskutočnená. Potreba skúmania ekonomického dôvodu daňovej transakcie sa prejavuje ako súčasť
zásady posudzovania právneho úkonu podľa jeho obsahu. Výkon práva, v rámci obchodných vzťahov,
ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, ako už bolo vyššie uvedené, nepožíva
právnu ochranu. Žalobca v konaní pred daňovými orgánmi nepreukázal, že by sa riadil uvedenými
zásadami, že by v rámci svojej podnikateľskej činnosti vykonal všetky opatrenia zodpovedného
podnikateľa na predchádzanie podvodnej činnosti, prípadne na odstránenie pochybností o tom, že sa
na podvodných transakciách nepodieľal vedome."

19. V nadväznosti na citovanú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je potrebné
postup správcu dane a žalovaného, ktorým spochybnil dôkazy predložené platiteľom dane v
daňovom konaní, považovať za odôvodnený a právne relevantný. Úvahy správcu dane a žalovaného
odôvodňujúce toto spochybnenie nevykazujú prvky arbitrárnosti, ale naopak účinne viedli k opätovnému
preneseniu dôkazného bremena na platiteľa dane, pričom v konečnom dôsledku možno dôkazné
bremeno platiteľa dane považovať za neunesené. Medzi relevantné skutočnosti, ktoré dôvodne
spochybňujú reálnosť dodania deklarovaného tovaru platiteľovi dane spoločnosťou SLOVPRODUCT,
s.r.o. patrí najmä:
- spoločnosť AEH, spol. s r.o. (výrobca linky) dodala tovar uvedený na faktúre č. 10004 (linka na výrobu
medoviny vrátane balenia do fliaš) priamo odberateľovi žalobcu - spoločnosti MEDAS, s.r.o., keď táto
spoločnosť si u nich technológiu objednala, bola s ňou uzatvorená zmluva o dielo č. 006/2009 na cenu
diela vrátane montáže a linka bola i prevezená priamo od výrobcu do spoločnosti MEDAS, s.r.o.
- zo zmluvy o dielo č. 006/2009 zo dňa 25.03.2009 - z časti 6 je zrejmé, že účastníci zmluvy sa dohodli
na tom, že vlastnícke právo k dielu prechádza na objednávateľa až momentom zaplatenia celej ceny
diela, pričom konečná vyúčtovacia faktúra bola vyhotovená až dňa 31.12.2012
- výrobca tovaru (linky) nedodal tovar spoločnosti SLOVPRODUCT, s.r.o., ale spoločnosti MEDAS, s.r.o..
Spoločnosti SLOVPRODUCT, s.r.o. preto nevznikla daňová povinnosť
- spoločnosť SLOVPRODUCT, s.r.o. a MEDAS, s.r.o. (t.j. dodávateľ žalobcu a odberateľ žalobcu) boli
personálne prepojené osobou konateľa D.. X. B.



- dodávateľ žalobcu - spoločnosť SLOVPRODUCT, s.r.o. za obdobie, v ktorom mal byť obchod so
žalobcom uskutočnený, t.j. február 2010 podala negatívne daňové priznanie k DPH, čiže neuviedla
dodanie tovaru žalobcovi, daň neodviedla.

20. Pokiaľ sa týka námietky žalobcu, že žalovaný porušil zásadu daňovej neutrality, keď mu na jednej
strane nepriznal právo na odpočet DPH a na druhej strane akceptoval už zaplatenú DPH z dodania
tovaru žalobcom spoločnosti MEDAS, s.r.o., i táto námietka je nedôvodná. Správny súd poukazuje na
ust. § 69 ods. 5 zák. o DPH, v zmysle ktorého každá osoba, ktorá uvedie na faktúre daň, je povinná túto
zaplatiť. Pokiaľ teda žalobca vystavil faktúru pre svojho odberateľa - spoločnosť MEDAS, s.r.o., stala sa
DPH uvedená na tejto faktúre splatnou a bolo jeho povinnosťou ju zaplatiť.

21. Nedôvodná je i námietka žalobcu, týkajúca sa nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaného, ktorý
sa podľa názoru žalobcu nevyporiadal s námietkami v odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane. Z
rozhodnutia žalovaného je nesporné, že žalovaný sa námietkami žalobcu zaoberal, uviedol, z akých
dôvodov dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a na základe akých skutočností dospel
k záveru, že predmetný tovar nemohla žalobcovi dodať spoločnosť SLOVPRODUCT, s.r.o.

22. S poukazom na uvedené skutočnosti správny súd má za to, že správne orgány vo veci rozhodli
na základe dostatočne zisteného skutkového stavu, keď žalobca ani v odvolaní proti prvostupňovému
rozhodnutiu nežiadal o doplnenie dokazovania, tiež o doplnenie dokazovania nežiadal ani v podanej
žalobe, ale až v replike k vyjadreniu žalovaného žiadal vypočuť ako svedka D.. B.. Uvedená osoba
však už bola vypočutá v daňovom konaní, a to pred dožiadaným Daňovým úradom Košice dňa
24.09.2013, pričom žalobca bol písomne upovedomený o výsluchu tohto svedka, pojednávania
so svedkom sa nezúčastnil. Žalobca bol správcom dane dňa 09.10.2013 oboznámený s obsahom
svedeckej výpovede D.. B., nemal k nej žiadne námietky, nežiadal o doplnenie jeho výpovede.
Správne orgány výpoveď svedka správne vyhodnotili ako nepreukazujúcu reálnosť dodania tovaru touto
spoločnosťou (spoločnosťou SLOVPRODUCT, s.r.o.) žalobcovi, keď svedok síce potvrdil dodanie tovaru
a vystavenie faktúry žalobcovi, ale nevedel uviesť od koho tovar spoločnosť nadobudla a kedy, nemal
žiadne doklady o preukázaní dodania tovaru jeho spoločnosti, nevedel vysvetliť, prečo spoločnosť
dodanie tovaru neuviedla v daňovom priznaní. Z uvedených dôvodov správny súd návrhu na doplnenie
dokazovania opätovným výsluchom tohto svedka nevyhovel. Pokiaľ žalobca v replike poukazuje na
dohodu uzatvorenú v zmysle § 332 ods. 1 Obchodného zákonníka medzi žalobcom spoločnosťou
MEDAS s.r.o. a spoločnosťou AEH s.r.o., týkajúcu sa dodania časti technologického zariadenia, správny
súd uvádza, že takúto dohodu žalobca v priebehu daňového ani vyrubovacieho konania správcovi dane
nepredložil, následne nepredložil ani žalovanému a poukazuje na ňu až v replike.

23. Na záver k judikatúre, na ktorú žalobca poukazoval v podanej žalobe - rozhodnutia NS SR
sp.zn. 6Sžf/10/2012 a 3Sžf/1/2011 správny súd uvádza, že v prejednávanej veci pochybnosti správcu
dane a žalovaného nevznikli len z dôvodu preverovania účtovnej evidencie žalobcovho dodávateľa,
na ktorú skutočnosť žalobca ako daňový subjekt nemá vplyv, ale z dôvodu, že na základe vlastného
šetrenia správcu dane bolo zistené, že tovar uvedený na faktúre nebol dodaný jeho výrobcom (spol.
AEH s.r.o.) dodávateľovi žalobcu - spol. SLOVPRODUCT s.r.o.. Správca dane nepožadoval od žalobcu
preukázanie skutočností, na ktoré nemá dosah, ale sám vykonával dokazovanie, na základe ktorého
boli odôvodnené jeho pochybnosti o reálnosti dodania tovaru dodávateľskou spoločnosťou uvedenou na
faktúre, z ktorej si žalobca uplatnil právo na odpočet DPH. Tieto pochybnosti žalobca nevyvrátil, a preto
správne orgány dospeli k správnemu právnemu záveru, keď žalobcovi právo na odpočet DPH nepriznali.

24. Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

25. Z uvedených dôvodov správny súd žalobu podľa vyššie cit. zák. ustanovenia zamietol.

26. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že úspešnému žalovanému náhradu trov
nepriznal, nakoľko mu žiadne trovy konania nevznikli.

27. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.



Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e m o ž n é podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne
v dvoch vyhotoveniach. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. To neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen,
ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) alebo je žalovaným Centrum
právnej pomoci.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 57 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z.
(z podania musí byť zjavné ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním
sleduje a musí byť podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, údaj, kedy bolo sťažovateľovi
napadnuté rozhodnutie doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu
a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).