Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17CoP/23/2019 z 25. 6. 2019 Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 25. júna 2019, sp. zn. 17CoP/23/2019, ECLI:SK:KSBB:2019:6118320729.2 Krajský súd Banská Bystrica | 17CoP/23/2019 | ECLI:SK:KSBB:2019:6118320729.2 | 2019-06-25 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Vyživovacie povinnosti Citované ustanovenia: § 62 ZoR Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/ab2351a6-4ccb-4590-9611-6da9ca4ce3b4 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2019:6118320729.2 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17CoP/23/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118320729
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6118320729.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Zity Nagypálovej a sudcov Mgr. Dušana Ďuriana a JUDr. Ľubomíra Šablu ako členov senátu, vo veci
starostlivosti o maloletého W. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica, dieťa rodičov matky Q. V., nar. XX. XX. XXXX,
bytom Q. XX, XXX XX O. O., zastúpená splnomocnenou zástupkyňou JUDr. Dagmar Šamudovskou,
nar. 12. 08. 1957, bytom Kynceľová 18, 974 01 Banská Bystrica a otca B. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom
B. XX, XXX XX O. O., v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému XXP/
XXX/XXXX-XXo odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 37P/188/2018-94
z 27. marca 2019, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie v druhom a treťom výroku o vyživovacej povinnosti otca, v štvrtom, piatom
a šiestom výroku o úprave styku otca s maloletým a siedmom výroku o trovách konania potvrdzuje.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie na návrh matky doručený Okresnému súdu Banská Bystrica 20. augusta 2018
rozhodol o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému W. S. po zistení, že rodičia
maloletého dieťaťa nežijú v spoločnej domácnosti a osobnú starostlivosť o maloletého po odsťahovaní sa
zo spoločnej domácnosti otcom vykonáva len matka dieťaťa. Z pohovoru vykonaného v rámci sociálneho
zisťovania kolíznym opatrovníkom súd prvej inštancie zistil, že maloletý W. vníma hádky rodičov, jeho
vzťah k otcovi je narušený. Dieťa potvrdilo, že otec s ním navštívil pohostinstvo, kde požíval alkoholické
nápoje. V starostlivosti matky o dieťa sociálnym šetrením nedostatky zistené neboli. Na odporúčanie
kolízneho opatrovníka v súlade s vôľou maloletého a bez námietok rodičov zveril maloletého W. do
osobnej starostlivosti matky, ktorej priznal právo zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok s
vysvetlením v dôvodoch rozhodnutia, že toto oprávnenie sa týka len bežných vecí každodennej potreby
a na veci nie bežné je potrebný vždy súhlas obidvoch rodičov.
1.1 Vyživovaciu povinnosť otca vo vzťahu k maloletému W. určil súd prvej inštancie podľa zákonných
kritérií vymedzených v § 62 a § 75 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej „Zákon o rodine“). Zdôraznil,
že pre určenie výživného na maloleté deti sú rozhodujúce schopnosti a možnosti povinného rodiča
(zásada potencionality) a nie faktický stav v čase rozhodovania súdu, čo znamená, že určujúcim
kritériom je príjem, ktorý by rodič mohol reálne dosiahnuť, keby riadne využíval svoje schopnosti a
možnosti a nie príjem, ktorý fakticky dosahuje, pretože tieto svoje schopnosti riadne zo subjektívnych
dôvodov nevyužíva. Otec dieťaťa je v produktívnom veku, zdravý, so stredoškolským vzdelaním, zručný
v stavebných prácach. Ukončením pracovného pomeru z vlastnej vôle bez toho, aby mal zabezpečenú
inú náhradnú prácu sa vzdal otec možnosti dosahovať priemerný mesačný zárobok 509,- €. Dopytovaný
zamestnávateľ otca, u ktorého mal otec uzavretý pracovný pomer na základe dohody o pracovnej
činnosti do konca apríla 2019 oznámil súdu, že s pracovnými výkonmi otca nie sú spokojní, preto
s ním dohodu o pracovnej činnosti od 01. 05. 2019 predlžovať nebudú. Na strane otca nezistil súd



prvej inštancie žiadne okolnosti brániace mu dosiahnuť aspoň minimálnu mzdu 480,- € mesačne. Otec
sa s maloletým stretáva veľmi sporadicky a ani týmto spôsobom nekompenzuje náklady matky na
starostlivosť o maloletého. Okrem sumy 50,- € mesačne za dobu od rozchodu rodičov zakúpil otec
dieťaťu iba hračky na sviatky, neprispel na kúpu oblečenia, obuvi, zakúpenie školských potrieb a výbavu
pre prváka. Maloletý je žiakom prvého ročníka základnej školy, stravuje sa v škole a navštevuje aj školský
klub. So zdravotným stavom dieťaťa a jeho záujmovou činnosťou výdavky matka nemá. Sumu výživného
120,- € mesačne určil súd s ohľadom na zistenie, že by otec mohol zarobiť minimálne 480,- € mesačne a
priemerný čistý mesačný príjem matky u jej zamestnávateľa bol vykázaný 614,03 €. Počiatok vyživovacej
povinnosti stanovil súd prvej inštancie na deň podania návrhu na súd 20. august 2018. Za obdobie od
20. 08. 2018 do dňa svojho rozhodnutia 27. 03. 2017 určil aj výšku zročného výživného ako rozdiel
medzi súdom určeným výživným 120,- € a výživným uhrádzaným otcom vo výške 50,- € mesačne. Za
7 mesiacov v období september 2018 až marec 2019 dlží otec na výživnom 490,- € (120 - 50 = 70 x
7 = 490,- €).
1.2 Prvoinštančný súd rozhodol aj o úprave styku otca s maloletým W.. Podľa zistenia súdu prvej
inštancie maloletý otca odmieta z dôvodu, že s ním netrávi čas podľa predstáv a vôle maloletého.
Otec s dieťaťom navštevuje pohostinstvá, kde požíva alkoholické nápoje. Napriek tomu považoval
súd za nevyhnutné, aby otec so synom kontakt udržiaval, ale rozsah styku na odporúčanie kolízneho
opatrovníka, postoj dieťaťa a jeho režim určil len každý druhý víkend a to každý párny týždeň v sobotu
od 15.00 hod. do 18.00 hod. a v nedeľu v čase od 11.00 hod. do 14.00 hod. Prítomnosť matky pri
styku otca s maloletým nepovažoval za vhodnú s prihliadnutím na narušené vzťahy rodičov a ich
nedostatočnú komunikáciu, kedy by prítomnosť matky nevytvárala pokojnú atmosféru pri styku. V
rozhodnutí vymedzil súd len miesto preberania a odovzdávania maloletého pred bytom matky, aby sa
odovzdanie a prevzatie dieťaťa uskutočnilo v dieťaťu známom prostredí a rodičia mali možnosť vymeniť
si informácie o maloletom.
1.3 Rodičia tým, že nie sú schopní pri osobnom kontakte dodržiavať zásadné pravidlá slušnosti
nevytvárajú kľudnú atmosféru pre všestranný vývoj maloletého. V záujme obnovenia vzťahu medzi
otcom a synom uložil súd prvej inštancie rodičom a maloletému dieťaťu podľa § 37 ods. 2 písm. d)
Zákona o rodine podrobiť sa sociálnemu poradenstvu na referáte poradensko-psychologických služieb
Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica.
1.4 O trovách konania rozhodol podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok tak,
že žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal.

2. Otec dieťaťa v odvolaní proti tomuto rozsudku vytýka súdu prvej inštancie, že rozhodol na základe
skutočností, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Poprel tvrdenia matky, že sa o syna
nezaujíma. Keď matke zavolá, z 10 hovorov matka 9 zruší a len jeden odovzdá synovi a v pozadí počuť
ako matka hovorí, aby im nevyvolával. Pravidelne sa informuje o prospechu syna v škole. V rozsudku
sa uvádza, že o dieťa sa majú starať obaja rodičia, čo však pri styku aký určil súd prvej inštancie nie
je možné. Syn s matkou je stále u jej rodičov. Za krátku dobu súdom určeného styku nebude môcť ísť
so synom na plaváreň, do kina, na nejaké detské podujatia a návštevu jeho rodičov, ktorí majú vnuka
veľmi radi. Kolízny opatrovník v správe o šetrení pomerov uviedol, že otec má vytvorené podmienky na
to, aby syn u neho strávil noc, ale táto skutočnosť nie je nikde v odôvodnení uvedená, hoci je podľa
názoru otca podstatná.
2.1 Za nesprávne skutkové zistenia súdu označil, že sa vzdal bezdôvodne výhodnejšieho zamestnania.
V K. s poliklinikou F. D. Y. O. O. bol preradený na prácu v zdraviu ohrozujúcom prostredí a keď nechcel
ohroziť zdravie svojho syna, musel túto prácu ukončiť. Okrem toho táto práca si vyžadovala služby aj
počas soboty a nedele, čo mu bránilo v styku so synom. Rozhodnutie okresného súdu považuje za
jednostranné a neopodstatnené a preto žiada, aby odvolací súd zmenil rozsudok okresného súdu tak,
že je povinný hradiť mesačne na výživu maloletého W. 50,- € a je oprávnený sa s ním stretávať každý
druhý týždeň v mesiaci od soboty 10.00 hod. do nedele 16.00 hod. alebo aby bol rozsudok súdu prvej
inštancie zrušený a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie.

3. Matka nesúhlasila s určením výživného podľa návrhu otca. S poukazom na zápisnicu o pojednávaní
vyslovila presvedčenie, že otec pracuje a výživné na syna v súdom určenej výške zabezpečiť vie.
Tvrdenie otca, že u zamestnávateľa K. s poliklinikou F. D. Y. dal otec výpoveď len z dôvodu, že bol
preradený do prostredia ohrozujúceho jeho zdravie označila za účelové a žiadala, aby odvolací súd
urobil dopyt na bývalého zamestnávateľa otca na dôvod skončenia jeho pracovného pomeru. Nie je
podľa matky dôvod na zmenu rozhodnutia ani v časti úpravy styku. Otca považuje matka za alkoholika,
ktorý by sa mal podrobiť protialkoholickej liečbe. Otec si neuvedomuje, že skutočnosť ako má zariadený



byt, k tomu, aby mohol syn u neho prespať je až druhoradá. Prvoradý je jeho vzťah k maloletému a
ich vzájomná komunikácia. Syn odmieta stretnutia s otcom z dôvodu, že otec dieťa vyslúcha s kým sa
matka stretáva, ako trávi voľný čas. Maloletý W. nerád chodí na plaváreň, napriek tomu ho tam otec
neustále vodí. Otec sa dožaduje širšieho styku, ale 19. mája 2019, kedy sa dohodol s matkou dieťaťa,
že pre maloletého W. príde a s týmto matka súhlasila aj napriek tomu, že otec bol zjavne pod vplyvom
alkoholu, otec si po dieťa neprišiel. Navrhla potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny.

4. Kolízny opatrovník odporučil odvolaciemu súdu potvrdiť rozsudok okresného súdu v celom rozsahu.
V starostlivosti matky o syna nezistil žiadne nedostatky. Matka preukázala výdavky na dieťa a výšku
výživného považuje kolízny opatrovník za primeranú veku a potrebám maloletého. Poukázal na v
súčasnosti narušený vzťah otca s maloletým. Keď dieťa otca odmieta, považuje súdom upravený styk
maloletého s otcom bez prítomnosti matky za dostatočný.

5. Krajský súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní otca maloletého podľa § 34 zákona č.
160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „C. s. p.“) preskúmal vec iba v rozsahu odvolania
otca, t. j. v časti o určení vyživovacej povinnosti otca a úprave styku otca s maloletým, aj keď podľa
§ 65 C. m. p. nie jej odvolací súd viazaný rozsahom odvolania účastníka vo veciach, v ktorých
možno začať konanie aj bez návrhu, pretože s rozhodnutím súdu o zverení maloletého do osobnej
starostlivosti matky sú spokojní obaja rodičia a kolízny opatrovník správou zo sociálneho zisťovania
potvrdil, že takéto rozhodnutie súdu prvej inštancie je v záujme maloletého dieťaťa, ktoré je naviazané
aktuálne len na matku a otca odmieta aj na krátkodobý styk. Otcom vytýkané vady proti rozhodnutiu
súdu prvej inštancie je možné podriadiť nielen pod odvolací dôvod označený otcom (§ 365 ods. 1
písm. f/ Civilného sporového poriadku - súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam), ale aj pod ustanovenie § 365 ods. 1 písm. h) Civilného sporového
poriadku, keď otec nesúhlasí so záverom súdu prvej inštancie, že sa vzdal výpoveďou zo zamestnania
u K. F. D. Y. O. O. výhodnejšieho zamestnania, preto súd pri určení rozsahu jeho vyživovacej povinnosti
podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine vychádzal nie z reálnych preukázaných príjmov otca, ale z jeho
možností a schopností dosahovať príjem postačujúci pre plnenie si vyživovacej povinnosti v rozsahu
určenom súdom. V súlade s § 66 C. m. p., v zmysle ktorého nie je odvolací súd v konaniach podľa
Civilného mimosporového poriadku viazaný odvolacími dôvodmi odvolací súd skúmal, či súd prvej
inštancie rozhodol na základe skutočného stavu veci, ako mu to ukladá ustanovenie § 35 Civilného
mimosporového poriadku. Na zistenie skutočného stavu veci nebolo potrebné doplniť dokazovanie, z
toho dôvodu prejednal odvolací súd vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania a v súlade s § 385
ods. 1 C. s. p. a po stotožnení sa s rozhodnutím súdu prvej inštancie nielen vo výroku, ale aj dôvodoch
odvolací súd podľa § 387 ods. 1, 2 C. s. p. potvrdil rozsudok okresného súdu v napadnutej časti.

6. Odvolací súd posudzuje vec opakovane. Spolu s návrhom na úpravu výkonu rodičovských práv a
povinností z dôvodu rozdelenia spoločnej domácnosti podala matka dieťaťa aj návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia, ktorým sama navrhovala, aby súd upravil styk otca s maloletým XX.XX na
každú párnu sobotu a nedeľu v mesiaci od 10.00 hod. do 18.00 hod. a aby otcovi bola uložená
povinnosť už aj pred rozhodnutím vo veci samej prispievať na výživu maloletého W. S. sumou 150,- €
mesačne. Okresný súd Banská Bystrica uznesením zo dňa 23. 08. 2018 vyhovel návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia v časti úpravy styku a zamietol návrh matky na nariadenie neodkladného
opatrenia vo vzťahu k vyživovacej povinnosti otca. Toto uznesenie napadol odvolaním otec maloletého,
v ktorom nesúhlasil s úpravou styku rozhodnutím súdu s odôvodnením, že pracuje v K. F. D. Y. aj
počas víkendov, preto nie je možné, aby sa v určenom rozsahu so synom stretával. O čase a frekvencii
styku s dieťaťom sa chcel dohodnúť on s matkou. Hoci vyživovacia povinnosť uznesením o nariadení
neodkladného opatrenia nebola otcovi určená, vyjadroval sa v odvolaní proti uzneseniu o nariadení
neodkladného opatrenia otec aj k svojej majetkovej situácii, kde uvádzal, že poberá minimálnu mzdu
480,- € a z toho spláca úver na byt, hradí si náklady na cestu do zamestnania a vlastnú stravu a na úhradu
výživného na dieťa mu zostáva len 50,- €. Odvolací súd v uznesení sp. zn. 17CoP/45/2018, ktorým
zmenil uznesenie súdu prvej inštancie o nariadení neodkladného opatrenia tak, že tento návrh zamietol
uviedol, že ak sa otec sám styku s dieťaťom nedožaduje, nie je možné ho nútiť, aby sa s maloletým
v čase určenom súdom prvej inštancie stýkal, pokiaľ o to sám záujem nemá alebo mu to výkon práce
nedovoľuje. Ak otec v odvolaní proti uzneseniu o nariadení neodkladného opatrenia aj pri pohovore s
kolíznym opatrovníkom žiadal ponechať úpravu styku na rodičovskú dohodu a matka v konaní uvádzala,
že má záujem na udržaní vzťahu otca a dieťaťa, nebolo potrebné rozhodovať neodkladným opatrením
o úprave styku otca s dieťaťom.



7. Pred prejednaním veci na pojednávaní dňa 27. marca 2019 si súd prvej inštancie obstaral podklady
potrebné pre rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností. Lustráciou v živnostenskom
registri zistil, že otec dieťaťa bol podnikateľom so širokým predmetom podnikania (obsluha lyžiarskych
vlekov, prevádzka a obsluha snežných pásových vozidiel, obkladanie stien z hotových profilov, výmena
a osadzovanie okien a parapetov bez úpravy stavebného otvoru, tapetovanie, maliarske a natieračské
práce, kladenie zámkovej dlažby, demolačné a búracie práce, montáž priečok, závesných podhľadov
suchou technológiou z hromadne vyrábaných dielcov, lešenárske práce, montáž a demontáž lešenia,
kúpa tovaru na účely jeho predaja konečnému spotrebiteľovi (maloobchod) v rozsahu voľnej živnosti,
ubytovacie služby v rozsahu voľnej živnosti, prípravné práce v realizácii stavby, uskutočňovanie stavieb
a ich zmena, dokončovacie stavebné práce pri realizácii exteriérov a interiérov) a podnikateľskú činnosť
ukončil otec vo všetkých predmetoch podnikania k dátumu 02. 10. 2013. Lustráciou v Sociálnej poisťovni
mal súd prvej inštancie preukázané, že na základe dohody o pracovnej činnosti otec opakovane pracoval
u spoločnosti A. D. SK s. r. o. v septembri 2017 až január 2018, zamestnancov E. nemocnice s
poliklinikou F. D. Y. O. O. so zárobkom medzi 583,28 až 811,71 brutto bol otec od 01. 03. 2018 do 30. 11.
2018 a súbežne od 1. mája 2018 pracoval otec na základe dohody o pracovnej činnosti aj pre spoločnosť
Y. s. r. o., so sídlom G. 9, O. O. (tento pracovnoprávny vzťah podľa overenia odvolacieho súdu trval až
do apríla 2019) a od 7. januára 2019 do 19. februára 2019 má vykázanú dohodu o pracovnej činnosti
u spoločnosti V. E., s. r. o. O. O.. Týmito správami je preukázané, že otec má skutočne schopnosti
a možnosti dosahovať taký príjem, z ktorého môže uhradiť výživné na syna vo výške určenej súdom
prvej inštancie a nie je potrebné zisťovať, z akého dôvodu došlo ku skončeniu pracovného pomeru u
K. F. D. Y. O. O., či na podnet zamestnanca alebo zamestnávateľa, pretože široké schopnosti otca mu
dávajú potenciál nájsť si iné vhodné zamestnanie alebo samozamestnanie, ak na tom záujem bude mať.
Zamestnanie matky je stabilné u spoločnosti D. I. s. r. o., so sídlom v O. O., kde dosahuje priemerný čistý
zárobok 614,03 € mesačne. Maloletý W. nastúpil v septembri 2018 do Základnej školy na Q. ulici v O. O.,
kde navštevuje aj školský klub a školskú jedáleň z dôvodu, že matka pracuje na zmeny. Okrem výchovy a
výživy maloletého musí matka zo svojho príjmu zabezpečiť maloletému aj bývanie aktuálne v byte svojich
rodičov, ktorým prispieva na domácnosť sumou 150,- €. Výživné sumou 120,- € mesačne považuje
odvolací súd za primerané veku a potrebám školopovinného dieťaťa k dosahovanému príjmu matky a
schopnostiam a možnostiam otca. Rozpis nákladov na výchovu maloletého je súčasťou rozsudku súdu
prvej inštancie.

8. Vyživovacia povinnosť otca k maloletému W. vyplýva z ustanovenia § 62 ods. 1, 2 Zákona o rodine a
správne súd prvej inštancie zohľadnil aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného v zmysle
§ 75 ods. 1 Zákona o rodine, keď bolo v konaní preukázané, že schopnosti a možnosti otca dosahovať
príjem presahujú ním tvrdený aktuálny stav, že má príjem len 71,- € mesačne z dohody o pracovnej
činnosti.

9. V prvej správe zo sociálneho zisťovania uskutočneného 03. 10. 2018 Úrad práce, sociálnych vecí
a rodiny Banská Bystrica uviedol, že „pohovorom s otcom maloletého zistil, že skutočnosti uvádzané
matkou sú pravda“. Tejto vete predchádza odsek o tom, čo matka uviedla pri pohovore: „uznesenie
o neodkladnom opatrení sa nevykonáva riadne, niekedy len čiastočne“. Pri pohovore na úrade dňa
21. 09. 2018 matka uviedla, že otec si pre maloletého nechodí načas alebo otec maloletého príde
pod vplyvom alkoholu alebo maloletý otcovi utečie domov k matke. V aktualizácii správy o sociálnom
zisťovaní z 18. marca 2019 popísal kolízny opatrovník bytové pomery matky a otca, ktoré hodnotil ako
vyhovujúce pre výchovu maloletého dieťaťa a informoval súd aj o výsledku poradensko-psychologického
procesu prebiehajúcom na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorý bol ukončený z dôvodu, že
sa otec tohto poradenského procesu nezúčastňoval. K tejto správe bola priložená aj ďalšia správa z
poradensko-psychologického procesu z 15. marca 2019 vyhotoveného Úradom práce, sociálnych vecí
a rodiny Banská Bystrica, odbor sociálnych vecí a rodiny, referát poradensko-psychologických služieb,
v ktorej sa uvádza, že sa matka sťažovala na alkoholizmus a nedodržiavanie dohôd s otcom ohľadne
styku s dieťaťom a informovala úrad o postoji dieťaťa k otcovi ako odmietavom z dôvodu, že sa styk
nerealizuje podľa predstáv dieťaťa a samé dieťa hodnotí spôsob trávenia času s otcom ako nevhodný.
Na pojednávaní dňa 27. 03. 2019 kolízny opatrovník dieťaťa reprodukoval obsah pohovoru s maloletým,
pri ktorom maloletý uviedol, že v domácnosti matky je spokojný, matka sa o neho riadne stará, chce žiť v
jej domácnosti a potvrdil, že otec počas styku s ním viackrát navštívil nejaké pohostinstvo, pričom pil pivo.



10. Vyjadrením matky maloletého dieťaťa prostredníctvom kolízneho opatrovníka, ako aj vlastným
postojom otca v priebehu tohto konania považuje odvolací súd za správny záver súdu prvej inštancie,
že v aktuálnom čase nie je v záujme maloletého nútiť ho k styku s otcom v tak širokom rozsahu ako
to požaduje otec na celý víkend každé dva týždne aj s nočným spaním, pretože sa dieťa u otca necíti
komfortne, nemá radosť so styku s otcom, keď tento vodí dieťa na miesta podľa svojich predstáv a nie
podľa želania maloletého. Otec dieťaťa má možnosť v rozsahu niekoľkých hodín určených súdom prvej
inštancie dokázať dieťaťu, že mu na ňom záleží tým, že sa mu bude plne venovať mimo pohostinstiev a
požívania alkoholických nápojov a nielen na plavárni, kde vzájomná komunikácia z hľadiska prevádzanej
činnosti je obmedzená. Ak by mal otec skutočnú snahu o zlepšenie vzťahu s maloletým synom tak, aby
sa dieťa dožadovalo možnosti tráviť v jeho domácnosti dlhší čas, bol by sa zúčastňoval poradensko-
psychologického procesu aj bez rozhodnutia súdu o uložení takéhoto výchovného opatrenia. Už len
samá skutočnosť, že súd musí ukladať rodičom a maloletému dieťaťu výchovné opatrenie svedčí o tom,
že vzťahy v rodine nie sú dobré a pre ich nápravu je potrebná ingerencia tretej osoby. Za takéhoto stavu
je potrebné rešpektovať vôľu maloletého tráviť väčšinu času s matkou, u ktorej sa cíti bezpečne, je s
ňou rád a len v záujme obnovy vzťahov otca a dieťaťa určiť styk otca so synom v krátkych časových
intervaloch, ktoré sa podľa vývoja situácie môžu predlžovať aj bez súdneho rozhodnutia, ako na to
poukázal aj súd prvej inštancie. Matka styku s dieťaťom otcovi nebráni, o čom svedčí jej návrh na začatie
konania spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia a súd je presvedčený, že pokiaľ si otec
získa dieťa pri styku určenom súdom prvej inštancie a dieťa bude chcieť tráviť s otcom viac času, nebude
matka trvať na dodržaní súdom určených hodín odovzdania a prevzatia dieťaťa. Rozhodnutie súdu prvej
inštancie o úprave styku otca s maloletým je v súlade s § 36 ods. 1 a § 25 ods. 1, 2 Zákona o rodine a
odvolanie otca proti rozsudku súdu prvej inštancie nebolo dôvodné ani v tejto časti.

11. Výrok o trovách konania je výrokom závislým na rozhodnutí vo veci samej. Podľa § 379 písm. a) C.
s. p. bolo povinnosťou odvolacieho súdu preskúmať aj správnosť tohto výroku rozhodnutia okresného
súdu vo vzťahu ku ktorému odvolací súd rovnako podľa § 387 ods. 1, 2 C. s. p. konštatuje správnosť
rozhodnutia, ktoré je v súlade s § 52 Civilného mimosporového poriadku a návrhom matky, ktorá žiadala
rozhodnúť o trovách konania tak, že žiadnemu z účastníkov nárok na jej náhradu priznaný nebude.

12. V odvolacom konaní žiaden z účastníkov návrh na rozhodnutie o trovách odvolacieho konania
nepodal, z tohto dôvodu rozhodnutie odvolacieho súdu výrok o náhrade trov konania neobsahuje (§ 57
C.m.p).

13. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.).



Dovolanie v prípadoch uvedených v § 421 odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C. s. p. (§ 421 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C. s. p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

Dovolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C. s. p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C .s p.)

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 C.m.p.).

Proti právoplatnému rozhodnutiu súdu v konaní podľa tohto zákona je prípustné dovolanie generálneho
prokurátora Slovenskej republiky (ďalej len "generálny prokurátor"), ak to vyžaduje verejný záujem alebo
ochrana práv a ak nápravu nemožno v čase podania dovolania generálneho prokurátora dosiahnuť inými
právnymi prostriedkami (§ 78 ods. 1 C.m.p.). Dovolanie generálneho prokurátora je prípustné, ak potreba
zrušiť alebo zmeniť právoplatné rozhodnutie prevyšuje nad záujmom zachovania jeho nezmeniteľnosti
a nad princípom právnej istoty (§ 78 ods. 2 C.m.p.).

Generálny prokurátor podá dovolanie iba na základe podnetu účastníka alebo osoby dotknutej
právoplatným rozhodnutím súdu. Generálny prokurátor nie je viazaný rozsahom podnetu v prípadoch, v



ktorých ani dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolania (§ 80 ods. 1 C.m.p.). Generálny prokurátor
môže podať dovolanie aj bez podnetu vo veciach, v ktorých môže prokurátor do konania vstúpiť, a to aj
vtedy, ak prokurátor do konania nevstúpil (§ 80 ods. 2 C.m.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie
(§ 379 ods. 1 a 2 C.m.p.), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- € (§ 382 ods. 1 C.m.p.), rozhodnúť
o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383
ods. 1 C.m.p.) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho
odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo
na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného
alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 C.m.p.) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2
C.m.p.).