Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 5Co/941/2015 z 20. 9. 2016 Citácia: rozsudok Krajského súdu Nitra z 20. septembra 2016, sp. zn. 5Co/941/2015, ECLI:SK:KSNR:2016:4115202724.1 Krajský súd Nitra | 5Co/941/2015 | ECLI:SK:KSNR:2016:4115202724.1 | 2016-09-20 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: CSP, § 388 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/0190a3b1-b2ae-41d0-8dd9-115ca4afed95 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2016:4115202724.1 Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/941/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4115202724
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Pribula
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4115202724.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Pribulu a sudcov JUDr.
Renáty Pátrovičovej a JUDr. Borisa Minksa, v právnej veci žalobcu : Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., so
sídlom Bratislava, Bajkalská 30, IČO: 31 335 004, proti žalovaným: X./ O. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom
R. H., S. XX/XXX, 2./ E. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. H., S. XX/XXX, o zaplatenie 6.861,52 eura s
príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 18. augusta 2015, č.
k. 25C/64/2015- 40, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v časti výroku o zamietnutí žaloby ohľadne zvyšku úroku z
omeškania m e n í tak, že žalovaní v 1/ a 2/ rade sú povinní zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne
2,65% úrok z omeškania ročne zo sumy 6.861,52 eura od 09.12.2014 do zaplatenia.

Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nitra (súd prvej inštancie v zmysle § 12 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok,
ďalej len „CSP“) rozsudkom zo dňa 18. augusta 2015,č. k. 25C/64/2015- 40 ( ďalej len „napadnutý
rozsudok“) rozhodol, odporcovia v 1. a 2. rade (ďalej len „žalovaní“ v zmysel § 60 CSP) sú povinní
spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi (ďalej len „žalobcovi“) sumu 6.861,52 eura s 5,05 %
úrokom z omeškania ročne od 09.12.2014 do zaplatenia, trovy konania v sume 411,50 eura s tým, že
súd odporcom v 1. a 2. rade povoľuje dlžnú sumu splácať v mesačných splátkach po 180 eur, vždy do 15-
teho dňa toho ktorého mesiaca, počnúc právoplatnosťou tohto rozhodnutia, pod hrozbou straty výhody
splátok s tým, že plnením jedného odporcu zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého odporcu. Vo
zvyšku ohľadne úroku z omeškania súd návrh zamietol
2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie poukázal na to, že žalobca sa podaným návrhom domáhal
od žalovaných v 1. a 2. rade zaplatenia sumy 6.861,52 eura s 7,7 % úrokom z omeškania zo sumy
6.861,52 eura. Dlžná suma pozostáva zo zostatku stavebného medziúveru a stavebného úveru, ktorý
žalovaní prestali splácať, a preto žalobca od zmluvy odstúpil.

3. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že účastníci uzatvorili zmluvu o medziúvere
a stavebnom úvere dňa 18.07.2005, pričom žalovaní ako dlžníci prestali poskytnutú sumu splácať z
dôvodu zníženia príjmu pre dlhšiu práceneschopnosť. Žalobca ku dňu 08.12.2014 od zmluvy odstúpil a
žiadal úhradu nesplatenej sumy, keď sa podaným návrhom domáhal voči žalovaným zaplatenia sumy
6.861,52 eura s 7,7 % úrokom zo sumy 6.861,52 eura od 09.12.2014 do zaplatenia.

4. Žalovaní v 1. a 2. rade akceptovali povinnosť uhradiť žalovaný dlh, žiadali o úhradu dlhu v splátkach
po 50 resp. 110 eur mesačne, keď vyššie splátky nemajú možnosť platiť z príjmov. Žalobca
akceptoval splátky vo výške 200 eur mesačne. Žalovaný v 1. rade má príjem 700 eur a cca v sume 500



eur platí pôžičky, žalovaná v 2 rade má dôchodok v sume 537 eur z čoho platí plyn, vodu, elektriku a
pôžičku v sume 140 eur. Žalobca trval na tom, že má nárok na úrok z omeškania z žalovanej výške s
poukazom na § 10c Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., keď záväzkový vzťah vznikol pred 01.02.2013.

5. V konaní bolo preukázané, že medzi účastníkmi bol zmluvný vzťah, v ktorom si žalovaní nesplnili
svoju povinnosť preukázanú listinnými dôkazmi. Žalobca poskytol žalovaným finančné prostriedky, ktoré
žalovaní nevrátili. Zo zmluvy bola jasná výška dlhu. Súd preto považoval žalobu za dôvodne podanú
ohľadne nesplatenej istiny a ani žalovaní dlžnú sumu nespochybňovali. Žalovaných ako spoludlžníkov
zaviazal súd na úhradu sumy 6.861,52 eura s 5,05 % úrokom z omeškania zo sumy 6.861,52 eura od
09.12.2014 do zaplatenia v súlade s § 517 O.z. a Nariadením vlády č. 87/1995 Z.z.

6. Súd prvej inštancie poukázal na to, že výška úroku z omeškania je daná zákonom a
ani dohodou účastníkov zmluvného vzťahu ju nemožno prekročiť. Od splatnosti je dlžník v omeškaní
a musí platiť úroky z omeškania, teda od 09.12.2014 vo výške k tomuto dňu. V tento deň
podľa Národnej banky SR a nariadenia vlády je maximálna výška úroku z omeškania 5,05 %. Pravdou
je , že zmluvný vzťah účastníkov vznikol pred 01.02.2013, avšak k omeškaniu došlo po tomto dátume.
Nariadenie vlády určuje maximálnu výšku úroku z omeškania podľa dňa, kedy k omeškaniu došlo a ani
s poukazom na § 10c Nariadenia vlády nemožno priznať vyššiu výšku úroku z omeškania ako určuje
zákon v čase vzniku omeškania.

7. Konštatoval, že ustanovenie § 10c upravuje situáciu, keď k omeškaniu došlo pred dátumom
01.02.2013 a naďalej trvá. Teda, že by sa výška úroku z omeškania po 31.01.2013 nemenila, avšak už
by bol dlžník v omeškaní, čo nebol tento prípad. Žalovaní nedisponujú žalovanou sumou, aj pôvodnú
pôžičku splácali v splátkach, preto im súd povolil dlžnú sumu splácať v mesačných splátkach po 180
eur v zmysle § 160 O.s.p., pod hrozbou straty výhody splátok s tým, že plnením jedného z žalovaných
zaniká v rozsahu plnenia povinnosť ostatných žalovaných. Konštatoval, že veriteľ má právo aby i v
prípade povolenia splátok dlhu bol dlh splatený v prijateľnej lehote. Podľa názoru súdu je táto v rozsahu
12 až 24 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia. Žalobca akceptoval splátky vo výške minimálne
200 eur (vyše 3 ročná splatnosť). Súd mierne výšku splátky upravil na sumu 180 eur, tak aby bola
väčšia šanca na splácanie, nemohol však nerešpektovať názor navrhovateľa a ísť výrazne pod splátku
navrhovanú navrhovateľom vzhľadom na dĺžku splatnosti dlhu a oprávnený nárok navrhovateľa, ktorý
zmluvné dojednania s odporcami neporušil.

8. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods.1 O.s.p. tak, že žalovaných zaviazal na náhradu trov
konania žalobcu v sume 411,50 eura za zaplatený súdny poplatok.

9. Proti tomuto rozsudku v časti týkajúcej sa výroku o zamietnutí zvyšku ohľadne úroku z omeškania
podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov, že 1. v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221
ods.1 OSP (§ 205 ods.2 písm. a/ OSP), 2. súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods.2 písm. d/ OSP) a 3.rozhodnutie súdu prvého stupňa
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.2 písm. f/ OSP).

10. Uviedol, že napáda rozsudok v časti nepriznaného úroku z omeškania vo výške 2,65 % p.a. zo
sumy 6.861,52 EUR od 09.12.2014 do zaplatenia. Súd prvého stupňa podľa názoru žalobcu pochybil v
aplikácii právnych predpisov na záväzkový vzťah medzi žalobcom a žalovanými, a teda vec nesprávne
právne posúdil.

11. Podľa prechodných, zrušovacích a záverečných ustanovení (§ 10c nar. vlády SR č. 87/1995 Z.z.),
ak záväzkový vzťah vznikol pred 1.februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov
účinných k 31.januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31.januári 2013.

12. Zo znenia citovaného ustanovenia vyplýva, že pre uplatnenie predpisov účinných k 31.01.2013 sa
vyžaduje iba podmienka vzniku záväzkového vzťahu pred 01.02.2013. Právny názor súdu, že okrem tejto
podmienky sa vyžaduje aj vznik omeškania pred 01.02.2013 nemá oporu v tomto zákonnom ustanovení,
resp. je nad rámec právneho predpisu.



13. Podľa nar. vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení platnom a účinnom do 31.01.2013, výška úrokov z
omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky
platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

14. Na základe znenia nariadenia vlády k 31.01.2013 ako aj základnej sadzby ECB platnej 09.12.2014
vo výške 0,05 % mal súd priznať žalobcovi požadovaný úrok z omeškania vo výške 7,7 % ročne, a to od
09.12.2014 do zaplatenia, pretože maximálna výška úroku z omeškania určená nariadením vlády SR
bola 8,05 %. Požadovaná výška úroku z omeškania je nižšia ako maximálna výška určená právnymi
predpismi.

15. Vzhľadom na uvedené dôvody žalobca navrhol, aby odvolací súd v napadnutej časti rozhodnutie
súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

16. Žalovaná v 2./ rade sa vyjadrila k odvolaniu a uviedla, že požadovanú mesačnú splátku vo výške 180
€ nie je schopná splácať v tejto výške vzhľadom na to, že jej jediný príjem je dôchodok, z ktorého sama
platí inkaso, 2 pôžičky a lieky. K uvedenej splátke by mohla prispievať zo zostatku svojho dôchodku len
obmedzenou sumou.

17. Žalovaný v 1./ rade vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že požadovanú mesačnú splátku 180 €
nie je schopný splácať v tejto výške vzhľadom na to, že z jeho mesačného príjmu spláca hypotéky
a bezúčelový úver. Svoju platobnú povinnosť nechce zanedbať, no mesačná suma, ktorú by mohol
uhrádzať, je 50 €.
18. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) , v zmysle § 380 ods. 1 CSP viazaný odvolacími
dôvodmi , preskúmal napadnutý rozsudok v odvolaním napadnutej časti výroku o zamietnutí zvyšku
úrokov z omeškania bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 385 ods.1 CSP a contrario,
keď podľa § 219 ods.3 a za použitia § 378 ods. 1 CSP oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia
rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke krajského súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho
vyhlásením a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie v
napadnutej časti podľa § 388 CSP zmenil tak, ako je uvedené v enunciáte tohto rozsudku.

19. Podľa § 380 ods.1 CSP odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

Podľa § 381 CSP odvolací súd nie je viazaný odvolacím návrhom.

Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

Podľa § 470 ods.1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.

20. Zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok („OSP“) v znení platnom a účinnom do 1.júla 2016,
bol zrušený v § 473 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok a podľa § 474 CSP tento zákon
nadobúda účinnosť 1.júla 2016.

21. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne práve posúdenie je chybnou
aplikáciou práva na zistený skutkový stav a dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý)
právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, ale ho nesprávne interpretoval alebo ak
zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

22.1. Výšku úrokov z omeškania v občianskoprávnych vzťahoch určuje Nariadenie vlády SR č. 87/1995
Z. z. vo svojom § 3.

22.2. Podľa § 3 citovaného nariadenia vlády v znení platnom a účinnom do 31. 1. 2013 bola výška úrokov
z omeškania o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky
2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Od 1.2.2013 je výška úrokov z omeškania
je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná
k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.



22.3. Podľa § 10c (Prechodné ustanovenie k úprave účinnej od 1. februára 2013) Nariadenia vlády SR č.
87/1995 Z.z. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak záväzkový vzťah
vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných
k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

23. Od 1.2.2013 platí, že výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
24. Do 31.1.2013 teda bola výška úrokov z omeškania 8 % + základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky (ďalej aj ECB) platná k prvému dňu omeškania dlžníka so zaplatením sumy (t. j. deň
po dni splatnosti dlžnej sumy), t. j. v danom prípade k 9.12.2014, ktorá bola vo výške 0,05%.

25. Pre výšku úrokov z omeškania je totiž v zmysle § 10c Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. dôležité,
kedy vznikol záväzkový vzťah. Ak záväzkový vzťah vznikol po 1.2.2013, teda zmluva z ktorej vyplýva pre
dlžníka povinnosť platiť pohľadávku veriteľa bola uzavretá po 1.2.2013 a dlžník sa dostal do omeškania
napr. 1.8.2013, veriteľ si môže od dlžníka nárokovať úroky z omeškania v sadzbe 5 percentuálnych
bodov + základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (ECB). Ak záväzkový vzťah vznikol pred
1.2.2013 a k omeškaniu dôjde po 1.2.2013, výška úrokov o omeškania sa riadi podľa predpisov účinných
ku dňu 31.1.2013 aj za dobu omeškania po 31.1.2013.

26. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že žalovaní v 1. a 2. rade sa dostali do omeškania
s plnením peňažného dlhu od 9.12.2014 , avšak vzhľadom k tomu, že v predmetnej veci bola zmluva
o mimoriadnom medziúvere č. 2361274903 a stavebnom úvere č. 2361274102 medzi sporovými
stranami uzavretá dňa 18.7.2005, teda pred 1.2.2013, potom výška úrokov z omeškania sa riadi podľa
predpisov účinných ku dňu 31.1.2013, aj za dobu omeškania po 31.1.2013, teda v danom prípade je to
8 percentuálnych bodov + základná úroková sadzba ECB, ktorá k prvému dňu omeškania predstavoval
a 0,05 %.

27. Vzhľadom k uvedenému mal žalobca právo požadovať úrok z omeškania z istiny 6 861,52 eura od
9.12.2014 vo výške 8,05 % ročne. Výška úrokov z omeškania v občianskoprávnych vzťahoch určená
nariadením vlády je koncipovaná ako najvyššia prípustná výška, takže veriteľ si môže uplatňovať menej,
nie však viac.

28. Ak teda žalobca požadoval v žalobe úroky z omeškania od 9.12.2014 vo výške 7,70% ročne z istiny
6 861,52 eura, teda požadoval menej, než mal právo požadovať, mal mu súd prvej inštancie priznať
úroky z omeškania od 9.12.2014 vo výške 7,70 % ročne z prisúdenej istiny.

29. Vzhľadom k tomu, že súd prvej inštancie uložil povinnosť žalovaným v 1. a 2. rade zaplatiť žalobcovi
sumu 6 861,52 eura iba 5,05% úrokom z omeškania od 9.12.2014 do zaplatenia a vo zvyšku ohľadne
úrokov z omeškania žalobu zamietol, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v časti výroku o
zamietnutí žaloby ohľadne zvyšku úroku z omeškania podľa § 388 CSP zmenil a rozhodol, že žalovaní v
1/ a 2/ rade sú povinní zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne 2,65% úrok z omeškania ročne zo sumy
6.861,52 eura od 09.12.2014 do zaplatenia, takže v konečnom dôsledku má žalobca priznaný úrok z
omeškania v ním v žalobe požadovanej výške 7,70 % ročne zo sumy 6 861,52 eura od 9.12.2014.

30. Podľa § 396 ods.1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
31. Pretože žalobca mal v odvolacom konaní plný úspech, odvolací súd mu priznal nárok na náhradu
trov odvolacieho konania, o výške ktorej v zmysle § 262 ods.1 CSP rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny
úradník.



32. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.2 druhá veta CSP
a § 3 ods.9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).