{"guid": "17486387-e39f-4f50-9593-90e811ebba7b:05f13731-6e56-4b3f-8aa1-1d63db418b9f", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2014:6114212329.1", "spisova_znacka": "43CoE/449/2014", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 43CoE/449/2014 z 17. 12. 2014", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 17. decembra 2014, sp. zn. 43CoE/449/2014, ECLI:SK:KSBB:2014:6114212329.1", "identifikacne_cislo": "6114212329", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Eva Michalcová", "sudca_id": 530, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-eva-michalcova-530", "datum_vydania": "2014-12-17", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Exekúcia a výkon rozhodnutí"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-44.odsek-2", "nazov": "§ 44 ods. 2 EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-44.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-44"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/233", "nazov": "EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1995/233#paragraf-44"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/05f13731-6e56-4b3f-8aa1-1d63db418b9f", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2014:6114212329.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2014:6114212329.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2014:6114212329.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43CoE/449/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114212329
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Kmeťová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6114212329.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v exekučnej veci oprávneného PROFI CREDIT Slovakia,
s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpeného spoločnosťou
Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o. so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47
233 516 proti povinnému C. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. P. XXX/XX, XXX XX J., štátny občan
Slovenskej republiky, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Júliusom Rosinom so sídlom Exekútorského
úradu Stummerova 1553, 955 01 Topoľčany pod sp. zn. EX 841/2014, o vymoženie pohľadávky vo
výške 1.773,34 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská
Bystrica č. k. 4Er/1864/2014-17 zo dňa 13. júna 2014 v senáte jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 4Er/1864/2014-17 zo dňa 13. júna 2014 z r u š u j
e a vec v r a c i a okresnému súdu na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím zamietol okresný súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie s poukazom na § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že exekučným titulom je právoplatný a vykonateľný rozhodcovský
rozsudok sp. zn. 99/12/13 zo dňa 14.02.2014, ktorý vydal Slovenský arbitrážny súd, zriadený
spoločnosťou Slovak arbitration court so sídlom v Bratislave. Podkladom pre vydanie rozhodcovského
rozsudku bola zmluva o revolvingovom úvere uzavretá medzi oprávneným a povinným dňa 19.04.2012.
V ten istý deň, ako bola medzi účastníkmi uzatvorená zmluva o úvere, oprávnený s povinným uzatvorili
aj rozhodcovskú zmluvu č. XXXXXXXXXX (ďalej len \"rozhodcovská zmluva\"). Podľa čl. 5 rozhodcovskej
zmluvy \"akékoľvek spory, nezrovnalosti, alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo
súvisiace s ustanoveniami Zmluvy o RÚ, s porušením, ukončením či neplatnosťou Zmluvy o RÚ budú
riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní pred Slovenským
arbitrážnym súdom zriadeným Slovak arbitration court, s.r.o., alebo pred Victoria rozhodcovským súdom
v Banskej Bystrici, zriadeným pri Victoria legal arbiter s.r.o. podľa rokovacieho poriadku týchto stálych
rozhodcovských súdov.

Súd vyhodnotil zmluvu uzavretú medzi oprávneným a povinným, na podklade ktorej bol vydaný
rozhodcovský rozsudok podľa jej obsahu ako spotrebiteľskú zmluvu. Jedná sa o zmluvu, ktorú uzatvára
dodávateľ vo viacerých prípadoch a voči vopred neurčitému počtu spotrebiteľov, ktorí obsah zmluvy
(poskytnutie finančných prostriedkov a založenie právomoci pre určitý rozhodcovský súd) podstatným
spôsobom neovplyvňujú, zmluvné podmienky sú vopred pripravené bez možnosti ich modifikácie.
Zmluvnými stranami sú dodávateľ, obchodná spoločnosť PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., ktorej predmet
činnosti je aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov, teda koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej
činnosti a spotrebiteľ, t.j. subjekt, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Súd považuje za preukázané, že povinný



má v danom vzťahu vzniknutého z uzavretej zmluvy o úvere postavenie spotrebiteľa. Základnou črtou
spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na
dojednávanie iného obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý oprávneným túto charakteristiku
spĺňa. Prípadná klauzula o aplikácii Obchodného zákonníka alebo označenie zmluvy o úvere ako
absolútneho obchodu podľa Obchodného zákonníka nie je žiadnou prekážkou na aplikáciu všeobecných
ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, medzi ktoré patria aj ustanovenia §
52 a nasledujúce týkajúce sa ochrany spotrebiteľa. Poukázal aj na Smernicu Rady č. 93/13/EHS z 5.
apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

Keďže súd dospel z predložených listinných dôkazov k záveru, že povinný mal vo vzťahu z uzatvorenej
zmluvy o úvere postavenie spotrebiteľa, za použitia všeobecného interpretačného ustanovenia § 54
S. zákonníka, týkajúceho sa spotrebiteľských zmlúv je pri pochybnostiach, ktoré by ev. mohol vzniesť
oprávnený o obsahu zmlúv na mieste výklad priaznivejší pre spotrebiteľa. Dôkazné bremeno na
preukázanie toho, že dlžník koná pri uzatváraní a plnení z uzatvorenej zmluvy v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti preto ťaží toho účastníka zmluvy, ktorý bude tvrdiť takúto
výnimku.

Okresný súd konštatoval, že rozhodcovská zmluva, hoci uzatvorená na samostatnom tlačive má
charakter štandardnej zmluvnej podmienky používanej oprávneným pri uzatváraní zmlúv o úvere
so spotrebiteľmi. Je preto právne bezvýznamné, či riešenie sporu rozhodcovským súdom vyplýva z
rozhodcovskej doložky k zmluve alebo z osobitnej zmluvy. Občiansky zákonník v ustanovení § 53 ods.
2 za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia nepovažuje také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť
oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. V prípade nepreukázania
opaku zo strany dodávateľa sa zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom
nepovažujú za individuálne dojednané (§ 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka). Návrh rozhodcovskej
zmluvy je aj v danom prípade pripravený na predtlačenom tlačive, do ktorého sa len vpisujú požadované
údaje a spotrebiteľ nemá možnosť žiadnym spôsobom zmeniť obsah tejto zmluvy, nemôže vyjednávať,
jedinou jeho alternatívou je prijatie, respektíve odmietnutie návrhu ako celku. Rozhodcovská zmluva
bola uzatvorená na predtlačenom formulári v čase uzatvorenia zmluvy o úvere a oprávnený ničím
nepreukázal individuálny charakter tohto dojednania. Dôkazné bremeno na preukázanie toho, že
rozhodcovská zmluva bola medzi účastníkmi dojednaná individuálne spočíva na strane dodávateľa.
Súd mal za to, že oprávnený v tomto smere dôkazné bremeno neuniesol. Kvalifikačným kritériom pre
záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred
pripravené a nebolo možné meniť ich obsah. Podstatou individuálne nevyjednanej zmluvnej klauzuly
je skutočnosť, že bola vopred dodávateľom naformulovaná bez možnosti zmeny jej obsahu, a to je
práve aj prípad typových rozhodcovských zmlúv, ktoré sa predkladajú spotrebiteľom na podpis a majú
vyvolať dojem, že si ich vyžiadali spotrebitelia. Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má
byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch
zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje aj informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami
a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená (uznesenie Najvyššieho súdu SR 6 M Cdo
9/2012). Skutočnosť, že v rozhodcovskej zmluve je uvedená aj alternatíva umožňujúca riešenie sporov
pred príslušným súdom sama o sebe neodstraňuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

Ustanovenie § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka účinného od 01.01.2008 len demonštratívne
menuje niektoré neprijateľné podmienky, a teda charakter neprijateľnej podmienky môžu mať aj
iné podmienky spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a v povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa. Občiansky zákonník s takýmito neprijateľnými podmienkami spôsobujúcimi
značnú nerovnováhu v právach a v povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa spája v ust.
§ 53 ods. 5 sankciu neplatnosti. Keďže ust. § 53 Občianskeho zákonníka nikdy nebolo zaradené medzi
prípady relatívnej neplatnosti (§ 40a Občianskeho zákonníka) ide o neplatnosť absolútnu, pôsobiacu
bez ďalšieho priamo zo zákona, na ktorú musí súd prihliadať z úradnej povinnosti. Ak teda dojednaná
podmienka ukladajúca spotrebiteľovi podrobiť sa rozhodcovskému konaniu vyvolanému dodávateľom
je pre jej neprijateľnosť neplatná, pre vykonanie exekúcie chýba základný predpoklad, a to právoplatný
a vykonateľný exekučný titul. Rozhodcovský súd môže totiž vec v rozhodcovskom konaní prejednať
len vtedy, ak medzi zmluvnými stranami bola v súlade s ust. § 3 zákona č 244/2002 Z. z. v znení



neskorších predpisov uzatvorená platná rozhodcovská zmluva o tom, že všetky alebo niektoré spory,
ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu sa rozhodnú
v rozhodcovskom konaní. Bez takejto platnej zmluvy majúcej buď formu osobitnej zmluvy alebo formu
rozhodcovskej doložky k zmluve (§ 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov)
akýkoľvek rozhodcovský rozsudok nemôže byť podkladom pre exekučné konanie.

Na individuálne dojednanie je však potrebné náležite rešpektovať a zachovať proces tvorby zmluvy
ustanovený v Občianskom zákonníku. Naproti tomu nevhodné predkladanie podmienok predstavuje
jednu z nekalých obchodných praktík (klamlivá obchodná praktika;   § 8 ods. 4 zákona č. 250/2007
Z. z. o ochrane spotrebiteľa). Predkladanie rozhodcovských doložiek spotrebiteľom za stavu, keď
nepoznajú pravidlá arbitráže (predmet rozhodcovskej zmluvy) a prirodzene nevenujú dostatočnú
pozornosť tejto časti formuláru, zdá sa, sa zneužíva k absurdným záverom o individuálnom vyjednaní
zo strany spotrebiteľov, pričom na tomto nič nemení technika predkladania - inkorporovanie doložky
do všeobecných zmluvných podmienok verzus vyhotovenie štandardnej rozhodcovskej zmluvy na
samostatnom liste (hárku) papiera.

Súd v danom prípade nemal pochybnosť o tom, že predmetná rozhodcovská zmluva je v rozpore so
znením § 53 ods. 4 písmeno r) Občianskeho zákonníka, čo má za následok absolútnu neplatnosť
predmetného zmluvného dojednania, na čo musí súd prihliadať z úradnej povinnosti (ex offo). Praktickým
dôsledkom rozhodcovskej zmluvy formulovanej tak, ako je tomu v danom prípade, je že spotrebiteľovi
je fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, ak oprávnený
podá žalobu na rozhodcovský súd. Znenie rozhodcovskej zmluvy neodporuje síce doslovnému zneniu
zákonného ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby predmetné ustanovenie
dodržané nebolo, teda zákon obchádza (in fraudem legis).

K čl. 7 rozhodcovskej zmluvy, kde je obsiahnutá možnosť spotrebiteľa od rozhodcovskej zmluvy odstúpiť
súd uvádza, že od zmluvy je možné odstúpiť iba v prípade, že je platná. Od absolútne neplatnej zmluvy
nie je možné odstúpiť. Ak je zmluva od začiatku neplatná ex tunc, nie sú splnené zákonné podmienky na
dodatočné zrušenie zmluvy. Za individuálne dohodnutú zmluvnú podmienku sa nepovažuje podmienka,
ktorá bola vopred dodávateľom naformulovaná v rámci typovej zmluvy a je obvyklé, že spotrebiteľ
jej obsah nemení. Zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej zmluve sa nestáva individuálne
dohodnutou podmienkou len tým, že od nej spotrebiteľ neodstúpi. Inak by to bolo popretie celej filozofie
ochrany pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

Keďže právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie v prejednávanej veci je založená na
absolútne neplatnom právnom úkone, neprijateľne dojednanej rozhodcovskej zmluve, exekučný súd
po preskúmaní exekučného titulu dospel k záveru, že ide o exekučný titul, ktorý vydal orgán na
to nepríslušný, na podklade ktorého nie je možné vykonať exekúciu a preto v zmysle § 44 ods. 2
Exekučného poriadku žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a navrhol, aby odvolací súd
uznesenie súdu prvého stupňa zrušil v celom rozsahu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Ako dôvody
podania odvolania uviedol ustanovenia § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s § 221 ods. 1 písm. h), § 205
ods. 2 písm. b), d), f) O.s.p..

V odvolaní tvrdil, že v tomto prípade bola rozhodcovská zmluva uzavretá vo forme osobitnej zmluvy,
ktorá obsahuje dojednanie v zmysle § 3 ods. 1 ZoRK, poučenie o význame a dôsledkoch jej
uzavretia, o práve od danej zmluvy odstúpiť a o tom, že nejde o podmienku uzavretia zmluvy o
úvere. Rozhodcovská zmluva č. XXXXXXXXXX  je samostatným úkonom, ktorého existencia nebola
podmienkou uzavretia zmluvy, čo vyplýva z čl. 2 rozhodcovskej zmluvy, ale aj z práva na jednostranné
odstúpenie od nej. Uplatnením tohto práva mohol dlžník bez ohľadu na postoj veriteľa dosiahnuť
zánik rozhodcovskej zmluvy bez toho, aby to malo vplyv na trvanie zmluvy o revolvingovom úvere.
Povinný teda nemusel pristúpiť na uzavretie rozhodcovskej zmluvy, resp. po jej uzavretí mohol dosiahnuť
jednostranným právnym úkonom jej zánik, a to v oboch prípadoch bez vplyvu na uzavretie zmluvy o



revolvingovom úvere. Oprávnený preto považoval za nesporné, že vlastným úkonom mohol ovplyvniť
existenciu rozhodcovskej zmluvy, a teda aj obsah vzájomného vzťahu s oprávneným. Rozhodcovská
zmluva tak spĺňa charakter individuálneho ustanovenia, a preto nemôže byť neprijateľnou podmienkou.
Rozhodcovská zmluva bola platne uzavretá a povinný mal možnosť od nej jednostranne odstúpiť do
14 dní od jej uzavretia. Na to, aby rozhodcovská zmluva vôbec vznikla je nevyhnutné jej akceptovanie
písomným podpisom. Ten povinný urobil dobrovoľne, a rovnako z vlastného rozhodnutia nevyužil
možnosť od zmluvy odstúpiť.

Poukázal tiež na dôvodovú správu k § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, z ktorej vyplýva, že
cieľom tejto úpravy je umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva. Ak by niektoré
z ustanovení rozhodcovskej doložky zakladalo výlučne rozhodovať spor iba v rozhodcovskom konaní,
navrhovaná úprava považuje takéto ustanovenie za neprijateľné, čo však nemá za dôsledok zrušenie
platnosti celej rozhodcovskej doložky. Spotrebiteľovi, ako aj dodávateľovi ostáva možnosť riešiť spor v
zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky v rozhodcovskom konaní, ale spotrebiteľ môže svoje práva
voči dodávateľovi uplatňovať nie iba v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky, ale ak sa tak rozhodne,
aj v občianskom súdnom konaní. Zmluvná podmienka, ktorá by mu v tom bránila, bude v zmysle
navrhovaného ustanovenia považovaná za neprijateľnú. Uvedené ustanovenie teda v žiadnom prípade
nespôsobuje neplatnosť celej rozhodcovskej doložky.

Rozhodcovská zmluva nespĺňa žiadny znak nekalej praktiky, keďže výslovne odkazuje na úpravu
obsiahnutú v zákone č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní a nevyžaduje od spotrebiteľa riešiť
spory výhrade cestou arbitráže. Vzhľadom na uvedené skutočnosti mal oprávnený za to, že právomoc
rozhodcovského súdu na prejednanie veci bola daná. Medzi účastníkmi uzavretá rozhodcovská zmluva
popri tom, že je individuálne dojednaná, by nespĺňala ani definíciu neprijateľnej podmienky podľa § 53
ods. 1 resp. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka. Z formulácie rozhodcovskej zmluvy ďalej vyplýva, že
spory zo zmluvy o revolvingovom úvere môžu byť riešené buď v konaní pred všeobecným súdom alebo
pred rozhodcovským súdom. Z obsahu je teda zrejmé, že konanie pred rozhodcovským súdom je len
alternatívne, a teda nevyžaduje od spotrebiteľa, aby postupoval len prostredníctvom neho.

Povinný sa k odvolaniu nevyjadril.

Napadnuté rozhodnutie okresného súdu bolo vydané vyšším súdnym úradníkom. Sudca nemienil
odvolaniu oprávneného vyhovieť, preto ho podľa § 374 ods. 4, veta prvá a druhá O.s.p. predložil
odvolaciemu súdu na rozhodnutie.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací vec prejednal podľa ustanovení § 212 ods. 1 a § 214
ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) bez nariadenia pojednávania, pričom dospel
k záveru, že napadnuté uznesenie je potrebné zrušiť.

Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že dňa 29.05.2014 bol súdnemu exekútorovi doručený návrh
oprávneného na vykonanie exekúcie. Následne bola okresnému súdu dňa 03.06.2014 doručená žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

V prejednávanej veci je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok sp. zn. 99/12/13 zo dňa 24.10.2013,
ktorý vydal Slovenský arbitrážny súd, zriadený spoločnosťou Slovak arbitration court so sídlom v
Bratislave. Podľa rozsudku rozhodcovského súdu bol odporca povinný zaplatiť oprávnenému sumu
1.773,34 Eur s príslušenstvom. Podkladom pre vydanie rozhodcovského rozsudku bola zmluva o
revolvingovom úvere uzavretá medzi oprávneným a povinným dňa 19.04.2012. V ten istý deň, ako
bola medzi účastníkmi uzatvorená zmluva o úvere, oprávnený s povinným uzatvorili aj rozhodcovskú
zmluvu č. XXXXXXXXXX (ďalej len \"rozhodcovská zmluva\"). Účelom zmluvy o revolvingovom úvere
bolo poskytnutie úveru vo výške 1.170,- Eur.



Podľa čl. 4 a 5 Rozhodcovskej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi dňa 19.04.2012 sa akékoľvek spory,
nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami
Zmluvy o RÚ, s porušením, ukončením či neplatnosťou Zmluvy o RÚ budú riešené cestou príslušného
súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní podľa pred niektorým z nasledujúcich stálych
rozhodcovských súdov podľa rokovacieho poriadku týchto stálych rozhodcovských súdov: Slovenský
arbitrážny súd zriadený Slovak arbitration court, s.r.o. IČO: 44 130 481, so sídlom Krížna 56, 821 08
Bratislava a Victoria rozhodcovský súd v Banskej Bystrici, zriadený pri Victoria legal arbiter, s.r.o., IČO:
44 826 460, so sídlom Zvolenská cesta 37, 974 01 Banská Bystrica, pričom výber rozhodcovského súdu,
ktorý bude oprávnený vec prejednať a rozhodnúť spočíva na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh.

V článku 2 Rozhodcovskej zmluvy veriteľ vyhlásil, že uzatvorenie tejto rozhodcovskej zmluvy nie je
podmienkou uzatvorenia a vykonávania Zmluvy o RÚ medzi veriteľom a dlžníkom. Dlžník nie je povinný
prijať návrh tejto rozhodcovskej doložky zo strany veriteľa, pričom dlžník vyhlásil, že zo strany veriteľa
bol o tejto skutočnosti jasne a zrozumiteľne informovaný.

V článku 3 Rozhodcovskej zmluvy veriteľ uviedol, že pred uzatvorením Rozhodcovskej zmluvy dlžníka
poučil o dôsledkoch jej uzatvorenia a to nasledovne: Dôsledkom uzavretia tejto rozhodcovskej zmluvy
je možnosť riešenia sporov vyplývajúcich alebo súvisiacich s ustanoveniami Zmluvy o revolvingovom
úvere s číslom zmluvy totožným ako je číslo tejto rozhodcovskej zmluvy, ktorú veriteľ a dlžník uzatvoria, s
porušením, ukončením či neplatnosťou Zmluvy o RÚ v rozhodcovskom konaní. Spory môžu byť riešené
aj v súdnom konaní. Výber jednej z alternatív riešenia sporov spočíva na žalobcovi.

Podľa čl. 7 Rozhodcovskej zmluvy je dlžník oprávnený od tejto zmluvy odstúpiť aj bez uvedenia dôvodu
do 14 kalendárnych dní od uzavretia tejto zmluvy. Oznámenie o odstúpení od zmluvy je dlžník povinný
vykonať v písomnej forme. Lehota na odstúpenia od zmluvy sa považuje za dodržanú, ak je oznámenie
o odstúpení od zmluvy zaslané na adresu sídla veriteľa najneskôr v posledný deň lehoty.

Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. platného a účinného k 19.04.2012 (ďalej Občiansky zákonník)
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom.

Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa odseku 4 citovaného ustanovenia, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

Podľa § 53 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len \"neprijateľná podmienka\"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa
týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito,
jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa
pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.



Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Z § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že súd preskúmava exekučný titul aj ex offo. Pokiaľ je
exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, prirodzenou súčasťou preskúmavania tohto exekučného
titulu je zisťovanie toho, či medzi zmluvnými stranami bola platne uzavretá Rozhodcovská zmluva,
a to či už formou osobitnej zmluvy alebo formou rozhodcovskej doložky v zmluve podľa § 3 a § 4
Zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Povinnosť skúmať platnosť rozhodcovskej doložky
pre exekučný súd vyplýva priamo zo zákona, nie je potrebné ju osobitne odôvodňovať. Ak sa okresný
súd zaoberal otázkou, či v tomto konaní bola daná právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať
a rozhodnúť, zo strany okresného súdu sa nejednalo o posudzovanie vecnej správnosti rozsudku
rozhodcovského súdu a ani nesmerovalo k zrušeniu tohto rozhodnutia.

Súd môže v rozsahu svojej zákonnej prieskumnej povinnosti skúmať exekučný titul počas celého
exekučného konania, nielen pri rozhodovaní o udelení poverenia exekútorovi, a to na návrh účastníka
konania alebo aj bez návrhu. Spôsobilý exekučný titul je jednou zo základných podmienok exekučného
konania, nedostatok ktorej je neodstrániteľný a je dôvodom na zastavenie exekučného konania.
Pokiaľ teda súd zistí, že exekučný titul, predložený oprávneným nespĺňa formálne alebo obsahové
náležitosti, môže exekúciu zastaviť. Z uvedených dôvodov odvolací súd považuje odvolaciu námietku
oprávneného, podľa ktorej mal exekučný súd prekročiť rámec svojej preskúmacej právomoci, keď
posudzoval súladnosť exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku so zákonom, za nedôvodnú. V tejto
súvislosti poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 456-/2011-19
zo dňa 23. novembra 2011, v ktorom Ústavný súd uviedol, že „okresný súd je nielen oprávnený, ale aj
povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania
a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, napr. aj pre účely zistenia existencie
dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť“. Ústavný súd v nadväznosti
na uvedené poukázal na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý v rozhodnutí
sp. zn. 3 Cdo/164/1996 z 27. januára 1997 publikovanom v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R
58/1997 uviedol, že „súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po
stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek
tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená“.

V ustanovení § 53 Občianskeho zákonníka je obsiahnutá úprava neprijateľných podmienok v
spotrebiteľských zmluvách. Ide o podmienky, s ktorými sa spotrebiteľ mal možnosť oboznámiť
pred uzavretím zmluvy, ale nemohol ovplyvniť ich obsah. Ustanovenie odseku 1 vyššie citovaného
ustanovenia zakotvuje všeobecnú zásahu, podľa ktorej spotrebiteľská zmluva nesmie obsahovať také
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa, teda nesmie obsahovať neprijateľné podmienky. Zároveň však v druhej vete
upravuje podmienky, za splnenia ktorých sa na zmluvné ustanovenia nehľadí ako na neprijateľné.
Zákon č. 575/2009 Z. z. novelizujúci Občiansky zákonník s účinnosťou od 1. marca 2010 zmenil znenie
druhej vety tak, že rozšíril okruh zmluvných podmienok, ktoré nemožno považovať za neprijateľné.
Okrem už predtým platného znenia, ktoré za neprijateľnú nepovažoval zmluvnú podmienku, ktorá bola
dohodnutá individuálne, novela za neprijateľné nepovažovala ani zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne.

Z vyššie uvedeného je zrejmé, že ochrana pred neprijateľnými podmienkami sa tak vzťahuje iba na tie
spotrebiteľské zmluvy, pri uzatváraní ktorých spotrebiteľ nemôže ovplyvniť ich obsah, t.j. tie, ktoré sú
vopred pripravené. Nevzťahuje sa však na tie zmluvné podmienky, ktoré boli dohodnuté individuálne.
Pri takto dohodnutých zmluvných podmienkach sa nemožno dovolávať ich neprijateľnosti.

Odvolací súd súhlasí so záverom súdu prvého stupňa v tom, že zmluva o revolvingovom úvere uzavretá
dňa 19.04.2012 medzi oprávneným ako veriteľom a povinným ako dlžníkom je spotrebiteľskou zmluvou,
keďže z nej nevyplýva, že povinný je podnikateľským subjektom a že by povinný bol pri uzatváraní
zmluvy o úvere konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti,



pričom oprávnený pri jej uzatváraní konal v rámci svojej obchodnej činnosti. Z uvedeného dôvodu
možno uvedený právny vzťah považovať za spotrebiteľský vzťah medzi spotrebiteľom (povinným) a
dodávateľom (oprávneným) v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka. Súd prvého stupňa preto
postupoval správne, v súlade s právnou úpravou Slovenskej republiky, keď skúmal rozhodcovskú zmluvu
ako zmluvnú podmienku z hľadiska, či nevyvoláva nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom.

V prejednávanej veci rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc na vydanie exekučného titulu od
Rozhodcovskej zmluvy uzavretej medzi oprávneným a povinným dňa 19.04.2012. Zo samostatne
uzavretej Rozhodcovskej zmluvy, ktorá nie je súčasťou Zmluvy o revolvingovom úvere je zrejmé, že
medzi zmluvnými stranami ide o individuálne dohodnutý spôsob riešenia možných sporov vyplývajúcich
zo zmluvy o revolvingovom úvere. Skutočnosť, že spotrebiteľská zmluva, t.j. zmluva o revolvingovom
úvere bola oprávneným vopred pripravená na predtlačenom tlačive, a teda spotrebiteľ ju nemal
možnosť žiadnym spôsobom ovplyvniť ešte nezakladá predpoklad, že tomu tak bolo aj pri uzatváraní
Rozhodcovskej zmluvy, pretože táto bola uzatvorená medzi účastníkmi na osobitnom liste. Aj keď bola
Rozhodcovská zmluva oprávneným ako veriteľom vopred pripravená pre dlžníka na samostatnom liste,
do ktorého sa dopĺňajú požadované údaje, mal dlžník možnosť túto odmietnuť bez toho, aby zmaril
uzavretie zmluvy o revolvingovom úvere.

Takto uzavretá Rozhodcovská zmluva nebráni spotrebiteľovi uplatniť svoje práva pred všeobecným
súdom z dôvodu, že obsahuje alternatívne riešenie sporov, ktoré dostatočným spôsobom zabezpečuje
žiadateľovi, ktorý môže byť aj spotrebiteľ právo podať žalobu nielen na rozhodcovský, ale aj na
všeobecný súd.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd považoval Rozhodcovskú zmluvu, ktorá založila právomoc
rozhodcovského súdu vydať exekučný titul za individuálne dohodnutú, preto na ňu nie je možné aplikovať
ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka o neprijateľných zmluvných podmienkach v spotrebiteľskej
zmluve spôsobujúcich jej neplatnosť, a teda za platný právny úkon. To však nevylučuje, že by
rozhodcovská zmluva mohla byť neplatná z iných dôvodov.

Keďže právomoc rozhodcovského súdu nebola založená na absolútne neplatnom právnom úkone,
nie je oprávneným predložený exekučný titul nulitným právnym aktom, v dôsledku čoho odvolací súd
napadnuté uznesenie okresného súdu podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. zrušil a podľa ods. 2 citovaného
ustanovenia vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, v ktorom okresný súd opätovne rozhodne
o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa ust. § 44 ods. 2
Exekučného poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "4Er/1864/2014", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}