Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 16CoE/282/2011 z 7. 12. 2011 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trenčín z 7. decembra 2011, sp. zn. 16CoE/282/2011, ECLI:SK:KSTN:2011:3109215980.2 Krajský súd Trenčín | 16CoE/282/2011 | ECLI:SK:KSTN:2011:3109215980.2 | 2011-12-07 | Uznesenie Citované ustanovenia: § 58 ods. 1 EP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/d6ed1ffb-e674-4d03-ad7c-eaf3c9d3c3dc Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2011:3109215980.2 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 16CoE/282/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3109215980
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 12. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Prikrylová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2011:3109215980.2

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava,
Pribinova 25, IČO: 35 807 598, pr. zastúpený: JUDr. E. E., advokátom so sídlom T., H. XX, proti
povinnej: E. C., bytom P. XXX, o vymoženie 606,80 eur s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného
proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 3. októbra 2011, č.k. 60Er/1255/2009-27, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 2 Ex. por. v spojení
s § 45 ods. 2 písm. c/ zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Vychádzal zo zistenia,
že na návrh oprávneného bolo súdnemu exekútorovi vydané poverenie na vykonanie exekúcie proti
povinnému na základe exekučného titulu, ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti
Slovenská rozhodcovská a.s., Karloveské rameno 8, Bratislava sp. zn. SR 00862/09 zo dňa 12.05.2009.
Súd konštatoval, že v exekúcii sa vymáha plnenie zo zmluvy o úvere zo dňa 05.08.2008. Poukázal
na ust.§ 45 ods. 1, 2 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní a § 58 ods. 1 Ex. por. s tým, že
všeobecný súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu konania, len čo zistí, že sú na
to splnené podmienky. To znamená, že exekučný súd je povinný ex offo v priebehu exekúcie skúmať,
či sú splnené predpoklady na jej vedenie, pričom jedným z predpokladov je aj relevantný exekučný
titul. Rozhodcovský rozsudok vydaný na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky je však nulitným
právnym aktom, na základe ktorého nie je možné exekúciu vykonať. Rozhodcovskú doložku, ktorá
bola obsiahnutá len vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, súd vyhodnotil ako neprijateľnú
zmluvnú podmienku, pretože nešlo o doložku osobitne dohodnutú alebo vyjednanú spotrebiteľom.
Spotrebiteľ nemal možnosť doložku odmietnuť, ale štandardizovanú formulárovú zmluvu len ako celok
prijať alebo ako celok odmietnuť. Rozhodcovská doložka je neprijateľná, pretože núti spotrebiteľa, ktorý
si ju osobitne nevyjednal, v určitých prípadoch sa neodvolateľne podrobiť rozhodcovskému konaniu.
Doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z nej taktiež odporuje dobrým mravom.
Vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie sa právny poriadok ňou vytvorený stal neoddeliteľnou
súčasťou slovenského právneho poriadku a vnútroštátne súdy sú povinné tento poriadok aplikovať
(rozhodnutie ESD vo veci B. p. L. 6/64, 15.7.1964). Z čl. 288 Zmluvy o fungovaní EÚ vyplýva, že
smernice sú záväzné pre každý členský štát, ktorému sú určené, a to vzhľadom na výsledok, ktorý sa má
dosiahnuť. Poukázal na smernicu Rady 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o neprijateľných podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách a zdôraznil, že napriek jej transpozícii má tzv. nepriamy účinok, ktorý o.i.
znamená, že členský štát je povinný vykladať vnútroštátne právo v súlade s ustanoveniami a cieľmi
smerníc (tzv. eurokonformný výklad). Na neprijateľnom charaktere rozhodcovskej doložky nemení nič
skutočnosť, že umožňuje alternatívnu voľbu medzi rozhodcovským a obyčajným súdom, pretože táto
voľba je vždy na strane žalujúceho a nemožno ju potom zmeniť. Je logické, že žalovanou stranou v
takých prípadoch nebýva spotrebiteľ, ale voľba súdu je len formálne iluzórna. Poukázal na ust. § 53 ods.
4 písm. r/ Obč. zák. a mal za to, že rozhodcovská doložka vo veci je neprijateľnou zmluvnou podmienku
i s ohľadom na toto ustanovenie. Taktiež poukázal na rozhodnutie SD EÚ vo veci I., z ktorého citoval.



Pretože súd musí rešpektovať medzinárodné zmluvy (čl. 7 ods. 2 Ústavy) a rozhodovať v súlade s cieľmi
Európskej únie dospel súd k záveru, že rozhodcovská doložka je neprijateľná, pretože spôsobuje hrubý
nepomer v právach a povinnostiach medzi oprávneným a povinným v neprospech povinného, a preto
boli splnené podmienky na zastavenie exekúcie podľa § 45 ods. 1 písm. c/ ods. 2 zák. č. 244/2002 Z.z.
o rozhodcovskom konaní v spojení s § 57 ods. 2 Ex. por.

Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý žiadal, aby odvolací súd napadnuté
uznesenie zrušil a namietal nesprávne právne posúdenie súdom prvého stupňa. Nesúhlasil so záverom
súdu, že v zmluve o úvere obsiahnutá rozhodcovská doložka je neprijateľnou podmienkou, keďže
predmetná doložka umožňuje obom stranám riešiť spory zo zmluvy buď pred rozhodcovským, alebo pred
všeobecným súdom. Ide o tzv. nevýhradnú doložku, ktorá podľa odbornej literatúry nebude dotknutá
ust. § 53 ods. 4 písm. r/ Obč. zák. (E., M.. - P., P.: Rozhodcovské doložky v spotrebiteľských zmluvách,
Justičná revue 2008 č. 4, s.616 a nasl.). V závislosti od druhu podanej žaloby prichádzalo teda do úvahy
buď rozhodcovské konanie podľa zákona o rozhodcovskom konaní, alebo konanie pred všeobecným
súdom podľa Občianskeho súdneho poriadku. Nemožno sa preto podľa jeho názoru stotožniť s právnym
názorom konajúceho súdu o výlučne danej právomoci rozhodcovského súdu. Prijatie argumentácie súdu
prvého stupňa by znamenalo úplné znemožnenie využitia rozhodcovského konania, ktoré v žiadnom
prípade nebolo úmyslom zákonodarcu pri tvorbe cit. zák. ustanovenia. Poukázal na to, že neprípustnosť
sa v zmysle smernice Rady č. 93/13/EHS týka len rozhodcovského konania, ktoré nespadá pod príslušné
právne predpisy, t.j. konania ad hoc, bez príslušného právneho podkladu. Uviedol, že smernice vydávané
v rámci acquis communautaire (v rámci tzv. európskeho práva) majú len nepriamu záväznosť. Znamená
to, že pre jednotlivé členské štáty spoločenstva sú záväzné, len pokiaľ ich konkrétny členský štát v
stanovenej dobe neimplementuje do svojho právneho systému. Keďže v tomto prípade bola smernica
Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách implementovaná
do právneho systému platného na území SR ešte v rámci tzv. prístupového obdobia, slovenský
súd ju nemôže používať ako prameň práva, ale musí na riešenie sporu aplikovať príslušný právny
predpis, v ktorom je táto smernica obsiahnutá. Poplatok za poskytnutie úveru podľa jeho názoru nie je
neprimerane vysoký, pretože oprávnený je podnikateľským subjektom, ktorého predmetom podnikania
je poskytovanie úverov. Povinná proti poplatku pri uzavieraní zmluvy nenamietala a peňažné prostriedky
od oprávneného prevzala. Poukázal na zloženie poplatku (1/3-ina úrok podľa § 502 ods. 1 Obch. zák.
a 2/3-iny náklady na vypracovanie zmluvy). Ďalej uviedol, že pokiaľ ide o tvrdenie súdu o neprimerane
vysokých úrokoch z omeškania, úrok má sankčný charakter a dlžníkovi sa účtuje len v prípade, že
poruší zmluvné podmienky. Za neprimeranú ani v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku
nepovažoval ani dohodnutú výšku úrokov 0,25 % denne, a to vzhľadom na skutočnosť, že oprávnený
poskytuje úvery z vlastných zdrojov, nevyžaduje zabezpečenie pri poskytnutí úveru a s ohľadom na
ďalšie obchodné riziká oprávneného. Poukázal na ust. § 369 ods. 1 Obch. zák., ktoré má dispozitívnu
povahu, keď ani z iných právnych predpisov nie je možné odvodiť pre obchodné záväzkové vzťahy
obmedzenie výšky úrokovej sadzby, ktorú si môžu zmluvné strany dohodnúť. V súvislosti s tým poukázal
na rozhodnutia NS SR sp. zn. 1Obdo 34/2004, 2Obdo 26/2004, 2Obdo 28/2004 a judikát Vrchného súdu
v Prahe sp. zn. 12Cmo 95/2005. Zdôraznil, že dohodnutý úrok z omeškania je sankciou a postihuje
dlžníka, ak tento poruší povinnosti vyplývajúce mu z dohodnutej zmluvy. Podľa jeho názoru sa nemôže
na dobré mravy odvolávať ten, kto ich ako prvý svojim konaním porušil. Navyše, rozhodcovský rozsudok,
vrátane rozhodcovskej doložky súd už skúmal pri vydaní poverenia pre súdneho exekútora a keďže
ho mal za súladný, udelil exekútorovi poverenie. Položil otázku čo viedlo súd k zastaveniu exekučného
konania, hoci vo veci nedošlo k zmene skutkového či právneho stavu.

Povinná sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadrila.

Krajský súd preskúmal vec v zmysle § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods.
2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné podľa § 219 ods. 1 O.s.p.
potvrdiť. Odvolací súd vec preskúmal a v plnom rozsahu sa stotožňuje s právnymi závermi okresného
súdu. Z daného titulu si v tejto časti osvojuje dôvody napadnutého rozhodnutia, na ktoré v celom rozsahu
poukazuje v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p.



Súd prvého stupňa správne uviedol, že predmetnú zmluvu o úvere je potrebné posudzovať podľa
ustanovení o spotrebiteľskom práve. Spotrebiteľské právo patrí k najviac sa rozvíjajúcim oblastiam
práva, ktorého základnou funkciou je ochrana spotrebiteľa ako slabšej strany. Pri právnej úprave
spotrebiteľských zmlúv sa vychádza zo zásady ochrany spotrebiteľa ako tzv. slabšej zmluvnej strany
a neprípustnosti zneužívania monopolného postavenia dodávateľov ako tzv. silnej zmluvnej strany.
Postavenie slabšej zmluvnej strany vyplýva zo skutočnosti, že nemá možnosť individuálne ovplyvniť
obsah zmluvy vopred pripravenej dodávateľom. Nevyhnutné je preto aspoň rámcovo vymedziť, ktoré
podmienky v spotrebiteľských zmluvách sa považujú za neprijateľné, pričom dôsledkom toho je, že sú
neplatné.

Na základe všetkých uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že je potrebné rozhodnutie súdu
prvého stupňa potvrdiť podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správne.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne v pomere 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.