Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 14CoP/1/2015 z 11. 2. 2015
Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 11. februára 2015, sp. zn. 14CoP/1/2015, ECLI:SK:KSPO:2015:8314205514.1
Krajský súd Prešov | 14CoP/1/2015 | ECLI:SK:KSPO:2015:8314205514.1 | 2015-02-11 | Rozsudok
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/f2741280-59af-4319-bd75-e03367537624
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2015:8314205514.1

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 14CoP/1/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8314205514
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Majerník
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8314205514.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Majerníka a sudcov
JUDr. Milana Šebeňa a JUDr. Mareka Kohúta vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: D. J., nar.
XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Humenné, dieťa rodičov matky: C. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX/XX, XXX XX Y. a otca: O. J.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXXX/XX, XXX XX Y., prechodne bytom R. T. XXXX/X, XXX XX M. - G.,
V. O., o návrhu matky o zvýšenie výživného na maloleté dieťa s príslušenstvom, o odvolaní matky proti
rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. 19P/135/2014-96 zo dňa 12.11.2014, zhodou hlasov členov
senátu, takto

r o z h o d o l :

M e n í   rozsudok súdu prvého stupňa tak, že vyživovacia povinnosť otca k mal. D. J. určená rozsudkom
Okresného súdu Humenné č. k. 19P/288/03-18 zo dňa 2.9.2003 sa s účinnosťou od 6.5.2014 zvyšuje
zo sumy 800,- Sk na sumu 200,- eur mesačne s tým, že toto výživné je povinný otec platiť vždy do 10.
dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletej.

Nedoplatok na výživnom za čas od 6.5.2014 do 28.2.2015 vo výške 627,10 eur je otec povinný zaplatiť
k rukám matky maloletej do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žiaden z účastníkov  n e m á    p r á v o   na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvého stupňa“) zmenil rozsudok
Okresného súdu Humenné sp. zn. 19P/288/03-18 zo dňa 2.9.2003 tak, že zvýšil výživné pre mal. D. J.,
nar. XX.X.XXXX zo strany otca zo sumy 800,-Sk na 120,- eur mesačne s účinnosťou od 6.5.2014 tak,
že zvýšené výživné je otec maloletej povinný zasielať vždy do 10. dňa v mesiaci vopred k rukám matky
maloletej. Nedoplatok na zvýšenom výživnom za čas od 6.5.2014 do 30.10.2014 vyčíslil na  428,47 eur  a
rozhodol, že  otec maloletej je  povinný zaslať ho do troch dní od právoplatnosti rozsudku k rukám matky
dieťaťa. O trovách konania rozhodol tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že na strane maloletej D. J., nar. XX.X.XXXX ako i na strane jej otca
došlo k takej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zvýšenie výživného pre maloletú. Od poslednej úpravy
výživného rozsudkom Okresného súdu Humenné sp. zn. 19P/288/2003 zo dňa 2.9.2003 uplynulo už
viac ako 11 rokov, v tom čase mala mal. D. len 3 roky a navštevovala MŠ, v súčasnosti je už žiačkou 8.
ročníka ZŠ. Okrem zmeny pomerov, ktorá sa týka veku, sa u maloletej zmenili aj jej základné potreby,
stúpli náklady na jej výchovu a výživu v súvislosti s rastom cien tovarov, potravín a iných životných
nákladov, ktoré je súd povinný pri posudzovaní otázky zmeny pomerov zohľadniť. Otec maloletej bol
v čase posledného rozhodovania o výživnom zamestnaný v spoločnosti Famm, s.r.o., Staničná 21,
Humenné s čistým mesačným príjmom cca 6.600,- Sk. V súčasnosti prevádzkuje od 20.9.2013 živnosť,



ktorú mal prerušenú do 9.2.2014. Podľa prehľadu príjmov a výdavkov, ktorý doložil súdu, mal od 9.2.2014
ku dňu 30.9.2014 zisk 203.441,23 CZK, za obdobie od 9.2.2014 bol teda jeho priemerný mesačný
príjem vo výške 25.430,- CZK, bez výdavkov za pohonné hmoty tankované v zahraničí mimo územia
V., čo je podľa kurzu V. koruny k euru zo dňa 11.11.2014 v prepočte 921,64 eur (kurz CZK k euru
podľa NBS bol v tento deň 27,592). Prvostupňový súd poukázal na to, že podľa zákona o rodine je
vyživovacia povinnosť rodičov k deťom ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú
schopné samé sa živiť, pričom obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,
možností a majetkových pomerov, pričom v danom prípade nemôže len matka mal. D. znášať zvýšené
výdavky na jej starostlivosť, lebo je aj rodičovskou povinnosťou otca podieľať sa na týchto nákladoch.
Pri určovaní výživného musí súd vychádzať z reálnych schopností a možností rodičov, ktoré však
posudzuje vo vzájomnej súvislosti s odôvodnenými potrebami na strane oprávneného maloletého
dieťaťa. Ďalej prvostupňový súd uviedol, že niektoré výdavky maloletej D. tak, ako ich uviedla matka v
písomnom návrhu, nebolo možné zohľadniť. Ide predovšetkým o náklady na jazykový kurz maloletej,
lebo nespadajú do rozhodného obdobia a celú výšku splátky na stavebné sporenie, ktorá vychádza na
83,33 eur mesačne, čo je dosť vysoká čiastka, preto sa tieto výdavky na stavebné sporenie javia ako
nezodpovedajúce v plnej miere odôvodneným potrebám dieťaťa. Pri určovaní výšky výživného súd bral
do úvahy aj odôvodnené a nevyhnutné výdavky  na strane otca. V tejto súvislosti zdôraznil, že výživné
pre maloleté dieťa má prednosť pred výdavkami rodičov, a preto je otec povinný optimalizovať svoje
náklady tak, aby mohol zabezpečovať v prvom rade výživu svojej maloletej dcéry. Vzhľadom na tieto
skutočnosti prvostupňový súd dospel k názoru, že je v možnostiach a schopnostiach otca prispievať na
výživu svojej maloletej dcére po 120,- eur mesačne, preto zmenil vyššie citovaný rozsudok. Obaja rodičia
zhodne uviedli, že otec maloletej v čase do 30.6.2014 uhrádzal vyššie výživné, než mal stanovené, a
to po 49,79 eur mesačne a od 1.7.2014 uhrádzal po 50,- eur mesačne. Zároveň prvostupňový súd určil
nedoplatok na zvýšenom výživnom za čas od 6.5.2014 do 31.10.2014 na 428,47 eur, lebo vzhľadom
na zvýšené výživné mal za čas od 6.5.2014 do 31.5.2014 prispieť sumou 78,26 eur (3,01 eur x 26 dní)
a za čas od 1.6.2014 do 31.10.2014 sumu 467,25 eur (93,45  eur x 5 mesiacov), spolu teda 545,51
eur, pričom mal za preukázané, že v tomto období prispel otec nad rámec bežného výživného sumou
117,04 eur (23,24 eur od 6.5.2014 do 31.5.2014 a 93,80 eur od 1.7.2014 do 31.10.2014). Nedoplatok
na zvýšenom výživnom uložil otcovi zaplatiť v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku v zmysle §
160 ods. 1 O.s.p., nakoľko ide o výživné pre maloleté dieťa. O trovách konania rozhodol v súlade s
ustanovením § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p..

V zákonom stanovenej lehote podala proti rozsudku súdu prvého stupňa odvolanie matka namietajúc,
že súdom určená výška výživného nezodpovedá skutočným preukázaným potrebám maloletej D. a
možnostiam na strane otca maloletej. Uviedla, že výška mesačného príjmu otca mal. D. je v súčasnosti
25.430,- CZK, čo je v prepočte 921,64 eur, pričom svoje náklady v konaní nepreukázal. Má za to, že
výška jeho príjmu je dostatočná na to, aby sa podieľal na oprávnených potrebách mal. D. vo výške
250,- eur mesačne. Preto navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a určil otcovi maloletej
povinnosť platiť výživné na mal. D. vo výške 250,- eur mesačne.

Otec maloletej vo vyjadrení k podanému odvolaniu so zvýšením výživného na sumu 120,- eur mesačne
súhlasil. Uviedol, že je to primeraná čiastka pre potreby maloletej D., a zároveň zodpovedajúca  jeho
finančným možnostiam. Uviedol, že jeho mesačné „výlohy“ sú oveľa menšie ako požaduje matka (v sume
250,- eur) na dieťa. Poukázal na to, že matka sa podieľa na výživnom rovnakou finančnou čiastkou, a
podľa jej návrhu spoločná čiastka od oboch rodičov pre dcéru predstavuje sumu 500,- eur. Má za to,
že táto čiastka je neprimerane vysoká tak pre bežné pokrytie výdajov pre maloletú, a nezodpovedajúca
jeho finančným príjmom. Je toho názoru, že napadnuté rozhodnutie o výške výživného v sume 120,- eur
mesačne je primerané potrebám dieťaťa a zároveň primerané k jeho príjmu.

Krajský súd v Prešove podľa § 10 ods.1 O.s.p.  ako súd odvolací (ďalej len „odvolací súd“) preskúmal
rozsudok súdu prvého stupňa, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust.
§ 212 ods.1, ods. 2 písm. a), ods. 3 zákona č. 99/1963 Zb.  v znení neskorších predpisov (ďalej len
„O.s.p.“). Mal za to, že za účelom zopakovania a doplnenia dokazovania (§ 213 ods.3, 4, 5 O.s.p.) je
potrebné  nariadiť pojednávanie (§ 214 ods. 1 písm. a) O.s.p.) a po realizácii uvedených úkonov zistil,
že odvolanie matky je čiastočne dôvodné.

Predvolanie na nariadené pojednávanie bolo doručené aj otcovi maloletej. Prevzal ho 5.2.2015.



Písomným podaním doručeným odvolaciemu súdu 9.2.2015, otec maloletej požiadal o odročenie
pojednávania z dôvodu, že v dňoch 10.2.2015 až 20.2.2015 bude na plánovanej služobnej ceste v
D., kde má stretnutie s jeho obchodnými partnermi. Poukazuje na to, že táto služobná cesta bola
naplánovaná už v novembri 2014 z dôvodu dôkladnej organizácie  školenia predajcov. Poukazuje
aj na vzdialenosť jeho aktuálneho bydliska a konajúceho súdu, a v tej súvislosti zdôrazňuje potrebu
naplánovania si účasti na pojednávaní včas.

Odvolací súd prednostne teda riešil otázku, či môže prejednať vec aj v neprítomnosti otca maloletej.
Pri aplikácii ust. § 211 ods. 2 O.s.p. v spojení s ustanovením § 101 ods. 2 O.s.p. odvolací súd dospel
k záveru, že je možné prejednať vec aj v neprítomnosti otca maloletej. Podľa § 101 ods. 2 O.s.p. súd
totiž pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na
pojednávanie, ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti
takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.

V zmysle tohto ustanovenia procesná aktivita účastníkov zásadne nie je nevyhnutná preto, aby súd
mohol pokračovať v začatom konaní. Súd preto pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní, ak
to neustanovuje zákon inak. Súd môže konať v neprítomnosti riadne predvolaného účastníka, ako v
nesporovom, tak aj v sporovom konaní. V nesporovom konaní musí posúdiť, či neprítomnosť účastníka
nebráni vykonať dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu (§ 120 ods. 2 O.s.p.). V predmetnej
veci o takúto skutočnosť nešlo. Naviac dôležitosť dôvodu, pre ktorý otec maloletej žiadal o odročenie
nebol doložený príslušným dôkazom o takejto prekážke akú otec tvrdil, ktorá by mu bránila zúčastniť
sa pojednávania. V písomnom vyjadrení otca k podanému odvolaniu oproti rozhodnutiu súdu prvého
stupňa sa netvrdili také nové skutkové okolnosti, ktoré by z hľadiska skutkového mali vplyv na ďalej
uvedený záver o zmene napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Pri rozhodovaní o návrhu na zmenu vyživovacej povinnosti určenej predchádzajúcim právoplatným
rozhodnutím súdu je potrebné mať na zreteli ust. § 159 ods. 3 O.s.p., i ust. § 78 ods. 1 Zák. o rodine.
Občiansky súdny poriadok v označenom ustanovení určuje, že len čo sa vo veci právoplatne rozhodlo,
nemôže sa prejednávať znova (prekážka res iudicatea - veci rozhodnutej). Zákon však počíta s prípadmi,
keď nie je objektívne možné túto zásadu dodržať. Ust. § 163 O.s.p. výslovne umožňuje zmenu rozsudku
odsudzujúceho na plnenie v budúcnosti zročných dávok, alebo na plnenia v splátkach, ak sa podstatne
zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok (clausula rebus
sic stantibus). Pritom nie je rozhodujúce, či ide o plnenie vyživovacej povinnosti určenej súdom, alebo
o plnenie dohody. Hmotnoprávna podmienka zmeny súdneho rozhodnutia o výživnom je upravená v
ustanovení § 78 ods. 1 zákon č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „ZoR“). Podľa tohto ustanovenia dohody
a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Aby súd teda mohol vo veci
výživného zmeniť skoršie rozhodnutie, nevyhnutnou podmienkou je zmena pomerov. V zmysle judikatúry
je potrebné prihliadať k všetkým skutočnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného, avšak len
vtedy môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v
pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku. Nestačí
len úvaha o tom, že je doterajšie výživné neprimerané. Pokiaľ by súd nemal preukázanú zmenu pomerov
a rozhodol by o zmene výšky vyživovacej povinnosti, šlo by vlastne o neprípustné preskúmavanie, či
reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia. Touto zásadou sa musel súd riadiť aj pri rozhodovaní
o podanom návrhu na zvýšenie vyživovacej povinnosti. Právne relevantné pre rozhodnutie o podanom
návrhu je len to, či sa výrazne, trvale, nie krátkodobo alebo nepatrne zmenili okolnosti na strane
oprávnených, alebo na strane povinného rodiča, ktoré boli podkladom pre predchádzajúce rozhodnutie
o výživnom.

V predmetnej veci medzi účastníkmi konania nebolo sporným, že od poslednej úpravy výživného súdnym
rozhodnutím došlo k výraznej zmene pomerov či už na strane oprávnenej maloletej alebo aj na strane
povinného otca. Súd prvého stupňa podľa dôvodov jeho rozhodnutia porovnal okolnosti dôležité pre
určenie výživného v čase skoršieho rozhodovania a v čase nového rozhodovania. Pri konštatovanom
závere o zmene pomerov  posudzoval otázky, ktoré privodili záver o zmene predchádzajúceho
rozhodnutia. Prijatý záver zo skutkových zistení neposúdil však dôsledne podľa ustanovení ZoR
upravujúcich výšku vyživovacej povinnosti.

Podľa § 62 ods. 2 ZoR obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností
a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.



Podľa § 62 ods. 4 ZoR pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a
v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov
o domácnosť.

Podľa ustanovenia § 62 ods. 5 ZoR výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 ZoR  pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 75 ods. 2 ZoR výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí,
ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa § 78 ods. 3 ZoR pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Z dokazovania realizovaného pred súdom prvého stupňa i v odvolacom konaní je zrejme, že
naposledy bola vyživovacia povinnosť otca k mal. D. určená rozsudkom Okresného súdu Humenné č.k.
19P/288/2003-18 zo dňa 2.9.2003, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 19.9.2003, a to vo výške 800,- Sk.

Oproti predchádzajúcemu rozhodnutiu súdu prvého stupňa došlo k zmene pomerov u povinného rodiča,
i maloletého dieťaťa. Mal. D. od času poslednej úpravy pomerov, kedy bola žiačkou materskej školy
je aktuálne  žiačkou 9. ročníka základnej školy. Ku dňu 6.5.2014, od ktorého sa žiada zmena výšky
výživného, bola žiačkou 8. ročníka ZŠ. S uvedeným je spojený nárast nákladov spojený i s fyzickým
rastom maloletého dieťaťa. Skutkové závery týkajúce sa potrieb maloletej, konštatované v dôvodoch
rozhodnutia súdu prvého stupňa sa nezmenili ani v štádiu odvolacieho konania. Odvolací súd sa s nimi
stotožňuje aj v tej časti, ktorá sa týkala aj nákladov na jazykový kurz, či splátok stavebného sporenia.
Vychádzajúc z dôvodov podaného odvolania pre rozhodnutie vo veci boli určujúcimi skutočnosti, ktoré
majú vplyv na posudzovanie možnosti a schopnosti povinného rodiča plniť vyživovaciu povinnosť. Tu
nemožno obísť skutočnosť, že otec maloletej i prevádzkuje od 20.9.2013 živnosť, ktorú mal prerušenú
do 9.2.2014. Podľa prehľadu príjmov a výdavkov, ktorý sám doložil súdu, mal od 9.2.2014 ku dňu
30.9.2014 rozdiel v príjmoch a výdavkoch vo výške  203.441,23 CZK. Súd prvého stupňa z tohto
vyvodil záver o  jeho priemernom  mesačnom príjme vo výške 25.430,- CZK, bez výdavkov za pohonné
hmoty tankované v zahraničí mimo územia ČR, čo je podľa kurzu V. koruny k euru zo dňa 11.11.2014
v prepočte 921,64 eur (kurz CZK k euru podľa NBS bol v tento deň 27,592). Toto otec nenamietal.
Tak, ako je už uvedené vyššie vo vyjadrení k odvolaniu tvrdil, že jeho majetkové pomery neumožňujú
platenie výživného vo výške požadovanej matkou, t.j. 250,- eur. Otec podobne ako matka nemajú
ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Otec aj podľa žiadosti o odročenie odvolacieho pojednávania v rámci
svojej podnikateľskej činnosti v ČR je aktívny. Ním samotným deklarovaný príjem svedčí o tom, že
má možnosti a schopnosti prispievať na výživu dcéry aj vyššou sumou, než to určil prvostupňový súd.
V zmysle vyššie uvedených pravidiel pre určenie výživného s osobitným zdôraznením práva dieťaťa
podieľať sa na životnej úrovni rodičov odvolací súd dospel k záveru, že v dotknutom období je treba
výšku vyživovacej povinnosti určiť sumou 200,- eur mesačne. Takéto zvýšenie odvolací súd hodnotí za
primerané a zodpovedajúce preukázaným pomerom na strane povinného rodiča i veku a odôvodneným
potrebám mal. dieťaťa. Matkou navrhovaná suma výživného 250,- eur je však vzhľadom na aktuálne
odôvodnené pomery mal. dieťaťa neprimerane vysoká. Treba v tejto súvislosti mať na zreteli, že do
budúcna možno dôvodne očakávať ďalšie zvyšovanie výdavkov maloletej súvisiacich  s ďalšími formami
jej účasti štúdia. S tým môže byť spojený opäť postup podľa § 78 ods.1, 3 ZoR. Relevantnými sú však
tie skutočnosti, ktoré súd posudzoval z pohľadu jej aktuálnych odôvodnených potrieb.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok postupom podľa § 220 O.s.p. zmenil tak,
že vyživovaciu povinnosť otca k mal. D. J. určenú rozsudkom Okresného súdu Humenné č. k.
19P/288/03-18 zo dňa 2.9.2003 s účinnosťou od 6.5.2014 zvýšil zo sumy 800,- Sk na sumu 200,- eur
mesačne.



Uvedený záver prijal odvolací súd v konaní, ktoré bolo možné začať aj bez návrhu. V takýchto konaniach
nejde o vyriešenie sporu medzi účastníkmi, ale predovšetkým o úpravu práv a povinností účastníkov
právneho vzťahu. V týchto konaniach môže preto súd v rozsahu danom predmetom konania účastníkom
uložiť aj iné, než navrhované povinnosti. Ak prijme súd iné, než navrhované riešenie, nemusí jeho
rozhodnutie ani obsahovať zamietavý výrok. Z tohto dôvodu, ak aj matka navrhovala výživné v rozsahu
250,- eur mesačne, a odvolací súd privodil záver o povinnosti otca platiť výživné po 200,- eur mesačne,
preto nebol do výroku rozhodnutia pojatý výrok, ktorým by sa v prevyšujúcej časti návrh matky zamietal.
Odvolací súd súčasne s prijatím záveru o povinnosti otca platiť výživné od 6.5.2014 v sume 200,- eur
mesačne vyčísľoval aj dlh na výživnom za čas od 6.5.2014 do 28.2.2015. Z predložených listinných
dôkazov týkajúcich sa platieb výživného matkou maloletej i otcom maloletej bolo zistené, že povinnosti
tak, ako boli určené napadnutým rozsudkom súdu prvého stupňa v rozsahu 120,- eur mesačne otec
maloletej splnil, vrátane plnenia výživného za február 2015 realizovaného 5.2.2015 na účet matky vo
výške 120,- eur. Súdom prvého stupňa vyčíslený nedoplatok na výživnom v rozsahu 428,47 eur zaplatil
otec maloletej na účet matky dňa 3.12.2014. Vznikol tak rozdiel len týkajúci sa tej sumy, o ktorú odvolací
súd zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa, teda v rozsahu 80,- eur mesačne. Za 26 dní mesiaca máj
2014 (od 6.5.2014 do 31.5.2014) to predstavuje sumu 67,10 eur, a za ďalšie mesiace od 1.6.2014 až do
28.2.2015 dlh zodpovedá sume po 80,- eur mesačne. Vo vyhlásenom rozhodnutí odvolacieho súdu bol
konštatovaný nedoplatok vo výške 627,10 eur, ktorý zodpovedal dlhu za 7 mesiacov a 26 dní. Tak ako
ďalej bude uvedené vo vydanom  opravnom uznesení 14CoP/1/2015-139 z 12.2.2015, došlo pri takomto
vyčísľovaní k zrejmej spočítacej chybe. Vyčíslený nedoplatok súd uložil zaplatiť otcovi maloletej do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku (§ 160 ods. 1 O.s.p.).

O trovách konania rozhodol odvolací súd v súlade s ustanovením § 224 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 146
ods. 1 písm. a) O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, keďže ide o
konanie, ktoré možno začať i bez návrhu.

Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004
Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.