Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4Co/322/2015 z 27. 9. 2016 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 27. septembra 2016, sp. zn. 4Co/322/2015, ECLI:SK:KSBA:2016:1414206735.1 Krajský súd Bratislava | 4Co/322/2015 | ECLI:SK:KSBA:2016:1414206735.1 | 2016-09-27 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: CSP, § 387 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/f3ba1e7c-91fb-498c-9f86-8280ff55b707 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2016:1414206735.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Co/322/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1414206735
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1414206735.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a členov
senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej v právnej veci žalobcu: G.
T., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XX, Bratislava, zast. Advokátskou kanceláriou Mandzák a spol. s.r.o.,
Zámocká 5, Bratislava, proti žalovaným: 1/ Generali Poisťovňa, a.s., Lamačská cesta 3/A, Bratislava,
IČO: 35709332,
2/ VOLKSWAGEN Finančné služby Slovensko, s.r.o., Vajnorská 98, Bratislava, IČO: 31341438, o
zaplatenie 7.216,74 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Bratislava IV zo dňa 24. marca 2015, č.k. 16C 118/2014-78, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca po jej zmene domáhal
určenia, že žalovaný 1/ je povinný zaplatiť žalovanému 2/ sumu 7.216,74 eur s tým, že plnením
žalovaného 1/ zaniká v rozsahu plnenia povinnosť žalobcu plniť žalovanému 2/, a žalovaným 1/ a 2/
nepriznal náhradu trov konania.

2. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že žalobca dňa 02.10.2009 uzavrel so žalovaným 2/
ako veriteľom Zmluvu o AutoKredite č. 689170, ktorej predmetom bolo financovanie motorového vozidla
značky Honda CR-V, rok výroby 2007 (ďalej len „vozidlo“). Kúpnu cenu vozidla 23.150,- eur, zaplatil
žalobca tak, že vopred uhradil jej časť vo výške 4.630 eur, a žalovaný 2/ mu poskytol úver vo výške
18.520 eur s dobou splatnosti 60 mesiacov a výškou ročnej percentuálnej miery nákladov 14,96 %,
ktorý sa žalobca zaviazal splácať v dohodnutých mesačných splátkach riadne a včas podľa splátkového
kalendára. Žalobca bol povinný poistiť predmet financovania v súlade s článkom V. Všeobecných
zmluvných podmienok (VZP), ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy, a ako poistník uzavrel dňa
02.10.2009 so žalovaným 1/ Poistnú zmluvu pre havarijné poistenie motorových vozidiel na predmetné
motorové vozidlo s ročným poistným vo výške 1.539,48 eur a mesačným poistným vo výške 128,29 eur,
a zároveň dňa 02.10.2009 uzavreli aj Poistnú zmluvu pre poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla s mesačným poistným vo výške 15,42 eur. Uznesením ČVS: ORP-454/
BE-SC-2013 zo dňa 29.04.2013 OR PZ v Senci, OO PZ Bernolákovo začalo trestné stíhanie vo veci
prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 a 3, písm. a) Tr. Zákona z dôvodu, že dňa 29.04.2013 došlo v obci
Ivanka pri Dunaji k odcudzeniu vyššie uvedeného motorového vozidla. Uznesením
ČVS: ORP-25/BE-SC-2013 zo dňa 28.06.2013 OR PZ v Senci, OO PZ Bernolákovo prerušilo uvedené
trestné stíhanie z dôvodu, že sa nezistili skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie proti určitej
osobe. Žalovaný 2/ listom zo dňa 30.04.2013 oznámil žalobcovi predčasnú splatnosť úveru z dôvodu



krádeže v zmysle čl. VII ods. 2 VZP a vyčíslil pohľadávku na 7.216,74 eur. Žalovaný 1/ listom zo dňa
31.10.2013 oznámil žalobcovi, že škodová udalosť evidovaná pod č. 2090112577 bola odložená bez
poskytnutia poistného plnenia, nakoľko na vozidle bol vykonaný neoprávnený zásah s výrobnými číslami.
Podľa Osvedčenia o evidencii vozidla bol vlastníkom predmetného motorového vozidla žalovaný 2/, a
jeho držiteľom navrhovateľ.

3. Vec právne posúdil podľa ust. § 796 ods. 1, § 797 ods. 1 a § 806 Obč. zák. a dospel k záveru, že
žalobca nie je v konaní aktívne legitimovaný, a z tohto dôvodu aj jeho žalobu zamietol. Vyhodnotil, že
poistné zmluvy boli uzavreté na motorové vozidlo, ktorého vlastníkom nebol žalobca, ale žalovaný 2/,
ktorý na kúpu tohto vozidla poskytol žalobcovi úver. Skutočnosť, že žalobca nebol v čase uzavretia
poistných zmlúv dňa 02.10.2009 vlastníkom vozidla, mal za preukázanú zmluvou o úvere zo dňa
02.10.2009 a Osvedčením o evidencii vozidla, v ktorom bol uvedený ako držiteľ a ako vlastník žalovaný
2/. Vysvetlil, že žalobca mal pri uzavretí poistných zmlúv dňa 02.10.2009 len postavenie osoby
uzatvárajúcej tieto zmluvy, teda poistníka, ale nie postavenie poisteného, teda vlastníka vozidla. To,
že je žalobca v poistných zmluvách uvedený ako poistený, teda vlastník vozidla, neznamená že bol
skutočným vlastníkom vozidla, pretože zo zmluvy o úvere a z Osvedčenia o evidencii vozidla je zrejmé,
že vlastníkom vozidla bol žalovaný 2/, a že vozidlo bolo poistené počas úveru. V odôvodnení svojho
rozhodnutia ďalej uviedol, že zo žaloby žalobcu vyplýva, že žiada určiť povinnosť žalovanému 1/ zaplatiť
žalovanú sumu žalovanému 2/ s tým, že plnením žalovaného 1/ zaniká v rozsahu plnenia povinnosť
žalobcu plniť žalovanému 2/, z čoho je zrejmé že žalobca podľa ním požadovaného petitu pre seba nič
nežiada, a ani z neho nič pre žalobcu nevyplýva, a preto jeho žalobu aj pre zmätočnosť zamietol. Po
týchto záveroch už nevykonal ďalšie dokazovanie v zmysle návrhov na doplnenie dokazovania, pretože
vykonanie ďalšieho dokazovania vyhodnotil ako nehospodárne. O trovách konania rozhodol podľa ust.
§ 142 ods. 1 O.s.p. a plne úspešným žalovaným 1/ a 2/ ich náhradu nepriznal, pretože si ju neuplatnili.
4. Proti tomuto rozsudku podal žalobca včas odvolanie, a žiadal napadnutý rozsudok prvej inštancie
zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. S právnymi závermi súdu prvej inštancie nesúhlasil, a jeho
rozhodnutie považoval za nepreskúmateľné. Súdu prvej inštancie vytkol, že sa žiadnym spôsobom
nezaoberal jeho naliehavým právnym záujmom na ním požadovanom určení, hoci sa domáhal
určovacieho petitu v súlade s ust. § 80 písm. c) O.s.p.. V tejto súvislosti poukázal na závery
odbornej literatúry a citoval, že predpokladom úspešnosti určovacej žaloby je vecná legitimácia, teda
hmotnoprávny stav, ktorého existencia zakladá žalovateľnosť nároku, pričom na podanie určovacej
žaloby je vecne legitimovaný účastník právneho vzťahu i práva, o ktoré v určovacej žalobe ide, pričom
však nie je vylúčené aby vecnou legitimáciou disponoval aj subjekt, ktorý je vo svojom právnom
postavení dotknutý existenciou či neexistenciou právneho vzťahu medzi žalovaným a treťou osobou.
Ohľadom naliehavého právneho záujmu poukázal na ustálenú judikatúru a rôzne rozhodnutia súdov, z
ktorých je nepochybné, že naliehavý právny záujem na určení je daný vtedy, ak by bez tohto určenia bolo
žalobcovo právo ohrozené alebo sa stalo jeho právne postavenie neistým, a určením možno eliminovať
stav ohrozenia práva alebo neistoty v právnom vzťahu. Namietal, že nakoľko sa súd prvej inštancie
jeho naliehavým právnym záujmom na požadovanom určení nezaoberal, nesprávne právne posúdil aj
jeho aktívnu vecnú legitimáciu. Zdôraznil, že žalobou s určovacím petitom sledoval eliminovanie stavu
ohrozenia jeho práva a neistoty v právnom vzťahu voči žalovanému 1/ ako poisťovni, ktorá mala po
prešetrení poistnej udalosti plniť poistné plnenie žalovanému 2/ ako vlastníkovi motorového vozidla, a
tiež aj vo vzťahu k žalovanému 2/ ako poskytovateľovi úveru a veriteľovi, ktorého pohľadávka voči nemu
mala byť z dôvodu predčasnej splatnosti úveru znížená práve o očakávané poistné plnenie vyplatené
žalovaným 1/. Práve z tohto dôvodu žiadal určovacím petitom, aby žalovaný 1/ plnil žalovanému 2/,
pričom plnením žalovaného 1/ by zanikla v rozsahu poskytnutého poistného plnenia jeho povinnosť plniť
žalovanému 2/ z dôvodu predčasnej splatnosti úveru. Uviedol, že v súlade s článkom 5 VZP Zmluvy
o AutoKredite k Zmluve o AutoKredite k č. 689170 zo dňa 02.10.2009 bol povinný poistiť predmet
financovania, teda nadobúdané motorové vozidlo, s mesačným poistným pre havarijné poistenie v sume
128,29 eur a mesačným poistným pre povinné zmluvné poistenie v sume 15,42 eur. Poukázal na to,
že poistné riadne a včas uhrádzal na účet žalovaného 1/ až do poistnej udalosti dňa 29.04.2013, teda
do odcudzenia motorového vozidla. V súlade s článkom 5 bod 3 VZP uskutočnil vinkuláciu poistného
plnenia v prospech žalovaného 2/ a podľa oznámenia o predčasnej splatnosti úveru, ktoré mu žalovaný
2/ zaslal, pokiaľ bol predmet financovania poistený v zmysle VZP mala byť suma pohľadávky vo výške
7 216,74 eur znížená o očakávané poistné plnenie žalovaným 1/, ktorý však odložil škodovú udalosť
bez poskytnutia poistného plnenia s odvolaním sa na všeobecné poistné podmienky VPP HAV08 čl.
V ods. 3 písm. b), podľa ktorých poisťovateľ poistné plnenie neposkytne, ak bol na vozidle vykonaný
neoprávnený zásah s výrobnými číslami vozidla. Z uvedeného dôvodu potom nedošlo k zníženiu



pohľadávky žalovaného 2/ voči nemu v rozsahu očakávaného poistného plnenia od žalovaného 1/.
Zdôraznil svoju neistotu v právnom vzťahu voči žalovanému 2/, keď si ako držiteľ motorového vozidla plnil
voči žalovanému 1/ všetky povinnosti poistníka za žalovaného 2/ ako vlastníka vozidla, avšak z dôvodu
že nebol vlastníkom motorového vozidla nemá možnosť žalovať žalovaného 1/ o poistné plnenie ani inú
možnosť bránenia svojich práv voči žalovanému 1/ ako podanou určovacou žalobou. Stav ohrozenia
jeho práva ako aj jeho neistotu potvrdzuje aj skutočnosť, že o dôvodoch, prečo žalovaný 1/ ukončil
likvidáciu škodovej udalosti bez poskytnutia poistného plnenia, sa dozvedel až z vyjadrenia žalovaného
1/ k žalobe. Nesúhlasil ani so záverom súdu prvej inštancie o zmätočnosti žalobného návrhu, pretože súd
sa mal vysporiadať z jeho naliehavým právnym záujmom na požadovanom určení v súlade s ustálenou
judikatúrou čo však neurobil, a práve z dôvodu absencie záverov súdu prevej inštancie, ktorými by
posúdil jeho naliehavý právny záujem, je napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné.

5. Žalovaný 2/ žiadal vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
potvrdiť, keď sa s ním v plnom rozsahu stotožnil. V ďalšom len zosumarizoval skutkový stav ohľadom
poskytnutia účelového úveru žalobcovi, svojho vlastníckeho práva k motorovému vozidlu, poistenia
vozidla, jeho následnej krádeže, stanovenia predčasnej splatnosti úveru, a likvidácie poistnej udalosti
bez poskytnutia plnenia. Uviedol, že dňa 25.03.2015 vyhotovil oznámenie o zápočte poistného plnenia
k Zmluve o AutoKredite č. 689170, v ktorom oznámil žalobcovi definitívny záväzok vzniknutý titulom
predčasného zosplatnenia úverovej pohľadávky vo výške 7.216,74 eur spolu so zmluvným úrokom z
omeškania, a vyzval žalobcu na úhradu uvedenej sumy, pričom žalobca jeho pohľadávku doposiaľ ani
len z časti neuhradil.

Žalovaný 1/ sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

6. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (ust. § 379
a § 380 C.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho
pojednávania, a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Podľa ust. § 219 ods. 3 C.s.p.
verejne vyhlásil rozsudok, ktorým napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

7. Po oboznámení sa s obsahom spisu dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie vzhľadom
na vykonané dokazovanie riadne a dostatočne zistil skutkový stav, vec aj správne právne posúdil, keď
dospel k záveru o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v spore, a svoje rozhodnutie tiež
odôvodnil tak, ako to malo na mysli v čase rozhodovania platné a účinné ust. § 157 ods. 2 O.s.p., pretože
všetky svoje zistenia a závery, ako i právny názor dostatočne vysvetlil. Niet vôbec žiadnych pochýb
o tom, že skutkové aj právne závery súdu prvej inštancie sú jasné a zrozumiteľné, a že odôvodnenie
napadnutého rozsudku dáva dostatočný podklad pre jeho preskúmanie odvolacím súdom. Nemohla
potom obstáť odvolacia námietka žalobcu, ktorý tvrdil, že napadnuté rozhodnutie nie je dostatočne
odôvodnené, a že je nepreskúmateľné z dôvodu, že sa súd prvej inštancie v odôvodnení nezaoberal
jeho naliehavým právnym záujmom na požadovanom určení. V tejto súvislosti považuje odvolací súd
za potrebné vysvetliť, že naliehavým právnym záujmom je súd povinný sa zaoberať len pri určovacích
žalobách podľa ust. § 80 písm. c) O.s.p., práve naliehavý právny záujem na požadovanom určení je
základnou podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby. V posudzovanej veci však žalobca
žiadnu určovaciu žalobu nepodal, a preto nebol dôvod skúmať jeho naliehavý záujem. Pôvodne podanou
žalobou sa domáhal plnenia od žalovaného 1/, a po zmene žaloby sa domáhal uloženia povinnosti
žalovanému 1/ zaplatiť žalovanému 2/ sumu 7.216,74 eur s tým, že plnením žalovaného 1/ zaniká v
rozsahu plnenia jeho povinnosť plniť žalovanému 2/, z čoho je nepochybné, že podal žalobu na plnenie
a nie určovaciu žalobu. Na tomto závere nič nemení ani tvrdenie žalobcu v odvolaní, že podal určovaciu
žalobu, pretože sa domáhal „určenia“, že žalovaný 1/ má plniť žalovanému 2/, a ani jeho rozsiahle
odvolanie, pojednávajúce o jeho naliehavom právnom záujme na ním požadovanom určení, ktorého sa
údajne domáhal určovacou žalobou. Je totiž potrebné si uvedomiť, že žalobcom požadované slová petitu
„súd určuje, že ...“ sú pre posúdenie charakteru podanej žaloby bez významu, a zo žaloby na plnenie
určovaciu žalobu neurobia. Odvolacie námietky žalobcu preto odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodné.
V tejto súvislosti považuje tiež za potrebné podotknúť, že ich považoval tiež za s posudzovanou vecou
nesúvisiace, nakoľko súd prvej inštancie jeho žalobu predsa nezamietol z dôvodu, že nepreukázal
naliehavý právny záujem na požadovanom určení (keďže ako už bolo uvedené vyššie, žiadneho určenia
sa nedomáhal).



8. Z predloženého spisu, napadnutého rozsudku, ako i z odvolania žalobcu vyplýva, že skutkový stav,
zistený a ustálený súdom prvej inštancie, nebol medzi stranami sporu sporný. Ak sa potom žalobca
žalobou domáhal uloženia povinnosti žalovanému 1/ plniť žalovanému 2/, je zrejmé, že sa od ním
označených žalovaných sám ničoho nedomáhal. Súd prvej inštancie potom postupoval správne, keď
za zaoberal aktívnou vecnou legitimáciou žalobcu. Pri riešení otázky legitimácie súd posudzuje, či
žalobcovi patrí voči žalovanému hmotné právo, resp. či žalovanému vo vzťahu k žalobcovi prislúcha
hmotnoprávna povinnosť. Vecná legitimácia je totiž stav vyplývajúci z hmotného práva, podľa ktorého
je strana sporu subjektom práva či povinnosti, ktorá je predmetom konania, a jej nedostatok je vždy
dôvodom na zamietnutie návrhu. Odvolací súd zastáva rovnaký názor ako súd prvej inštancie, že
žalobca nie je v tomto spore aktívne legitimovaným subjektom. Mal za nesporné, že žalobca uzavrel
so žalovaným 1/ ako poistník poistné zmluvy za účelom poistenia vozidla vo vlastníctve žalovaného
2/, ktorému bol žalovaný 1/ povinný plniť poistné plnenie v prípade poistnej udalosti. Nárok na poistné
plnenie je nárokom poisteného, vlastníka poškodenej, zničenej alebo, ako v tomto prípade, odcudzenej
veci, teda žalovaného 2/ voči poisťovni, teda žalovanému 1/, a do jeho obsahu sa nepremietajú
právne vzťahy založené medzi žalobcom ako dlžníkom žalovaného 2/ zo zmluvy o úvere. Nárok na
vyplatenie poistného plnenia teda patrí iba žalovanému 2/, a preto aktívna vecná legitimácia spojená s
uplatnením si tohto nároku voči poisťovni, teda žalovanému 1/, prislúcha iba jemu. Zo žiadneho poistnými
zmluvami založeného ani iného právneho vzťahu medzi žalobcom ako poistníkom a žalovaným 1/
ako poisťovateľom motorového vozidla vo vlastníctve žalovaného 2/ nevyplýva právny nárok žalobcu
domáhať sa voči žalovanému 1/, poisťovni, aby plnila poškodenému žalovanému 2/. Súd prvej inštancie
potom posúdil vec po právnej stránke správne, keď rozhodol o zamietnutí žalobou uplatneného nároku
žalobcu z dôvodu nedostatku jeho aktívnej vecnej legitimácie.

9. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 C.s.p.
potvrdil.

10. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 v spojení s § 262
ods. 1 a § 396 ods. 1 C.s.p.. Žalovaným 1/ a 2/, plne úspešným v odvolacom konaní, nárok na náhradu
trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko im v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

11. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427
ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429
ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).