{"guid": "173676b6-176c-446d-880e-8a9f1a2a707e:4c63bf92-5e8e-42b0-acd0-41d2dcc2ecf1", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2015:4612209319.2", "spisova_znacka": "15Co/32/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 15Co/32/2015 z 30. 11. 2015", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Nitra z 30. novembra 2015, sp. zn. 15Co/32/2015, ECLI:SK:KSNR:2015:4612209319.2", "identifikacne_cislo": "4612209319", "sud": {"guid": "sud_123", "nazov": "Krajský súd Nitra", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-nitra"}, "sudca": "JUDr. Beata Jurgošová", "sudca_id": 103, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-beata-jurgosova-103", "datum_vydania": "2015-11-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zodpovednosť za škodu"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/514", "nazov": "zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/514-2003"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-9.odsek-1", "nazov": "§ 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-9.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-9"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/514#paragraf-9"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/4c63bf92-5e8e-42b0-acd0-41d2dcc2ecf1", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2015:4612209319.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSNR:2015:4612209319.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSNR:2015:4612209319.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 15Co/32/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4612209319
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Bzdúšek
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4612209319.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Bzdúška a členov senátu JUDr.
Pavla Lukáča a JUDr. Martiny Balegovej, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova
25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, v konaní zastúpený: Fridrich Paľko, s. r. o., Grösslingova 4,
811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanému: Slovenská republika, v jej mene: Ministerstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, 811 11 Bratislava, o náhradu majetkovej škody
a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Levice č. k. 13C/293/2012-51
zo dňa 31.10.2014 a uzneseniu Okresného súdu Levice č. k. 13C/293/2012-74 zo dňa 16.12.2014, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Levice č. k. 13C/293/2012-51 zo dňa 31.10.2014   p o t v r
d z u j e .

Žalovanému odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania  n e p r i z n á v a .

Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Levice č. k. 13C/293/2012-74 zo dňa 16.12.2014  p o t v r
d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Levice napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a žalovanému náhradu trov konania
nepriznal.
V odôvodnení napadnutého rozsudku prvostupňový súd uviedol, že žalobca sa podanou žalobou
domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 3.029,91 eura titulom majetkovej škody a sumy 605,98 eura
titulom nemajetkovej ujmy z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu spočívajúceho
v nevydaní rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote, resp. v primeranom čase a bez zbytočných
prieťahov, ako aj vykonaním opätovného posúdenia práva žalobcu na zaplatenie časti istiny, a to bez
splnenia zákonných podmienok na takýto postup. Žalobca ako oprávnený subjekt navrhol písomným
podaním zvolenému súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla
neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy        o úvere č. 402400242 dlžníkom: P. M., nar... Po prijatí
návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej veci číslo EX 6011/2011.
Súdny exekútor v snahe postupovať pri nútenom vymáhaní pohľadávky žalobcu efektívne          a
účinne predložil návrh žalobcu spolu s exekučným titulom príslušnému exekučnému súdu          a
požiadal ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Napriek tomu, že vec nevykazovala prvky
nadmernej právnej zložitosti, exekučný súd rozhodol o žiadosti súdneho exekútora až dňa 21.6.2011
(konanie začalo dňa 11.4.2011), a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia. K vydaniu
rozhodnutia tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie viac ako 71 dní). Exekučný
súd opätovným posúdením práva žalobcu na zaplatenie časti istiny bez splnenia zákonných podmienok
na takýto postup formálne vyvolal stav, ktorý založil prekážku veci rozhodnutej v právnom vzťahu
medzi žalobcom ako oprávneným a dlžníkom ako povinným, odvíjajúceho svoju podstatu od vyššie



označenej zmluvy o úvere. Prekážka právoplatne rozhodnutej veci tvorí neodstrániteľnú vadu konania,
na ktorú je súd povinný prihliadnuť ex offo. Upozornil na to, že podľa platnej právnej úpravy je rozsudok
rozhodcovského súdu rovnocenným exekučným titulom s rozsudkom vydaným  všeobecným súdom v
občianskom súdnom konaní. Nečinnosť okresného súdu nie je ničím ospravedlniteľná, pretože počas
špecifikovaného obdobia nevykonával vo veci také úkony, ktoré mali smerovať     k odstráneniu právnej
neistoty, v ktorej sa žalobca v predmetnej veci počas súdneho konania nachádzal, čo je základným
účelom práva zaručeného v článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Z dôvodu nesprávneho
úradného postupu exekučného súdu vznikla žalobcovi uplatnená majetková škoda a nemajetková ujma.
Žalobca požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie nároku, k jeho uspokojeniu však nedošlo.

Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení navrhol žalobu zamietnuť. Poukázal na to, že žaloba je
zmätočná a nie je jasný ani titul nároku na náhradu škody. Nie je zrejmé, či si žalobca uplatňuje
nárok z titulu nesprávneho úradného postupu z dôvodu prieťahov, z dôvodu rozhodnutia o zamietnutí
žiadosti o vydanie poverenia alebo z dôvodu nerozhodnutia v zákonom stanovenej lehote. Žaloba
bola navyše podaná predčasne, keďže neuplynula 6 mesačná lehota na predbežné prerokovanie
nároku, v rámci ktorej žalobca neposkytol žiadnu súčinnosť, na základe čoho žalovaný nepovažoval
nárok za predbežne prerokovaný. K postupu exekučného súdu uviedol, že lehota na poverenie
exekútora je výraznou prekážkou toho, aby mohli súdy objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie, ak
exekučným titulom je notárska zápisnica alebo rozhodcovský rozsudok. Zo skutkových okolností, ktoré
sa týkajú rozhodovania o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie je zrejmé, že skúmanie
vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov si vyžaduje osobitnú právnu úvahu najmä s ohľadom na to,
že tieto sa týkajú právnych vzťahov podliehajúcich režimu spotrebiteľských zmlúv. Je nepochybné, že
posúdenie veci a vyjadrenie právneho názoru súdu vo vzťahu k žiadosti o vydanie poverenia, ktoré sa
naplno odrazili              v rozhodnutí, ktorým ju súd zamietol, nie je možné považovať za nesprávny úradný
postup. Pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody  spôsobenej nezákonným rozhodnutím je
okrem iného nevyhnutné, aby nezákonnosť rozhodnutia bola konštatovaná príslušným orgánom, ktorý
právoplatné rozhodnutie z dôvodu nezákonnosti zmení alebo zruší v príslušnom konaní o opravnom
prostriedku podanom proti rozhodnutiu. Táto podmienka nepochybne nie je               v prípadoch
zamietnutia žiadostí o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie namietaných žalobcom splnená. Z
dikcie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že lehota 15 dní sa nevzťahuje na vydanie rozhodnutia
v podobe zamietnutia žiadosti o vydanie poverenia, ale sa týka prípadu, keď súd poverí exekútora
vykonaním exekúcie na základe exekučného titulu (okrem exekučného titulu podľa § 41 ods. 2 písm.
c/ a d/ Exekučného poriadku). Žalovaný namietal aj premlčanie nároku a vzniesol námietku premlčania
pri každom uplatnenom nároku, pri ktorom došlo k uplynutiu 15 dňovej lehoty na vydanie poverenia na
vykonanie exekúcie pred dňom 23.4.2009, t. j. tri roky pred dňom, kedy mu boli doručené prvé žiadosti
o predbežné prerokovanie nároku. Žalobca nepreukázal, že by činnosťou súdu v namietanom konaní
došlo      k nesprávnemu úradnému postupu, nepreukázal vznik ani výšku skutočnej škody, ani prípadnej
nemajetkovej ujmy, a preto neexistuje ani príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom súdu
spočívajúcom v zamietnutí návrhu na vydanie poverenia po lehote stanovenej zákonom a uplatnenou
majetkovou škodou  a nemajetkovou ujmou.

Prvostupňový súd vykonal vo veci dokazovanie, predovšetkým oboznámením sa s fotokópiou
exekučného spisu Okresného súdu Topoľčany pod sp. zn. 8Er/287/2011, z ktorého zistil, že dňa
18.05.2011 bola Okresnému súdu Topoľčany doručená žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa
Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pod č. EX 6011/11 proti povinnému P. M., nar.
XX.XX.XXXX, pre vymoženie istiny vo výške 832,45 eura s príslušenstvom, a to na základe návrhu
oprávneného a exekučného titulu, ktorým bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti
Slovenská rozhodcovská a. s. zo dňa 14.02.2011 pod sp. zn. SR 15021/10. Okresný súd Topoľčany
uznesením zo dňa 30.05.2011 pod č. k. 8Er/287/2011-10 žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa
17.06.2011. Ďalším uznesením zo dňa 29.06.2011, právoplatným dňa 22.07.2011, súd exekučné
konanie zastavil a súdnemu exekútorovi náhradu trov vzniknutých v exekučnom konaní nepriznal.

Z takto zisteného skutkového stavu prvostupňový súd vyvodil záver, že v danom prípade bol exekučným
titulom rozhodcovský rozsudok, a preto bol exekučný súd oprávnený ex offo skúmať, či rozhodcovský
rozsudok bol vydaný v súlade so zákonom (zákon o rozhodcovskom konaní), či pôvodný titul tohto
rozhodnutia (zmluva o úvere) neobsahoval neprijateľné podmienky a či rozhodcovská doložka bola
dojednaná v súlade so zákonom o rozhodcovskom konaní, ako aj ostatnými právnymi predpismi



upravujúcimi spotrebiteľské právo. Po zistení, že     v danej veci ide o spotrebiteľský vzťah a konštatovaní,
že dojednaná rozhodcovská doložka nebola dojednaná v súlade so zákonom a bola v hrubom rozpore s
platnými právnymi predpismi, súd tento rozsudok ako exekučný titul neuznal, pričom svoje rozhodnutie
aj riadne odôvodnil. Exekučný súd dňa 30.5.2011 uznesením žiadosť súdneho exekútora zamietol.
Skutočnosť, že exekučný súd preskúmal exekučný titul tak, ako mu to vyplýva z platných právnych
predpisov      a dostupnej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, Ústavného súdu Slovenskej
republiky a stanovísk Súdneho dvora (ES), nemôže mať za následok jeho nesprávny úradný postup v
tomto konaní a následne nárok žalobcu na náhradu škody spôsobenú nesprávnym úradným postupom
súdu. Keďže sa exekučný súd žiadneho nesprávneho úradného postupu nedopustil, žalobcovi nemohol
vzniknúť nárok na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy. K  námietke premlčania vznesenej
žalovaným súd uviedol, že nárok žalobcu nepovažuje za premlčaný, pretože od podania žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (18.5.2011) do podania žiadosti o predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody u žalovaného neuplynula lehota 3 rokov (samotná žaloba zo strany žalobcu
bola podaná na súd dňa 27.9.2012).

S poukazom na uvedené súd žalobu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP tak, že žalovanému, ktorý mal vo veci úspech,
nepriznal náhradu trov konania, pretože si žiadne neuplatnil a ani mu žiadne nevznikli.

Z právneho hľadiska súd posúdil vec podľa § 3 ods. 1 písm. d/, § 4 ods. 1 písm. a/ bod 1, § 9 ods. 1, 2,
§ 15 ods. 1, § 16 ods. 1, § 17 ods. 1, 2, 3 a § 19 ods. 1, 3 zákona č. 514/2003 Z. z.       a § 41 ods. 1,
2 písm. d) a § 44 ods. 1, 2 Exekučného poriadku účinného ku dňu 18.05.2011.

Proti tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie z dôvodu odňatia možnosti konať pred súdom,
nesprávneho právneho posúdenia veci, nedostatočne a neúplne zisteného skutkového stavu veci.
Žalobca namietal, že prvostupňový súd rozhodol v merite veci na základe                  (a s použitím)
„inšpirácie“ novou právnou úpravou obsiahnutou v ustanovení § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., čím
súd de iure a de facto aplikoval princíp priamej retroaktivity, čo je neprípustné. Súd vôbec nevysvetlil,
prečo zastáva názor, že účastníkom nevznikol stav právnej neistoty. Právna neistota existuje vždy do
času, kým nedôjde ku konečnému rozhodnutiu. Žiadal preto napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu
prvého stupňa na opätovné prejednanie.

Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

Krajský súd v Nitre ako odvolací súd prejednal vec v rozsahu podľa § 212 ods. 1 OSP bez nariadenia
pojednávania v zmysle ustanovenia § 214 ods. 2 OSP s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia
rozsudku oznámil vopred v zákonom stanovenej lehote na úradnej tabuli súdu (§ 156 ods. 3 OSP).

Rozsudok bol vyhlásený dňa 01.12.2015.

Predmetom odvolacieho konania je napadnutý rozsudok, ktorým prvostupňový súd Okresný súd Levice
žalobu žalobcu o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy zamietol a žalovanému náhradu trov
konania nepriznal.

Z obsahu spisu a vykonaného dokazovania odvolací súd zistil, že prvostupňový súd vo veci vykonal
dostatočné dokazovanie, riadne zistil skutkový stav a vec správne právne posúdil.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a konštatuje
správnosť jeho dôvodov (§ 219 ods. 2 OSP).

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza, že postupom prvostupňového
súdu nedošlo k odňatiu možnosti žalobcu konať pred súdom. Žalobca v odvolaní ostatne ani neuviedol
a nekonkretizoval v čom, resp. akým postupom súdu mu mala byť odňatá možnosť konať pred súdom.
Tvrdenie žalobcu o porušení jeho práva na súdnu ochranu a spravodlivý súdny proces nečinnosťou
exekučného súdu bolo rozhodnutím Okresného súdu Topoľčany vydaným dvanásty deň po doručení
žiadosti súdneho exekútora              o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie úplne vyvrátené, a
preto je vylúčené, aby žalobcovi vznikla v tejto súvislosti akákoľvek majetková škoda alebo nemajetková



ujma. Keďže zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným
postupom štátneho orgánu predpokladá kumulatívne splnenie troch podmienok, a to nesprávny úradný
postup štátneho orgánu, vznik škody alebo nemajetkovej ujmy poškodenému a príčinnú súvislosť
medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody alebo nemajetkovej ujmy,       z ktorých v
prejednávanom prípade ani jedna splnená nebola, odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 219 ods.
1 OSP ako vecne správny potvrdil.

Predmetom odvolacieho konania bolo aj napadnuté uznesenie, ktorým súd prvého stupňa uložil
žalobcovi povinnosť, aby v lehote 10 dní od doručenia tohto uznesenia zaplatil súdny poplatok za podané
odvolanie v sume 20 eur.

Účelom súdnych poplatkov je aspoň čiastočná úhrada nákladov spojených so súdnym konaním zo
strany účastníkov konania. Poplatníkom je navrhovateľ poplatkového úkonu, ak je podľa Sadzobníka
súdnych poplatkov ustanovený poplatok z návrhu, pričom v odvolacom konaní je poplatníkom ten,
kto podal odvolanie vo veci samej a poplatok sa vyberá podľa rovnakej sadzby ako v prvostupňovom
konaní za podanie návrhu. Poplatková povinnosť vzniká už podaním odvolania. Súd prvého stupňa v
predmetnej veci správne postupoval, keď žalobcovi vyrubil súdny poplatok v sume 20 eur podľa položky
7a Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch
a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, za podanie odvolania zo dňa
03.12.2014 proti rozsudku súdu prvého stupňa. Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia a k
tvrdeniam žalobcu v podanom odvolaní proti tomuto uzneseniu odvolací súd uvádza, že do 30.09.2012
bolo súdne konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej
moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom oslobodené od súdneho poplatku podľa ustanovenia §
4 ods. 1 písm. k/ vyššie citovaného zákona. Od 01.10.2012 bolo toto ustanovenie (§ 4 ods. 1, písm. k/)
zrušené. Keďže odvolacie konanie sa v predmetnej veci začalo podaním odvolania, ktoré bolo doručené
súdu prvého stupňa dňa 03.12.2014, nemožno na odvolacie konanie aplikovať ustanovenie § 4 ods. 1
písm. k/ vyššie citovaného zákona v znení účinnom do 30.09.2012 (v zmysle prechodného ustanovenia
§ 18ca zákona č. 71/1992 Zb.), ale je potrebné aplikovať ustanovenia zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych
poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení účinnom v čase začatia odvolacieho konania,
t. j. 03.12.2014, kedy bolo súdu prvého stupňa doručené odvolanie žalobcu. Povinnosťou žalobcu bolo
zaplatiť súdny poplatok pri podaní odvolania vo veci samej, ale nakoľko tak neurobil, súd mu poplatkovú
povinnosť uložil uznesením.
Rozhodnutie o uložení poplatkovej povinnosti vydáva súd na predpísanom tlačive      (vzor OSP č. 4a -
výzva v zmysle ustanovenia § 10 vyššie citovaného zákona, vzor OSP              č. 4 - uznesenie v zmysle
ustanovenia § 12 vyššie citovaného zákona) a tak to bolo aj v predmetnej veci. Súd teda konal na základe
zákona a v súlade s ním a v žiadnom prípade nerozširoval okruh úkonov podliehajúcich poplatkovej
povinnosti ako to tvrdil žalobca v podanom odvolaní. Podľa položky 7a Sadzobníka súdnych poplatkov
sa súdny poplatok vyberá zo žaloby na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu
verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom, pričom ak poplatkovej povinnosti podlieha
podanie žaloby, podlieha jej i podanie odvolania. V prípade, ak by zákonodarca nemienil spoplatniť
odvolacie konanie vo veciach týchto žalôb, bol by to v predmetnom zákone i upravil, napr. ako pri položke
13 Sadzobníka súdnych poplatkov, ku ktorej prislúcha poznámka, že v odvolacom konaní sa poplatky
podľa tejto položky nevyberajú. Pri posudzovaní odvolania žalobcu proti uzneseniu o uložení povinnosti
zaplatiť súdny poplatok za podanie odvolania odvolací súd vychádzal výlučne z dôvodov vymedzených
žalobcom v podanom odvolaní a z ich rozsahu.

Z uvedených dôvodov i odvolaním napadnuté uznesenie o uložení poplatkovej povinnosti za podanie
odvolania odvolací súd podľa ustanovenia § 219 ods. 1, 2 OSP ako vecne správne potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 224  ods. 1 a
ustanovenia § 142 ods. 1 OSP tak, že úspešnému žalovanému v odvolacom konaní náhradu trov
tohto konania nepriznal, pretože si žiadne trovy odvolacieho konania neuplatnil a ani mu žiadne trovy
odvolacieho konania nevznikli.

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté jednomyseľne.



Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "13C/293/2012", "guid": "fb5f6ca9-b983-4b1b-a2cb-ac78af8e29af:839857e1-e70a-4663-81f5-8987176c0c27", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "6130b751-e24f-4fcf-83ec-7a889f797f56:db1560e2-7ffb-42ed-8b22-4d8e651ab35d", "ecli": null, "spisova_znacka": "8Er/287/2011", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 8Er/287/2011 z 11. 5. 2018", "sud": "Okresný súd Kežmarok", "datum_vydania": "2018-05-11", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/6130b751-e24f-4fcf-83ec-7a889f797f56:db1560e2-7ffb-42ed-8b22-4d8e651ab35d"}], "citovane_v": []}