{"guid": "1727aa24-ae01-419b-afc2-9fb45971c7c2:406f2f7f-a5c4-4b02-a4f7-3b1988d7769c", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2017:4213224541.1", "spisova_znacka": "7Co/572/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 7Co/572/2016 z 28. 9. 2017", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Nitra z 28. septembra 2017, sp. zn. 7Co/572/2016, ECLI:SK:KSNR:2017:4213224541.1", "identifikacne_cislo": "4213224541", "sud": {"guid": "sud_123", "nazov": "Krajský súd Nitra", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-nitra"}, "sudca": "JUDr. Marian Tengely", "sudca_id": 1305, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-marian-tengely-1305", "datum_vydania": "2017-09-28", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spotrebiteľské zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-389.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 389 ods. 1 písm. c) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-389.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-389"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-389"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/406f2f7f-a5c4-4b02-a4f7-3b1988d7769c", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2017:4213224541.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSNR:2017:4213224541.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSNR:2017:4213224541.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/572/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4213224541
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Madarászová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4213224541.1

Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a sudkýň
JUDr. Sidónie Sládečkovej a JUDr. Sone Zmekovej, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko,
s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, v konaní zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o.,
advokátska kancelária so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: S. D.,
nar. XX.X.XXXX, naposledy bytom C. XX/X, J., o zaplatenie 664,34 eura s príslušenstvom, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno č. k. 14C/314/2014-120 zo dňa 9. mája 2016, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie   z r u š u j e    a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal  zaplatenia
sumy 664,34 eura s príslušenstvom. O trovách konania rozhodol tak, že žalovanému ich náhradu
nepriznal.  V dôvodoch rozhodnutia poukázal na to, že žalobca sa žalobou domáhal, aby súd zaviazal
žalovaného zaplatiť mu sumu 664,34 eura spolu s príslušenstvom  a náhradu trov konania na tom
skutkovom základe, že  žalovaný s jeho právnym predchodcom (spoločnosťou Všeobecná úverová
banka, a.s.) uzatvoril dňa 22.1.2007  zmluvu o bežnom účte č. 2257988957,  na základe ktorej mu boli
poskytnuté finančné prostriedky, ktoré sa zaviazal riadne splatiť. Celková dlžná suma ku dňu postúpenia
pohľadávky predstavovala sumu vo výške  794,90 eura (pozostávajúcu z dlžnej istiny vo výške 664,34
eura a úroku z omeškania vo výške 130,56 eura),  pričom suma 664,34 eura predstavuje rozdiel medzi
kreditnými a debetnými operáciami na účte.  Okrem toho žalobca žiadal priznať úrok z omeškania  vo
výške 9,25 % ročne z dlžnej sumy  od 9.12.2011 do zaplatenia a náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie
odôvodnil  ust. § 708 ods. 1,2, § 497, § 499, § 502 ods. 1, § 504 Obchodného zákonníka a ust. § 52
ods. 1, § 879j, § 54 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka,  ako aj zisteným skutkovým stavom na základe
čoho dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Poukázal na to,  že  žalobca na základe zmluvy o
postúpení pohľadávok
uzatvorenej medzi žalobcom a spoločnosťou Všeobecná úverová banka, a.s. zo dňa 8.12.2011
nadobudol  pohľadávku voči  žalovanému zo zmluvy o bežnom účte a poskytovaní produktov a služieb
konta Start konto zo dňa 22.1.2007, pričom  v čase postúpenia pohľadávky bol žalovaný v omeškaní
s úhradou dlžnej sumy 1 365 dní s tým, že dátum vzniku posledného evidovaného prečerpania bol
dňa 31.12.2007.  Konštatoval, že žalovaný s právnym predchodcom žalobcu uzavrel dňa 22.1.2007
zmluvu o bežnom účte a poskytovaní produktov a služieb konta Start konto. V zmysle uzavretej zmluvy
bola žalovanému poskytnutá možnosť povoleného prečerpania na účte (v prípade splnenia podmienok
stanovených VÚB, a.s.), pričom podmienky povoleného prečerpania boli upravené vo všeobecných
obchodných podmienkach pre depozitné produkty. Konštatoval, že prečerpanie znamená poskytnutie
finančných prostriedkov dlžníkovi za odplatu - teda úver. Z prehľadu  histórie transakcií na bežnom účte
považoval za preukázané, že žalovaný  sa dostal do debetu dňa 29.10.2007, keď poslednú debetnú
transakciu vlastnou dispozíciou s účtom realizoval dňa 28.11.2007.  Zohľadnil, že podaním zo dňa
15.11.2010 právny predchodca žalobcu vypovedal zmluvu o bežnom účte č. 2257988957.  Zdôraznil,



že predmetom konania je nárok titulom zmluvy o úvere čerpanom v podobe povoleného prečerpania na
bežnom účte. V tejto súvislosti poukázal na  bod 4.11.1 Všeobecných obchodných podmienok VÚB, a.s.
na depozitné produkty účinných od 20.4.2006, podľa ktorého bol veriteľ oprávnený  vykonať Bankové
inkaso na ťarchu bežného účtu aj v prípade, že na bežnom účte nie je dostatok peňažných prostriedkov.
Zmluvu o bežnom účte  zo dňa  22.1.2010   súd prvej inštancie považoval za spotrebiteľskú zmluvu  s
tým, že na žalovaného je treba hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní nekonal v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti,  preto na právny vzťah založený zmluvou
o úvere je potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských
zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka ). Súd prvej inštancie sa s ohľadom na  to, že v danej veci
ide o spotrebiteľský vzťah v zmysle ust.  5b zákona č. 250/2007 Z.z., poskytujúc ochranu žalovanému ako
spotrebiteľovi skúmal, či v danej veci neexistujú zákonné prekážky alebo dôvody, ktoré bránia uplatneniu
a priznaniu uplatneného nároku žalobcovi. V tejto súvislosti dospel k záveru, že uplatnený nárok je
premlčaný, pretože splatnosť  nastala ešte  v roku 2008. Pretože žalobca podal na tunajšom súde návrh
na začatie konania až dňa 23.10.2013, tento podal po uplynutí trojročnej premlčacej doby (  § 101
Občianskeho zákonníka ). Na základe vyššie uvedeného  súd  prvej inštancie žalobu  v celom rozsahu
zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP a v konaní úspešnému žalovanému ich
náhradu nepriznal, pretože si náhradu trov konania neuplatnil.

2. Proti tomuto rozsudku podal písomne v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že vyhovie žalobe žalobcu v plnom
rozsahu, resp. napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zruší a vec vráti súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie. Žalobca si zároveň uplatnil voči žalovanému trovy konania a právneho zastúpenia v
prvostupňovom i odvolacom konaní.  V dôvodoch svojho odvolania žalobca uviedol, že podal odvolanie z
dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a nedostatočného zistenia skutkového stavu. Žalobca sa
nestotožnil s právnym posúdením súdu prvej inštancie, nakoľko postupca predmetnú zmluvu písomným
podaním zo dňa 15.11.2010 vypovedal. Vzhľadom k uvedenému žalobca nesúhlasil s uvedeným
rozhodnutím súdu prvej inštancie, pretože  k vypovedaniu zmluvy došlo, čím sa stal celý záväzok
žalovaného zo zmluvy splatným, a to ku dňu doručenia písomného podania zo dňa 18.11.2011 k rukám
žalovaného t. j. ku dňu 28.02.2011. V zmysle obsahu predmetnej výpovedi nadobudla výpoveď účinnosť
dňa 28.02.2011 a teda premlčacia doba (t. j. odo dňa 01.03.2011) ku dňu podania žalobného návrhu
(23.10.2013) neuplynula.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

4.    Krajský súd v Nitre ako súd odvolací  ( § 34 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku,
ďalej len „CSP“) preskúmal  rozhodnutie súdu prvej inštancie bez nariadenia odvolacieho pojednávania
a dospel k záveru, že  rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm.  c) CSP zrušiť
a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. Súd prvej inštancie aplikoval v tejto veci ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, ktorý však bol
dňom 1. júla 2016 zrušený Civilným sporovým poriadkom. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom
rozhodol dňa 09.05.2016, t. j. ešte za účinnosti predchádzajúceho procesného predpisu, ktorým bol
Občiansky súdny poriadok. Odvolací súd rozhodujúc vo veci už v čase účinnosti Civilného sporového
poriadku, postupoval v súlade s ustanovením § 470 ods. 1 CSP, podľa ktorého, ak nie je ustanovené
inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

6.  Predmetom konania je žaloba, doručená súdu prvej inštancie na 23.10. 2013, ktorou sa žalobca
domáha  zaplatenia sumy 664,34 eura s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % od 9.12.2011. Súd
prvej inštancie žalobu  s poukazom na ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa zamietol,
keď dospel k záveru, že nárok žalobcu je premlčaný. V tejto súvislosti poukázal na to, že ku dňu
postúpenia pohľadávky bol žalovaný v omeškaní už 1365 dní, pričom sporný nárok zo zmluvného vzťahu
medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným sa stal splatným  v roku 2008. Pretože žalobca
podal žalobu na súd až dňa 23.10.2013 je treba jeho nárok považovať za premlčaný.  S uvedeným
konštatovaním súdu prvej inštancie sa odvolací súd nestotožňuje a tento záver  považuje za predčasný
a zatiaľ nesprávny.

7. V danom prípade žalobca v odvolaní aj v žalobe tvrdil, že k ukončeniu zmluvy došlo až  na základe
písomnej výpovede zo zmluvy o bežnom účte  zo dňa 15.11.2010 ešte  jeho právnym predchodcom



( VÚB  banka, a.s.), čím došlo k splatnosti záväzku. Bránil sa tým, že žalovaný výpoveď zo zmluvy o
bežnom účte doručovaný prostredníctvom pošty neprevzal a zásielka sa jeho právnemu predchodcovi
ako nedoručená vrátila dňa 7. 12. 2010. Podľa tvrdenia žalobcu výpoveď nadobudla účinnosť dňa 28.02.
2011, preto premlčacia doba do podania návrhu  t.j. do 23.10.2013 neuplynula.

8. Podľa názoru odvolacieho súdu sa súd prvej inštancie nedôsledne zaoberal vyššie uvedenými
tvrdeniami žalobcu. Z rozhodnutia súdu prvej inštancie nie je možné zistiť, prečo v žalobe sumu, ktorá je
predmetom tejto žaloby považoval za splatnú už v roku 2008 a ako počítal plynutie premlčacej doby. Z
obsahu spisu vyplýva, že právny predchodca žalobcu dňa 22.01.2007  uzatvoril so žalovaným Zmluvu o
bežnom účte a poskytovaní í produktov a služieb konta Start konto.  Na základe písomnej výpovede zo
zmluvy o bežnom účte  zo dňa 15.11.2010  zo strany  právneho  predchodcu  žalobcu ( VÚB  banka, a.s.)
došlo k výpovedi z tejto zmluvy, pričom žalobca tvrdí, že týmto došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti
poskytnutého úveru. Žalovaný výpoveď zo zmluvy o bežnom účte doručovaný prostredníctvom pošty
neprevzal a zásielka sa právnemu predchodcovi žalobcu vrátila ako nedoručená vrátila dňa 7. 12. 2010.
Skončenie zmluvy o účte upravujú všeobecné obchodné podmienky predložené žalobcom a to v bode
4.14, ktoré sú súčasťou zmluvy a ktorými sa riadia všetky právne vzťahy neupravené v úverovej zmluve.
Bod 10.1 všeobecných obchodných podmienok upravuje postup pri doručovaní zásielok.  Napokon z
obsahu spisu vypláva, že  k postúpeniu pohľadávky na žalobcu došlo na základe Zmluvy o postúpení
pohľadávok zo dňa 8. decembra 2011  medzi VÚB, a.s. a žalobcom.
9. Súd prvej inštancie vyššie uvedené skutočnosti vyplývajúce z obsahu spisu pri rozhodovaní
nezohľadnil. Nesprávne vychádzal zo záveru, že právny predchodca žalobcu mal  postupovať podľa
4.11.4 všeobecných obchodných podmienok VUB, a v prípade vzniku nepovoleného prečerpania poslať
odporcovi upomienku s požiadavkou o zaplatení nepovoleného prečerpania a následne postupovať v
súlade so všeobecnými obchodnými podmienkami, čím by došlo k okamžitej splatnosti pohľadávky.  K
tomuto záveru odvolací súd uvádza, že  v zmysle všeobecných zmluvný  podmienok mala banka právo
zmluvu skončiť ( vypovedať, odstúpiť ), pričom príslušné ustanovenia upravujú oprávnenie banky využiť
tieto právne možnosti v prípade neplnenia si povinností klientom z úverovej zmluvy, avšak uvedené
oprávnenie nie je povinnosťou banky, to znamená, že  banka ho môže využiť, ale nemusí, a teda nie
je možné  jej toto oprávnenie dať za povinnosť. Navyše odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že súd
prvej inštancie v napadnutom rozsudku opakovanie uvádza, že zo strany žalovaného malo dôjsť k
nepovolenému prečerpaniu úveru a poukazuje na ustanovenie bodu 4.11.4. všeobecných obchodných
podmienok, pričom  žalobca v tomto konaní netvrdí a ani nepreukazoval, že zo strany žalovaného došlo
k nepovolenému prečerpaniu . Práve naopak v písomnom podaní doručenom súdu prvej inštancie dňa
01.04.2014 výslovne uviedol, že žalovaný v priebehu zmluvného vzťahu splnil podmienky stanovené
VÚB, a.s., a preto bolo mu poskytnuté povolené prečerpanie na účte. Aj na pojednávaní konanom
pred súdom prvej inštancie dňa  09.05. 2016 právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že žalovaný prestal
poskytnutý úver splácať, preto žalobca uplatňuje nárok medzi debetnými a kreditnými transakciami.
10. Vzhľadom k vyššie uvedenému sa súd prvej inštancie bude vecou opätovne zaoberať. Bude sa
zaoberať predovšetkým tým, či výpoveďou zo zmluvy zo strany právneho predchodcu žalobcu došlo
k splatnosti pohľadávky, kedy splatnosť pohľadávky nastala, a to s ohľadom na znenie Všeobecných
obchodných podmienok a opätovne posúdi premlčanie uplatneného nároku. V prípade, že súd prvej
inštancie opätovne dospeje k záveru, že nárok žalobcu je premlčaný, z dôvodov jeho rozhodnutia  musí
jednoznačne vyplývať, kedy premlčacia doba začala plynúť a kedy uplynula.
11. S ohľadom na dôvody uvedené žalobcom v podanom odvolaní odvolací súd uvádza, že súd
prvej inštancie správne Zmluvu o bežnom účte a poskytovaní produktov a služieb konta Start konto
zo   dňa 22.01.2007 posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú, na ktorú sa  vzťahuje príslušná  práva
úprava spotrebiteľských vzťahov. Ust. § 52 ods. 2 veta tretiu Občianskeho zákonníka ukladá súdu,
aby na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ vždy prednostne použil ustanovenia
Občianskeho zákonníka. Ustanovenie §5b zák. č. 250/2007 Z.z.. o ochrane spotrebiteľa nadobudlo
účinnosť dňom 01.05.2014. V dôsledku absencie prechodných ustanovení  v zák. č. 102/2014 Z.z. o
ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku
alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých
zákonov, ktorým bol zmenený zákon č. 250/2007 Z.z.. o ochrane spotrebiteľa je súd povinný aplikovať
dňom účinnosti zákona ust. § 5b aj na právne vzťahy  založené pred jeho účinnosťou. Odvolací súd
v tejto súvislosti poukazuje na závery Najvyššieho súdu  uvedené v rozhodnutí  zo dňa 21.04.2015
vo veci vedenej pod sp. zn.  3 MCdo 12/2014 . V dôvodoch rozhodnutia Najvyšší súd SR v tejto veci
konštatoval , že súd prvého stupňa bol  povinný súd vziať na zreteľ  ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o
ochrane spotrebiteľa, pričom  ako „orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy“ bol povinný



prihliadnuť na zákonný dôvod, ktorý bráni priznať plnenie požadované žalobou .  V tejto súvislosti sa
súd prvej inštancie okrem vyššie uvedeného  bude zaoberať aj tým, či medzi právnym predchodcom
žalobcu a žalobcom došlo  k platnému postúpeniu pohľadávky v zmysle ust. § 92 ods. 8 Zákona o
bankách, v ktorom sú presne stanovené podmienky, za ktorých môže banka pohľadávku postúpiť.
Odvolací súd dodáva, že záväzkovoprávny vzťah , ktorý je predmetom konania, vznikol z bankového
úveru, regulovaného špeciálnou právnou úpravou zákonom o bankách  s tým, že banka ako  štátom
autorizovaná inštitúcia, ktorej činnosť v zmysle § 2 ods. 3 zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách podlieha
bankovému povoleniu na činnosť bánk, zároveň podlieha dohľadu Národnej banky Slovenska.
12. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1  písm. c )
CSP  zrušil a vec podľa § 391 ods. 2 CSP vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V ďalšom
konaní súd prvej inštancie  bude postupovať vo vyššie uvedenom smere a vo veci znova rozhodne.
Svoje rozhodnutie riadene odôvodní tak, aby spĺňalo náležitosti vyžadované pre súdne rozhodnutia v
ust. § 220 CSP.

Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421
CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na
súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "14C/314/2014", "guid": "32a76864-68f7-4390-be0c-4d618a2fc4cd:40e8b430-6c6b-4f31-8b66-0dc835af23c2", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "15ea9a01-81ea-4b55-9136-7d67a7c78a75:4c4e694d-fc1e-4504-8508-b098083bbede", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:8112220080.1", "spisova_znacka": "3MCdo/12/2014", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3MCdo/12/2014 z 20. 4. 2015", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2015-04-20", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:8112220080.1"}], "citovane_v": []}