{"guid": "1726e90d-5871-4361-bf4b-fd2ae9b8ea06:5e0d7e04-aa28-47a7-935a-d701da5173c4", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2018:2018200016.2", "spisova_znacka": "14S/5/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 14S/5/2018 z 17. 10. 2018", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trnava z 17. októbra 2018, sp. zn. 14S/5/2018, ECLI:SK:KSTT:2018:2018200016.2", "identifikacne_cislo": "2018200016", "sud": {"guid": "sud_109", "nazov": "Krajský súd Trnava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trnava"}, "sudca": "JUDr. Alexander Mojš", "sudca_id": 540, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-alexander-mojs-540", "datum_vydania": "2018-10-17", "forma": "Rozsudok", "povaha": [], "oblast": [], "podoblast": [], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/5e0d7e04-aa28-47a7-935a-d701da5173c4", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2018:2018200016.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2018:2018200016.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2018:2018200016.2/text", "citacie_n": 2, "text": "Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 14S/5/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2018200016
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bundzel
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2018200016.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, ako súd správny, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra
Bundzela a sudcov JUDr. Anity Filovej a JUDr. Róberta Foltána, v právnej veci žalobcu: Jozef Ryšavý,
adresa trvalého pobytu P. XXX, XXX XX P., IČO: 33 037 931, právne zastúpeného advokátom
JUDr. Ľubomírom Vanekom, so sídlom Potočná 169/85, 909 01 Skalica, proti žalovanému : Finančné
riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102262820/2017 zo dňa 27.10.2017 takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd žalobu  z a m i e t a.

II. Správny súd žalovanému právo na náhradu trov konania   n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania

1. Žalovaný rozhodnutím č.102262820/2017 zo dňa 27.10.2017 (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie“)
podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „daňový poriadok“) potvrdil rozhodnutie
Daňového úradu Trnava (ďalej aj ako „správca dane“ alebo „orgán verejnej správy nižšieho stupňa“) č.
101102860/2017 z 29. mája 2017 (ďalej aj ako „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým bol podľa § 68 ods.
5 daňového poriadku vyrubený žalobcovi rozdiel dane v sume 10 642 eur na dani z pridanej hodnoty
za zdaňovacie obdobie marec 2012.

2. Správca dane prvostupňovým rozhodnutím vyrubil rozdiel dane v sume 10 642 eur na základe
vykonanej daňovej kontroly, z výsledku ktorej bol vyhotovený protokol č. 20430892/2015 z 26. júna
2015 (ďalej aj ako „protokol“). Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že daňový subjekt
(žalobca) si v zdaňovacom období  marec 2012 uplatnil právo na odpočítanie dane z dodávateľskej
faktúry č. 1/2012 z 30. marca 2012 vystavenej spoločnosťou VATISCH s.r.o., základe dane 720 eur,
DPH 142 eur, ďalej z dodávateľskej faktúry č. 41/2012 z 31. marca 2012 vystavenej spoločnosťou AFTO
Staving, s.r.o. za stavebno-montážne práce pri pokládke kanalizácie, vodovodu a plynovodu na stavbe
Business Park Senec, hala C, základ dane 37 500 eur, DPH 7 500 eur a z dodávateľskej faktúry č. 2,
p. č. 612238 zo 14. februára 2012 vystavenej dodávateľom U. U., P. za montáž kanalizačného potrubia,
základe dane 15 000 eur, DPH 3000 eur.

3. Správca dane na základe vykonanej daňovej kontroly a výsledkov vyrubovacieho konania dospel k
záveru, že daňový subjekt  sa dopustil porušenia § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004



Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „zákon č. 222/2004 Z.
z.“ alebo „zákon o DPH“). Konkrétne vo vzťahu k dodávateľovi spoločnosti ATFO Staving, s.r.o. (od
06.09.2016 spoločnosť KIVOX s.r.o. a od 07.09.2017 spoločnosť CINEMA NOVÉ MESTO s.r.o.), ktorej
sa výlučne žalobné body týkajú, správca dane inštitútom dožiadania podľa § 21 daňového poriadku
u miestne príslušného správcu dane zistil, že spoločnosť podala posledné daňové priznanie k DPH
za zdaňovacie obdobie júl 2011, odvtedy daňové priznania nepodávala a preto jej bola zrušená z
úradnej moci registrácia DPH, na adrese svojho sídla podľa výpisu z OR sa nezdržuje, so správcom
dane nespolupracuje, nekomunikuje, pošta sa vracia späť s poznámkou „adresát neznámy“. Správca
dane vyzval daňový subjekt (žalobcu) výzvou č. 221792/2015 z 8. apríla 2015, aby preukázal dôkazy
potvrdzujúce uskutočnenie zdaniteľných plnení (vykonaných prác), pričom daňový subjekt sa na základe
predmetnej výzvy dostavil k spísaniu zápisnice o ústnom pojednávaní č. 269044/2015 zo 14. apríla
2015, na ktorom predložil k nahliadnutiu fotografie prác na neurčitej neidentifikovateľnej stavbe, avšak
z týchto fotografií nebolo jasné, že išlo o konkrétne práce deklarované na predmetnej faktúre. Správca
dane na základe návrhov daňového subjektu vypočul k realizácii vyfakturovaných prác spoločnosťou
ATFO Staving, s.r.o. svedkov U. U. (vypočutý dňa 06.11.2015), G. U. (vypočutý dňa 06.11.2015) a U. U.
(vypočutý dňa 31.01.2017). Správca dane na základe návrhu daňového subjektu opakovane predvolával
na výsluch aj konateľku spoločnosti ATFO Staving, s.r.o., táto si však predvolania nepreberala, správca
dane požiadal aj o jej predvedenie (žiadosť č. 21261849/2015 z 19. novembra 2015), avšak aj toto bolo
bezvýsledné. K svedeckým výpovediam správca dane skonštatoval, že aj napriek tomu, že svedkovia
potvrdili spoluprácu s p. Ryšavým, u ktorého pracovali ako stavbyvedúci a uviedli konkrétne mestá, v
ktorých kontrolovaný subjekt práce vykonával, ich výpovede nepotvrdili skutočnosť, že uvedené práce
boli vykonávané spoločnosťou ATFO Staving, s.r.o. Vo vzťahu k uvedenej spoločnosti správca dane
nespochybnil, že stavebné práce boli vykonané, avšak preverovaním nadobudol presvedčenie, že tieto
neboli vykonané spoločnosťou ATFO Staving, s.r.o. V súvislosti s uvedenou spoločnosťou správca
dane zastal názor, že len samotná faktúra nepreukazuje, že sa deklarovaný obchod uskutočnil resp.
že sa uskutočnil tak, ako je v doklade uvedené, a teda, že boli splnené všetky podmienky uplatnenia
odpočítania dane z dodávateľskej faktúry č. 41/2012 z 31. marca 2012 za stavebno-montážne práce,
ktorých reálnosť sa nepotvrdila. Ďalej poukázal na to, že kontrolovaný subjekt musí byť schopný
preukázať, že zdaniteľné obchody boli realizované v deklarovanom rozsahu a to práve osobou uvedenou
na faktúre dodajúc, že skutočnosť, že daňový subjekt vlastní faktúry od dodávateľa ešte neznamená, že
tento v skutočnosti dodanie služby uskutočnil a vznikla mu v zmysle § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.
z. aj daňová povinnosť a rovnako skutočnosť, že daňový subjekt deklarované sporné služby fakturoval
svojim odberateľom ešte nie je dôkazom o tom, že tieto služby boli dodané práve spoločnosťou ATFO
Staving, s.r.o. Preto uzavrel, že daňový subjekt sa dopustil porušenia § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.
z., nakoľko právo odpočítať daň zo služby vzniká platiteľovi najskôr v deň, keď pri tejto službe vznikne
daňová povinnosť a súčasne sa dopustil porušenia § 49 ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z., keďže
si platiteľ môže odpočítať daň, len ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku zo služieb,
ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

4. Proti rozhodnutiu správcu dane podal daňový subjekt v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom zastal
názor, že z jeho strany boli splnené všetky zákonom stanovené podmienky, ktoré sa vyžadujú na
odpočítanie dane v zmysle § 49 a 51 zákona o DPH a konštatovanie správcu dane, že stavebné
práce neboli vykonané spoločnosťou ATFO Staving, s.r.o. označil za zámerne účelové, bez podložených
relevantných dôkazov. Poukázal na to, že jeho povinnosťou bolo predložiť faktúry v zmysle § 71 zákona
o DPH a splniť podmienky v zmysle § 49 a 51 zákona o DPH dodajúc, že pokiaľ správca dane konštatuje,
že nebolo preukázané uskutočnenie nákupu služby, mal preukázať svoje pochybnosti dostatočným a
nevyvrátiteľným spôsobom na základe prísnej logickej úvahy, ktorá vyplýva zo starostlivého uváženia
dôkazov, ktoré má správca dane k dispozícii. Mal za to, že nie je možné spravodlivo žiadať, aby sledoval
obchodno-dodávateľské vzťahy u iných subjektov pred dodaním tovaru a služby. Poukázal na to, že
dôkazné bremeno vyplývajúce z § 24 daňového poriadku je modifikované právom Európskej únie a
správca dane v danom prípade nesprávne vychádza iba z vnútroštátnych predpisov majúc za to, že
pochybil, keď dôkazné bremeno vyplývajúce z § 24 daňového poriadku výslovne ponechal na daňový
subjekt. V súvislosti s uvedeným tvrdením poukázal na rozhodnutia SDEÚ O. Ltd (C-354/03), F.E.
Ltd (C-353/03) a B.H.S. Ltd (C-484/03). Pokiaľ ide o preukázanie uskutočnenia deklarovaných služieb
poukázal na to, že správcovi dane predložil najmä fotografie z jednotlivých stavieb ohľadom dodaných
služieb od dodávateľa ATFO Staving, s.r.o. a taktiež uviedol, že vyzýval správcu dane na osobnú účasť
pri vykonaných prácach. Namietal postup správcu dane, ktorý ho neupovedomil zákonným spôsobom



o svojich pochybnostiach dodajúc, že pokiaľ by ho správca dane zákonným spôsobom upovedomil o
zistených skutočnostiach, bol pripravený jeho pochybnosti odstrániť. Poukázal na to, že spoluprácu
s dodávateľom ATFO Staving, s.r.o. počas vyrubovacieho konania preukázal na základe svedeckej
výpovede svedka U. U., ktorý pre túto spoločnosť zabezpečoval sprostredkovanie jednotlivých osôb na
realizáciu prác a potvrdil spoluprácu so spoločnosťou ATFO Staving, s.r.o.

5. Ďalej namietal, že protokol vypracovaný správcom dane neobsahuje všetky skutočnosti, ktoré
vyžaduje daňový poriadok, kedy počas výkonu daňovej kontroly mu neboli oznámené pochybnosti
správcu dane a že dňa 29. mája 2015 zaslal správca dane splnomocnenému zástupcovi výzvu č.
20295338/2015 na vysvetlenie nejasností ohľadom faktúr, na ktorú reagoval a žiadal správcu dane o
riadne vysvetlenie, ktoré konkrétne pochybnosti a zistené skutočnosti viedli správcu dane k prijatému
záveru, avšak zo strany správcu dane neprišla žiadna odozva, či už ohľadom oznámenia konkrétnych
pochybností a zistených skutočností alebo žiadosti o dostavenie sa pred miestne príslušného správcu
dane. S odkazom na § 47 daňového poriadku poukázal na to, že protokol musí okrem iného
obsahovať aj vyjadrenie kontrolovaného daňového subjektu podľa § 45 ods. 1 písm. f) [§ 47 písm. i)],
pričom uvedenému vyjadreniu logicky predchádza právo daňového subjektu vyjadrovať sa v priebehu
daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia alebo navrhnúť, aby v protokole
boli uvedené jeho vyjadrenia k nim. Poukázal na to, že  správca dane v protokole na strane 31
vo vyjadrení kontrolovaného daňového subjektu podľa § 45 ods. 1 písm. f) daňového poriadku
uviedol, že „Kontrolovaným daňovým subjektom nebolo navrhnuté, aby v protokole bolo uvedené jeho
vyjadrenie k zisteným skutočnostiam.“, avšak správcom dane nebol vyzvaný na vyjadrenie sa k zisteným
skutočnostiam a preto mu nie je zrejmé na základe akej skutočnosti správca dane dospel k uvedenému
záveru. Z uvedených dôvodov mal za to, že protokol vypracovaný dňa 26. júna 2015 nespĺňa všetky
zákonom stanovené údaje, nie je teda protokolom v zmysle § 47 daňového poriadku a následne aj
dôkazom získaným zákonným spôsobom dodajúc, že keďže nebol protokol vypracovaný v súlade s
daňovým poriadkom, nenastali účinky doručenia protokolu a preto nepovažoval daňovú kontrolu začatú
dňa 12. augusta 2014 za riadne ukončenú.

6. S poukazom na ustanovenie § 24 ods. 2 daňového poriadku mal za to, že tvrdenia správcu dane o
neoprávnenom uplatnení práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty z uvedených dodávateľských
faktúr boli zistené nedostatočne tvrdiac, že správca dane sa vo svojich záveroch uvedených v protokole
len stroho odvoláva na jednotlivé ustanovenia zákona o DPH bez toho, aby jasne a zreteľne vysvetlil
svoj záver s uvedením konkrétnym dôkazov a príslušných ustanovení zákona o DPH, ktoré porušil. V
súvislosti s dokazovaním ešte poukázal na to, že správca dane bol vyzvaný na obhliadku vykonaných
prác, avšak tento výzvu odignoroval. Upozornil tiež na to, že správca dane sa v rozhodnutí nevysporiadal
so všetkými návrhmi a námietkami uvedenými vo vyjadrení k protokolu.

7. Záverom poukázal na to, že v zmysle § 68 ods. 1 daňového poriadku začína vyrubovacie konanie
nasledujúci deň po dni doručenia protokolu s výzvou podľa § 46 ods. 8 daňového poriadku, tak ako
sa stalo v danom prípade, a vyrubovacie konanie sa končí dňom doručenia rozhodnutia daňovému
subjektu, pričom mu nie je zrejmé, kedy skončilo vyrubovacie konanie, nakoľko mu boli doručené
viaceré rozhodnutia správcu dane. V tejto súvislosti tiež namietal, že mu nie je známe na základe akej
právnej skutočnosti, a na základe ktorého zákonného ustanovenia je možné vydať viaceré rozhodnutia
k jednému protokolu.

8. Žalovaný napadnutým rozhodnutím potvrdil rozhodnutie správcu dane č. 101102860/2017 z 29.
mája 2017. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný s odkazom na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky (rozsudok sp. zn. 6Sžf/18/2011, sp. zn. 6Sžf/14/2012) skonštatoval, že podmienky uvedené
v § 49 ods. 1,2 písm. a), § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy a na ich
bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet, pričom ich nesplnenie nie je možné odpustiť
ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani za dobromyseľnosti platiteľa a preto
pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry musí byť schopný sám
preukázať, že zdaniteľné obchody boli uskutočnené. Ďalej v súvislosti s dôkazným bremenom o reálnom
dodaní tovarov a služieb poukázal na to, že toto zaťažuje daňový subjekt - žalobcu, pričom samotné
preukázanie dodávok tovaru a služieb len faktúrami nie je podľa súdu dostačujúce (napríklad rozsudok



Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžf/126/2013). Uviedol, že v prípade, ak zdaniteľné
plnenie podľa faktúry nie je uskutočnené dodávateľom na nej uvedeným, potom len formálna existencia
faktúry, ako aj preukazovanie zaplatenia týchto súm nie sú predpokladom pre odpočítanie dane v zmysle
zákona o DPH. Vo vzťahu k citovaným rozsudkom SDEÚ poukázal na to, že tieto sú na daný prípad
neaplikovateľné, pretože tieto rozsudky sa týkali prípadov, keď preverované zdaniteľné plnenia spĺňali
vecné (hmotnoprávne) i formálne podmienky vzniku práva na odpočítanie dane, pričom podmienky na
odpočítanie dane neboli splnené na inom stupni reťazca, o ktorom preverovaný platiteľ nevedel alebo
nemohol vedieť, avšak v danom prípade nie sú splnené podmienky vzniku práva na odpočítanie dane
na preverovanom stupni, priamo u daňového subjektu.

9. Žalovaný v súvislosti s dodávateľom ATFO Staving, s.r.o. uviedol, že správca dane preveroval
pravdivosť predloženej spornej faktúry, avšak vykonaným dokazovaním sa dodanie stavebných prác
touto spoločnosťou nepotvrdila. V tejto súvislosti poukázal na to, že táto spoločnosť podala posledné
daňové priznanie na DPH za zdaňovacie obdobie jún 2011, bola jej zrušená registrácia pre DPH ku dňu
24.07.2013, spoločnosť sa na adrese sídla nenachádza, nespolupracuje a nekomunikuje so správcom
dane, písomnosti sa vracajú s poznámkou adresát neznámy, spoločnosť zanikla v dôsledku zlúčenia,
od 25.05.2016 je právnym nástupcom spoločnosť KIVOX s.r.o., E. - na adrese pobytu B. M., ktorá bola
konateľkou spoločnosti ATFO Staving, s.r.o., tá sa však na uvedenej adrese nezdržiava. Poukázal na
to, že správca dane na žiadosť daňového subjektu vypočul svedka p. U., ktorý k spolupráci s daňovým
subjektom uviedol, že v roku 2012 a 2013 mal známosti s partiami na kopáčske a prípravné práce, vedel
dohodiť pracovníkov a priviesť ich na stavbu, nemal osobný kontakt so spoločnosťou ATFO Staving,
s.r.o., zabezpečoval pre nich ľudí, avšak na meno osoby, ktorá mu dávala pokyny ohľadom zabezpečenia
ľudí pre túto spoločnosti si nepamätá, za vykonanú službu si nechal platiť hotovosť bez dokladu. Ďalej
uviedol, že správca dane na návrh daňového subjektu taktiež vypočul svedkov p. U. a p. U., ktorí
nevedeli uviesť názvy spoločností, ktoré pre daňový subjekt pod ich vedením ako stavbyvedúcich
vykonávali fakturované práce. Na základe uvedeného preto žalovaný uzavrel, že zistené skutočnosti
nepotvrdzujú údaje uvedené na spornej faktúre a vyvolávajú odôvodnené pochybnosti o jej vierohodnosti
dodajúc, že daňový subjekt nepredložil žiadne dôkazy preukazujúce pravdivosť predložených dokladov
a jeho tvrdení, že fakturované stavebné práce boli skutočne dodané deklarovanou spoločnosťou a
preto neuniesol svoje dôkazné bremeno, čo malo za následok nepreukázanie splnenia hmotnoprávnych
podmienok pre uplatnenie odpočítania dane zo strany daňového subjektu.

10. K predloženým fotografiám žalovaný uviedol, že tieto nepreukazujú, že stavebné práce boli
skutočne dodané spoločnosťou ATFO Staving, s.r.o., pričom osobná účasť správcu dane formou
miestneho zisťovania by rovnako daňovému subjektu nepriniesla lepšie postavenie vo vzťahu k uneseniu
dôkazného bremena vzhľadom k tomu, že správca dane nespochybňuje vykonanie fakturovaných prác,
ale deklarovaného dodávateľa týchto prác.

11. K námietke, ktorou daňový subjekt poukazoval na nezákonný postup správcu dane, ktorý ho
zákonným spôsobom neupovedomil o svojich pochybnostiach uviedol, že správca dane výzvou č.
221792/2015 z 8. apríla 2015 vyzval daňový subjekt k predloženiu dôkazov a k odstráneniu pochybností
správcu dane, pričom konkretizoval, aké skutočnosti má daňový subjekt preukázať, konkrétne mu bolo
uložené, aby preukázal kto konkrétne vykonával stavebné práce, mal identifikovať pracovníkov, ktorí
práce vykonávali, mal preukázať strojové zariadenia na stavbách, rozpisy prác, preberacie protokoly,
stavebné plány, zmluvy s dodávateľmi i odberateľmi, mal uviesť menovite kto a komu odovzdával
vykonané práce, avšak daňový subjekt uvedené skutočnosti neobjasnil a ani nepredložil všetky
požadované doklady, len sa vyjadril v tom zmysle, že zmluvu uzatvárala p. M., nevedel, či išlo o
vlastných zamestnancov, uviedol, že sa bude snažiť získať nejaké dôkazné materiály, príp. osobne
zabezpečí výpoveď p. M. a predložil zmienené fotografie. Na základe ďalšej výzvy č. 20295338/2015
z 29. mája 2015 správca dane požadoval vyjadrenie a vysvetlenie nejasností týkajúcich sa spornej
faktúry, pretože mu vznikli pochybnosti o správnosti a pravdivosti údajov v nej uvedených, pričom
daňový subjekt žiadne dôkazy ani vysvetlenia nepredložil, zaslal len odpoveď „Reakcia na výzvu“, v
ktorej okrem iného žiadal správcu dane o presné oznámenie, aké zistenia ho viedli k pochybnostiam,
ktoré má odstrániť, pričom daňovému subjektu boli v zmysle výzvy z 8. apríla 2015 známe. V tejto
súvislosti tiež dôvodil, že daňový subjekt má právo predkladať dôkazy až do vydania rozhodnutia vo
veci samej, pričom nie je potrebné, aby bol najprv vyzvaný správcom dane, pričom toto právo bolo



daňovému subjektu umožnené počas výkonu daňovej kontroly i vyrubovacieho konania doplniac, že
správca dane sa zaoberal všetkými predloženými tvrdeniami, vypočul navrhnutých svedkov a vykonal
dôkazy navrhnuté daňovým subjektom.

12. Ďalej k námietke, že správca dane neoboznámil daňový subjekt so všetkými zistenými skutočnosťami
pred vydaním protokolu skonštatoval, že nejde o také porušenie, ktoré by spôsobilo nezákonnosť
daňovej kontroly alebo samotného protokolu. V tejto súvislosti uviedol, že žiadosť daňového subjektu
o zaslanie oznámenia o zistených skutočnostiach a následné vyjadrenie daňového subjektu, ktoré by
bolo uvedené v protokole tak ako požaduje, by na konkrétnych záveroch správcu dane nič nezmenili a
daňovému subjektu by nepriniesli lepšie postavenie.

13. Rovnako sa žalovaný nestotožnil s námietkou, že ustanovenie § 68 ods. 1 daňového poriadku
mu neumožňuje ukončiť vyrubovacie konanie viacerými rozhodnutiami. V tejto súvislosti uviedol, že v
oznámení o začatí daňovej kontroly sú uvedené všetky dane i zdaňovacie obdobia, za ktoré sa daňová
kontrola vykonáva (§ 46 ods. 1 daňového poriadku), pričom daňový poriadok v žiadnom ustanovení
neuvádza, že v jednom oznámení o začatí daňovej kontroly nie je možné uviesť viacero zdaňovacích
období, ba práve naopak, daňový poriadok v § 46 ods. 4 umožňuje rozšíriť výkon daňovej kontroly i na
ďalšie zdaňovacie obdobie, účtovné obdobie alebo daň.

14. Z uvedených dôvodov, žalovaný po preskúmaní spisového materiálu dospel k záveru, že správca
dane dostatočne a správne posúdil skutkový stav veci, odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je jasné,
zrozumiteľné a dostatočné a preto napadnuté rozhodnutie správcu dane potvrdil.

II. Rozsah žaloby a žalobné body

15. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia, ktorým
žalovaný potvrdil prvostupňové rozhodnutie,  ktorým bol žalobcovi podľa § 68 ods. 5 daňového poriadku
vyrubený rozdiel dane v sume 10 642 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2012.

16. Namietal, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, je
nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu bolo
nedostačujúce pre riadne posúdenie veci a skutkový stav, ktorý vzal správny orgán za základ
rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu.

17. Poukázal na to, že správne orgány nespochybnili materiálnu existenciu stavebno-montážnych prác,
ale iba osobu dodávateľa, pričom pochybnosti vznikli v súvislosti s neúspešným predvolaním svedkyne
B. M. a s výpoveďou svedka U. U..

18. Žalobca mal za to, že boli splnené všetky podmienky odpočítania dane podľa § 49 a       § 51 zákona
č. 222/2004 Z.z. a že správcovi dane predložil všetky zákonom požadované náležitosti potrebné pre
odpočítanie dane doplniac, že ohľadom dodaných služieb predložil aj fotografie z jednotlivých stavieb a
správcu dane vyzval na osobnú účasť pri vykonaných prácach. Uviedol, že spoluprácu so spoločnosťou
dodávateľa preukazoval výpoveďou svedka U., ktorú správca dane nezohľadnil napriek tomu, že tento
potvrdil zabezpečenie osôb na kopáčske a prípravné práce a pomenoval objekty, na ktorých sa práce
vykonávali.

19. Ďalej namietal, že počas výkonu kontroly mu neboli oznámené pochybnosti správcu dane doplniac,
že síce výzvou zo dňa 29.05.2015 ho správca dane vyzval na vysvetlenie nejasnosti ohľadom faktúr,
avšak na jeho žiadosť o oznámenie, ktoré konkrétne pochybnosti a zistené skutočnosti ho viedli k
prijatému záveru, však nereagoval. Z uvedeného dôvodu mal za to, že mu správca dane svojim



postupom odoprel základné právo garantované daňovým poriadkom a článkom 47 ods. 3 Ústavy
Slovenskej republiky a následne uzavrel, že protokol z daňovej kontroly, ktorý neobsahuje vyjadrenie
kontrolovaného daňového subjektu podľa § 45 ods. 1 písm. f) daňového poriadku, nebol vypracovaný v
súlade so zákonom a preto ani nezastali účinky, ktoré zákon s jeho doručením spája.

20. Ďalej tvrdil, že správca dane v rozpore s § 24 ods. 2 daňového poriadku zaťažil svoju činnosť
pri výkone správy daní neodbornosťou, keď nevykonal dostatočné zistenia odôvodňujúce záver o
neoprávnenom uplatnení odpočítania dane a naviac sa v rozhodnutí nevysporiadal so všetkými jeho
návrhmi a námietkami uvedenými vo vyjadrení k protokolu. Mal tiež za to, že správca dane súčasne
pochybil, keď dôkazné bremeno vyplývajúce z § 24 daňového poriadku ponechal iba na daňovom
subjekte a to s poukazom na rozhodnutia Európskeho súdneho dvora O.Ltd. (C-354/03, F.E.Ltd
(C-353/03), B.H.S. Ltd (C-484/03) a K. (C-439/04).

21. Poukázal na to, že správca dane v žiadnom z dokumentov vydaných v rámci kontroly neuviedol,
na základe akého podkladu bola kontrola vykonaná, preto mal  pochybnosti o jej vykonaní v súlade so
zákonom dodajúc, že z uvedeného dôvodu je celé konanie zaťažené vadou nezákonnosti. Tiež mal za
to, že v rozpore so zákonom boli v jeho prípade k jednému protokolu, ktorý bol základom pre vyrubovacie
konanie, vydané viaceré rozhodnutia dôvodiac  odkazom na ustanovenie § 68, v ktorom sa v súvislosti
s vydaním rozhodnutia používa jednotné číslo a možnosť vydania viacerých rozhodnutí konkrétne a
jednoznačne toto ustanovenie neupravuje. S poukazom na uvedené mal za to, že správca dane porušil
základné zásady daňového konania - zásadu právnej istoty, zásadu proporcionality a zásadu daňovej
neutrality tým, že mu ako účastníkovi daňového konania neumožnil včas sa vyjadrovať k zisteným
skutočnostiam a vyvrátiť tak pochybnosti, pričom žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí s takýmto
postupom stotožnil, avšak argumenty na podporu svojich tvrdení neuviedol.

22. Žalobca súčasne podľa § 182 ods. 1 písm. g) Správneho súdneho poriadku požiadal o nariadenie
pojednávania.

III. Vyjadrenie žalovaného, replika žalobcu, duplika žalovaného

23. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení navrhol žalobu zamietnuť. Poukázal na to, že žalobca si
v preverovanom zdaňovacom období uplatnil odpočítanie dane z faktúry č. 41/2012 zo dňa 31.03.2012
s dátumom dodania 31.03.2012 - fakturácia stavebno-montážnych prác pri pokládke kanalizácie,
vodovodu a plynovodu na stavbe Business Park Senec, hala C v dohodnutej cene, základ dane 37
500 eur, DPH 20 % 7 500 eur (ďalej len ako „sporná faktúra“) od spoločnosti ATFO Staving, s.r.o.
(spoločnosť zanikla v dôsledku zlúčenia, od 25.05.2016 je právnym nástupcom KIVOX s.r.o., 922 31
Ratnovce 125, ktorá zanikla v dôsledku zlúčenia, odo dňa 08.09.2017 je právnym nástupcom spoločnosť
CINEMA NOVÉ MESTO, s.r.o.), pričom preverovaním správcom dane nebol preukázaný vznik práva na
odpočítanie dane na základe spornej faktúry od deklarovaného dodávateľa ATFO Staving, s.r.o., pretože
na základe vykonaného dokazovania nebolo preukázané, že sporné plnenie bolo dodané dodávateľom
uvedeným na spornej faktúre, t.j. spoločnosťou ATFO Staving, s.r.o.

24. Poukázal na to, že spoločnosť ATFO Staving, s. r. o. je nekontaktná, posledné daňové priznanie k
DPH podala za zdaňovacie obdobie jún 2011, odvtedy daňové priznania nepodáva, na základe čoho jej
bola zrušená registrácia na DPH z úradnej moci dňom 24.07.2013, na adrese sídla sa nezdržuje, ani sa
tam nenachádza, dlhodobo nespolupracuje a nekomunikuje so správcom dane, písomnosti sa vracajú
späť s poznámkou „adresát neznámy“, sídlo právneho nástupcu - E. XXX, je trvalým bydliskom bývalej
konateľky B. M., ktorá sa na uvedenej adrese taktiež dlhodobo nezdržiava a jej pobyt nie je známy. Z
uvedeného preto vyplýva, že deklarovaný dodávateľ (ATFO Staving, s. r. o.) sporné zdaniteľné obchody
nepriznal v daňovom priznaní a daň neodviedol a z jeho strany neboli správcovi dane predložené
ani žiadne účtovné resp. iné doklady.  Poukázal na to, že prvostupňový orgán viedol dokazovanie
s cieľom vypočutia bývalej konateľky spoločnosti ATFO Staving, s. r. o. p. M., pričom využil všetky
zákonné možnosti, vrátane predvedenia, avšak nepodarilo sa mu s ňou skontaktovať a táto osoba je pre
správcu dane, ako aj zložky policajného zboru, dlhodobo nekontaktná. S poukazom na uvedené uviedol,
že tieto skutočnosti (ohľadom nekontaktnosti a nepredloženia dokladov zo strany spoločnosti ATFO



Staving, s. r. o.) neboli žalobcovi pripísané na ťarchu, avšak bolo na ňom, aby spôsobom vylučujúcim
akékoľvek pochybnosti preukázal, že transakcia sa uskutočnila tak, ako deklaruje sporná faktúra a
preto prvostupňový orgán vyzval žalobcu k predloženiu dôkazov preukazujúcich reálnosť vykonaných
stavebných prác deklarovaným dodávateľom. V súvislosti s výzvou poukázal na to, že žalobca sa
vyjadril v tom zmysle, že zmluvu uzatvárala p. M., pričom uviedol, že sa bude snažiť získať nejaké
dôkazné materiály, príp. zabezpečiť výpoveď konateľky, avšak iné informácie neposkytol, predložil iba
kópie fotodokumentácie, pričom z týchto fotografií na neidentifikovateľnej stavbe nie je jasné, že išlo o
konkrétne práce deklarované spornou faktúrou.

25. Ďalej uviedol, že vo vyrubovacom konaní správca dane vypočul žalobcom navrhnutých svedkov,
s p. M. sa mu však nepodarilo skontaktovať, napriek tomu, že využil všetky zákonné možnosti. V
súvislosti s výpoveďami svedkov poukázal na to, že výpoveď p. U. bez pochybností nepreukázala, že
fakturované plnenie bolo skutočne dodané spoločnosťou ATFO Staving, s. r. o. P. U. mal v rokoch 2012
a 2013 známosti s partiami na kopáčske a prípravné práce, vedel dohodiť pracovníkov a priviesť ich na
stavbu, pričom vo vzťahu k spoločnosti ATFO Staving, s. r. o. uviedol, že s ňou osobný kontakt nemal,
zabezpečoval pre nich ľudí na práce, avšak na meno osoby, ktorá mu v mene tejto spoločnosti zadávala
pokyny, si už nespomenul, konateľa ATFO Staving, s. r. o. osobne nepozná, skonštatoval, že spoločnosť
bola zastupovaná rôznymi osobami (pozn. podľa výpisu z obchodného registra v čase od 20.06.2011
do 24.05.2016 bola jedinou konateľkou spoločnosti ATFO Staving, s. r. o. B. M.), pričom za vykonanú
službu si nechal vyplatiť hotovosť - bez dokladu.

26. Ďalej poukázal na to, že správca dane vypočul aj ďalších žalobcom navrhnutých svedkov p. U. a p. U.,
ktorí boli zamestnancami žalobcu v kontrolovanom zdaňovacom období, ani jeden však nevedel uviesť
názvy spoločností, ktoré pre žalobcu pod ich vedením ako stavbyvedúcich vykonávali práce, a to napriek
skutočnosti, že v predložených čestných vyhláseniach názvy týchto spoločností uvádzajú, pričom z
ich odpovedí vyplynulo, že pomocné výkopové práce vykonávali väčšinou Rómovia. V tejto súvislosti
tiež uviedol, že žalobca predložil čestné prehlásenia týchto svedkov vo svojom vyjadrení k zisteniam
uvedeným v protokole, avšak vzhľadom na rozpory medzi predloženými čestnými prehláseniami a
osobnými výpoveďami týchto svedkov, je ich hodnovernosť nepreukázaná a súčasne poukázal na
rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžf/40/2011, v ktorom je uvedené, že čestné
vyhlásenie nie je možné pokladať za dôkaz pri správe daní.

27. Žalovaný na podporu zákonnosti napadnutého rozhodnutia dôvodil, že žalobca nepredložil
relevantné dôkazy o tom, že spoločnosť ATFO Staving, s. r. o. skutočne dodala fakturované stroje [v
danom prípade však neboli fakturované stroje, ale stavebno-montážne práce pri pokládke kanalizácie,
vodovodu a plynovodu na stavbe Business Park Senec, hala C - poznámka správneho súdu] (nebolo
teda bez pochybností preukázané, že práve tomuto dodávateľovi vznikla daňová povinnosť § 19 zákona
o DPH), čím neuniesol svoje zákonné dôkazné bremeno (§ 24 ods. 1 daňového poriadku).

28. Žalovaný za nepravdivé označil tvrdenie žalobcu, že sa prvostupňový orgán s výpoveďou svedka
U. nevysporiadal a nezohľadnil ju dodajúc, že protokol obsahuje všetky povinné náležitosti a nakoľko
bol v zákonnej lehote doručený osobe oprávnenej konať v mene žalobcu, daňová kontrola bola riadne
ukončená. Vo vzťahu k protokolu skonštatoval, že napriek skutočnosti, že správca dane neoboznámil
žalobcu so všetkými zistenými skutočnosťami pred vydaním protokolu, nejde o také porušenie, ktoré
by spôsobilo nezákonnosť celej daňovej kontroly alebo samotného protokolu a poukázal na to, že
žalobca bol v protokole oboznámený so všetkými vykonanými úkonmi a zistenými skutočnosťami. V tejto
súvislosti tiež uviedol, že žalobca predložil ďalšie návrhy a dôkazy, ktoré prvostupňový orgán vykonal a
vyhodnotil, tieto boli podkladom pre vydanie rozhodnutia doplniac, že zistenia a závery prijaté v protokole
nie sú konečné a môžu byť zmenené dokazovaním vykonaným vo vyrubovacom konaní, pričom do
vydania rozhodnutia vo veci samej môže každý daňový subjekt predkladať a navrhovať dôkazy, ktoré
môžu ovplyvniť výsledok daňovej kontroly - znížiť, ale aj zvýšiť rozdiel zistený daňovou kontrolou.

29. Poukázal na to, že žalobcovi bolo umožnené predkladať dôkazy, s ktorými sa prvostupňový orgán
vo vyrubovacom konaní riadne zaoberal, vykonal predložené dôkazy, vypočul navrhnutých svedkov a
so všetkými ďalšími zistenými skutočnosťami žalobcu opakovane oboznámil. Uviedol, že správca dane
žalobcu výzvou z 8. apríla 2015 (resp. z 26.03.2015) vyzval k predloženiu dôkazov preukazujúcich
jeho tvrdenia, pričom k tejto výzve sa žalobca vyjadril dňa 14. apríla 2015. V súvislosti s výzvou z
29. mája 2015 poukázal na to, že správca dane zaslal žalobcovi ďalšiu výzvu č. 20295338/2015,



ktorou požadoval vyjadrenie a vysvetlenie nejasností týkajúcich sa faktúr vystavených deklarovaným
dodávateľom, pretože mu vznikli pochybnosti o správnosti a pravdivosti údajov v nich uvedených, pričom
žalobca nepredložil také dôkazy, ktoré by odstránili vzniknuté pochybnosti. S poukazom na uvedené
preto žalovaný uzavrel, že tvrdenia o nedostatočnom zistení skutkového stavu nie sú pravdivé doplniac,
že pokiaľ by žalobca disponoval vierohodnými a jednoznačnými dôkazmi vo vzťahu k spornej fakturácii,
mohol, resp. mal tieto dôkazy predložiť aj k odvolaniu.

30. Vo vzťahu k citovaným rozsudkom SDEÚ žalovaný uviedol, že prvostupňový orgán od žalobcu
nepožadoval, aby sledoval, príp. kontroloval obchodno-dodávateľské vzťahy u iných subjektov pred
dodaním služby, ako nesprávne uvádza konštatujúc, že rozsudky ESD C-354/03, C-353/03, C-484/03,
ako aj C-439/04 sú na daný prípad neaplikovateľné, čo je uvedené aj v napadnutom rozhodnutí.

31. Žalovaný ďalej poukázal na to, že v danom prípade daňová kontrola bola začatá v zmysle
oznámenia o daňovej kontrole zo dňa 22.07.2014 podľa § 46 ods. 1 daňového poriadku, ktoré
nemusí obsahovať skutočnosti namietané žalobcom (dôvod začatia kontroly), a že prvostupňový orgán
postupoval procesne správne, keď na základe jedného protokolu vo vyrubovacom konaní vydal viacero
samostatných rozhodnutí za rôzne zdaňovacie obdobia. Žalovaný záverom označil tvrdenia žalobcu za
nepresvedčivé, s tým, že neuviedol také dôkazy a argumenty, ktoré by boli schopné vyvrátiť závery, na
základe ktorých bolo vydané žalované rozhodnutie. Žalovaný nepožiadal o nariadenie pojednávania.

32. Žalobca v replike poukázal na to, že v rámci daňovej kontroly si splnil všetky svoje povinnosti,
predložil všetky dôkazy a správcu dane upozornil na dôkazy, ktoré má k dispozícii a musia mu byť známe
z jeho činnosti. Uviedol ďalej, že účelové ignorovanie týchto faktov zamestnancami vykonávajúcimi
daňovú kontrolu má za následok porušenie zásady voľného hodnotenia dôkazov s tým, že správca dane
vychádzal z nesprávneho výkladu ustanovení § 24 ods. 1 a § 45 ods. 2 písm. d) a písm. e) daňového
poriadku, ktoré nepredstavujú absolútne dôkazné bremeno daňových subjektov, ale iba vymedzujú
rozsah ich dôkaznej povinnosti. V tejto súvislosti žalobca poukázal na rozsudky Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 6 Sžf/10/2012, sp. zn. 3Sžf/1/2011, sp. zn. 3Sžf/1/2010 a rozsudky SDEÚ v
spojených veciach C-354/03, C-355/03 a C-484/03 Optigen, ako aj na rozsudok NS ČR 5 Afs/15/2010,
v zmysle ktorých skutočnosť, či daňový subjekt vedel alebo mohol vedieť, že sa prijatím plnenia bude
podieľať na plnení, ktoré je spojené s daňovým únikom, je dôkazným bremenom správcu dane, pričom
nepostačuje, aby tento len tvrdil existenciu určitých skutočností, ale musí ich existenciu aj preukázať.
V tejto súvislosti zastal názor, že o nekompetentnosti správcu dane v tomto prípade svedčí aj to, že
jeho podvodné konanie nielenže nepreukázal, ale ani ho nespomenul. Zopakoval, že spoluprácu s
dodávateľom ATFO Staving, s.r.o. preukazoval počas vyrubovacieho konania okrem iného aj svedeckou
výpoveďou - U. U., ktorý zabezpečoval sprostredkovanie jednotlivých osôb na realizáciu prác tak, ako
uviedol vo svojej svedeckej výpovedi s tým, že svedok potvrdil spoluprácu so spoločnosťou ATFO
Staving, s.r.o., kedy popísal spôsob svojej spolupráce s uvedenou spoločnosťou. Záverom poukázal na
to, že z postupu správcu je zrejmé, že tento konal v rozpore so zásadou úzkej súčinnosti pri správe daní,
čím mu odoprel možnosť predkladať dôkazy v priebehu daňovej kontroly a vyjadrovať sa k zisteným
skutočnostiam. V ostatnom sa v celom rozsahu pridŕžal argumentov uvedených v podanej správnej
žalobe.

33. Žalovaný v duplike zotrval v plnom rozsahu na svojich vyjadreniach. Vo vzťahu k rozloženiu
dôkazného bremena poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžf/63/2015,
v ktorom najvyšší súd judikoval, že uskutočňovanie zdaniteľných plnení je ekonomická činnosť plne
pod kontrolou daňového subjektu. To konkrétne znamená, že daňový subjekt ako platiteľ dane má
možnosť si obstarať dostatočný počet dôkazov, ktoré zabezpečia preukázateľnosť uskutočneného
zdaniteľného plnenia správcovi dane, ktorý následne preveruje skutočnosti rozhodujúce pre určenie
dane doplniac, že odpočítanie dane nenastáva ex lege, ale je právom platiteľa (pojem „môže“ § 49
ods. 2 zákona o DPH), ktoré právo je spojené s dôkaznou povinnosťou platiteľa dane, pričom prenos
dôkaznej povinnosti z daňového subjektu na správcu dane je výnimkou, ktorá je ustaľovaná judikatúrou
vnútroštátnych súdov na základe judikatúry ESD. Preto s poukazom na citovaný rozsudok Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky mal za to, že bolo povinnosťou žalobcu preukázať, že fakturovaný tovar
bol skutočne dodaný spoločnosťou ATFO Staving, s.r.o., tak ako to deklaroval predloženou spornou
faktúrou, avšak žalobca si túto povinnosť nesplnil a sám neuniesol dôkazné bremeno, ako je stanovené
daňovým poriadkom a rozsudkami Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Ďalej k argumentom žalobcu
týkajúcim sa neutrality dane žalovaný poukázal na rozsudok SDEÚ C-342/87 vo veci Genius Holding, v



ktorom je stanovené, že právo na odpočítanie dane možno uplatniť len vo vzťahu k skutočne splatným
daniam, t.j. k daniam zodpovedajúcim plneniu podliehajúcemu DPH a nárok na odpočítanie dane
nemožno uplatniť, pokiaľ ide o daň, ktorá nezodpovedaná určitému plneniu. Žalovaný ďalej poukázal
na to, že v preverovanom prípade neboli splnené podmienky pre uplatnenie práva na odpočítanie
dane, ktoré sú stanovené smernicou o DPH a zákonom o DPH, a preto nie je podstatné, či nesplnenie
podmienok bolo zapríčinené podvodným konaním alebo nie zdôrazniac, že nebolo preukázané dodanie
tovaru dodávateľom uvedeným na spornej faktúre, t.j. ide o priamy obchodný vzťah medzi žalobcom a
dodávateľom a preto nie je možné, aby žalobca o týchto skutočnostiach nevedel.

IV.  Relevantná právna úprava

34.Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov
(ďalej len „SSP“) správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

35.Podľa § 1 ods. 1 daňového poriadku tento zákon upravuje správu daní, práva a povinnosti daňových
subjektov a iných osôb, ktoré im vzniknú v súvislosti so správou daní.

36.Podľa § 3 ods. 1 daňového poriadku pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných
právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom
chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

37.Podľa § 3 ods. 2 daňového poriadku správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s
daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach,
ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom
správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky,
ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

38.Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe
daní vyšlo najavo.

39.Podľa § 3 ods. 6 daňového poriadku,  pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa
berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie,
vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti
uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú
realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého
daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.

40.Podľa § 3 ods. 7 daňového poriadku daňové subjekty majú pri správe daní rovnaké práva a povinnosti.

41. Podľa § 24 ods. 1 písm. a) až c) daňového poriadku daňový subjekt preukazuje

a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je     povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo
daňového konania,
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.



42. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti
nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi
daňových subjektov.

43. Podľa § 44 ods. 1 daňového poriadku daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje
skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov.
Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.

44.  Podľa § 46 ods. 1 daňového poriadku daňová kontrola začína dňom určeným v oznámení správcu
dane o daňovej kontrole. Oznámenie o daňovej kontrole musí obsahovať deň začatia daňovej kontroly,
miesto výkonu daňovej kontroly, druh kontrolovanej dane a kontrolované zdaňovacie obdobie alebo
kontrolované účtovné obdobie. Správca dane v oznámení určí aj lehotu na predloženie všetkých
dokladov potrebných na vykonanie daňovej kontroly s poučením o následkoch ich nepredloženia. Ak
z dôvodu na strane daňového subjektu nemožno daňovú kontrolu začať v deň uvedený v oznámení
o daňovej kontrole, je povinný túto skutočnosť oznámiť správcovi dane do ôsmich dní od doručenia
oznámenia a dohodnúť s ním nový termín začatia, daňová kontrola však nesmie začať neskôr ako 40
dní od doručenia oznámenia o výkone daňovej kontroly.

45. Podľa § 46 ods. 3 daňového poriadku správca dane je oprávnený začať daňovú kontrolu aj bez
oznámenia podľa odseku 1, ak to ustanovuje osobitný predpis, alebo ak o vykonanie daňovej kontroly
požiadajú orgány činné v trestnom konaní alebo ak je dôvodné podozrenie, že účtovné alebo iné
doklady budú pozmenené, znehodnotené alebo zničené. V týchto prípadoch v deň začatia daňovej
kontroly zamestnanec správcu dane spíše zápisnicu o začatí daňovej kontroly; v zápisnici o začatí
daňovej kontroly musí byť uvedený deň začatia daňovej kontroly, miesto vykonávania daňovej kontroly,
dôvod začatia daňovej kontroly, predmet daňovej kontroly a kontrolované zdaňovacie obdobie alebo
kontrolované účtovné obdobie.

46. Podľa § 46 ods. 4 daňového poriadku ak správca dane v priebehu daňovej kontroly zistí skutočnosti
odôvodňujúce vykonanie daňovej kontroly aj iného zdaňovacieho obdobia alebo účtovného obdobia
alebo inej dane, ktoré neboli uvedené v zápisnici o začatí daňovej kontroly alebo v oznámení o daňovej
kontrole, správca dane je oprávnený rozšíriť výkon daňovej kontroly aj o iné zdaňovacie obdobie alebo
účtovné obdobie alebo o inú daň; túto skutočnosť je správca dane povinný písomne oznámiť bez
zbytočného odkladu kontrolovanému daňovému subjektu.

47. Podľa § 46 ods. 5 daňového poriadku ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti
dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených,
oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim
vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť
údajov riadne preukázal.

48. Podľa § 46 ods. 8 daňového poriadku zamestnanec správcu dane z daňovej kontroly vyhotoví
protokol, ktorý obsahuje výsledok daňovej kontroly vrátane vyhodnotenia dôkazov; protokol sa
nevyhotovuje, ak je daňová kontrola ukončená podľa odseku 9 písm. b) a c). Ak sa daňovou kontrolou
zistil rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov zaplatiť alebo
vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov, zašle správca dane spolu s
protokolom kontrolovanému daňovému subjektu aj výzvu na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v
protokole, ak tento zákon neustanovuje inak. Vo výzve správca dane určí lehotu, nie kratšiu ako 15
pracovných dní od jej doručenia, v ktorej sa má kontrolovaný daňový subjekt vyjadriť k zisteniam
uvedeným v protokole a označiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu
daňovej kontroly. Ak je to možné, daňový subjekt predloží aj listinné dôkazy. Zmeškanie lehoty nemožno
odpustiť. Ak sa daňovou kontrolou rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa



osobitných predpisov zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov
nezistí, výzva na vyjadrenie k protokolu sa nezasiela. Rovnako sa výzva nezašle, ak daňový subjekt
neumožní vykonanie daňovej kontroly, v dôsledku čoho mu zanikne nárok na vrátenie nadmerného
odpočtu podľa osobitného predpisu.

49. Podľa § 46 ods. 9 písm. a) daňového poriadku daňová kontrola je ukončená dňom doručenia
protokolu podľa odseku 8.

50. Podľa § 47 daňového poriadku protokol musí obsahovať

a) názov a sídlo správcu dane,
b) číslo konania,
c) meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu kontrolovaného daňového subjektu alebo obchodné
meno a sídlo kontrolovaného daňového subjektu, identifikačné číslo organizácie a identifikačné číslo
kontrolovaného daňového subjektu pridelené pri registrácii, alebo rodné číslo, ak fyzická osoba nemá
povinnosť registrácie podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu alebo nemá povinnosť evidencie
podľa osobitného predpisu,
d) predmet daňovej kontroly a kontrolované zdaňovacie obdobie alebo kontrolované účtovné obdobie,
e) meno a priezvisko zamestnanca správcu dane, ktorý vykonával daňovú kontrolu,
f) miesto vykonania daňovej kontroly a dátum začatia daňovej kontroly,
g) súpis kontrolovaných dokladov,
h) preukázané kontrolné zistenia a vyhodnotenie dôkazov,
i) vyjadrenia kontrolovaného daňového subjektu podľa § 45 ods. 1 písm. f),
j) dátum vypracovania protokolu,
k) vlastnoručný podpis alebo zaručený elektronický podpis zamestnanca správcu dane, ktorý vyhotovil
protokol.

51.Podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona o DPH predmetom dane je dodanie tovaru za protihodnotu v
tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby.

52.Podľa § 19 ods. 1 vety prvej a druhej zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru.
Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník.

53.Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v
deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

54.Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň
z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3
a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov
a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

55.Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť,
ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

V. Konanie na správnom súde

56.Správny súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a administratívneho spisu
žalovaného orgánu verejnej správy a orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, preskúmal napadnuté
rozhodnutie, ako aj priebeh administratívneho konania predchádzajúcemu jeho vydaniu, pričom



postupom podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP,  nariadil na prejednenie veci samej pojednávanie na deň
18. októbra 2018, ktorého sa účastníci konania nezúčastnili a dospel k záveru, že správna žaloba je
nedôvodná.

57.Správny súd konal v neprítomnosti účastníkov konania podľa § 114 SSP, keď riadne predvolaní
účastníci konania (§ 108 ods. 2 SSP)  svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnili.

58.Vychádzajúc z uplatnených žalobných bodov, správny súd prioritne skúmal námietky majúce
procesnú povahu, konkrétne posudzoval, či daňová kontrola bola začatá v súlade s daňovým poriadkom,
ďalej či v rámci daňovej kontroly a následného vyrubovacieho konania boli dodržané práva daňového
subjektu a či vydaný protokol obsahuje zákonnom stanovené náležitosti a následne, aký vplyv by malo
zistené procesné pochybenie na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

59.Žalobca v súvislosti so začatím daňovej kontroly namieta, že správca dane v žiadnom z dokumentov
vydaných v rámci daňovej kontroly neuvádza, na základe akého podkladu bola daňová kontrola
vykonaná, pričom táto bola vykonaná na základe podnetu orgánov činných v trestnom konaní. Uvedenú
námietku správny súd vyhodnotil za bezpredmetnú a to s poukazom na dôvody uvedené v bode 60
rozsudku.

60.Z obsahu administratívneho spisu má správny súd preukázané, že daňová kontrola bola začatá v
súlade s ustanovením § 46 ods. 1 daňového poriadku na základe oznámenia o daňovej kontrole č.
9212401/5/3573140/2014/Vajd z 22. júla 2014, z obsahu ktorého vyplýva, že daňová kontrola sa týka
dane z pridanej hodnoty za obdobie január - december 2012 a január - december 2013 u daňového
subjektu Jozef Ryšavý, R-mont, DIČ : 1020290293, IČ DPH : SK 1020290293, 376, Prietrž, pričom
daňová kontrola sa mala začať dňa 12.08.2014 v priestoroch Daňového úradu Trnava, pobočka Senica.
Oznámenie o daňovej kontrole prevzal splnomocnený zástupca žalobcu dňa 23. júla 2014. Rovnako je
preukázané, že podaním doručeným správcovi dane dňa 7. júla 2014 Okresné riaditeľstvo PZ v Senici,
odbor kriminálnej polície, operatívne oddelenie požiadalo o vykonanie daňovej kontroly u žalobcu.
Vychádzajúc z ustanovenia § 46 ods. 1 a 3 daňového poriadku, ktoré sú pre daný prípad relevantné,
správny súd uvádza, že daňový poriadok neukladá správcovi dane povinnosť, v prípade požiadania
orgánov činných v trestnom konaní o vykonanie daňovej kontroly, začať daňovú kontrolu výlučne podľa
§ 46 ods. 3 daňového poriadku, t.j. na základe zápisnice o začatí daňovej kontroly. To znamená, že
správca dane bol oprávnený začať daňovú kontrolu na základe oznámenia podľa § 46 ods. 1 daňového
poriadku. Porovnajúc obsahové náležitosti oznámenia o daňovej kontrole podľa § 46 ods. 1 daňového
poriadku a zápisnice o začatí daňovej kontroly podľa § 46 ods. 3 daňového poriadku správny súd uvádza,
že medzi obsahové náležitosti oznámenia o daňovej kontrole nepatrí dôvod začatia daňovej kontroly.
Preto správca dane nepochybil, keď v oznámení o daňovej kontrole neuviedol skutočnosť, že Okresné
riaditeľstvo PZ v Senici požiadalo o vykonanie daňovej kontroly. S poukazom na uvedené má správny
súd za to, že oznámenie o začatí daňovej kontroly obsahuje všetky zákonné náležitosti podľa § 46 ods.
1 daňového poriadku.

61.Správny súd ďalej posudzoval dôvodnosť námietky, ktorou žalobca poukazoval na to, že mu
počas daňovej kontroly neboli oznámené pochybnosti správcu dane, resp. nekonkrétnosť výzvy č.
20295338/2015 z 29. mája 2015, na ktorú reagoval podaním zo dňa 19. júna 2015. Z obsahu
administratívneho spisu je preukázané, že správca dane na základe predložených dokladov k daňovej
kontrole a odpovede Daňového úradu Bratislava, ktorou je preukázaná nekontaktnosť spoločnosti ATFO
Staving, s.r.o. vyzval žalobcu na predloženie dôkazov podľa § 45 ods. 2 písm. e) daňového poriadku,
pričom výzva č. 221792/2015 z 8. apríla 2015 presne špecifikovala, aké konkrétne dôkazy má žalobca
predložiť. Výzvu prevzal splnomocnený zástupca žalobcu dňa 9. apríla 2015. Následne sa dňa 14. apríla
2015 za účasti splnomocneného zástupcu žalobcu a žalobcu konalo ústne pojednávanie, predmetom
ktorého bolo prejednanie dôkazov na základe výzvy z 8. apríla 2015. Z obsahu zápisnice vyplýva,
že otázky správcu dane boli zamerané, okrem iného aj na stavebné práce (dopyty sa týkali aj iných
dodávateľov žalobcu, avšak vo vzťahu k nim žalobca nezákonnosť napadnutého rozhodnutia nenamieta



- poznámka správneho súdu), ktoré mali byť na základe faktúry č. 41/2012 zo dňa 31.03.2012, dátum
dodania služby dňa 31.03.2012, vykonané dodávateľom žalobcu spoločnosťou ATFO Staving, s.r.o.,
pričom na otázku správcu dane, kto, kedy, kde a kým boli vykonané stavebné práce, kto konal za
daňový subjekt (žalobcu) a konkrétne zúčastnené osoby na predmetných obchodoch žalobca uviedol,
že zmluvu uzatvárala p. M., nevedel či dodávateľ mal svojich zamestnancov, jednal s nimi osobne a
za faktúry platil v hotovosti. Súčasne žalobca dodal, že sa bude snažiť získať dôkazné materiály, resp.
výpoveď konateľky tejto spoločnosti. Na ústnom pojednávaní žalobca predložil správcovi dane rámcovú
zmluvu o dielo zo dňa 20.02.2012 uzatvorenú medzi žalobcom a spoločnosťou ATFO Staving, s.r.o. a
fotografie. Následne správca dane výzvou č. 20295338/2015 z 29. mája 2015  vydanou podľa § 46 ods.
5 daňového poriadku vyzval žalobcu, aby v lehote 8 dní odo dňa doručenia výzvy vyjadril a vysvetlil
nejasnosti týkajúce sa vystavených faktúr, medzi ktorými bola aj faktúra vystavená daňovým subjektom
ATFO Staving, s.r.o. a to z dôvodu, že správcovi dane vznikli pochybnosti o správnosti a pravdivosti
údajov v nich uvedených. Je pravdou, že správca dane v predmetnej výzve neoznámil žalobcovi
konkrétne pochybnosti vo vzťahu k dodávateľovi stavebných prác, resp. konkrétne mu neoznámil, že má
pochybnosti o tom, že fakturované stavebné práce boli skutočne uskutočnené dodávateľom uvedeným
na spornej faktúre - spoločnosťou ATFO Staving, s.r.o. a na podanie žalobcu o uvedenie konkrétnych
pochybnosti vôbec nereagoval. Správny súd v tejto súvislosti zastáva názor, že správca dane mal s
poukazom na ustanovenie   § 46 ods. 5 daňového poriadku konkrétne oznámiť žalobcovi, že v súvislosti
s predloženými dokladmi má pochybnosti o tom, že deklarované služby boli reálne uskutočnené
dodávateľom uvedeným na spornej faktúre a to najmä s poukazom na informácie poskytnuté správcovi
dane Daňovým úradom Bratislava. Oboznámením žalobcu o zistených skutočnostiach a pochybnostiach
na ústnom pojednávaní konanom dňa 14.04.2015 by bola, podľa názoru správneho súdu, naplnená
zákonná požiadavka ustanovená v § 46 ods. 5 daňového poriadku, avšak zo zápisnice z ústneho
pojednávania nevyplýva, že by správca dane žalobcu o týchto skutočnostiach informoval. Samotné
pochybnosti správcu dane síce nepriamo vyplývajú z priebehu ústneho pojednávania konaného dňa
14.04.2015, avšak na účely výzvy podľa § 46 ods. 5 daňového poriadku to nie je dostatočné. Preto
správny súd zastáva názor, že správca dane nekonal v súlade s § 46 ods. 5 daňového poriadku,
ktorá skutočnosť by mohla mať za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Správny súd však
posudzoval uvedenú vadu v nadväznosti na postup správcu dane v rámci vyrubovacieho konania a
jeho výsledkov zohľadniac ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, v zmysle ktorej
sa rozhodnutie nezrušuje preto, aby sa zopakoval proces a odstránili sa formálne vady, ktoré nemôžu
privodiť vecne iné či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka konania (k tomu pozri bližšie R 122/2003).

62.Správny súd mal z administratívneho spisu preukázané, že protokol bol žalobcovi doručený spolu s
výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole dňa 9. júla 2015. V protokole správca dane
nepriznanie práva na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry č. 41/2012 vystavenej spoločnosťou
ATFO Staving, s.r.o. odôvodnil tým, že skúmal nielen predložené daňové doklady, ale aj reálnosť
zdaniteľných plnení, pričom dospel k záveru, že predložené faktúry sú nevierohodné a dostatočným
spôsobom nepreukazujú nárok na odpočítanie dane v zmysle § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z.,
pričom uzavrel, že uplatnením práva na odpočítanie dane prišlo k porušeniu § 51 ods. 1 písm. a)
v nadväznosti na § 49 ods. 2 písm. a) zákona č. 22/2004 Z. z.  Správca dane teda spochybnil, že
deklarované služby boli realizované dodávateľmi uvedenými na predložených faktúrach. Žalobca sa
k protokolu písomne vyjadril namietajúc, že nemal možnosť sa v priebehu daňovej kontroly vyjadriť
k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia a rovnako navrhnúť, aby súčasťou protokolu boli
vyjadrenia k nim.  Súčasne navrhol vykonať riadne dokazovanie predvolaním konateľa spoločnosti
ATFO Staving, s.r.o., prípadne aj stavbyvedúceho, ktorý koordinoval práce na stavbe, preberal jednotlivé
čiastkové práce vykonané od dodávateľov a osobne rokoval s dodávateľmi o priebehu vykonaných prác.
Prílohou vyjadrenia boli aj čestné prehlásenia stavbyvedúcich U. U. a G. U., ktorí čestne prehlásili, že ako
zamestnanci žalobcu v pozícii stavbyvedúceho spolupracovali okrem iného aj so spoločnosťou ATFO
Staving, s.r.o. a môžu potvrdiť, že táto spoločnosť v období kalendárneho roka 2012 a 2013 poskytovala
pánovi Jozefovi Ryšavému stavebné práce, zemné a výkopové práce, montážne a kanalizačné práce
a ďalšie pomocné práce na stavbách, na ktorých vykonávali pozíciu stavbyvedúceho dodajúc, že tieto
skutočnosti sú ochotní potvrdiť svedeckou výpoveďou.

63.Na základe návrhov na doplnenie dokazovania správca dane v rámci vyrubovacieho konania
začatého dňa 10. júla 2015 (§ 68 ods. 1 daňového poriadku) vypočul dňa 6. novembra 2015 za



prítomnosti žalobcu svedkov G. U. a U. U., pričom pokiaľ ide o výsluch konateľky spoločnosti ATFO
Staving, s.r.o. je obsahom administratívneho spisu preukázané, že jej prítomnosť nebolo možné
zabezpečiť a to ani prostredníctvom žiadosti o predvedenie z 19. novembra 2015.  Zo správy Obvodného
oddelenie PZ v Piešťanoch z 9. decembra 2015 vyplýva, že B. M. sa na adrese E. XXX dlhodobo
nezdržiava, pričom sa mala zdržiavať na adrese R. N., V. v bunkových obydliach, kde býva rómska
komunita, správca uvedeného objektu p. U. však uviedol, že menovaná tu nikdy nebývala a mala bývať
v dome, na V. v P., avšak bolo zistené, že menovaná tam nebýva od júna 2011 a mala sa zdržiavať
niekde v M. u svojho manžela L. M., ktorý mal opravovať dom, avšak presnú adresu nezistili.

64.Dňa 3. februára 2016 sa konalo ústne pojednávanie za účelom prejednania vyjadrenia k protokolu
podaného dňa 24.07.2015 a oboznámenia daňového subjektu s výsledkami ďalšieho šetrenia, ktoré bolo
navrhnuté daňovým subjektom vo vyrubovacom konaní. Z obsahu zápisnice z ústneho pojednávania
vyplýva, že žalobca bol oboznámený so zistenými skutočnosťami vo vzťahu k spoločnosti ATFO Staving,
s.r.o., pričom na dotaz správcu dane, aby sa konkrétne vyjadril s kým jednal, kde skutočne spoločnosť
ATFO Staving, s.r.o. vykonávala práce, kto preberal vykonané práce od uvedenej spoločnosti a akým
spôsobom boli vykonávané úhrady uviedol, že sa pridržiava záverov uvedených vo vyjadrení a je ochotný
relevantne preukázať dodanie prác vykonávaných spoločnosťou AFTO Staving, s.r.o.

65.Následne správca dane v zmysle § 68 ods. 3 daňového poriadku určil deň prerokovania
pripomienok a dôkazov predložených k protokolu na deň 28.06.2016. Z úradného záznamu zo dňa
16.06.2016 vyplýva, že splnomocnený zástupca žalobcu sa správcovi dane telefonicky ospravedlnil,
pričom nový termín prerokovania pripomienok bol dohodnutý na deň 11.07.2016, v ktorý sa ústne
pojednávanie aj uskutočnilo. Zo zápisnice je preukázané, že žalobca bol správcom dane oboznámený,
že spoločnosť ATFO Staving, s.r.o. nepriznala zdaniteľné plnenia uskutočnené pre žalobcu, táto
spoločnosť je nekontaktná, nevykazuje známky reálne fungujúcej obchodnej spoločnosti, pričom žalobca
nepredložil žiadne dôkazy o tom, že deklarované služby vykonávala spoločnosť ATFO Staving, s.r.o.
K uvedenému žalobca uviedol, že do 10. augusta 2016 doloží dôkazy na odstránenie pochybností
správcu dane v súvislosti s vykonanou daňovou kontrolou DPH za zdaňovacie obdobia 1/2012-12/2012
a 1/2013-12/2013. Následne dňa 10.08.2016 žalobca požiadal o predĺženie lehoty do 15.08.2016. Dňa
15.08.2016 sa uskutočnilo ústne pojednávanie, predmetom ktorého bolo oboznámenie sa s výsledkami
vyrubovacieho konania, pričom žalobca opätovne uviedol, že predloží osobu svedka, ktorá zastupovala
spoločnosť ATFO Staving, s.r.o. a táto potvrdí obchodno-dodávateľské vzťahy. Dňa 8. septembra 2016
telefonoval správcovi dane splnomocnený zástupca daňového subjektu a uviedol, že 26.09.2016 sa
dostaví na Daňový úrad Trnava, pobočka Senica spolu s p. P. T., ktorý mal obchodno-dodávateľské
vzťahy so spoločnosťou ATFO Staving, s.r.o. Dňa 23.09.2016 sa splnomocnený zástupca ospravedlnil z
účasti na výsluchu a to z dôvodu, že svedok p. P. T. mal byť odcestovaný do zahraničia. Dňa 3. novembra
2016 sa konalo ústne pojednávanie, predmetom ktorého bolo prejednanie výsledkov dokazovania vo
vyrubovacom konaní a dohodnutie nového termínu pre účely vypočutia svedka v prípade spísania
poslednej zápisnice pred vydaním rozhodnutia. Termín bol dohodnutý na 29.11.2016. Dňa 17.01.2017
splnomocnený zástupca daňového subjektu v telefonickom rozhovore oznámil správcovi dane, že dňa
31.01.2017 sa dostaví k správcovi dane svedok k výpovedi v súvislosti s daňovou kontrolou DPH.
Výsluch svedka U. U. sa uskutočnil dňa 31.01.2017 a následne dňa 16.05.2017 sa konalo ústne
pojednávanie, pričom zápisnica bola správcom dane označená ako posledná (§ 68 ods. 3 daňového
poriadku). Na ústnom pojednávaní daňový subjekt k zisteniam správcu dane uviedol, že má za to, že
dostatočne uniesol dôkazné bremeno podľa § 24 daňového poriadku a splnil všetky zákonom stanovené
podmienky pre uplatnenie odpočítania DPH v zmysle § 49 - 51 zákona č. 222/2004 Z. z. a preto nesúhlasí
so závermi správcu dane. Dňa 29. mája 2017 bolo vydané prvostupňové rozhodnutie, proti ktorému
podal žalobca odvolanie.

66.Z podrobného opisu priebehu vyrubovacieho konania (body 61 až 65 rozsudku) je preukázané, že
pochybenie správcu dane v podobe neoznámenia žalobcu o konkrétnych pochybnostiach vo výzve
zo dňa 29.05.2015 a následným nereagovaním na žiadosť žalobcu zo dňa 19.06.2015 bolo zhojené
samotným priebehom vyrubovacieho konania, keď správca dane vykonal všetky žalobcom navrhnuté
dôkazy, pričom nemožnosť predvolania konateľky spoločnosti ATFO Staving, s.r.o. nie je možné pripísať
na ťarchu správcu dane, nakoľko tento využil všetky zákonné možnosti na to, aby zabezpečil prítomnosť



tejto osoby na výsluchu. Správny súd zdôrazňuje, že vyrubovacie konanie trvalo od 10. júla 2015 až
do 29. mája 2017, kedy bolo vydané rozhodnutie správcu dane, pričom v rámci jeho priebehu správca
dane poskytol daňovému subjektu niekoľko krát príležitosť  dostatočne preukázať, že spoločnosť
ATFO Staving, s.r.o. skutočne deklarované práce vykonala. Práve postup správcu dane v priebehu
vyrubovacieho konania spôsobil, že jeho pochybenie v priebehu daňovej kontroly nemôže byť samo o
sebe dôvodom na zrušenie napadnutého rozhodnutia.

67.S poukazom na priebeh a výsledky vyrubovacieho konania neprichádza do úvahy ako dôvod zrušenia
napadnutého rozhodnutia ani nesprávnosť konštatovania správcu dane v protokole, že  žalobca sa na
základe výzvy zo dňa 29. mája 2015 sa k správcovi dane nedostavil, keď predmetná výzva skutočne
predvolanie neobsahovala.

68.Správny súd rovnako za dôvodný nevzhliadol ani ďalší namietaný nedostatok týkajúci sa obsahu
protokolu, konkrétne, že protokol neobsahuje vyjadrenie daňového subjektu podľa   § 45 ods. 1 písm. f)
daňového poriadku a preto nemal byť vypracovaný v súlade so zákonom. Ustanovenie § 45 ods. 1 písm.
f) daňového poriadku priznáva kontrolovanému daňovému subjektu právo navrhnúť správcovi dane, aby
jeho vyjadrenia k zisteným nedostatkom boli uvedené v protokole, pričom pokiaľ daňový subjekt toto
právo nevyužije, tak ako v danom prípade, ktorá skutočnosť je preukázaná obsahom administratívneho
spisu, tak v protokole je vo vzťahu k obsahovej náležitosti podľa § 47 písm. i) daňového poriadku
správne uvedené, že kontrolovaný daňový subjekt nenavrhol, aby jeho vyjadrenie bolo uvedené v
protokole. Vo vzťahu k poučovacej povinnosti správcu dane, ktorá mu vyplýva z ustanovenia § 3 ods.
2 daňového poriadku, správny súd uvádza, že z oznámenia o výkone daňovej kontroly z 22. júla 2014
má preukázané, že žalobca bol o svojich procesných právach a povinnostiach poučený odkazom na §
45 daňového poriadku.

69.Z obsahu správnej žaloby vyplýva, že zásadnou spornou otázkou medzi účastníkmi konania  bolo
posúdenie miery zaťaženia žalobcu dôkazným bremenom vyplývajúcim z § 24 ods. 1 daňového
poriadku, konkrétne, či nedošlo k neprimeranému prenosu dôkazného bremena na žalobcu. V konaní
nebolo medzi účastníkmi konania sporné, že deklarované služby boli skutočne zrealizované, avšak
konajúce orgány verejnej správy spochybnili, že tieto boli vykonané dodávateľom uvedeným na faktúre
č. 41/2012, v danom prípade spoločnosťou ATFO Staving, s.r.o.

70.Správny súd považuje za potrebné na úvod poukázať na samotný účel daňového konania, ktorým  je
zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotno-právnymi predpismi svoje povinnosti
voči štátnemu rozpočtu. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu
zisťovania, preverovania základu dane, alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie
dane, alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Overenie oprávnenosti odpočítania dane
znamená objasnenie všetkých okolností, ktoré umožnia prijať závery, či podmienky boli splnené, či nárok
pre nesplnenie hoci len jednej zo všetkých vyžadovaných podmienok nie je vylúčený. Nakoľko ide o
hmotnoprávne podmienky, k takémuto záveru nestačí len existencia konkrétnej faktúry, hoci má všetky
formálno-právne náležitosti, ale musí sa overiť, či údaje v nej uvedené naozaj dokladujú predmetnú
činnosť (z odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžf/40/2015 z 28. septembra 2017).

71.Podľa zákona o dani z pridanej hodnoty, odpočítanie dane nenastáva ex lege, ale je právom
platiteľa dane, ktoré právo je spojené s jeho dôkaznou povinnosťou. Zákonodarca z dôvodu zabránenia
ľahkej zneužiteľnosti požaduje, aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet dane uplatnil preukázal existenciu
podmienok, ktoré pre tieto nároky zákon stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane
z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené,
tovar reálne dodaný (§ 8 zákona o DPH) a to práve osobou uvedenou na faktúre, to znamená, že
zdaniteľné plnenie mu bolo dodané a DPH bola voči nemu uplatnená práve platiteľom DPH, uvedeným
na faktúre.



72.V súvislosti s bodom 71 správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžf/4/2009
z 23. júna 2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 78/2011 z 23. februára
2011, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že : „Dôkazné bremeno je na daňovom subjekte - žalobcovi (§
29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. v spojení s § 49 ods. 2,  § 51 zákona č. 222/2004 Z. z.). Primárne
je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu - žalobcu, ktorý disponuje
svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z
pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty) a ktorý si aj tento nárok uplatnil;
preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených
podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov
predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia
spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako oprávnený.“

73.Rovnako v rozsudku sp. zn. 5Sžf/66/2016 z 31. mája 2018 vo vzťahu k rozloženiu dôkazného
bremena najvyšší súd skonštatoval, že : „Určiť presnú hranicu, po ktorú je dôkazná povinnosť na
daňovom subjekte a hranicu, od ktorej ho už dôkazné bremeno nezaťažuje, býva často krát náročné a
pomerne nejednoznačné. V zásade je však treba pripomenúť, že daňový subjekt ako podnikateľ koná
vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť. Ak má teda preukázať zodpovedný prístup, mal by
sa snažiť vo vlastnom záujme, v reálnom čase uskutočňovania obchodu získavať dôkazy o tom, že
bol uskutočnený, aby o jeho realizácii v budúcnosti nemohli vzniknúť akékoľvek pochybnosti.“ Ďalej
najvyšší súd v uvedenom rozsudku skonštatoval, že : „Zákonné podmienky, po splnení ktorých vzniká
platiteľovi právo na odpočítanie dane, nespočívajú len vo formálnej deklarácii, v predložení dokladov s
predpísaným obsahom, ale tieto musia mať povahu faktu, t.j. musia nesporne preukazovať skutočnosť
vo všetkých jej znakoch - v právnej skutočnosti, v objekte a v subjekte.“

74.V súvislosti s povinnosťou daňového subjektu preukázať skutočnosti vyplývajúce z predložených
daňových dokladov (faktúr) správny súd súčasne poukazuje na to, že uskutočňovanie zdaniteľných
plnení je ekonomická činnosť plne pod kontrolou daňového subjektu a preto má daňový subjekt,
ako platiteľ dane možnosť, obstarať si dostatočný počet dôkazov, ktoré zabezpečia preukázateľnosť
uskutočneného zdaniteľného plnenia správcovi dane, ktorý v rámci daňovej kontroly preveruje
skutočnosti rozhodujúce pre určenie dane (§ 44 ods. 1 daňového poriadku). Inak povedané je plne v
dispozícii daňového subjektu zabezpečiť si potrebné doklady za účelom minimalizácie rizika, že mu v
budúcnosti nebude z dôvodu dôkaznej núdze priznané právo na odpočítanie dane, tak ako v danom
prípade.

75.Žalobca tvrdí, že v jeho prípade boli splnené všetky zákonom stanovené podmienky na odpočítanie
dane v zmysle § 49 a § 51 zákona č. 222/2004 Z. z. a závery správcu dane považuje za účelové bez
podložených dôkazov. V súvislosti s unesením dôkazného bremena sa žalobca odvoláva na priložené
fotografie z jednotlivých stavieb s tým, že správcu dane vyzýval na osobnú účasť pri vykonaných prácach
a ďalej, že jeho spolupráca  s dodávateľom ATFO Staving, s.r.o. bola preukázaná počas vyrubovacieho
konania okrem iného aj svedeckou výpoveďou U. U., avšak správca dane jeho výpoveď nezohľadnil vo
svojom rozhodnutí resp. sa nijakým spôsobom s uvedenou výpoveďou nevysporiadal.

76.V danom prípade je, vo vzťahu k rozloženiu dôkazného bremena, keď žalobca s poukazom na
judikatúru SDEÚ tvrdí, že mu nemôže byť odopreté právo na odpočet DPH, pokiaľ nevedel, že
dodávateľský reťazec je postihnutý podvodom na DPH, relevantná tá skutočnosť, že správca dane, ani
žalovaný nezaložili svoje rozhodnutia na tom, že k nepreukázaniu splnenia podmienok na priznanie
práva na odpočítanie dane, nedošlo u dodávateľa spoločnosti ATFO Staving, s.r.o. t.j. u subdodávateľa
žalobcu, ale samotné spochybnenie sa týka vzťahu medzi žalobcom a jeho priamym dodávateľom. To
konkrétne znamená, že bolo plne v dispozícii žalobcu, aby si zabezpečil dostatočné množstvo dôkazov
týkajúcich sa deklarovaných plnení spoločnosťou ATFO Staving, s.r.o., aby nebol vystavený dôkaznej
núdzi. Z pohľadu správneho súdu, žalobca skutočne nepreukázal relevantnými dôkazmi, že stavebné
práce boli vykonané spoločnosťou ATFO Staving, s.r.o. Napríklad žalobca mal možnosť predložiť na
preukázanie svojich tvrdení stavebné denníky, ktoré mali byť podľa výpovedí stavbyvedúcich vedené,
avšak tieto predložené neboli. Na margo uvedeného správny súd dodáva, že na ich predloženie
pochopiteľne nemusel byť správcom dane vyzvaný.  Správny súd súčasne uvádza, že o nedostatočnej



obozretnosti žalobcu svedčí aj skutočnosť, že mal spoločnosť ATFO Staving, s.r.o vyplácať v hotovosti,
pričom túto skutočnosť správcovi dane žiadnym dôkazom nepreukázal.

77.Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalobca preukazoval nárok na odpočítanie dane z
faktúry č. 41/2012 rámcovou zmluvou o dielo zo dňa 20.02.2012, presne nešpecifikovanými fotografiami,
čestnými prehláseniami U. U. a G. U., výpoveďami svedkov G. U., U. U. a U. U.. Iné dôkazy na
preukázanie oprávnenosti nároku na odpočítanie dane zo správnej faktúry žalobca vykonať nenavrhol.

78.Z  výpovedí svedkov, ktorých obsah je uvedený v bode 9 tohto rozsudku  nie je podľa názoru
správneho súdu vyvrátená pochybnosť správcu dane a žalovaného, že deklarované stavebné práce
boli realizované spoločnosťou ATFO Staving, s.r.o. Svedkovia U. U. a G. U. nevedeli uviesť názov
spoločností, ktoré pre žalobcu vykonávali práce, uviedli súčasne, že v prípade, ak potrebovali
pracovníkov na pomocné práce, pričom väčšinou tieto mali zabezpečovať Rómovia, požiadali o nich
žalobcu, ktorý ich zabezpečil. Rovnako výpoveď U. U., ktorý mal potvrdiť spoluprácu žalobcu so
spoločnosťou ATFO Staving, s.r.o. bola nepresvedčivá, ničím nepodložená, U. U. nebol zamestnancom
dodávateľa žalobcu, bol vyplácaný v hotovosti, neuviedol od koho, zabezpečoval pracovnú silu na
pomocné práce, nevedel ani kto mu dáva pokyny a dokonca spoločnosť ATFO Staving, s.r.o. označil
za nekorektnú.

79.V súvislosti s odpočítaním dane z pridanej hodnoty pri výkone činností spojených s realizáciou
stavieb správny súd poukazuje na rozhodnutie zásadného právneho významu a to rozsudok Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžf/81/2015 z 1. decembra 2016, publikovaný v Zbierke stanovísk
najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 4/2017 pod č. 38, v ktorom najvyšší súd
skonštatoval, že : „I. V súvislosti s charakterom tvrdenej činnosti dodávateľa (výkopové a iné prípravné
činnosti v stavebníctve) mala sa o ich uskutočnení v zmysle zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní
a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov viesť dotknutými osobami povinná
dokumentácia ako aj zápisy v stavebnom denníku (§ 46a, § 46d). II. Pokiaľ žalobca pri uplatnení práva na
odpočet dane, ktorej základom sú poskytnuté služby pri výkone činností spojených s realizáciou stavieb,
nepredkladá pri svojich tvrdeniach svedectvá, resp. zákonom uvedenú dokumentáciu o stavebných
činnostiach údajne vykonaných žalobcom alebo jeho dodávateľom, potom neuniesol dôkazné bremeno.
III. Správca dane nie je povinný dokazovať neexistenciu zdaniteľného plnenia, pokiaľ sa daňovému
subjektu nepodarí presvedčivo preukázať jeho existenciu. Postačuje, ak správca dane vykonanými
dôkazmi dostatočne spochybnil tvrdenie žalobcu o rozhodujúcich skutočnostiach (vykonanie služby
dodávateľom) a žalobca tieto pochybnosti v konaní napriek výzve nevyvrátil, nakoľko iba formálna
existencia faktúry nie je predpokladom pre odpočítanie dane v zmysle zákona č. 222/2004 Z. z. o dani
z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.“

80.S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky správny súd zastáva názor, že žalobca v danom prípade neuniesol dôkazné bremeno.
Obsahom administratívneho spisu je preukázané, že správca dane dostatočným spôsobom spochybnil
tvrdenie žalobcu, že stavebné práce mala vykonať spoločnosť ATFO Staving, s.r.o. Vo vzťahu k tejto
spoločnosti je potrebné uviesť, že táto spoločnosť bola nekontaktná, nespolupracovala, naposledy
podala daňové priznanie na DPH, v júni 2011, čo znamená, že daň zo spornej faktúry neodviedla
do štátneho rozpočtu. Pokiaľ žalobca tvrdí, že nie je možné od neho spravodlivo žiadať, aby
sledoval, prípadne kontroloval obchodno-dodávateľské vzťahy u iných subjektov pred dodaním služby,
odvolávajúc sa pritom na viaceré rozhodnutia SDEÚ, správny súd opakuje, že v danom prípade išlo
o priamy vzťah žalobcu so svojím dodávateľom, teda bolo v jeho moci, aby si zabezpečil dostatočné
množstvo dôkazov, ktorými by následne preukázal, že k zdaniteľnému plneniu došlo a to práve
dodávateľom uvedeným na faktúre. Túto skutočnosť mohol svojou obozretnosťou ovplyvniť, avšak vo
vzťahu k deklarovaným stavebným prácam nemal okrem rámcovej zmluvy, fotografií, ktoré za stavu,
keď nebola spochybnená materiálna existencia prác nemohli mať žiadnu relevanciu, faktúry č. 41/2012,
prehľadu rozpočtových nákladov a výpovedí svedkov, ktoré neboli spôsobilé zistené pochybnosti
odstrániť, žiadne iné dôkazy. Naviac o nedostatočnej obozretnosti žalobcu svedčí skutočnosť, že mal



spoločnosť ATFO Staving, s.r.o. vyplácať v hotovosti, pričom túto skutočnosť správcovi dane rovnako
žiadnym dôkazom nepreukázal.

81.V súvislosti s namietanou nedostatočnosťou zistenia skutkového stavu je potrebné konštatovať,
že žalobca okrem výsluchu svedkyne M. - konateľky tvrdenej dodávateľskej spoločnosti, nenamietal
nevykonanie žiadneho iného dôkazu s predpokladaným významom pre rozhodnutie, pričom je
nepochybné, že správca dane za účelom zabezpečenia svedkyne vyčerpal všetky zákonné možnosti a
že jej výsluch nebol vykonaný z objektívnych dôvodov nemajúcich pôvod v postupe správcu dane.

82.V neposlednom rade správny súd nepriznal dôvodnosť ani námietke žalobcu týkajúcej sa skutočnosti,
že správca dane na základe jedného protokolu z daňovej kontroly vydal viacero rozhodnutí o vyrubení
dane. Požiadavka na vydanie jedného rozhodnutia v prípade výkonu daňovej kontroly za viaceré
zdaňovacie obdobia, prípadne i viacero druhov dane, nemá akékoľvek logické opodstatnenie a daňový
poriadok v tomto smere v žiadnom zo svojich ustanovení správcu dane neobmedzuje, pričom takéto
obmedzenie nie je možné vyvodzovať iba zo skutočnosti, že daňový poriadok v súvislosti s rozhodnutím
správcu vo vyrubovacom konaní používa jednotné číslo. Naviac, daňový poriadok v ustanovení §
46 ods. 4 predpokladá rozšírenie daňovej kontroly aj o iné zdaňovacie obdobie, účtovné obdobie,
prípadne inú daň. Podľa názoru správneho súdu práve skutočnosť, že daňová kontrola sa môže týkať
viacerých zdaňovacích období, ako v danom prípade, logicky predpokladá vydávanie rozhodnutí za
jednotlivé zdaňovacie obdobia, pretože skutkové okolnosti zdaňovacích období sa pochopiteľne môžu
líšiť. Vydávaním rozhodnutí za jednotlivé zdaňovacie obdobia na základe jednej daňovej kontroly sa
realizuje zásada súčinnosti a hospodárnosti pri správe daní.

83.Správny súd s poukazom na vyššie uvedené preto zastáva názor, že len predložením účtovných
dokladov bez ich náležitého verifikovania a preukázania, že k dodaniu služby - stavebných prác došlo
práve dodávateľom deklarovaným na predloženej faktúre - spoločnosťou ATFO Staving, s.r.o., ktorá
skutočnosť má za následok nepreukázanie vzniku daňovej povinnosti u dodávateľa žalobcu (§ 19 ods.
1 zákona o DPH), žalobca nepreukázal oprávnenosť odpočítania dane z pridanej hodnoty (§ 49 ods.
1 a 2, § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH). Z uvedeného dôvodu vyrubenie rozdielu dane v sume 10
642 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2012 je vecne správne. Podľa názoru
správneho súdu odôvodnenie napadnutého rozhodnutia spĺňa všetky atribúty zákonnosti, žalovaný sa
vysporiadal s odvolacími námietkami, rozhodnutie je založené na náležite zistenom skutkovom stave
veci, ktorý skutkový stav zodpovedá aj obsahu administratívneho spisu a v daňovom konaní nedošlo k
podstatnému porušeniu ustanovení daňového poriadku, ktoré by mohlo mať za následok nezákonnosť
napadnutého rozhodnutia.

84.Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností a citovaných ustanovení, správny súd nevzhliadol
dôvodnosť žaloby a preto ju podľa § 190 SSP zamietol.

85.O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP a v konaní úspešnému žalovanému trovy
konania nepriznal, nakoľko z obsahu spisu nevyplýva, že by mu trovy konania vznikli, pričom orgánu
štátnej správy, ktorým žalovaný nepochybne je, možno priznať trovy konania iba výnimočne.

86.Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná  v lehote 30 dní od
doručenia rozsudku na Krajský súd v Trnave. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno
odpustiť. Podanie kasačnej sťažnosti má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. a/ SSP).



V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d)
alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:5d4d3e64-638f-42e1-80d5-40666f786b47", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 78/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 78/2011 z 23. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-23", "citacie_n": 2950, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5d4d3e64-638f-42e1-80d5-40666f786b47"}], "citovane_v": [{"guid": "1726e90d-5871-4361-bf4b-fd2ae9b8ea06:06bf60dd-fdec-4f62-b50d-05e9ec02d96f", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2018:2018200016.2", "spisova_znacka": "14S/5/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 14S/5/2018 z 17. 10. 2018", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2018-10-17", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2018:2018200016.2"}, {"guid": "1726e90d-5871-4361-bf4b-fd2ae9b8ea06:1a385b08-00f3-43d3-9ae5-3b8d4ba33ff4", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2018:2018200016.2", "spisova_znacka": "14S/5/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 14S/5/2018 z 17. 10. 2018", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2018-10-17", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2018:2018200016.2"}]}