Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 8CoP/72/2012 z 27. 8. 2012
Citácia: uznesenie Krajského súdu Žilina z 27. augusta 2012, sp. zn. 8CoP/72/2012, ECLI:SK:KSZA:2012:5311203664.1
Krajský súd Žilina | 8CoP/72/2012 | ECLI:SK:KSZA:2012:5311203664.1 | 2012-08-27 | Uznesenie
Oblasť práva: Rodinné právo – Vyživovacie povinnosti
Citované ustanovenia: § 221 ods. 1 OSP, § 221 ods. 2 OSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/267026cd-2734-46fb-8b06-b84ef47ee4e1
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2012:5311203664.1

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8CoP/72/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5311203664
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 08. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5311203664.1

Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: H. J., nar. XX. XX.
XXXX, bytom u matky, zastúpenú Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Čadca ako opatrovníkom,
dieťa rodičov - matky: K. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom B., U P. č. XXX, zastúpenú splnomocneným
zástupcom JUDr. Stanislavom Záhumenským, advokátom so sídlom O., ul. O. F. č. XXXX a otca: K. J.,
nar. XX. XX. XXXX, bytom B., ul. J. Y. č. XXXX/X, zastúpený splnomocneným zástupcom Advokátska
kancelária JUDr. Pavol Kuric, JUDr. Andrea Sunik, s. r. o., so sídlom Žilina, Dolný Val č. 11, IČO: 36
841 200, o zvýšenie výživného, o odvolaní otca dieťaťa proti rozsudku Okresného súdu Čadca č. k.
5P/80/2011-77 zo dňa 15. marca 2012, takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu   z r u š u j e   a vec mu  v r a c i a   na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom č. k. 5P/80/2011-77 zo dňa 15. 03. 2012 Okresný súd Čadca zvýšil výživné
určené rozsudkom Okresného súdu v Čadci sp. zn. 11C/406/2001 zo dňa 08. 10. 2001 na maloletú H.
J., nar. XX. XX. XXXX, zo sumy 33,19 eur mesačne na sumu 200 eur mesačne, ktoré výživné zaviazal
otca dieťaťa platiť k rukám matky dieťaťa vždy do 15 dňa v mesiaci vopred počnúc dňom 18. 04. 2011.
Zameškané výživné za obdobie od 18. 04. 2011 do 29. 02. 2012 vo výške 1.650 eur na maloletú H. J.
povolil otcovi splácať v splátkach po 30 eur mesačne spolu s bežným výživným k rukám matky dieťaťa
pod stratou výhody splátok nezaplatením čo i len jednej z nich.
Rozhodnutie odôvodnil tým, že na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že:
„....naposledy bolo o výživnom na maloletú H. rozhodované rozsudkom Okresného súdu Čadca sp. zn.
11C/406/2001 zo dňa 08. 10. 2001. V tom čase mala maloletá jeden rok, v súčasnosti navštevuje 6.
ročník základnej školy, z čoho vyplýva, že o výživnom bolo rozhodnuté pred 12-timi rokmi. Z toho mal súd
jednoznačne preukázané, že u maloletého dieťaťa došlo k podstatnej zmene pomerov, ktoré odôvodňuje
v značnej miere zvýšenie výživného. Maloletá H. do školy denne dochádza, matka jej prispieva na
cestovné sumou 20 eur mesačne, na stravné lístky 15 eur mesačne. Taktiež jej platí všetky bežné školské
pomôcky, výlety a pod. Maloletá navštevuje ZUŠ, chodí na spev a gitaru, ktoré krúžky matku vrátane
cestovného stoja asi 20 eur mesačne. Maloletá má aj zdravotné problémy, prehnutý chrbát, nohy jej
upadajú dozadu v dôsledku poškodených šliah. Lieky neberie, avšak musí veľa športovať, chodiť na
plaváreň, cvičiť a pod., s čím má matka zvýšené náklady.
Matka v čase posledného rozhodovania o výživnom bola na materskej dovolenke s maloletou H..
Poberala rodičovský príspevok a prídavky na jedno dieťa. V súčasnosti je nezamestnaná, evidovaná
na úrade práce, poberá dávky v hmotnej núdzi vo výške 116,31 eur a prídavky na tri maloleté deti, ako
aj výživné na H. vo výške 50 eur mesačne. Od doby posledného rozhodovania o výživnom jej pribudla
vyživovacia povinnosť k dvom maloletým deťom. Matka býva v spoločnej domácnosti so svojim druhom,
ktorý zarába asi 500 eur mesačne.
Otec v čase posledného rozhodovania o výživnom sa zdržiaval na neznámom mieste.  V súčasnosti
je zamestnaný vo Švédsku vo firme Stena s hrubým mesačným zárobkom podľa pracovnej zmluvy (č.
l. 66 spisu) 21.401 švédskych korún, pričom vo Švédsku platí 33 % daň, teda v čistom zarába 16.091



švédskych korún. Na bývanie vynakladá 2.203 švédskych korún, 182 na elektriku, 671 odbory, 224
internet, 169 odpad. Dva až tri krát za rok príde na Slovensko, kde letenka sa pohybuje od 223-270
švédskych korún. 500 švédkych korún mesačne platí výživné, ako aj matke prispieva sumou 50 eur
mesačne na základy súvisiace s bývaním, kde je prihlásený k trvalému pobytu. 800 švédskych korún ho
stojí benzín do práce a späť, 3.000-4.000 švédskych korún dáva na stravu, 300 na hygienické potreby
a 1.000 švédskych korún na pracovné pomôcky.
Z vyššie uvedených skutočností mal súd jednoznačne preukázané, že matka bola v čase posledného
rozhodovania o výživnom na materskej dovolenke s maloletou H., v súčasnosti je nezamestnaná, poberá
dávky v hmotnej núdzi, pričom jej pribudli ďalšie dve vyživovacie povinnosti k mal. deťom, čo odôvodňuje
taktiež zvýšenie výživného na maloletú H.. Pokiaľ ide o otca, v čase posledného rozhodovania o
výživnom sa zdržiaval na neznámom mieste, v súčasnosti je zamestnaný vo Švédsku vo firme Stena,
pričom súd poukázal na to, že otec v zmysle § 63 ods. l/ zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len
„Zákona o rodine“) nepreukázal svoj príjem, keďže súdu predložil len pracovnú zmluvu nachádzajúcu sa
na č. l. 66 spisu, ktorú mal uzatvoriť dňa 01. 04. 2009 s firmou Stena, podľa ktorej je jeho hrubý mesačný
zárobok 21.401 korún švédskych, v čistom je to 14.552 korún švédskych, čo je 1.548 eur. Otec súdu
žiadnym spôsobom nepreukázal príjem za rok 2011 ako aj za rok 2012. V tomto smere sa súd stotožnil
s tým názorom, že Švédsko je vyspelou krajinou Európy, kde tak isto je zamestnávateľ povinný svojmu
zamestnancovi vystaviť doklad o mzde, resp. vystaviť mu daňové priznanie k dani z príjmov. V žiadnom
prípade súdu nepostačovala len predložená pracovná zmluva, pričom právna zástupkyňa otca uviedla,
že je schopná preukázať súčasný príjem otca len tak, že sa urobí súčet miezd otca odo dňa uzatvorenia
tejto zmluvy, ktorý sa vydelí príslušnými mesiacmi a z toho vyjde aj súčasný príjem otca.
Súd bol toho názoru, že otec v konaní nepreukázal svoj príjem z inej než nezávislej činnosti, ktorá
podlieha dani z príjmu, ako to žiada § 63 ods. l/ Zákona o rodine, teda súd vychádzal z toho, že výška
priemerného mesačného zárobku príjmu otca predstavuje             20-násobok sumy životného minima.
Posúdenie výživného na mal. dieťa je vecou voľnej úvahy súdu a závisí od posúdenia možnosti a
schopnosti povinnej osoby, ako aj odôvodnených potrieb oprávnenej osoby. Súd je v rámci tohto konania
povinný z úradnej povinnosti objasniť skutkový stav veci. Medzi dôkazmi, ktoré majú rozhodujúci význam
sú listinné dôkazy, ktoré dokumentujú zárobkové možnosti a schopnosti osoby povinnej na výživu. V
prípade, že rodič si povinnosti uvedené v § 63 ods. l/ Zákona o rodine nesplní, obligatórne nastupuje
domnienka mesačného príjmu vo výške 20-násobku sumy životného minima. Súd nie je povinný
upozorňovať povinného na hmotnoprávne následky nesplnenia si uvedených povinnosti. Poučovacia
povinnosť podľa § 5 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“) sa vzťahuje len na procesné
práva a povinnosti. Z tohto dôvodu, nakoľko matka má v súčasnosti vyživovaciu povinnosť k trom mal.
deťom, poberá len dávky v hmotnej núdzi, prídavky na tri deti a výživné vo výške 50 eur, súd určil otcovi
prispievať na výživu mal. H. sumou 200 eur mesačne s tým, že poukazuje na to, že matka predtým bola
s mal. deťmi v útulku. Pokiaľ by v súčasnosti nepomáhal s výživou mal. detí jej druh, ktorý zarába okolo
500 eur mesačne, pričom tento nie je otcom maloletej H. a nie je povinný vyživovať ju, matka by zo
svojho príjmu určite nebola schopná zabezpečiť ani tie najzákladnejšie potreby mal. detí.
Nakoľko súd určoval výživné spätne za obdobie od podania návrhu, t. j. od 18. 04. 2011 do 29. 02. 2012,
vzniklo otcovi zameškané výživné za obdobie 11 mesiacov vo výške 1.650 eur, ktoré výživné súd povolil
otcovi splácať v splátkach po 20 eur mesačne spolu s bežným výživným k rukám matky dieťaťa pod
stratou výhody splátok nezaplatením čo i len jednej z nich...“.

Proti vyššie uvedenému rozsudku podal otec dieťaťa, prostredníctvom svojho splnomocneného
zástupcu odvolanie, na základe ktorého odvolací súd žiadal, aby napadnutý rozsudok okresného súdu
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Alternatívne ho zmenil a zaviazal ho k plateniu primeranej výšky
výživného.
Prvostupňovému súdu vytýkal nesprávne právne posúdenie veci, keď vychádzal pri vyčíslení jeho príjmu
z predpokladaného zárobku, t. j. z domnienky zakotvenej v ust. § 63 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z.
o rodine (ďalej len „Zákona o rodine“). Uviedol, že predložil súdu pracovnú zmluvu, na základe ktorej
pracuje vo Švédsku, na ktorej mu zamestnávateľ potvrdil, že dosahuje príjem 21.401 švédskych korún
brutto, čistý príjem 16.091 švédskych korún. V konaní o výživnom pre maloleté deti platí vyšetrovacia
zásada, že súd je pri zabezpečovaní dôkazov povinný takto postupovať z vlastnej iniciatívy. Otec je rád,
že má vôbec nejaké zamestnanie a pri rečovej bariére, že mu vôbec zamestnávateľ dal potvrdenie, ktoré
od neho žiadal. Nemožno teda otcovi vyčítať, že si nesplnil súdom uloženú povinnosť predložiť zmluvu,
na základe ktorej je zamestnaný. K žiadnej zmene zmluvy nedošlo. Táto zmluva platí od jej uzavretia
dňa 01. 04. 2009 až po súčasnosť. Žiadnu inú zmluvu predložiť nemohol. Pokiaľ súdu otcom predložené
doklady nepostačovali, má zákonom dané možnosti, ktoré môže využiť v rámci svojej právomoci, preto



nemožno otcovi dať na ťarchu, že si nesplnil uloženú povinnosť o preukázaní príjmu. Navyše ust. § 63
ods. 1 Zákona o rodine sa vzťahuje len na rodiča, ktorý má príjem z inej než závislej činnosti, čo nie
je otcov prípad. Náklady otca dieťaťa boli preukázané, a to 182 švédskych korún za elektrickú energiu,
671 švédskych korún odbory, 224 švédskych korún internet, 169 švédskych korún odpad, 223 až 270
švédskych korún letenka, ktorú hradí minimálne 2x ročne, 500 švédskych korún mesačné výživné na
maloletú, ďalších 500 švédskych korún príspevok matke, 800 švédskych korún benzín do práce a späť,
3.000 až 4.000 švédskych korún strava, 300 švédskych korún hygienické potreby a 1.000 švédskych
korún pracovné pomôcky, čo je spolu 8.000 až 9.000 švédskych korún. V danej sume nie sú zahrnuté
žiadne kultúrne a športové podujatia, osobné vyžitie, rekreácie, jednorazové osobné náklady na zubára,
lekára pri bežných ochoreniach a prechladnutiach lieky, zakupovanie ošatenia a darčekov, čo sú bežné
výdavky dospelého človeka, ktoré súdu nie je nutné preukazovať a nie sú žiadnym nadštandardom.
Porovnaním príjmu otca a jeho výdavkov, ktoré vôbec nie sú neprimerané, súdom určené výživné
nezodpovedá schopnostiam a možnostiam otca.
Ďalším zákonným kritériom pre určenie výšky výživného sú potreby dieťaťa. V tejto súvislosti odvolateľ
uviedol, že pokiaľ by bol zaviazaný na platenie sumy 200 eur mesačne a pokiaľ by bolo na výživné
prispievané obdobnou mierou aj zo strany matky, zohľadňujúc jej osobnú starostlivosť, jednalo by sa o
mimoriadne vysokú čiastku vzhľadom na pomery rodičov, ako aj vek a oprávnené potreby maloletého
dieťaťa, tak ako boli deklarované matkou. Vyššie výživné by prichádzalo do úvahy len vtedy, pokiaľ by
dieťa malo nižšiu životnú úroveň ako má otec vzhľadom na to, že má právo podieľať sa na životnej
úrovni rodičov. Je to práve matka, ktorá má vyššiu životnú úroveň ako otec. Súd vôbec nezohľadnil, že je
výlučnou vlastníčkou domu, čo je oproti otcovi neprimeraná hodnota. Na jeho kúpu nemusela vynaložiť
žiadne finančné prostriedky, nakoľko ho získala darom od svojich rodičov. dom je zrekonštruovaný. Otec
nevlastní žiaden nehnuteľný majetok. Keď je na Slovensku prebýva u matky. Vlastní len staré motorové
vozidlo ako nevyhnutnú potrebu v rámci výkonu svojho zamestnania.
Za ďalšie otec dieťaťa poukázal na to, že sa dlhodobo snaží o stretávanie sa s dieťaťom, má záujem tráviť
s ním čas keď je na Slovensku, čo mu však vôbec nie je umožňované. Matka odmieta napr. preberať pre
dieťa dary, čo bolo v konaní preukázané. Snaží sa prezentovať, že otec žiadnym spôsobom neprispieval
nad rámec výživného, dieťa nekontaktoval, čo bolo v konaní vyvrátené napr. poštovými poukazmi o
odoslaní balíkov.
Správa kolízneho opatrovníka predložená v konaní vychádza výlučne z informácií získaných od matky.
Otec disponuje dokladmi a predkladal ich aj súdu, že na maloletú platil výživné aj v predchádzajúcom
období. Matka vedela kde sa nachádza, že pôsobí v zahraničí, čo súdu úmyselne zatajila a otec vôbec
nemal vedomosť o tom, že prebieha rozvodové konanie. Potom ako sa to dozvedel, že manželia sú
rozvedení, všetky svoje povinnosti si plnil. Disponuje poštovými poukazmi o hradení výživného v rámci
predchádzajúceho obdobia. Okresný súd vôbec nezohľadnil, že otec dieťaťa prispieva maloletej aj nad
rámec bežného výživného darmi podľa žiadosti maloletej a jej potrieb.
V závere podaného odvolania ešte uviedol, že určené výživné by nemalo byť likvidačné a nemalo by
viesť k neschopnosti rodiča ho plniť, čo sa v napadnutom rozhodnutí určením neprimerane vysokého
výživného jeho schopnostiam, ako aj potrebám dieťaťa stalo. Na základe vyššie uvedeného je výrok
rozsudku týkajúci sa nedoplatku na výživnom neopodstatnený, nakoľko tento je vypočítaný z nesprávne
určenej sumy mesačného výživného, ktoré otec v rámci odvolania napáda. Taktiež stanovená výška
splátok vôbec nezodpovedá možnostiam a schopnostiam otca, nakoľko pri nedodržaní čo i len jednej
z nich, by sa stalo výživné splatné naraz.
Napokon odvolateľ uviedol, že platí naďalej na maloletú výživné vo výške 50 eur mesačne napriek
pôvodne určenej sume 33,19 eur rozsudkom sp. zn. 11C/409/2001 zo dňa 08. 10. 2001.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. O. s. p.), po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania
(§ 204 ods. 1, § 201 O. s. p.) proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom
(§ 201 O. s. p.), pričom podanie opravného prostriedku nie je vylúčené ustanovením § 202 O. s. p., v
odvolacom konaní preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§
212 ods. 1 O. s. p.) a rozsudok  okresného súdu podľa § 221 ods. 1, 2 O. s. p. zrušil a vec mu vrátil na
ďalšie konanie, a to z nasledovných dôvodov:

Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že matka maloletej H. sa podaným návrhom zo dňa 18.
04. 2011 domáha zvýšenia výživného, naposledy určeného rozvodovým rozsudkom Okresného súdu
Čadca sp. zn. 11C/406/2001 zo dňa 08. 10. 2001 v sume 33,19 eur mesačne na sumu 300 eur mesačne s
odôvodnením, že od posledného rozhodnutia došlo k takej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje stanovuje



vyššieho než naposledy určeného výživného. V tomto smere matka dieťaťa poukázala na jeho vek,
odôvodnené potreby, záľuby, ako aj na svoje schopnosti a možnosti.

Otec dieťaťa v priebehu prvostupňového konania prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu
v rámci preukazovania svojich príjmových možností predložil potvrdenie zamestnávateľa, v zmysle
ktorého predstavuje jeho hrubý príjem sumu 21.401 švédskych korún brutto, 16.091 švédskych korún
netto (č. l. 66 spisu).

Z prednesu splnomocnenej zástupkyne otca dieťaťa vyplýva, že menovaný dostával peniaze od svojho
zamestnávateľa v hotovosti, pričom predložený doklad potvrdzuje, že otec dieťaťa má stále rovnaký
príjem od roku 2009. Daňové priznanie vo Švédsku nepodáva.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného, teda z doposiaľ zisteného skutkového stavu bol odvolací súd toho
názoru, že prvostupňový súd vec nesprávne posúdil, keď pri určovaní výšky výživného vychádzal z
predpokladaného, t. j. domnelého, zárobku otca dieťaťa, podľa fikcie zakotvenej v ust. § 63 ods. 1 Zákona
o rodine. Na rozdiel od prvostupňového súdu bol odvolací súd toho názoru, že doklad predložený otcom
dieťaťa je postačujúcim pri posudzovaní jeho mesačného príjmu, keďže z neho vyplýva jednak to, že
je zamestnaný, a to od 01. 04. 2009, ako aj to, aká je výška jeho mesačného príjmu brutto a netto.
Z takto predloženého dokladu si mohol prvostupňový súd utvoriť dostatočný obraz o schopnostiach a
možnostiach otca dieťaťa, aj keď nepracuje na území Slovenskej republiky, ale vo Švédsku. Navyše je
otázne aj použitie ust. § 63 ods. 1 Zákona o rodine, keďže všetky okolnosti, ktoré vyšli počas konania
najavo nasvedčujú tomu, že otec dieťaťa je zamestnancom, a teda nemá príjem z inej než závislej
činnosti, tak ako to predpokladá citované zákonné ustanovenie.

S konštatovaním prvostupňového súdu, že od posledného rozhodnutia o výške výživného došlo k
takej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje stanovenie vyššieho než naposledy určeného výživného, sa
odvolací súd stotožnil, a to s ohľadom na preukázané a odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, ako
aj schopnosti a možnosti oboch rodičov. Otázne ale ostáva stanovenie samotného rozsahu zvýšenej
vyživovacej povinnosti, keďže s aplikáciou ust. § 63 ods. 1 Zákona o rodine sa odvolací súd nestotožnil.

Podľa § 78 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možno len na návrh.
Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné
sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Výživné sa určí podľa stavu zisteného v čase vydania rozhodnutia. Pri rozhodovaní o zmene výživného
treba porovnať okolnosti dôležité pre určenie výživného tak v čase skoršieho rozhodnutia, ako aj v čase
nového rozhodnutia. Predpokladom zmeny právoplatného rozhodnutia o výživnom je iba závažnejšia
zmena pomerov. Nestačí len úvaha o tom, či doterajšie výživné je primerané, pretože inak by išlo o
neprípustnú reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia. Zmenou pomerov v zmysle § 78 ods. 1 sa
rozumie výrazná zmena tých okolností (na jednej či druhej strane, t.j. oprávneného alebo povinného),
ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom. Pôjde napríklad o také zvýšenie
či zníženie (odôvodnený pokles) zárobku, či iných príjmov, prípadne ostatného majetku, ktoré ovplyvní
celkovú situáciu povinného, a to nielen na krátky čas. Takou zmenou pomerov môže byť tiež vyšší vek
dieťaťa, prípadne rozšírenie alebo zúženie vyživovacej povinnosti povinného, ale aj invalidita povinného
a pod.

Úlohou okresného súdu v ďalšom konaní bude opätovne predvolať účastníkov konania, zistiť ich
aktuálne pomery (k času rozhodnutia - § 154 ods. 1 O. s. p.), resp. to či nedošlo k zmene oproti
skutkovému stavu, tak ako bol doposiaľ zistený a následne opätovne vo veci rozhodne. Taktiež sa bude
musieť okresný súd zaoberať námietkami otca dieťaťa ohľadom vyčíslenia správnej výšky zameškaného
výživného, keďže podľa svojich tvrdení mal na maloletú prispievať nad rámec naposledy určeného
výživného dobrovoľne. Vzhľadom k tomu, že v prejednávanej veci ide o konanie starostlivosti o
maloletých vykoná súd prípadne aj ďalšie dôkazmi účastníkmi nenavrhnuté alebo neoznačené (§ 120
ods. 2 O. s. p.).

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.



Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie     n i e    j e    p r í p u s t n é .