Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 15CoE/86/2012 z 29. 4. 2013
Citácia: uznesenie Krajského súdu Bratislava z 29. apríla 2013, sp. zn. 15CoE/86/2012, ECLI:SK:KSBA:2013:1111214298.1
Krajský súd Bratislava | 15CoE/86/2012 | ECLI:SK:KSBA:2013:1111214298.1 | 2013-04-29 | Uznesenie
Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí
Citované ustanovenia: EP, § 57 ods. 1 písm. h) EP, § 58 EP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/9e3b3088-1c1d-44e8-81b4-b3a75f33146d
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2013:1111214298.1

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 15CoE/86/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111214298
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Michalková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1111214298.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v exekučnej veci oprávneného: SR - Finančné riaditeľstvo SR (predtým SR -
Daňové riaditeľstvo SR), Lazovná ul. č. 63, 974 01 Banská Bystrica, proti povinnému: L.. A. O., nar. XX.
XX. XXXX, C. č. XX, XXX XX N., zast. Centrom právnej pomoci, Kancelária Bratislava, Námestie slobody
12, P. O. BOX 18, 810 05 Bratislava vedenej súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Ďuricom, Borovianska
č. 17, 960 01 Zvolen, o vymoženie 290.114,85 Eur istiny a trov exekúcie, o odvolaní povinného proti
uzneseniu Okresného súdu Bratislava I zo dňa 14. 06. 2012 č. k. 2Er/677/2011-57, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd odvolanie povinného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I zo dňa 14. 06. 2012 č.
k. 2Er/677/2011-57 v časti zamietnutia námietok povinného proti upovedomeniu o začatí exekúcie a v
časti nepovolenia odkladu exekúcie  o d m i e t a, vo výroku o uložení povinnosti zaplatiť súdny poplatok
za námietky uznesenie súdu prvého stupňa  z r u š u j e  a vo výroku o zamietnutí návrhu povinného
na zastavenie exekúcie uznesenie súdu prvého stupňa  z r u š u j e  a vec v tejto časti  v r a c i a  súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa prvým výrokom námietky povinného proti upovedomeniu o
začatí exekúcie zamietol a druhým výrokom povinnému uložil povinnosť zaplatiť na účet okresného súdu
súdny poplatok za konanie súdu o námietkach proti exekúcii vo výške 16.596,50 Eur do 3 dní odo dňa
nadobudnutia právoplatnosti uznesenia. Tretím výrokom súd prvého stupňa zamietol návrh povinného
na zastavenie exekúcie a štvrtým výrokom odklad  exekúcie nepovolil.

K námietke povinného, že oprávnený nie je právnym nástupcom osoby uvedenej v exekučnom titule súd
v odôvodnení uviedol, že správcom vymáhanej pohľadávky je v súlade so zákonom č. 278/1993 Z. z. o
správe majetku štátu Daňové riaditeľstvo SR, ktoré je oprávnené túto pohľadávku vymáhať.

Súd prvého stupňa ďalším výrokom zamietol námietky povinného proti upovedomeniu o začatí exekúcie
s odôvodnením, že nebolo preukázané, že po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré by
spôsobili zánik vymáhaného nároku, alebo by bránili jeho vymáhateľnosti a nie sú tu ani iné dôvody, pre
ktoré by bola exekúcia neprípustná. O povinnosti zaplatiť súdny poplatok vo výške 16.596,50 Eur za
konanie súdu o námietkach proti exekúcii súd rozhodol podľa položky 13 písm. b) sadzobníka súdnych
poplatkov tvoriaceho prílohu zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch.

V súvislosti s povinným tvrdenými dôvodmi odkladu a zastavenia exekúcie spočívajúcimi v nemožnosti
vykonania exekúcie pre jeho nemajetnosť súd mal za to, že lehota na vymáhanie pohľadávky nie je
zákonom stanovená a nakoľko je povinný evidovaný na úrade práce, sociálnych veci a rodiny ako
uchádzač o zamestnanie, tieto dôvody môžu byť dočasné a nemusí ísť o trvalú nepriaznivú situáciu
povinného, pretože v budúcnosti možno očakávať, že povinný nadobudne určitý majetok alebo sa



zamestná. Existuje teda možnosť, že počas vykonávania exekúcie povinný nadobudne majetok či príjmy,
z ktorých bude možné uspokojiť pohľadávku oprávneného, pričom nie je povinnosťou súdu preukazovať
v exekučnom konaní osobné, majetkové a zárobkové pomery povinného, keď táto dôkazná povinnosť
zaťažuje súdneho exekútora. Z uvedených dôvodov súd návrh povinného na zastavenie exekúcie
zamietol a odklad exekúcie nepovolil.

Proti tomuto uzneseniu v celom rozsahu podal v zákonnej lehote odvolanie povinný a navrhol, aby
napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v druhom a treťom výroku (súdny poplatok za konanie
o námietkach a zamietnutie návrhu na zastavenie exekúcie) odvolací súd zmenil tak, že exekučné
konanie zastaví a povinnému prizná oslobodenie od súdnych poplatkov, ďalej aby napadnuté uznesenie
súdu prvého stupňa v prvom a štvrtom výroku (zamietnutie námietok a nepovolenie odkladu exekúcie)
odvolací súd zrušil. S poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu z 24. 09. 2009 sp. zn. 3Cdo 130/2009
uviedol, že podľa ust. § 58 ods. 5 Exekučného poriadku v spojení s ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného
poriadku je prípustné odvolanie proti uzneseniu o zastavení konania z dôvodu nemajetnosti povinného,
odvolanie by malo byť prípustné aj proti výroku rozhodnutia o zamietnutí návrhu na zastavenie exekúcie,
a to i napriek poučeniu súdu, že v časti zamietnutia návrhu na zastavenie exekúcie nie je proti tomuto
rozhodnutiu prípustné odvolanie. Namietal, že konajúci súd sa nevysporiadal so žiadnou skutočnosťou,
ktorou povinný preukazoval svoje osobné, majetkové a zárobkové pomery. Mal za to, že podľa ust. §
154 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 167 ods. 2 O.s.p. je pre súd rozhodujúci stav v čase vyhlásenia
rozhodnutia, pričom poukázal na to, že nie je možné spravodlivo očakávať, že v dôsledku prípadného
sprostredkovania práce prostredníctvom ÚPSVaR sa majetková situácia povinného zlepší tak, aby
odpadol zákonný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.
Podľa názoru povinného v prípade, že v konaní je preukázané, že majetok povinného nestačí na
úhradu trov exekúcie, súd nemá inú zákonnú možnosť než zastaviť exekúciu. Na základe uvedených
skutočností mal povinný za to, že konajúci súd mal najskôr riadne a zákonným spôsobom skúmať
majetok povinného v čase rozhodovania súdu, a na tomto základe mal rozhodnúť o zastavení exekúcie.
Rovnako súd pochybil, ak nerozhodol o povolení odkladu exekúcie, keďže vzhľadom na osobné,
majetkové a zárobkové pomery povinného, ktoré povinný v konaní riadne preukázal, bolo možné
očakávať, že exekúcia bude zastavená.

Povinný v odvolaní ďalej namietal, že exekúcia je vykonávaná miestne nepríslušným súdom a teda
bolo porušené jeho právo na zákonného sudcu, pretože poverenie súdneho exekútora na vykonanie
exekúcie bolo vydané Okresným súdom Bratislava II a teda nezákonným sudcom a vec mala byť vrátená
na zrušenie poverenia Okresným súdom Bratislava II a následne postúpená na Okresný súd Bratislava
I na ďalšie konanie ako súdu miestne príslušnému.

Krajský súd ako odvolací súd (§ 10 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa
podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p.
a dospel k záveru, že odvolanie povinného je čiastočne dôvodné.

Podľa ust. § 202 ods. 2 O.s.p., odvolanie proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa osobitného zákona
(Exekučného poriadku) nie je prípustné, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak.

Podľa ust. § 50 ods. 4 Exekučného poriadku, proti rozhodnutiu, ktorým sa vyhovelo námietkam, je
prípustné odvolanie.

Podľa ust. § 56 ods. 7 Exekučného poriadku, proti rozhodnutiu, ktorým bol povolený odklad exekúcie,
je prípustné odvolanie.

Z dôvodu, že Exekučný poriadok v ust. § 50 ods. 4 pripúšťa odvolanie proti rozhodnutiu o námietkach len
vtedy, ak sa námietkam vyhovelo a rovnako v ust. § 56 ods. 7 pripúšťa Exekučný poriadok odvolanie proti
rozhodnutiu o odklade exekúcie len vtedy, ak bol ním odklad povolený. Z uvedeného potom výkladom



a contrario vyplýva, že proti uzneseniu o zamietnutí námietok proti exekúcii ako aj proti uzneseniu o
nepovolení odkladu exekúcie odvolanie prípustné nie je.

Nakoľko odvolanie v častiach, v ktorých povinný napadol výrok rozhodnutia súdu prvého stupňa o
zamietnutí námietok povinného proti upovedomeniu o začatí exekúcie ako aj výrok o nepovolení odkladu
exekúcie, smerovalo proti takým výrokom rozhodnutia súdu, proti ktorým nie je odvolanie prípustné,
odvolací súd odvolanie v týchto častiach podľa ust. § 218 ods. 1 písm. c) O.s.p. odmietol.

Druhým výrokom súd prvého stupňa vyrubil povinnému poplatok podľa položky 13 písm. b), časť I.
sadzobníka súdnych poplatkov tvoriaceho prílohu zákona SNR č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a
poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoSP“) za konanie súdu o
námietkach povinného proti exekúcii.

Nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 109/2011 zo dňa 11. 07. 2012,
uverejneným v Zbierke zákonov dňa 04. 10. 2012, bolo rozhodnuté, že položka 13 písm. b) sadzobníka
súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu ZoSP, nie je v súlade s čl. 1 ods. 1, čl. 13 ods. 4 a čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Toto
ustanovenie stráca v zmysle čl. 125 ods. 3 Ústavy SR a § 41a zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii
Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov, účinnosť dňom
vyhlásenia v Zbierke zákonov. V závere nálezu ústavný súd zdôraznil, že nález nezakladá nárok na
vrátenie poplatkov a právoplatné rozhodnutia, ktorými bola stanovená poplatková povinnosť, zostávajú
nedotknuté. Po vyhlásení nálezu však nemožno nútene vymáhať povinnosti zaplatiť súdny poplatok,
ktoré neboli splnené.

Keďže Ústavný súd Slovenskej republiky vydal nález o zistenom nesúlade časti právneho predpisu s
právnym predpisom vyššej právnej sily, dňom vyhlásenia nálezu v Zbierke zákonov stratila táto časť
právneho predpisu účinnosť. Zákonodarca bol povinný do 6 mesiacov od vyhlásenia nálezu uviesť toto
ustanovenie právneho predpisu /pol. 13 písm. b)/ sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu
ZoSP  do súladu s Ústavou SR s tým, že ak tak neurobí, ustanovenie právneho predpisu stráca platnosť
v zmysle čl. 125 ods. 3 Ústavy SR.

Nakoľko ustanovenie právneho predpisu, na podklade ktorého má odvolací súd rozhodnúť o podanom
odvolaní v časti súdneho poplatku za námietky povinného, stratilo účinnosť a aj platnosť, odvolací súd
nemohol aplikovať toto ustanovenie právneho predpisu, a tak rozhodnutie súdu prvého stupňa vo výroku
o uložení povinnosti zaplatiť súdny poplatok za námietky povinného podľa ust. § 221 O.s.p. zrušil.

V časti výroku napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu povinného na
zastavenie exekúcie, vo vzťahu ku ktorému dal súd v rozhodnutí poučenie o neprípustnosti odvolania
proti nemu, odvolací súd mal za to, že z hľadiska prípustnosti odvolania podľa ust. § 58 ods. 5 v spojení
s ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku je právne irelevantné, či odvolanie bolo podané proti
rozhodnutiu súdu o zastavení exekúcie alebo smeruje proti rozhodnutiu, ktorým súd zamietol návrh na
zastavenie exekúcie. Rozhodujúca je len skutočnosť, že v návrhu na zastavenie exekúcie sa uplatňovali
dôvody podľa ust. § 58 ods. 5 Exekučného poriadku, čo v danom prípade bolo splnené tým, že povinný
zastavenie exekúcie navrhoval z dôvodu uvedeného v ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku,
t. j. že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

Odvolací súd teda napriek nesprávnemu poučenie súdu v tejto časti napadnutého rozhodnutia prejednal
odvolanie povinného proti výroku rozhodnutia o zamietnutí návrhu povinného na zastavenie exekúcie a
dospel k záveru, že odvolanie je v tejto časti dôvodné, pretože súd prvého stupňa nezisťoval, či povinným
tvrdená existencia nedostatku jeho majetku nie je podložená šetrením exekútora. Exekučný súd pritom
môže od exekútora požadovať, aby preukázal, aké šetrenie vykonal v tomto smere. Takéto zisťovanie
bude opodstatnené aj vzhľadom na skutočnosť, že povinnému bol v tomto konaní priznaný Centrom
právnej pomoci nárok na poskytnutie právnej pomoci podľa osobitného predpisu.



Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa vo výroku o zamietnutí návrhu
povinného na zastavenie exekúcie podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f) a h) O.s.p. zrušil a podľa ods. 2
uvedeného ustanovenia mu vec vrátil v rozsahu zrušenia na ďalšie konanie s tým, že súd prvého stupňa
bude posudzovať existenciu povinným uplatneného dôvodu zastavenia exekúcie, t. j. nedostatku jeho
majetku podľa informácií o rozsahu a výsledkoch exekútorom vykonaných šetrení na zistenie majetku
povinného, ktoré informácie si má súd za týmto účelom zadovážiť od súdneho exekútora.

Pokiaľ ide o námietku povinného, že vo veci vydal poverenie na vykonanie exekúcie miestne nepríslušný
súd, odvolací súd je názoru, že exekučný súd neupravuje otázku miestnej príslušnosti komplexne. Podľa
ust. § 45 ods. 2 veta prvá Ex. poriadku miestne príslušný súd je všeobecný súd povinného. Takáto
právna úprava miestnej príslušnosti má charakter všeobecnej príslušnosti viazanej na osobu účastníka
konania. Podľa ust. § 105 ods. 1, 5 O.s.p. však súd skúma len či sa na danú vec nevzťahujú ustanovenia
o výlučnej miestnej nepríslušnosti podľa ust. § 88 O.s.p. Neskôr skúma miestnu nepríslušnosť aj podľa
ust. § 84 až 87 len na námietku odporcu (povinného), ktorý ju uplatní najneskôr pri prvom úkone, ktorý mu
patrí. Ako vyplýva z obsahu spisu, povinný podaním zo dňa 02. 03. 2011 podal námietky proti exekúcii
a súčasne samostatným podaním zo dňa 02. 03. 2011 namietal miestnu nepríslušnosť Okresného súdu
Bratislava II. Okresný súd Bratislava II vec dňa 12. 04. 2011 postúpil Okresnému súdu Bratislava I ako
súdu príslušnému. Z uvedeného teda vyplýva, že poverenie súdneho exekútora vykonaním exekúcie
nebolo vydané miestne nepríslušným Okresným súdom Bratislava II.

Pokiaľ ide o označenie osoby oprávneného, odvolací súd poukazuje na zák. č. 479/2009 Z. z., ktorý
nadobudol účinnosť dňom 01. 01. 2012, podľa ktorého na úseku správy daní a poplatkov vykonáva
pôsobnosť Finančné riaditeľstvo SR.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie  n i e  j e  prípustné.