Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 11Co/580/2015 z 7. 6. 2016
Citácia: rozsudok Krajského súdu Trnava z 7. júna 2016, sp. zn. 11Co/580/2015, ECLI:SK:KSTT:2016:2714206360.1
Krajský súd Trnava | 11Co/580/2015 | ECLI:SK:KSTT:2016:2714206360.1 | 2016-06-07 | Rozsudok
Oblasť práva: Rodinné právo – Ostatné
Citované ustanovenia: § 9 zákona č. 129/2010 Z. z.
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/a17afe27-7111-43a6-89d7-3e7ee5d48326
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2016:2714206360.1

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/580/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2714206360
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Renáta Gavalcová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2714206360.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Renáty Gavalcovej a členov senátu
JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Fedora Benku, v právnej veci navrhovateľa: Prima banka Slovensko, a.s.,
so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti odporcovi: G. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom K., Y.
XX, zastúpený advokátom: JUDr. Ján Pekár, AK so sídlom Potočná 39, Skalica, o zaplatenie 924,81
eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Skalica zo dňa 7. apríla
2015 č. k. 7C/757/2014-43 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti a v časti  náhrady trov
konania   p o t v r d z u j e .

Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi náhradu trov odvolacieho konania  vo výške 67,94 eur titulom
trov právneho zastúpenia do 3 dní k rukám jeho advokáta.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozhodnutím napadnutým odvolaním zastavil konanie v časti poplatkov v sume 60,-
eur, uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 924,81 eur s úrokom z omeškania 5 %
ročne zo sumy 924,81eur od 7.2.2014 do zaplatenia a to do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, keď
vo zvyšku súd návrh zamietol a zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi náhradu iných trov konania v
sume 38  eur a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ustanovenia § 9 ods. 1, ods. 2 písm. j), k), § 11 ods.
1, písm. b), d) zákona č. 129/2010 Z.z., § 517 ods. 1, veta prvá a ods. 2 O.z., § 3 ods. 1 Nariadenia
vlády SR č. 87/1995 Z.z., § 96 ods. 1, 3 O.s.p., § 39, § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1, 5, § 54 ods. 1, 2
O.z., § 3 ods. 3, § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z.z., § 142 ods. 2 O.s.p., keď vecne svoje rozhodnutie
odôvodnil tým, že z vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci súd vyvodil záver, že návrh bol
podaný dôvodne len v časti. Na základe písomnej úverovej zmluvy navrhovateľ poskytol odporcovi
reálne pôžičku (úver) 1.000 eur. Medzi účastníkmi zmluvy boli dohodnuté pravidelné mesačné splátky
v sume 26,26 eur splatné vždy k 15. dňu v mesiaci, celková suma pôžičky na splatenie v sume 1695
eur, počet mesačných splátok 60, RPMN vo výške 26,64 %, ročná úroková sadzba 19,9 % do splatnosti.
Odporca nezaplatil  splátky riadne a včas, dostal sa do omeškania, na istine nezaplatil sumu 924,81
eur. Z obsahu úverovej zmluvy si súd ustálil, že v nej nebol v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) zákona č.
129/2010 Z. z. jasne a určite vymedzený počet a termíny splátok úrokov a iných poplatkov. Bola uvedená
len výška mesačnej splátky. Nakoľko v zmluve nebola splnená základná náležitosť podľa § 9 ods. 2
písm. k) zák. č. 129/2010 Z. z., podľa ktorých zmluva musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov, teda rozčlenením jednotlivých čiastok, nie len výšku splátok, je potrebné
považovať úver za bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. Súd preto
odčítaním zaplatenej sumy od reálne vyčerpanej celkovej sumy 1.000 eur zistil, že odporca  doposiaľ
neuhradil istinu 924,81 eur. Nakoľko na úver je potrebné obligatórne prihliadať ako na bezúročný a



bez poplatkov, a odporca preukázateľne neuhradil z poskytnutého úveru  sumu 924,81eur,  súd uložil
odporcovi povinnosť zaplatiť práve túto sumu 924,81 eur spolu so zákonným úrokom  z omeškania 5
% ročne ( prihliadajúc na to, že takúto výšku si uplatnil samotný navrhovateľ) od 7.2.2014, kedy sa
dostal navrhovateľ do omeškania po zosplatnení celej pohľadávky. Vo zvyšku súd návrh zamietol. Pokiaľ
ide o úrok 19,90% ročne z nesplatenej istiny od 1.10.2014 do zaplatenia, súd poukazuje na uznesenie
NS SR sp. zn. Obo 143/1998 a na rozhodnutie ÚS SR sp. zn. IV. ÚS 476/2012 z 18.9.2012, v zmysle
ktorých dohodnuté úroky (zmluvné úroky) z poskytnutých prostriedkov patria  len do splatnosti dlhu.
Od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania. Takýto záver je logický, lebo v
opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo  k dvojnásobnému zaťaženiu  a to jednak v
podobe úrokov z úveru ako aj úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch
medzi účastníkmi. Pokiaľ veriteľ pristúpi k tomu, že považuje celý dlh za splatný, t.j. dôjde k zosplatneniu
úveru, potom nastupuje po zosplatnení režim platenia úrokov z omeškania a nie úrokov z veru. A preto
súd musel aj v tejto časti návrh zamietnuť. Súd rozhodol o trovách konania v zmysle § 142 ods. 2 O.s.p.
posudzujúc úspech účastníkov a čistý úspech navrhovateľa. Navrhovateľ žaloval o zaplatenie celkovej
sumy 1.136,65 eur, pričom bol úspešný v sume 924,81 eur , čiže mal čistý úspech v sume 53 % ( výpočet
čistého úspechu: /924,81 x 100/ deleno 1.136,65 =81,36 % ako úspech navrhovateľa; 100-81,36=18,64
% ako úspech odporcu. Čistý úspech navrhovateľa: 81,36 - 18,64 = 62,72, zaokrúhlene 63 %). Súd
priznal navrhovateľovi náhradu iných trov konania v sume 38 eur (63 % z zaplateného súdneho poplatku
61 eur=38,43, zaokrúhlene 38 eur).
Proti  rozsudku  súdu prvého stupňa podal  v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ a to z dôvodov
podľa § 205 ods. 2 písm. a), nakoľko v konaní došlo k vadám uvedeným v ustanovení § 221 ods.
1, nakoľko súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie
právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav a preto žiada, aby odvolací súd rozsudok súdu
prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie. Navrhovateľ uzatvoril úverovú zmluvu v zmysle
platnej právnej úpravy, súčasťou úverovej zmluvy je i príloha a to Európsky štandardizovaný informačný
formulár, v ktorom je presne špecifikovaná výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov
v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) Zákona o spotrebiteľských úveroch.  Navrhovateľ má za to, že súd prvého
stupňa nedostatočne zistil skutkový stav, ak dospel k záveru, že predmetná zmluva nespĺňa náležitosti
zmluvy o spotrebiteľskom úvere a mal navrhovateľa vyzvať na doplnenie návrhu, resp. listinných
dôkazov, aby preukázal, že uzatvoril úverovú zmluvu v zmysle Zákona o spotrebiteľských úveroch,
ak mal pochybnosť o náležitostiach úverovej zmluvy a následnej aplikácie § 11 ods. 1 citovaného
zákona a nielen konštatovať, že ustanovenia zmluvy nespĺňajú zákonné náležitosti, keď úlohou súdu
prvého stupňa je dostatočne zistiť skutkový stav. Ďalej navrhovateľ uviedol, že ak by súd prvého stupňa
dostatočne zistil skutkový stav, preukázalo by sa, že navrhovateľ uzatvoril úverovú zmluvu v zmysle
platnej legislatívy a tiež opodstatnenosť žalobného návrhu v celom rozsahu, t.j. i opodstatnenosť trov
konania v plnej výške.

K odvolaniu navrhovateľa zaslal písomné vyjadrenie odporca prostredníctvom svojho právneho
zástupcu a žiadal rozhodnutie súdu ako vecne správne potvrdiť. Uviedol že ide o sporové konanie a súd
nie je povinný vyhľadávať dôkazy z vlastnej iniciatívy a taktiež uviedol, že v ust.§ 9 ods. 2 písm. k) zák.č.
129/2010 Z.z. je zrejmé že všetky tam uvedené náležitosti musia byť obsiahnuté v samotnej zmluve.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená
osoba - účastník konania (§ 201 a § 204 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný
prostriedok prípustný (§ 201 a § 202 O.s.p.), postupom bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.)
preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a
dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa v časti zamietnutia
návrhu nie je dôvodné, pretože  rozsudok súdu prvého stupňa je v tejto napadnutej časti je vecne
správny.

Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 7C/757/2014 je návrh navrhovateľa,
ktorým sa domáha od odporcu zaplatenia sumy 924,81 eur titulom nezaplatenej istiny, sumy 179,44
eur titulom nezaplatených úrokov, sumy 32,94 eur titulom sankčných poplatkov, sumy 60,- eur titulom
poplatkov, úroku vo výške 19,9% ročne z nezaplatenej istiny od 01.10.2014 do zaplatenia, úroku
z omeškania vo výške 5% ročne z nezaplatenej istiny a nezaplatených úrokov od 01.10.2014 do
zaplatenia.



Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa,
ktorým bol návrh navrhovateľa zamietnutý a to v časti istiny 179,44 eur, v časti sankčných poplatkov
vo výške 32,94 eur, úroku vo výške 19,9% zo sumy 924,81 eur od 01.10.2014 do zaplatenia, úroku z
omeškania vo výške 5% zo sumy 179,44 eur od 01.10.2014 do zaplatenia.

Odvolateľ odvolanie odôvodnil tým, že súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel  k
nesprávnym skutkovým zisteniam a napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Odvolací dôvod v zmysle ustanovenia § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. je daný, ak výsledok hodnotenia
dôkazov súdom prvého stupňa nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ustanovenia § 132 O.s.p.,
pretože súd zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov
nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo súd nezohľadnil rozhodujúce skutočnosti,
ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané a vyšli počas konania najavo, alebo v hodnotení dôkazov,
prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo vyšli najavo inak, z hľadiska ich
závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti a vierohodnosti je logický rozpor, alebo ktoré odporujú
ustanoveniam § 122 až § 135 O.s.p.. Odvolací dôvod v zmysle § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. je daný, ak súd
prvého stupňa posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá, alebo právnu
normu síce správne určenú, nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.
Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého spisového materiálu dospel k záveru,
že súd prvého stupňa zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na vyhlásenie rozsudku na základe
vykonaných dôkazov, dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil.

Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnymi závermi súdu prvého
stupňa obsiahnutými v odôvodnení napadnutého rozsudku, pričom v podrobnostiach na ne odkazuje (§
219 ods. 2 O.s.p.).

Keďže sa odvolací súd stotožňuje nielen s výrokom, ale aj so skutkovými zisteniami a právnymi závermi
súdu prvého stupňa obsiahnutými v odôvodnení napadnutého rozsudku, na zdôraznenie jeho správnosti
v súlade s ust. § 219 ods. 2 O.s.p. len ho dopĺňa reagovaním na odvolanie navrhovateľa.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s právnym názorom súdu prvého stupňa, že návrh
navrhovateľa v zamietajúcej časti nie je dôvodný. Odvolací súd nezistil, aby prvostupňový súd
porušil zásady vyplývajúce z ust. § 132 v súvislosti s hodnotením dôkazov. Skutkové zistenia
správne subsumoval pod aplikované právne predpisy a daný právny vzťah správne posúdil ako nárok
navrhovateľa na zaplatenie žalovanej istiny titulom uzavretej zmluvy o úvere v zmysle Zákona č.
129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.

Zákon o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľský úver definuje ako dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru
alebo v inej právnej forme. Zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa šíriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom (§ 2 písm. a/ a b/ zákona). Zákon o spotrebiteľskom úvere
upravuje úverovú zmluvu v prípade, keď je úver poskytovaný spotrebiteľovi mimo jeho podnikateľskej
činnosti alebo povolania. Na právny vzťah založený medzi navrhovateľom a odporcom zmluvou o úvere
zo dňa 09.04.2013, od ktorej sa uplatnený nárok navrhovateľa odvíja, je nutné aplikovať ustanovenia
Zákona o spotrebiteľských úveroch a príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka zaoberajúce sa
problematikou spotrebiteľských vzťahov a ochrany práv spotrebiteľa a to aj napriek tomu, že zmluva
o úvere bola uzavretá podľa ustanovení Obchodného zákonníka. Z predloženej zmluvy o úvere je
zrejmé, že sa v predmetnej veci jedná o spotrebiteľský úver, pretože sú naplnené zákonné znaky
spotrebiteľského úveru vyplývajúce z ustanovenia § 1 a § 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch, teda predpoklady vyžadované touto osobitnou právnou úpravou na to, aby sa vzťah medzi
veriteľom a dlžníkom podriadil právnemu režimu tohto zákona. Navrhovateľ vystupoval a konal ako
dodávateľ, lebo poskytoval služby, ktoré má v obchodnom registri zapísané ako predmet činnosti, čo je
skutočne známa z údajov verejne dostupných v obchodnom registri (www. orsr.sk ). Odporca v zmluvnom
vzťahu vystupoval ako spotrebiteľ, lebo konal pre svoju osobnú potrebu, opak preukázaný nebol a
ani zo zmluvy nevyplýva. Predmetom zmluvného vzťahu bolo poskytnutie finančných prostriedkov
formou revolvingového úveru. V súhrne tohto je potom zrejmé, že ide o vzťah spotrebiteľský, zo
spotrebiteľskej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Preto sa musí riadiť zákonnými ustanoveniami zák. o
spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, zákonnými ustanoveniami zákona



o ochrane spotrebiteľa, v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, ale aj zákonnými ustanoveniami
Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.03.2010 vzhľadom na prechodné ust. § 879 l Obč. zák.
a skutočnosť, že navrhovateľ si nárok uplatnil na súde dňa 11.10.2013  t.j. až po dátume 01.03.2010.

Náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere upravuje ustanovenie § 9 ods. 1 a 2 Zákona o
spotrebiteľských úveroch. Pod sankciou neplatnosti stanovuje požiadavku písomnej formy, ktorá vyplýva
z nutnosti nastolenia právnej istoty v zmluvných vzťahoch. Okrem všeobecných náležitostí musí
zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovať náležitosti uvedené v odseku 2 ustanovenia § 9 Zákona
o spotrebiteľských úveroch. Musí teda zahŕňať okrem iných presne špecifikovaných náležitosti takejto
zmluvy aj výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.

Absenciu niektorej z náležitosti uvedenej v § 9 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch zákon
nesankcionuje neplatnosťou. Súčasne však zákon pri absencii niektorých náležitosti taxatívne
vymedzených v ustanovení § 9 ods. 2 poskytuje spotrebiteľovi špecifickú ochranu. Ak nie je niektorý z
týchto údajov uvedený v zmluve, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov( §11
ods. 1  cit. zákona).

Podľa § 11 ods. 1 písm. b) Zákona o spotrebiteľských úveroch, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere
neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov. Pri riadení sa zhora citovanými ustanoveniami Zákona o spotrebiteľských úveroch,
potom v prípade vecných výhrad odvolateľa voči posúdeniu veci súdom prvého stupňa za správny treba
považovať najmä ten záver vyplývajúci z odôvodnenia napadnutého rozsudku, podľa ktorého údaje
obsiahnuté v tzv. formulárovej zmluve účastníkov z  09.04.2013 nezodpovedali požiadavkám kladeným
na zmluvu o spotrebiteľskom úvere práve v rámci takýchto ustanovení Zákona o spotrebiteľských
úveroch. Ak totiž zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí, musí obsahovať
výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; treba mať za to, že takéto náležitostí sú
obligatórnymi (povinnými), s následkom v podobe považovania poskytnutého úveru za úver bezúročný
a bez poplatkov (v prípade absencie uvedených náležitostí). Nemôže tak byť žiadnej pochybnosti o
tom, že povinnými náležitosťami zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa úpravy platnej v čase uzavretia
zmluvy z prejednávanej veci bolo tiež uvedenie výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov. Primárnemu účelu právnej úpravy normami spotrebiteľského práva potom zodpovedá len taký
výklad ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k/ Zákona o spotrebiteľských úveroch zákon, ktorý každý z atribútov
vyjadrených v zákone slovami „výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“ viaže ku
každej z tam uvedených zložiek spotrebiteľského úveru majúceho sa v konečnom dôsledku zaplatiť, teda
ako k istine, tak i k úrokom a tiež k prípadným iným poplatkom. Naplneniu uvedeného účelu preto nemôže
učiniť zadosť zmluva neobsahujúca aj vyčíslenie výšky splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (u každej
takejto čiastkovej položky), čo je navzdory odchylnosti takejto (úpravy úročenia spotrebiteľských úverov
od úročenia úverov všeobecne) práve dôkazom zvýšenej pozornosti venovanej ochrane spotrebiteľa
(ktorý by takto nemal byť pri rozhodovaní sa, či zmluvu uzavrie, zavádzaný ani problematickým údajom o
úrokoch, z ktorého nebude schopný vyvodiť, aké bude skutočné navýšenie sumy reálne mu poskytnutej
a teda i celková cena, za ktorú si požičiava a ktorú takto bude povinný veriteľovi vrátiť).

Na základe uvedeného preto správne súd prvého stupňa dospel k záveru, že zmluva o spotrebiteľskom
úvere uzavretá účastníkmi konania dňa 09.04.2013 neobsahuje výšku, počet a termíny splátok istiny,
úrokov a iných poplatkov a to z dôvodu absencie týchto údajov v samotnej zmluve o spotrebiteľskom
úvere podpísanej oboma účastníkmi zmluvného vzťahu, tak ako to vyžaduje ust. § 9 ods.2 zák. o
spotrebiteľských úveroch a preto je možné považovať poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov.
Správne preto súd prvého stupňa nemohol priznať navrhovateľovi úroky ani poplatky vyplývajúce z
predmetnej zmluvy o úvere a teda ani navrhovateľom uplatnené úroky vo výške 179,44 eur spolu s
prísl., sankčné poplatky vo výške 32,94 eur, úrok vo výške 19,9% zo sumy 924,81 eur od 01.10.2014
do zaplatenia, v ktorej časti súd návrh navrhovateľa zamietol.

Na základe vyššie uvedených skutočností, preto správne súd prvého stupňa započítal uhradené splátky
odporcu na predmetnom úvere len na istinu poskytnutého úveru vo výške 1.000,- eur a tak vyhovel
návrhu navrhovateľa v časti neuhradenej istiny  na úvere vo výške 924,81 eur spolu so zákonným úrokom
z omeškania vo výške 5% ročne a vo zvyšnej časti návrh zamietol.



Odvolací súd tak rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti ako vecne správny podľa
§ 219 ods. 2 O.s.p. potvrdil, keď správne súd prvého stupňa rozhodol aj o náhrade trov konania.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení
s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. a v odvolacom konaní úspešnému odporcovi priznal náhradu trov
konania titulom trov právneho zastúpenia vo výške 67,94 eur s nasledujúcou špecifikáciou: 1 úkon
právnej pomoci (prevzatie a príprava zastúpenia pri tarifnej hodnote 212,38 eur) vo výške 19,92 eur (§
13a ods. 1 písm. a/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z.),1 úkon právnej pomoci (vyjadrenie k odvolaniu) vo výške
19,92 eur (§ 13a ods. 1 písm. c/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z.), 2x krát režijný paušál vo výške 8,39 eur
a 20 % DPH . Priznanú náhradu trov konania odvolací súd uložil odporcovi podľa § 149 ods. 1 O.s.p.
zaplatiť advokátovi navrhovateľa.

Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie  pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.