Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 7Co/432/2012 z 12. 2. 2013 Citácia: rozsudok Krajského súdu Žilina z 12. februára 2013, sp. zn. 7Co/432/2012, ECLI:SK:KSZA:2013:5112202295.1 Krajský súd Žilina | 7Co/432/2012 | ECLI:SK:KSZA:2013:5112202295.1 | 2013-02-12 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: OSP, § 220 OSP, § 219 OSP, § 219 ods. 1 OSP, § 219 ods. 2 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/68f44dcc-a6f1-4f14-b2ab-e06ac504a324 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2013:5112202295.1 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/432/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112202295
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. František Dulačka
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2013:5112202295.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku a
členiek senátu JUDr. Evy Malíkovej a Mgr. Kataríny Beniačovej, v právnej veci navrhovateľa: KVANTUM
Slovakia, s.r.o., so sídlom Matice slovenskej 8, 971 01 Prievidza, IČO: 36 334 359, právne zastúpeného
JUDr. Máriou Habalčíkovou, advokátkou, so sídlom X. X, XXX XX L., proti odporkyni: Q. P., nar.
XX.XX.XXXX, bytom U. XXXX/X, XXX XX Z., štátnej občianske SR, v konaní o zaplatenie 602 Eur s
príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 17C/73/2012-59 zo
dňa 8. októbra 2012 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Žilina č.k. 17C/73/2012-73 zo
dňa 6.11.2012, takto

r o z h o d o l :

Rozsudku okresného súdu vo výroku, ktorým uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi istinu
122,40 Eur spolu s úrokom z omeškania 9% ročne zo sumy 122,40 Eur od 25.12.2011 až do zaplatenia,
s a n e d o t ý k a .

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým povolil odporkyni splácať istinu 122,40 Eur spolu s 9%
úrokom z omeškania zo sumy 122,40 Eur od 25.12.2011 až do zaplatenia v splátkach po 10,- Eur
mesačne, m e n í tak, že p o v o ľ u j e odporkyni istinu 122,40 Eur spolu s 9% úrokom z omeškania
zo sumy 122,40 Eur od 25.12.2011 až do zaplatenia splácať v splátkach po 50,- Eur mesačne počnúc
právoplatnosťou rozsudku vždy do 25. dňa v mesiaci, až do úplného zaplatenia, pod následkom straty
výhody splátok nezaplatením čo i len jednej splátky.

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým vo zvyšnej časti návrh navrhovateľa zamietol, p o t v r
d z u j e .

Odporkyni náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd odporkyni uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi istinu 122,40 Eur spolu
s úrokom z omeškania 9 % ročne zo sumy 122,40 Eur od 25.12.2011 až do zaplatenia, s tým, že
súd povoľuje odporkyni splátky po 10,- Eur mesačne počnúc prvou splátkou splatnou v prvom mesiaci
nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku vždy do posledného dňa príslušného mesiaca až do
úplného zaplatenia pod následkom straty výhody splátok. Vo zvyšnej časti zvyšnej časti súd návrh
navrhovateľa zamietol. Odporkyni náhradu trov konania nepriznal.

Súd na základe vykonaného dokazovania vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi ako zmluvu o
pôžičke, ktorá má charakter spotrebiteľskej zmluvy. Na základe takto dojednanej zmluvy dňa 2.3.2010
navrhovateľ poskytol odporkyni peňažnú pôžičku vo výške 1.000,- Eur, ktorú sa zaviazala zaplatiť spolu



s dohodnutou výškou úroku 2,9 % mesačne, t.j. na dva roky 69,6 %, t.j. 696,80 Eur. Celková dlžná suma
predstavovala 1.696,80 Eur. V konaní nebolo sporné, že odporkyňa uhradila celkom sumu 1.130,80
Eur. V danom prípade sa súd zaoberal výškou dohodnutého úroku z úveru, ktorý činil 34,8 % ročne.
Z internetovej stránky NBS súd preveroval priemerné úrokové miery podobného úveru v bankách a
zistil, že pri spotrebiteľskom úvere so splatnosťou od 1 roku do 5 rokov v marci 2010 činil úrok 12,66 %
ročne. Z toho je zrejmé, že úrok dohodnutý medzi účastníkmi v danom prípade bol viac ako dvojnásobne
vyšší. Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa
priečiť dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté
úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy. Vzhľadom na
uvedené závery súd považoval dohodu o výške úrokov nad 12,66 % ročne za absolútne neplatnú. Ako
primerané súd určil úroky vo výške 12,66% ročne, čo pri úvere 1.000,- Eur za 2 roky predstavuje sumu
253,20 Eur. Odporkyňa teda mala vrátiť 1.253,20 Eur. Keďže celkove uhradila navrhovateľovi 1.130,80
Eur, jej dlh činí 122,40 Eur a k zaplateniu tejto sumy súd aj odporkyňu zaviazal. Navrhovateľ si zároveň
uplatnil zmluvnú pokutu zo sumy 566,- Eur od 25.12.1011 vo výške 0,05 % denne, pričom poukázal na
to, že táto bola dohodnutá vo výške 0,3 % denne. Súd posúdil platnosť dohody o zmluvnej pokute z
hľadiska súladu s dobrými mravmi. Uplatnená zmluvná pokuta vo výške 0,3 % denne predstavuje 109,50
% ročne a ide totiž o neprimeranú sankciu, ktorú znáša spotrebiteľ. Úrok z omeškania 0,3 % denne je
navyše v rozpore s právnymi predpismi, keďže pri občianskoprávnych vzťahoch možno dohodnúť úroky
z omeškania len v súlade s Nariadením SR č. 87/1995 Z.z.. V danom prípade za to isté porušenie právnej
povinnosti bol dohodnutý niekoľkonásobný postih - úroky z omeškania, zmluvná pokuta, náhrada škody,
ale dokonca aj poplatky za upomienku a za odstúpenie od zmluvy. Neurčitosť, a tým aj neprijateľnosť
podmienky ohľadom platenia paušálnych poplatkov a zmluvnej pokuty je zrejmá aj z tej skutočnosti, že
sám navrhovateľ nemal ujasnenú výšku zmluvnej pokuty (uplatňoval vo výške 0,05 % denne, pričom
poukázal na to, že táto bola dohodnutá vo výške 0,3 % denne). Preto súd návrh navrhovateľa vo
zvyšku uplatnenej pohľadávky (zmluvnú pokutu, paušálne poplatky) považoval za neopodstatnený a
nedôvodný. Navrhovateľ si zároveň uplatnil i úroky z omeškania vo výške 9 % ročne od 25.12.2011 do
zaplatenia. Navrhovateľ vyhlásil splatnosť celého úveru k 24.12.2011. Nasledujúcim dňom sa dostala
odporkyňa do omeškania s plnením svojho peňažného dlhu vo výške 122,40 Eur. Návrh na úrok z
omeškania bol dôvodný a súd priznal navrhovateľovi úrok z omeškania vo výške 9 % zo sumy 122,40
Eur od 28.2.2011 do zaplatenia. Podľa § 160 ods. 1 O.s.p. súd povolil odporkyni zaplatiť priznanú sumu
v splátkach. Prihliadol na jej sociálnu situáciu, kedy odporkyňa je poberateľkou starobného dôchodku a
nachádza sa v závažnej sociálnej a majetkovej situácii. Výrok o trovách konania sa opieral o ust. § 142
ods. 2 O.s.p.. Odporkyňa mala čistý úspech 60 % a v tomto rozsahu má právo na náhradu trov konania.
Odporkyňa si náhradu trov konania neuplatnila a zo spisu jej trovy nevyplývajú, preto súd odporkyni ako
úspešnému účastníkovi náhradu trov konania nepriznal.

Voči citovanému rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ. Poukazuje na uzatvorenú
zmluvu, na ktorej je na titulnej strane prehlásenie účastníkov zmluvy, podľa ktorého: „Účastníci
zmluvy zhodne prehlasujú, že všetky jej zmluvné podmienky a dojednania boli medzi nimi dohodnuté
individuálne a vopred“. Aj toto prehlásenie odporkyne je opatrené jej vlastnoručným podpisom. Následne
navrhovateľ vyplatil odporkyni istinu úveru 1.000,- Eur. Predmetná zmluva

- má zákonom predpísanú formu,

podmienky poskytnutia úveru boli s odporkyňou individuálne a vopred dohodnuté,

istina úveru bola odporkyni riadne vyplatená,

- zmluva obsahuje všetky predpísané náležitosti v zmysle § 4 zák. č. 258/2001 Z.z. a je platná.

Navrhovateľ si návrhom uplatnil nárok na nesplatenú časť sumy súčtu istiny úveru a zmluvného úroku z
neho, celkom 566,- Eur a popri tejto sume aj sumu náhrady - zmluvnej - za zaslané upomienky po 6,- Eur
za 1 upomienku, pričom celkom ich zaslal do podania návrhu šesť, vždy písomne a doporučene. Tento
postup, ako správny, uznal aj súd prvého stupňa, keď v napadnutom rozsudku priznal navrhovateľovi
nárok na zákonnú sankciu odo dňa 25.12. 2011. Náhrada za upomienky bola riadne, zmluvne a
vopred dohodnutá, navrhovateľ nemohol vzniku ďalších nákladov na svojej strane predísť, nutnosť
zasielania písomných upomienok spôsobil výlučne odporca, suma 6,-Eur za upomienku je sumou
náhrady rozhodne primeranou za jednu písomne vyhotovenú a doporučene odoslanú upomienku, dôkaz



o doporučenom odoslaní upomienok odporkyni navrhovateľ súdu predložil, aj banky, poskytujúce úvery
fyzickým osobám - nepodnikateľom - zasielanie upomienok spoplatňujú. Navrhovateľ sa teda domnieva,
že súd prvého stupňa pochybil, keď nepriznal navrhovateľovi nárok na celú návrhom uplatnenú istinu.
Súd prvého stupňa pri úvahe a ustálení úroku z úveru, ktorého zmluvnú sadzbu porovnal s úročením
bankami, pochybil, nesprávnou aplikáciou vtedy platného znenia § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka:
Ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov a nejde o spotrebiteľský
úver podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle
požadovanú bankami za spotrebné úvery v mieste bydliska spotrebiteľa a v čase uzavretia zmluvy.
V danom prípade sa však jednalo o úver spotrebiteľský, toto zákonné obmedzenie sa preto nemalo
vôbec aplikovať, úročenie úveru bolo dojednané individuálne a vopred s dlžníkom - spotrebiteľom.
Pokiaľ ide o sankciu na zmluvnej pokute, táto bola taktiež individuálne a vopred dojednaná. Zákon
nevylučuje súbeh zákonnej sankcie a zmluvnej sankcie. Zmluvná pokuta musí splňovať podmienku
jej primeranosti k hodnote a významu zabezpečenej povinnosti (v tejto súvislosti navrhovateľ uvádza,
že bola poskytnutá pomerne vysoká istina úveru, žiadne iné zabezpečenie záväzku dlžníka nebolo
dojednané ani požadované, jediným príjmom dlžníka bol príjem z dôchodku). Celková suma sankcií v
ich súčte nesmie presiahnuť zákonný rámec. Navrhovateľ sa teda domnieva, že záväzok na zmluvnú
pokutu bol platne dohodnutý. Navrhovateľ si v návrhu uplatnil tento svoj nárok nižší, ako bol dohodnutý,
avšak žiaden predpis mu neukladá, že sa úhrady takéhoto záväzku musí domáhať v celej dojednanej
výške. Napokon súd pochybil, keď neskúmal ďalšie majetkové pomery odporcu, uspokojil sa s dôkazom
o výške dôchodku a v nadväznosti na to určil splátky záväzku neprimerane nízko. Vzhľadom k vyššie
uvedenému žiada navrhovateľ odvolací súd, aby tomuto odvolaniu vyhovel a rozsudok súdu prvého
stupňa zmenil tak, že navrhovateľovi prizná celý ním uplatnený nárok a tiež trovy konania alebo aby
napadnutý rozsudok zrušil a vrátil súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie.

Odporkyňa sa k odvolaniu nevyjadrila.

Krajský súd ako súd odvolací preskúmal napadnutý rozsudok na základe podaného odvolania v rozsahu
danom ust. § 212 ods. 1 O.s.p. (vychádzajúc z obsahu odvolania, odvolanie sa nedotýka výroku rozsudku
súdu prvého stupňa, ktorým odporkyni uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi istinu 122,40 Eur spolu
s úrokom z omeškania 9% ročne zo sumy 122,40 Eur od 25.12.2011 až do zaplatenia, ktorým bolo
navrhovateľovi vyhovené) a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) rozsudok
okresného súdu postupom v zmysle ust. § 156 ods. 3 O.s.p. potvrdil v zmysle ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p.
vo výroku, ktorým súd vo zvyšnej časti návrh navrhovateľa zamietol a podľa ust. § 220 O.s.p. zmenil čo
do výšky splátok povolených odporkyni na splatenie priznanej istiny s príslušenstvom.

Odvolanie navrhovateľa je dôvodné, len pokiaľ ide o výšku splátok, ktoré súd povolil odporkyni na
splácanie dlhu.

Pokiaľ okresný súd návrh navrhovateľa vo zvyšnej časti zamietol, vo vzťahu k tomuto výroku okresný
súd dostatočne zistil skutkový stav veci a vec správne právne posúdil.

V danom prípade je nepochybné, že ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle ust. § 52 a nasl. ustanovení
Občianskeho zákonníka a zároveň daný úver je spotrebiteľským úverom podliehajúcim režimu zákona č.
258/2001 Z.z.. Týmito ustanoveniami zákonodarca zabezpečuje zvýšenú ochranu spotrebiteľovi, ktorý
sa ocitá vo fakticky nerovnom a slabšom postavení oproti profesionálnemu dodávateľovi.

Spotrebiteľská zmluva, resp. spotrebiteľský úver však ako každý iný občiansko-právny záväzok
musí spĺňať všeobecné náležitosti právnych úkonov tak, ako ich ustanovuje Občiansky zákonník v
ustanoveniach § 34 a nasl.

Požiadavkou, ktorú zákonodarca kladie na každý právny úkon, je súladnosť právneho úkonu s dobrými
mravmi. Ak sa právny úkon prieči dobrým mravom v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka, je
absolútne neplatný a súd je povinný prihliadať na túto absolútnu neplatnosť z úradnej povinnosti.



Právny úkon sa prieči dobrým mravom, ak jeho obsah (a to bez ohľadu na zmluvnú slobodu tento obsah
stanoviť, bez ohľadu na to, kto rozpor s dobrými mravmi zavinil), sa ocitne v rozpore s dobrými mravmi,
t.j. všeobecne uznávanými pravidlami, ktoré vo vzájomných medziľudských vzťahoch určujú, aký má byť
obsah právneho úkonu, aby bol v súlade so základnými rešpektovanými zásadami morálneho poriadku
demokratickej spoločnosti.

Jednotlivé dojednania zmluvy pritom nemôžu byť hodnotené izolovane, ale vo vzájomných súvislostiach.
V danom prípade navrhovateľ vo svoj prospech dohodol pre prípad omeškania odporkyne viacero
sankcií, ktoré sú síce popri sebe zákonom pripustené, ale vzhľadom na ich neprimeranú výšku súhrn
týchto sankcií odporuje všeobecne uznávaným zásadám v demokratickej spoločnosti.

Dohodnutý úrok z úveru dvojnásobne prevyšuje priemerný úrok za obdobné úvery poskytované v
danom čase a mieste v neprospech odporkyne a predstavuje tak neprimeranú odplatu pre veriteľa za
prenechanie peňažných prostriedkov.

Pokiaľ ide o zmluvnú pokutu, ide o zákonný inštitút, ktorý môže byť zmluvne dohodnutý a patrí
popri úrokoch z omeškania. Jeho účelom je zabezpečiť splnenie povinnosti dlžníka. Plní si zároveň
aj funkciu paušalizovanej náhrady škody pre prípad omeškania dlžníka. Účelom tohto inštitútu však
nie je neprimerané a nedôvodné obohacovanie sa veriteľa na porušení povinností druhého účastníka
zmluvy. Zmluvná pokuta tak, ako bola medzi účastníkmi dohodnutá v čase uzatvorenia zmluvy, t.j. 0,3%
denne (čo predstavuje 109,50% ročne) je v rozpore s účelom tohto zmluvného inštitútu. Je tak výrazne
neprimerane vysoká a možno konštatovať jej rozpornosť s dobrými mravmi. Je nerozhodné, akú časť
tejto zmluvnej pokuty si navrhovateľ uplatnil. Zmluvná pokuta ako inštitút musí byť posudzovaná podľa
stavu, aký tu bol v čase uzatvorenia zmluvy, v celej svojej dohodnutej výške. Ako taká vo výške 0,03%
denne, nemôže obstáť pre rozpor so základnými princípmi fungovania spoločnosti a je od začiatku
absolútne neplatná.

Rovnako, pokiaľ ide o upomienky, za ktoré si navrhovateľ zmluvne dohodol plnenie 6 Eur, v danom
prípade nejde o službu poskytovanú spotrebiteľovi, za ktorú by mal platiť veriteľovi odplatu. V súvislosti
s upomínaním dlžníka by bolo prirodzené uplatnenie si vecných nákladov. Upomínanie dlžníka však
nesmie byť zdrojom zárobkovej činnosti veriteľa a spolu s ostatnými sankciami tak znamená neprimerané
sankčné zaťažovanie dlžníka.

Vyhodnotením všetkých uvedených skutočností krajský súd dospel k zhodnému záveru ako
prvostupňový súd, že zmluva o spotrebiteľskom úvere, uzatvorená medzi účastníkmi, obsahuje viaceré
dojednania, ktoré sú rozporné s dobrými mravmi, čo spôsobuje absolútnu neplatnosť týchto dojednaní,
pri zachovaní platnosti ostatnej časti zmluvy (§ 41 Občianskeho zákonníka). Navrhovateľovi nemožno
priznať plnenie z neplatnej časti zmluvy, na takéto plnenie mu nevznikol právny nárok.

Rozsudok okresného súdu, ktorým návrh vo zvyšku, nad priznanú istinu 122,40 Eur spolu s úrokom z
omeškania 9% ročne od 25.12.2011 až do zaplatenia, zamietol, je tak vecne správny a krajský súd ho
preto potvrdil.

Krajský súd sa však stotožnil s odvolacou námietkou navrhovateľa, že povolené splátky odporkyni sú
neprimerane nízke. Navrhovateľ má právo, aby sa mu priznaná istina dostala v primeranej lehote,
pričom je potrebné prihliadnuť na dlhodobé nesplácanie akejkoľvek časti nesplateného úveru zo strany
odporkyne. Vychádzajúc zo skutočnosti, že odporkyňa má pravidelne opakujúci sa príjem - dôchodok a
sama zmluvne prevzala záväzok splácať úver v splátkach po 70 Eur mesačne, povolené splátky 10 Eur
mesačne neprimerane zvýhodňujú odporkyňu, preto krajský súd v tejto časti rozsudok okresného súdu
zmenil a povolil odporkyni dlh splácať v splátkach po 50 Eur mesačne so splatnosťou, ako je to uvedené
vo výroku rozsudku s tým, že pokiaľ odporkyňa nezaplatí čo i len jednu splátku, stratí výhodu splátok.



Výrok o trovách konania sa opiera o ust. § 224 ods. 2 O.s.p. s poukazom na ust. § 142 ods. 2
O.s.p.. Odporkyňa bola úspešnou účastníčkou prvostupňového konania, keď miera jej úspechu dosiahla
60%. V odvolacom konaní mala iba nepatrný neúspech, preto jej patrí náhrada trov prvostupňového aj
odvolacieho konania. Trovy konania si však neuplatnila a z obsahu spisu jej vznik trov konania nevyplýva,
preto jej krajský súd náhradu trov konania nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.