Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 3To/25/2017 z 24. 5. 2017 Citácia: uznesenie Krajského súdu Žilina z 24. mája 2017, sp. zn. 3To/25/2017, ECLI:SK:KSZA:2017:5316010170.1 Krajský súd Žilina | 3To/25/2017 | ECLI:SK:KSZA:2017:5316010170.1 | 2017-05-24 | Uznesenie Oblasť práva: Trestné právo – Sloboda a ľudská dôstojnosť Citované ustanovenia: TP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/91d52c2e-4bd4-4da6-91a2-00c93490db48 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2017:5316010170.1 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 3To/25/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5316010170
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Sučik
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5316010170.1

Uznesenie
Krajský súd v Žiline na verejnom zasadnutí konanom 25. mája 2017 v senáte zloženom z predsedu
senátu JUDr. Vladimíra Sučika a sudcov Mgr. Miroslava Mazúcha a JUDr. Adriany Gallovej prejednal
odvolanie prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Čadca, sp.zn. 1T/26/2016 z 3.11.2016 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie prokurátora z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresného súdu bol obžalovaný H. J. podľa § 285 písm. a) Tr. por. oslobodený
spod obžaloby prokurátora pre skutok kvalifikovaný ako zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods.
1, ods. 2 písm. b) Tr. zák.

Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie prokurátor, ktoré odôvodnil tak, že s oslobodzujúcim
výrokom prvostupňového súdu sa nestotožňuje, nakoľko prvostupňový súd sa nezaoberal a nevyhodnotil
skutočnosť, že v danom prípade ide o maloleté poškodené svedkyne vo veku 9 a 7 rokov v čase
spáchania skutku, u ktorých vzhľadom na životné skúsenosti, ako aj poznatky v oblasti sexuálnych
praktík ťažko možno hodnotiť, či v celom kontexte vypovedali tak, ako sa to od nich predpokladalo.
Možno poukázať na tú skutočnosť, že u obžalovaného bola zistená prítomnosť sexuálnej deviácie -
hebefílie. Dokonca znalkyňa MUDr. Caisová na hlavnom pojednávaní navrhla, aby bolo obžalovanému
uložené ochranné sexuologické liečenie ústavnou formou. Ťažko predpokladať, že maloleté poškodené
si skutočnosti uvádzané v skutku obžaloby mohli vymyslieť, a preto bolo potrebné citlivo vyhodnotiť
ich svedecké výpovede. Má za to, že vykonaným dokazovaním jednak v prípravnom konaní, ako aj na
hlavnom pojednávaní bolo preukázané, že obžalovaný sa dopustil zločinu tak, ako mu je kladené za
vinu podľa obžaloby. Navrhol preto, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil okresnému
súdu na nové konanie a rozhodnutie.

Krajský súd ako súd odvolací na podklade podaného odvolania po zistení, že v predmetnej veci niet
zákonného dôvodu na postup podľa § 316 Tr. por., preskúmal v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť
a odôvodnenosť výroku napadnutého rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré rozsudku
predchádzalo. Mal pritom na zreteli povinnosť prihliadať aj na chyby, ktoré odvolaním vytýkané neboli,
ale sú takej povahy, že by odôvodňovali podanie dovolania v zmysle § 371 ods. 1 Tr. por. Následne
zistil, že odvolanie prokurátora bolo podané v zákonom stanovenej lehote, oprávnenou osobou, avšak
toto nie je dôvodné.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že prvostupňový súd v predmetnej veci postupoval
v súlade so zásadou „in dubio pro reo“ - v pochybnostiach v prospech obžalovaného. Vzhľadom na
vykonané dôkazy nemal dostatočným spôsobom preukázané, že sa stal skutok uvedený v obžalobe.
Poukázal pritom na rozpory vo výpovediach maloletých poškodených svedkýň. Zo záverov znalkyne
MUDr. Zuzany Tomáškovej vyplýva, že je veľká miera pravdepodobnosti, že skutok, tak ako ho popisujú
obe maloleté poškodené, sa nestal. Ich výpovede nemožno považovať za dôveryhodné. Vzhľadom



na dôkaznú situáciu prvostupňový súd konštatuje, že na uznanie viny obžalovaného nestačí len
vyšší stupeň pravdepodobnosti, že skutok sa stal, ale jeho vina musí byť nepochybne preukázaná.
Prvostupňový súd taktiež konštatuje, že výpovede maloletých svedkýň, ako aj svedkov, ktorí by mali
nepriamo usvedčovať obžalovaného, sú rozporné a nepresvedčivé.

S takýmito úvahami prvostupňového súdu sa krajský súd v celom rozsahu stotožňuje. Krajský súd pri
plnení prieskumnej povinnosti zistil, že v konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku, postupoval
prvostupňový súd podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku, ktorých zmyslom je náležité
zistenie skutkového stavu a možnosť uplatnenia práv obžalovaného na obhajobu, pričom okresný súd
vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre jeho rozhodnutie. Vykonané dôkazy prvostupňový súd
podľa názoru krajského súdu vyhodnotil zákonu zodpovedajúcim spôsobom a dospel aj k správnemu
záveru, ktorým je v predmetnej veci oslobodzujúci výrok. V odôvodnení rozsudku prvostupňový súd
vyložil, ktoré skutočnosti a prečo vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a najmä
prečo dospel k oslobodzujúcemu rozhodnutiu.

Keďže odôvodnenie napadnutého rozsudku je podrobné a zrozumiteľné, a krajský súd sa s ním
stotožňuje, preto v zásade naň v celom rozsahu odkazuje.

Zo spisu vyplýva, že obžalovaného zo spáchania skutku usvedčovali maloleté poškodené svedkyne
D. H. a W. H., vo vzťahu ku ktorým sa mal skutku dopustiť. Pokiaľ ide o výpovede ďalších
vypočutých svedkov, títo sa vyjadrovali len k tomu, čo sa sprostredkovane dozvedeli od maloletých
poškodených, resp. iných osôb. V súvislosti s výpoveďami maloletých poškodených svedkýň krajský
súd poznamenáva, že prvostupňový súd dostatočne a podrobne odôvodnil, prečo výpovede týchto
svedkýň nepovažuje za vierohodné. Z výpovedí týchto svedkýň vyplýva, že sa vyjadrovali ku konaniu
obvineného v čase, keď mali zaspávať, resp. mali spať, prípadne prebúdzať sa zo spánku. Vzhľadom
na obsah výpovedí týchto svedkýň nemožno vylúčiť, že sa vyjadrovali k niečomu, čo v skutočnosti zažili
- napr. že videli obvineného nahého, resp. že s ním spali v jednej posteli. Pokiaľ však ide o skutočnosti
uvedené v skutkovej vete obžaloby, tieto ani podľa názoru krajského súdu neboli jednoznačne, bezpečne
a bez akýchkoľvek pochýb preukázané. Vzhľadom na dôkaznú situáciu je potrebné uvedomiť si, že
výpovede maloletých poškodených svedkýň sú v podstate tým najvýznamnejším dôkazom, ktorý by
mal usvedčovať obžalovaného zo spáchania skutku. Práve pre podstatný význam tohto dôkazu by
výpovede maloletých svedkýň mali byť jednoznačné a nespochybniteľné. O takýto jednoznačný a
nespochybniteľný dôkaz v ich prípade však nejde. Významným dôkazom v posudzovanej veci je preto
znalecký posudok znalkyne Mgr. Zuzany Tomáškovej, zo záverov ktorého vyplýva, že maloletá D. má v
bežnom živote tendenciu klamať a nadsadzovať a maloletá W. má tendenciu nadsadzovať skutočnosti.
Znalkyňa konštatuje, že je veľká miera pravdepodobnosti, že sa daný skutok nestal. Taktiež znalkyňa
konštatuje, že s veľkou mierou pravdepodobnosti si maloleté odovzdali navzájom zážitky, sú veľmi
spolupatričné a myslí si, že boli ovplyvnené samy sebou. Zo záverov znaleckého posudku taktiež
vyplýva, že výpovede maloletých poškodených svedkýň nemožno považovať za dôveryhodné.
V súvislosti s konštatovaním znalkyne Mgr. Zuzany Tomáškovej, že maloleté svedkyne sú veľmi
spolupatričné a podľa nej boli ovplyvnené samy sebou, krajský súd poukazuje aj na ďalšie závery
vyplývajúce zo znaleckého posudku, a to že pokiaľ maloletá D. má tendenciu klamať a nadsadzovať,
maloletá W. má tendenciu presadzovať sa voči D. a má snahu byť zaujímavejšia ako sestra. To čo
popisuje D. sa W. snaží ešte viac vykresliť, aby k nej patrila. Maloletá W. sa snaží predstihnúť D. a
presadiť sa voči nej.

Pokiaľ ide o sexuálnu úchylku, na ktorú poukázal v odvolaní prokurátor, v tejto súvislosti krajský
súd poznamenáva, že z posudku znalkyne MUDr. Danice Caisovej vyplýva, že pokiaľ ide o zistenú
prítomnosť sexuálnej deviácie u obžalovaného - hebefíliu, tak z hľadiska tejto sexuálnej úchylky maloleté
poškodené neboli pre obžalovaného zaujímavé. V predmetnej veci nejde teda o dôkaz, ktorý by vyznieval
v neprospech obžalovaného.

Vzhľadom na dôkaznú situáciu krajský súd poznamenáva, že táto bola výrazne ovplyvnená
skutočnosťou, že maloletá D. sa o konaní, ktorého sa mal voči nej a jej sestre dopustiť obžalovaný,
zmienila svojej príbuznej až po takmer 1 a pol roku.

Pokiaľ na základe vykonaných dôkazov nemožno vylúčiť určité nevhodné správanie zo strany
obžalovaného - napr. že maloleté svedkyne ho mohli vidieť nahého, dôkazy vykonané pred



prvostupňovým súdom však nepostačujú na uznanie jeho viny zo skutku uvedeného v obžalobe. Ani
podľa názoru krajského súdu nebolo jednoznačne a bezpečne preukázané, že obžalovaný sa voči
maloletým poškodeným dopustil takého správania, ako je popísané v skutku obžaloby.

Podľa názoru krajského súdu oslobodzujúci výrok prvostupňového súdu zodpovedá aj zásade „in dubio
pro reo“ - použitie ktorej prichádza do úvahy vtedy, ak pochybnosti, ktoré vznikli v trestnom konaní o
dokazovanej skutočnosti, trvajú aj po vykonaní a zhodnotení všetkých dostupných dôkazov, ktoré môžu
reálne prispieť k náležitému zisteniu skutkového stavu, a to v rozsahu nevyhnutnom na objektívne, stavu
veci a zákonu zodpovedajúce spravodlivé rozhodnutie.
Postup prvostupňového súdu v zmysle § 285 písm. a) Tr. por. je podľa názoru krajského súdu vzhľadom
na dôkaznú situáciu správny, keďže na základe výsledkov dokazovania, ktoré bolo vykonané na hlavnom
pojednávaní, nemožno urobiť jednoznačný a bezpečný záver, že sa vôbec stal skutok uvedený v
obžalobe. Pre postup podľa § 285 písm. a) Tr. por. sa nevyžaduje, aby bolo bez pochybností preukázané,
že sa skutok nestal, ale stačí len pochybnosť o tom, či sa stal. Takáto pochybnosť v posudzovanom
prípade nesporne existuje.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, keďže krajský súd považuje oslobodzujúci výrok
prvostupňového súdu za zákonný a zákonu zodpovedá aj konanie, ktoré mu predchádzalo, preto
rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a odvolanie prokurátora podľa § 319
Tr. por. ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.