{"guid": "1724a10b-2bde-499a-8da6-d54003a6233f:be972a1c-a950-4711-9b91-c4156c2a4c8a", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2018:3816010688.2", "spisova_znacka": "2To/89/2017", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 2To/89/2017 z 14. 2. 2018", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Trenčín z 14. februára 2018, sp. zn. 2To/89/2017, ECLI:SK:KSTN:2018:3816010688.2", "identifikacne_cislo": "3816010688", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Bianka Gelačíková", "sudca_id": 1294, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-bianka-gelacikova-1294", "datum_vydania": "2018-02-14", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Trestné právo"], "podoblast": ["Iné práva a slobody"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-319", "nazov": "§ 319 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-319", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-319"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/301#paragraf-319"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/be972a1c-a950-4711-9b91-c4156c2a4c8a", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2018:3816010688.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2018:3816010688.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2018:3816010688.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/89/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3816010688
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Janík
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3816010688.2

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jozefa Janíka a sudcov JUDr. Petra
Tótha a JUDr. Romana Hargaša v trestnej veci proti obžalovanému C. M., nar. XX.X.XXXX v V., pre
prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods.2 písm. a) Tr. zák. s poukazom na § 138
písm.j) Tr.zák., prejednal na verejnom zasadnutí dňa 15. feburára 2018 odvolanie prokurátora Okresnej
prokuratúry Prievidza v neprospech obžalovaného podané proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo
dňa 20. apríla 2017, sp. zn. 3T/157/2016 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie prokurátora z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 20. apríla 2017, sp. zn. 3T/157/2016 bol obžalovaný C.
M. uznaný za vinného z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák.
s poukazom na § 138 písm.j) Tr.zák. na tom skutkovom základe, že dňa 24.3.2016 v čase okolo 03,00
hod. v P. na Ulici C. M. XXX/XX prišiel pre vchod č. XX bytového domu a najprv cez domáci telefón
zvonil poškodenému Y. P., pričom domáci telefón zodvihol otec poškodeného R. P., ktorému obvinený
začal kričať do slúchadla telefónu vulgarizmy a slová „..zabijem ťa...“, pričom následne šiel poškodený
R. P. na balkón bytu č. 6, pričom na zvonenie sa zobudil aj poškodený Y. P. a spoločne vyšli na balkón
bytu, odkiaľ videli obvineného, ako pozerá smerom k balkónu a kričal na poškodených Y. P. a R. P. slová
„...zabijem ťa, skončil si, dám ťa odstrániť...“, následne sa na balkón dostavila aj poškodená Z. P., a
obvinený opätovne kričal smerom na balkón bytu č. 6, kde sa nachádzali poškodení Y. P., R. P. a Z. P.,
že „...pozabíjam celú rodinu, vypálim vás, dám zabiť celú rodinu...“, pričom uvedené vyhrážky a konanie
obvineného vzbudilo u všetkých troch poškodených Y. P., R. P. a Z. P. dojem, že vyhrážky zabitím a
spôsobením inej ťažkej ujmy skutočne vykoná.

Za tento trestný čin bol obžalovaný C. M. odsúdený  podľa § 360 ods.2 Tr. zák., § 56 ods.2, § 36 písmeno
l), n) Trestného zákona, § 37 písmeno m) Trestného zákona, § 38 odsek 3 Trestného zákona, na peňažný
trest vo výmere 700,- (sedemsto) eur a podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. pre prípad, že by výkon peňažného
trestu mohol byť úmyselne zmarený, bol obžalovanému uložený náhradný trest odňatia slobody vo
výmere 4 mesiace.

Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože ho v zákonnej 15 dňovej lehote
včas podaným odvolaním napadol prokurátor v neprospech obžalovaného len pre nesprávnosť výroku
o treste.

Prokurátor v písomnom odôvodnení odvolania namietal len správnosť výroku o uložení peňažného trestu
vo výmere 700 Eur, ktorý považoval za neprimeraný, príliš mierny. Poukazoval na to, že v posudzovanej
veci ide u obžalovaného o doposiaľ 4 krát súdne trestaného páchateľa, keď sa síce v troch prípadoch na
neho hľadí akoby nebol odsúdený, avšak táto skutočnosť dokresľuje osobu obžalovaného ako človeka,
ktorý sa opakovane dopúšťa trestnej činnosti a naviac za posledných 5 rokov bol postihovaný až 23 krát



za priestupok a finančné postihnutie u neho neviedlo k náprave. Jeho konanie nemôžu ospravedlňovať
ani okolnosti, za akých došlo k spáchaniu trestného činu, keď trestnej činnosti sa dopustil po tom ako
zistil, že mu bolo podpálené jeho motorové vozidlo - tzv. veterán.  Rovnako nie je správne vyvodzovať
výrok o peňažnom treste z pomerov obžalovaného, keď na jeho príjem má byť odkázaná celá jeho rodina,
nakoľko ide iba o nepodloženú domnienku, ktorá nemá základ vo vykonanom dokazovaní. Poukazoval
aj na to, že v posudzovanej veci ide o  typický prípad najzávažnejšej protispoločenskej činnosti, čo by
malo byť zohľadnené aj pri ukladaní druhu trestu a za spravodlivý by považoval len  nepodmienečný
trest odňatia slobody.

Prokurátor okresnej prokuratúry v písomnom odôvodnení odvolania a tiež aj nadriadená prokurátorka
Krajskej prokuratúry v Trenčíne na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu navrhli, aby odvolací krajský
súd podľa § 321 ods. 1 písm. e) Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o peňažnom treste a aby
podľa § 322 ods. 3 Tr. por. uložil obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody s použitím § 360
ods. 2 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák.,      § 36 písm. l) Tr. zák. a § 37 písm.h) Tr.zák. v prvej polovici trestnej
sadzby so zaradením obžalovaného do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia podľa
§ 48 ods.2 písm.a) Tr.zák.

Obžalovaný C. M.  prostredníctvom svojho obhajcu na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu navrhol
odvolanie prokurátora ako nedôvodné zamietnuť podľa § 319 Tr. por. s poukazom na to, že napadnutý
rozsudok vo všetkých jeho výrokoch považoval za vecne správny a zákonný.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania prokurátora podľa
§ 316 ods. 1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie  napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. por.,
na podklade podaného odvolania, ktoré mu spolu so spisom bolo predložené dňa 21. novembra 2017,
vykonal dňa 15. februára 2018  verejné zasadnutie a postupom podľa § 317 ods. 1 Tr. por.  preskúmal
zákonnosť a odôvodnenosť len prokurátorom napadnutého výroku rozsudku o treste, ako aj správnosť
postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Uvedeným postupom zistil, že  odvolanie prokurátora nie
je dôvodné. Nezistil pritom chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané a ktoré by odôvodňovali podanie
dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že okresný súd, vychádzajúc zo  zisteného
skutkového stavu a právnej kvalifikácie konania, teda výrokov o vine, ktoré neboli  a ani nemohli byť
napadnuté odvolaním (podľa § 257 ods. 5 Tr. por. súdom prijaté vyhlásenie obžalovaného o vine je
neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním) a ktorých správnosť odvolací súd nemohol
preskúmavať, nepochybil vo výroku o peňažnom treste a s ním súvisiacim výrokom o ustanovenom
náhradnom treste odňatia slobody. Peňažný trest uložený obžalovanému C. M. podľa § 360 ods.2 Tr.
zák. s použitím § 56 ods. 2 Tr. zák, § 36 písm. l), písm.n) Tr. zák., § 37 písm.m) Tr.zák. a  § 38 ods.
3 Tr. zák. vo výmere 700 Eur, je trestom primeraným. Tento druh trestu v uvedenej výmere zodpovedá
totiž všetkým zákonným hľadiskám stanoveným pre jeho ukladanie v zmysle § 34 ods. 1, 3 a 4 Tr.
zák. a zohľadňuje všetky zistené okolnosti prípadu, konkrétny stupeň závažnosti spáchaného trestného
činu, zistený prevažujúci pomer poľahčujúcich okolností, ako aj pomery obžalovaného a možnosti
jeho nápravy z hľadiska účelu trestu, jeho individuálnej i generálnej prevencie, pričom uložený trest
odňatia slobody v takto stanovenej výmere je zároveň dostatočným vyjadrením morálneho odsúdenia
obžalovaného spoločnosťou.

Odvolací súd zaoberajúc sa argumentáciou prokurátorky uvádzanou v odvolaní vo vzťahu k peňažnému
trestu uloženému obžalovanému C. M. považuje  za potrebné ďalej uviesť, že na jednej strane štát
chráni svoj záujem na ochrane pokojného občianskeho spolužitia pred jeho hrubým narušením konaním,
ktoré vzbudzuje dôvodné obavy o život, zdravie alebo spôsobenie inej ťažkej ujmy, a to aj za použitia
prísnych sankcií postihujúcich také protiprávne konanie, akého sa dopustil obžalovaný, v čom sa
prejavuje prvok generálnej prevencie. Na druhej strane Trestný zákon v základných zásadách ukladania
trestov, konkrétne v ustanovení § 34 ods. 1 Tr. zák. zakotvuje účel trestu, ktorý má zabezpečiť ochranu
spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky
na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov,
trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Z uvedeného je zrejmé, že pri
ukladaní trestu je nutné prihliadať nielen na generálnu prevenciu, ale aj na individuálnu a trest má teda
spĺňať nielen represívnu funkciu, ale aj prevýchovnú, pričom tieto majú byť vyvážené. V posudzovanej
veci sa okresný súd dôsledne zaoberal vyššie uvedenými skutočnosťami majúcimi vplyv na potrestanie



obžalovaného C. M., vzal pri tom  do úvahy najmä to, že obžalovaný sa priznal k spáchaniu protiprávnej
činnosti v celom rozsahu a napomáhal tak príslušným orgánom pri objasňovaní trestnej činnosti tým,
že svoje priznanie, oľutovanie a napomáhanie potvrdil vyhlásením o vine pred súdom prvého stupňa. U
obžalovaného boli teda  zistené dve poľahčujúce okolnosti  aj podľa názoru krajského súdu v zmysle §
36 písm. l/ a písm. n/ Tr. zák. správne. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že poľahčujúca okolnosť
podľa § 36 písm. n/ Tr. zák. spočívajúca v napomáhaní pri objasňovaní svojej trestnej činnosti vyžaduje,
aby páchateľ pomáhal tým orgánom, ktoré sú určené na objasňovanie trestnej činnosti, teda orgánom
činným v trestnom konaní (§ 10 ods. 1 Tr. por.) a  súdu (§ 10 ods. 2 Tr. por.), pričom aplikáciu poľahčujúcej
okolnosti podľa § 36 písm. n/ Tr. zák., t.j. že páchateľ napomáhal príslušným orgánom pri objasňovaní
trestnej činnosti možno priznať aj v prípade, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní urobí vyhlásenie
o priznaní viny (§ 257  Tr. por.). Obžalovaný tým, že pred súdom urobil vyhlásenie o vine, podstatne
uľahčil súdu dokazovanie jeho trestnej činnosti, preto podľa názoru odvolacieho súdu takýto postoj
obžalovaného bolo potrebné pri ukladaní trestu tiež zohľadniť. Z hľadiska osoby u obžalovaného ide o
páchateľa, ktorý doposiaľ nebol vo výkone trestu odňatia slobody  a možno preto konštatovať, že nie
je závažnejšie kriminálne narušený. Prokurátorkou navrhovaný nepodmienečný trest odňatia slobody
by preto bol neprimerane prísny, minul by sa prevýchovným účinkom a prevažovala by len represívna
stránka trestu. Okresný súd, vzhľadom na okolnosti dôvodne a vecne správne uvedené v odôvodnení
napadnutého rozsudku (včítane skutočnosti, že trestnej činnosti sa dopustil potom ako zistil, že mu
bolo podpálené jeho motorové vozidlo - tzv. veterán a najmä skutočnosť, že je otcom dvoch maloletých
školopovinných detí), vyvodil preto vecne správny záver, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a
nápravu obžalovaného ako páchateľa nie je výkon trestu odňatia slobody nevyhnutný, pretože účel
trestu za splnenia podmienok uvedených v ustanovení § 360 ods.2, § 56 ods.2 Tr. zák. i s poukazom
na § 36 písm.l), písm.n), § 37 písm.m) a § 38 ods.3 Tr.zák. možno dosiahnuť aj peňažným trestom so
zároveň ustanoveným náhradným trestom odňatia slobody vo výmere 4 mesiace v zmysle § 57 ods.3
Tr.zák.  Peňažný trest v rozsahu uloženom obžalovanému okresným súdom zodpovedá totiž zákonným
požiadavkám proporcionality trestu - jeho primeranosti a spravodlivosti, dostatočne odradzuje ostatných
potenciálnych páchateľov od páchania trestných činov a u ostatných členov spoločnosti posilňuje pocit
právnej istoty a spravodlivosti, preto môže v dostatočnej miere plniť funkcie generálnej a individuálnej
prevencie trestu.

Odvolací súd teda nezistil žiadne zákonné dôvody na zmenu uloženého druhu trestu v neprospech
obžalovaného, preto v tomto smere nepovažoval odvolacie námietky prokurátora za dôvodné a
neakceptoval ich. Napadnutý výrok rozsudku je vecne správny a náležite odôvodnený, pričom odvolací
súd sa s argumentmi súdu prvého stupňa uvedenými v odôvodnení napadnutého rozsudku stotožňuje.

So zreteľom na uvedené skutočnosti odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd rozhodol na
základe náležite zisteného skutkového stavu veci a v súlade so zákonom, preto odvolanie prokurátora
v neprospech obžalovaného C. M.  ako nedôvodné podľa § 319 Tr. por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "3T/157/2016", "guid": "4b15893b-a6de-4a83-96f1-02b9829c7676:d50b647e-fe8c-41da-b4ec-e4e338daaa52", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}