{"guid": "171f12bf-9ae7-493d-9087-40279e32f1ce:7256958e-0805-4ad3-9c9f-879f4584a78c", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2017:7113227778.1", "spisova_znacka": "11Co/597/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 11Co/597/2015 z 22. 3. 2017", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Košice z 22. marca 2017, sp. zn. 11Co/597/2015, ECLI:SK:KSKE:2017:7113227778.1", "identifikacne_cislo": "7113227778", "sud": {"guid": "sud_147", "nazov": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-kosice"}, "sudca": "JUDr. Erika Čanádyová", "sudca_id": 24, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-erika-canadyova-24", "datum_vydania": "2017-03-22", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-365.odsek-1.pismeno-f/", "nazov": "§ 365 ods. 1 písm. f) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-365.odsek-1.pismeno-f/", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-365"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-389.odsek-1.pismeno-b/", "nazov": "§ 389 ods. 1 písm. b) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-389.odsek-1.pismeno-b/", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-389"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-365", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-389"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/7256958e-0805-4ad3-9c9f-879f4584a78c", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2017:7113227778.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2017:7113227778.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2017:7113227778.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/597/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7113227778
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Matyiová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7113227778.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Matyiovej a sudkýň
JUDr. Jarmily Čabaiovej a JUDr. Jarmily Sopkovej Maximovej v spore žalobcu Č. A. Y., N.. H.., so sídlom
E. X, Z. XXX/XXX, IČ: 00001350, zast. Mgr. Petrom Olejárom, usadeným euroadvokátom, so sídlom
Bratislava, Miletičova 21, proti žalovanej P. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U., G. X, o zaplatenie
95.510,81 Kč s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku 24C 29/2014-75 z 28.4.2015 Okresného súdu
Košice I

r o z h o d o l :

Z r u š u j e    rozsudok a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie ( ďalej aj „súd“) rozsudkom žalobu zamietol a ďalším výrokom vyslovil, že žalovanej
náhradu trov konania proti žalobcovi nepriznáva.

2.  Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 7.10.2013
domáhal od žalovanej zaplatenia sumy  95.510,81 Kč s prísl. z titulu dlhu zo zmluvy o úvere uzavretej dňa
21.11.2008, na základe ktorej jej žalobca poskytol na bežný účet peňažné prostriedky vo výške 80.000
Kč. Žalobca uviedol, že žalovaná vyčerpala poskytnutý úver dňa 21.11.2008. V zmluve sa zaviazala úver
splácať v 84 mesačných splátkach, pričom prvá splátka úveru bola splatná dňa 15.12.2008 a posledná
dňa 15.11.2015. Zmluvné strany sa dojednali, že nesplatená istina úveru bude úročená úrokovou
sadzbou 13,9% ročne s tým, že úrok bude hradený mesačne ako súčasť anuitnej mesačnej splátky a že
žalobca je oprávnený účtovať poplatok za každý mesiac správy úveru vo výške 60 Kč, so splatnosťou
k 15. dňu v mesiaci. Žalovaná sa  zaviazala hradiť aj poistné za poistenie neschopnosti splatiť úver
s mesačným poistným vo výške 77 Kč, splatným rovnako ako poplatok za správu úveru. Žalovaná
neuhradila mesačné splátky riadne a včas, napriek upomienkam, za ktoré si žalobca účtoval poplatok
podľa sadzobníka. Žalobca preto v súlade s článkom 9 Obchodných podmienok vyhlásil okamžitú
splatnosť úveru, o čom žalovanú informoval listom z 20.5.2011. Pohľadávka žalobcu pozostáva z dlhu na
istine úveru vo výške 62.957,65 Kč, dlhu na zmluvnom úroku vo výške 21.732,65 Kč, dlhu na poplatkoch
dojednaných v zmluve  vo výške 137 Kč a kapitalizovaného dlhu na úroku z omeškania ku dňu 21.8.2013
vo výške 10.683,51 Kč. Žalobca žiadal priznať aj náhradu trov konania.

3. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že žalobca so žalovanou  uzavreli dňa 21.11.2008
úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXR, na základe ktorej sa žalobca zaviazal  poskytnúť jej peňažné
prostriedky do výšky úverového limitu 80.000,- Kč na jej bežný účet č. 223611538/0300 s tým, že úver
môže byť čerpaný ku dňu 21.11.2008, že žalovaná sa zaviazala úver splácať pravidelnými 84 anuitnými
mesačnými splátkami vo výške 1.492 Kč, splatnými k 15. dňu každého mesiaca, s tým, že splatnosť
prvej splátky je 15.12.2008 a splatnosť poslednej splátky je 15.11.2015, že zmluvné strany sa dojednali
na ročnej úrokovej sadzbe nákladov na úver vo výške 18,85 %, poplatku za poskytnutie úveru vo výške
800,- Kč, poplatku za využívanie a správu úveru vo výške 60,- Kč so splatnosťou vždy do 15. dňa
mesiaca a úročení nesplateného úveru pevnou úrokovou sadzbou vo výške 13,90 % ročne, a že z časti



I.1.zmluvy vyplýva, že žalovaná sa oboznámila s neoddeliteľnými súčasťami tejto zmluvy, ktorými sú
Obchodné podmienky pre Č. Spotrebiteľské úvery zo dňa 1.1.2008 a Všeobecné obchodné podmienky
Č. zo dňa 1.6.2008. Z listu žalobcu adresovaného žalovanej dňa 25.4.2011 súd zistil, že žalobca vyzval
žalovanú na zaplatenie dlžnej sumy v stanovenej lehote, s tým, že ak k zaplateniu nedôjde, pristúpi k
vyhláseniu okamžitej splatnosti dlhu.  Upomienku žalovaná prevzala do vlastných rúk dňa 28.4.2011.
Listom z 23.5.2011 žalobca žalovanej oznámil, že pre porušenie zmluvy, omeškanie so zaplatením
záväzkov z nej, na čo bola niekoľkokrát upozornená, vyhlasuje okamžitú splatnosť úveru k 20.5.2011
a vyzval žalovanú na zaplatenie sumy vo výške 65.189,78 Kč. Dôkaz o doručení tohto listu žalobca
nepredložil. Súd ďalej konštatoval, že z výpisu z úverového účtu žalovanej zistil len údaje, týkajúce sa
dlžnej istiny, úrokov, nabehnutých úrokov, úrokov z omeškania a dátum konečnej splatnosti za obdobie
od 15.12.2008 do 21.8.2013.

4. Súd vec právne posúdil podľa § 261 ods. 3, § 497, § 502, § 503 ods. 1, 2, § 504, § 505, §
506, § 365, § 369  Obchodného zákonníka Českej republiky a žalobu zamietol, pretože mal za to,
že žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie ním tvrdenej skutočnosti o existencii dlhu
v uplatnenom rozsahu. Z listinných dokladov mal za preukázané, že žalobca listom  z 23.5.2011
vyhlásil okamžitú splatnosť úveru, ale žiadne ďalšie skutkové okolnosti z predložených listinných
dokladov nevyplynuli. Konštatoval, že základným predpokladom úspešnosti žaloby je nielen preukázanie
existencie úverového vzťahu založeného zmluvou o úvere, ale aj skutočnosti, že dojednaný úver bol
dlžníkovi veriteľom skutočne poskytnutý. Dôležitosť preukázania uvedenej skutočnosti je v danom
prípade osobitne namieste z dôvodu, že zo samotnej zmluvy, ale aj z obsahu Obchodných podmienok
(článok 5.5.) vyplýva, že k vyčerpaniu úveru malo dôjsť k 28.11.2008, pričom nemusel byť úver
vyčerpaný v plnom rozsahu. Dôkazné bremeno v tomto smere spočíva na veriteľovi, resp. na žalobcovi.
Súd ďalej uviedol, že na základe listinných dokladov, predložených žalobcom nemohol preskúmať
skutočný priebeh záväzkovo-právneho vzťahu účastníkov a zistiť, v akom rozsahu a kedy žalovaná
zaplatila dojednané mesačné splátky, kedy a s ktorou splátkou sa dostala do omeškania. V zmysle
zmluvných dojednaní, konkrétne v zmysle článku 9.1. Obchodných podmienok, ako aj podľa ust. § 506
Obchodného zákonníka je veriteľ oprávnený žiadať okamžité splatenie úveru resp. odstúpiť od zmluvy.
Uvedené oprávnenie je však viazané na splnenie podmienok, ktorými sú jednak skutočnosť, že klient
sa oneskoril s platením aspoň dvoch splátok alebo sa oneskoril s platením jednej splátky po dobu
dlhšiu ako tri mesiace a jednak oznámenie o okamžitej splatnosti úveru, ktorého účinnosť je v zmysle
článku 9.1. Obchodných podmienok viazaná na doručenie písomného oznámenia dlžníkovi. Žalobca
nepredložil  žiaden dôkaz, dokumentujúci históriu splácania úveru tak, aby súd mohol preskúmať
splnenie podmienok pre oprávnenie veriteľa požadovať okamžité splatenie úveru a zistiť, koľko žalovaná
z úveru splatila, v akom rozsahu došlo k započítaniu splatených súm na dlh (či už na istinu, úroky,
úroky z omeškania, poplatky, tak ako to vyplýva z článku 5.9. Obchodných podmienok), či sa oneskorila
s platením aspoň dvoch splátok alebo sa oneskorila s platením jednej splátky po dobu dlhšiu ako
tri mesiace a ak áno, kedy sa tak stalo. K tomu by bola potrebná história financovania a splácania
úveru, resp. kompletný výpis z úverového resp. bežného účtu. Uvedené skutočnosti sú nevyhnutné na
posúdenie výšky dlhu uplatňovaného titulom úverovej istiny, výšky dlžných úrokov ku dňu splatnosti
dlhu, ale aj na posúdenie, či boli správne účtované poplatky za upomienky pre omeškanie s plnením
dlhu. Naviac, žalobca nepredložil ani dôkaz o doručení tohto oznámenia o okamžitej splatnosti dlhu
dlžníkovi, od ktorého sa odvíja účinnosť tohto jednostranného právneho úkonu smerujúceho k ukončeniu
úverového vzťahu. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré
vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom v opačnom procesnom
postavení než je účastník, ktorý nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť.

5. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa  § 142 ods. 1 O.s.p. a žalovanej, ktorá mala vo veci
úspech, a mala by právo na náhradu trov konania, nepriznal trovy konania, pretože si tieto neuplatnila
a v konaní jej ani žiadne trovy nevznikli.

6. Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalobca z odvolacích dôvodov podľa § 205 ods.
2 písm. d/ a f/ O.s.p., t.j. súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, v dôsledku čoho
došlo k zamietnutiu žaloby. Navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vrátil
mu vec na ďalšie konanie a rozhodnutie. Uplatnil si trovy odvolacieho konania. V dôvodoch odvolania
poukázal na to, že k žalobe pripojil listinné doklady, preukazujúce jeho nárok a to zmluvu o úvere,
Obchodné podmienky, Všeobecné obchodné podmienky Č.H., sadzobník poplatkov, relevantnú časť



histórie úverového účtu, poslednú výzvu na zaplatenie dlžnej čiastky a oznámenie o zosplatnení úveru
spolu s doručenkami. Pokiaľ súd uviedol, že v konaní nebolo preukázané, že úver bol dlžníčke skutočne
poskytnutý, a že úver nemusel byť vyčerpaný v celom rozsahu, žalobca poukázal na bod I.2 zmluvy o
úvere, z ktorého vyplýva, že Č. poskytne klientovi (žalovanej) úverový limit vo výške 80.000,- Kč, tento
úver musí byť čerpaný jednorazovo a peňažné prostriedky môžu byť vyčerpané ku dňu 21.11.2008.
Žalobca zdôraznil, že k žalobe pripojil výpis z účtu žalovanej, z ktorého vyplýva, že dňa 21.11.2008 bol
žalovanej poskytnutý úver vo výške 80.000,- Kč, ktorý zároveň v ten deň aj v plnom rozsahu vyčerpala.
K argumentu súdu, že nemohol preskúmať skutočný priebeh záväzkovoprávneho vzťahu účastníkov,
a teda zistiť, v akom rozsahu a kedy žalovaná zaplatila dojednané mesačné splátky, kedy a s ktorou
splátkou sa dostala do omeškania, na základe čoho uzavrel, že žalobca neuniesol svoje dôkazné
bremeno, citoval z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 22.9.2010, sp. zn. 3 M Cdo 6/2010,
že „tak napríklad v konaní o zaplatenie dlhu z určitej zmluvy má žalobca (veriteľ) povinnosť bremeno
tvrdenia v tom, že so žalovaným (dlžníkom) uzavrel zmluvu, že na jej základe poskytol žalovanému
určité plnenie a že žalovaný za toto plnenie neposkytol riadne a včas dohodnutú náhradu (odplatu).
Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti, žalobcu
zaťažuje dôkazné beremeno preukázať uzavretie zmluvy a poskytnutie plnenia podľa nej. Pokiaľ sú
tieto skutočnosti preukázané, žalobca uniesol tak bremeno tvrdenia ako aj bremeno dôkazu. Žalovaný
(dlžník) nie je procesným subjektom, ktorého by sa vyššie spomenuté procesné povinnosti netýkali,
pokiaľ sa chce v konaní úspešne brániť, musí tvrdiť, že za poskytnuté plnenie zaplatil a na svoje tvrdenie
musí označiť dôkazy. Teória v tejto súvislosti hovorí o tzv. presúvaní dôkazného bremena. Ide tu o
rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkov konania v závislosti na aktuálnom
stave (priebehu) konania a na tom, ako  právna norma vymedzuje práva a povinnosti účastníkov
hmotnoprávneho vzťahu“. Odvolateľ poukázal na to, že k žalobe pripojil dôkaz o poskytnutí úveru, ako
aj výpis, z ktorého je zjavná výška žalovanej sumy, nárast dlžných úrokov ako aj poplatkov v závislosti
na dlžnej istine. Z tohto výpisu je zrejmé, že žalovaná naposledy uhradila splátku 9.2.2011, kedy došlo
k vynulovaniu dlžnej sumy s úrokmi. Po tomto dátume na svoj dlh už žiadnu splátku neuhradila. Pretože
žalovaná nereagovala na upomienky a výzvy a nereagovala ani na poslednú výzvu z 25.4.2011 (ku
ktorej bola pripojená aj doručenka) žalobca dlh zosplatnil.

7. Opatrovník žalovanej bol v odvolacom konaní nečinný.

8. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací  (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016
ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario
v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 380 ods. 1,2 CSP, t.j. vo výroku, ktorým súd zamietol žalobu a dospel
k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

9. Žalobca podal proti rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie dňa 2.7.2015, t.j. za účinnosti
Občianskeho súdneho poriadku.

10. Podľa ust. § 470 ods. 1 CSP ak je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti (t.j. 1. júla 2016). Podľa ust. § 470 ods. 2 prvá veta CSP právne účinky
úkonov ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované.

11. Keďže odvolanie bolo podané ešte pred 1. júlom 2016 podmienky jeho prípustnosti ako aj dôvody
odvolania bolo nutné posúdiť podľa právneho stavu existujúceho v čase podania odvolania, teda podľa
príslušných ustanovení O.s.p..

12. Žalobca v odvolaní proti rozsudku namieta odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p.,
teda že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

13. Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. je daný v prípade nesprávneho postupu súdu
prvej inštancie pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, teda v prípade, ak súd vzal do úvahy
skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne nevyšli počas
konania nijak inak najavo. Môže sa jednať aj o prípad, keď súd neprihliadol na skutočnosti, ktoré
boli preukázané alebo vyšli počas konania najavo inak. O nesprávne skutkové zistenie môže ísť aj v
prípade, ak dôjde k logickému rozporu v hodnotení dôkazov, t.j. skutočnosti, ktoré vyplynuli z prednesov



účastníkov alebo vyšli v konaní najavo inak súd vyhodnotil tak, že to vyvolávalo logický rozpor. Skutkové
zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. §
132 O.s.p. alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom
vyplývajúcim z ust. § 133 až 135 O.s.p., pričom sa jedná o také skutkové zistenia, na základe ktorých
súd prvého stupňa vec posúdil po právnej stránke.

14. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. odvolací súd uvádza, že právnym
posúdením je  činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje súd právne závery a aplikuje
konkrétnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri
aplikácii právnej normy na zistený skutkový stav, ku ktorému môže dôjsť vtedy, ak súd použil iný právny
predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval
na daný prípad.

15. V predmetnej veci súd založil svoje rozhodnutie na tom, že žalobca neuniesol svoje dôkazné
bremeno na preukázanie ním tvrdenej skutočnosti o existencii dlhu v uplatnenom rozsahu.

16. V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Z ustanovení § 101 ods. 1 a §120 ods.
1 O.s.p. (účinných v čase rozhodovania súdu prvej inštancie) vyplýva procesná povinnosť účastníka
konania tvrdiť skutkové okolnosti, z ktorých odvodzuje svoje právo alebo povinnosť protistrany, a
procesná povinnosť označiť dôkazy, ktorými chce preukázať pravdivosť ním tvrdených skutočností.
Ide o základné povinnosti účastníka sporového konania. Dôkazné bremeno sa chápe v spojitosti s
procesnou zodpovednosťou účastníka konania za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia; táto
zodpovednosť sa prejaví v jeho procesnom neúspechu. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu,
aby rozhodol o veci samej aj v prípadoch nepreukázania určitej skutočnosti, ktorá bola významná pre
rozhodnutie podľa hmotného práva. Rozsah dôkazného bremena vyplýva z hmotného práva (z príslušnej
hmotnoprávnej normy). V zásade platí, že dôkazné bremeno má ten, komu je podľa hmotného práva
na prospech existencia určitej skutočnosti. Bremeno tvrdenia má základ v tom, že účastník, ktorý má
povinnosť tvrdenia, nesie tiež zodpovednosť za to, že sa súd skutočne potrebnú rozhodnú skutočnosť
dozvie. Dôkazná povinnosť je povinnosťou účastníka označiť dôkazné prostriedky k preukázaniu
tvrdených skutočností. Označenie dôkazov nie je iba procesnou povinnosťou účastníkov konania, ale
zároveň aj ich procesným oprávnením. Uplatnenie tohto oprávnenia je však časovo limitované. V zmysle
§ 120 ods. 4 O.s.p. (okrem výnimiek v ňom ustanovených) je súd povinný poučiť účastníkov, že všetky
dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa
končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§ 115a O.s.p.) najneskôr do
vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr
súd neprihliada. Rozsah a mieru, v ktorej sa dokazovanie vykonaná, určí súd. K procesným právam
účastníka ale nepatrí, aby bol súdom vykonaný každý dôkaz, ktorý účastník považuje za významný.

17. Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

18. Zákon v ustanovení § 120 ods. 1 O.s.p. vychádza z toho, že súd nie je pri vykonávaní dôkazov
viazaný len formálnym návrhom účastníka na vykonanie dôkazu, ale pripúšťa možnosť vykonať aj iné
dôkazy ako navrhujú účastníci. Vzhľadom na to, že sporové konanie je ovládané prejednacou zásadou,
túto výnimku je potrebné interpretovať reštriktívne, zohľadňujúc tzv. princíp koncentrácie.

19. Právomoc (súdu) konať o veci, ktorej sa žalobný návrh týka, v sebe obsahuje právomoc posúdiť to,
či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na
jeho vykonanie (I. ÚS 52/03).

20. Žalobca k žalobe (okrem iných listinných dôkazov) pripojil zmluvu o úvere uzavretú so žalovanou
dňa 21.11.2008, v bode I.2 ktorej je uvedené, že Č. jej poskytne spotrebiteľský úver do výšky
úverového limitu 80.000,- Kč, ktorý musí byť čerpaný jednorazovo, pričom Č. sa zaviazala poskytnúť
tieto peňažné prostriedky prevedením na jej účet 223611538/0300 a klientka (žalovaná) týmto žiada
o prevod peňažných prostriedkov na tento svoj účet v plnej výške úverového limitu. Z predloženej
histórie úverového účtu vyplýva, že žalovaná spočiatku svoj dlh plnila. Z týchto skutočností podľa
názoru odvolacieho súdu plynie záver, že žalobca poskytol žalovanej spotrebiteľský úver prevedením



finančných prostriedkov na jej účet. Odvolací súd v tejto súvislosti zhodne s odvolateľom poukazuje na
rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 3 M Cdo 6/2010  z 22.9.2010, z ktorého vyplýva,
že v konaní o zaplatenie dlhu z určitej zmluvy má žalobca (veriteľ) povinnosť bremeno tvrdenia v tom,
že so žalovaným (dlžníkom) uzavrel zmluvu, že na jej základe poskytol žalovanému určité plnenie a že
žalovaný za toto plnenie neposkytol riadne a včas dohodnutú náhradu (odplatu). Na povinnosť tvrdenia
nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti; žalobcu zaťažuje dôkazné
bremeno preukázať uzavretie zmluvy a poskytnutie plnenia podľa nej. Túto povinnosť podľa názoru
odvolacieho súdu žalobca splnil, keď predložil zmluvu o úvere a históriu úverového účtu ako aj výzvu
na zaplatenie dlžnej čiastky a oznámenie o zosplatnení úveru.

21. Je pravdou, že žalobcom predložená história úverového účtu je neprehľadná a málo zrozumiteľná.
Súd prvej inštancie striktne dodržujúc princíp koncentrácie vyplývajúci z ustanovenia § 120 ods. 4
O.s.p. nevyzval žalobcu na upresnenie, resp. objasnenie tohto dokladu, ale spor vyhodnotil tak, že
žalobca nepreukázal, že žalovanej skutočne poskytol úver vo výške 80.000,- Kč a ani existenciu dlhu
v uplatnenom rozsahu. Odvolací súd má za to, že takýto postup súdu v danej veci bol neprimerane
formalistický už aj vzhľadom na to, že žalovaná (v konaní zastúpená opatrovníkom) sa žiadnym
spôsobom nebránila a úver, jeho výšku, čerpanie a výšku dlhu žiadnym spôsobom nepoprela. Žalobca
sa síce pojednávania dňa 28.4.2015 nezúčastnil (ospravedlnil sa s poukazom na hospodárnosť konania)
a navrhol žalobe ako dostatočne doloženej vyhovieť, zároveň však žiadal, aby súd v opačnom prípade
pojednávanie odročil a vyzval ho na doplnenie skutkových tvrdení, resp. dôkazov. Pokiaľ mal teda súd
za to, že  históriu úverového účtu nevie preskúmať, nič mu nebránilo požiadať žalobcu o vysvetlenie
údajov v tomto listinnom dôkaze.

22.  Odvolací súd dospel k záveru, že skutkové zistenia súdu prvej inštancie sú  nedostatočné a
predčasné, preto ich treba na základe dokazovania doplniť o ďalšie skutkové zistenia. Ide však o
nedostatok skutkových podkladov v takom rozsahu, že ich obstaranie by prekročilo rámec vymedzený
účelom odvolacieho konania.

23. Odvolaciemu súdu preto neostávalo iné, len napadnutý rozsudok zrušiť (§ 365 ods. 1 písm. f/, 389
ods. 1 písm. b/ CSP).

24. V ďalšom konaní bude povinnosťou súdu prvej inštancie opätovne posúdiť uplatnený nárok a svoje
rozhodnutie náležite odôvodniť tak, aby zodpovedalo požiadavkam na rozhodnutie vyplývajúcim z § 220
CSP, aby bolo presvedčivé a úplné.

25. Postup súdu prvej inštancie pri právnom posúdení veci podľa ustanovení Obchodného zákonníka
Českej republiky je správny. Odvolací súd dáva v tejto súvislosti do pozornosti súdu prvej inštancie,
že po aplikovaní českej právnej úpravy na prejednávanú právnu vec, je pri jej rozhodovaní potrebné
vychádzať aj z českej judikatúry, ktorá je jednotná v názore, že z hľadiska posúdenia doby, za ktorú
boli pri peňažnej pôžičke dohodnuté úroky, bude vždy určujúci obsah zmluvy ako si ho zmluvné strany
upravili  (napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR 33 Odo 657/2005 z 27.6.2007). Pokiaľ je v spotrebiteľskej
zmluve dohodnuté platenie zmluvných úrokov až do doby vrátenia úveru, nemožno bez ďalšieho, teda
bez ohľadu na existujúcu dohodu, nepriznať úrok po zosplatnení, okrem prípadov, že takéto zmluvné
dojednania sú neplatné (napr. z dôvodu neprijateľných zmluvných podmienok), čo je však vždy vecou
konkrétnych skutkových okolností.

26. V  novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne o trovách celého konania vrátane trov odvolacieho
konania (§ 396 ods. 3 CSP).

27. Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).



Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy
v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie  (§ 422
ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V
dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Táto povinnosť neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 1, 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "24C/29/2014", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:89b37383-be9c-4e73-a70e-9ca9cb110320", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 52/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 52/03 z 12. 3. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-03-12", "citacie_n": 1125, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:89b37383-be9c-4e73-a70e-9ca9cb110320"}, {"guid": "171f12bf-9ae7-493d-9087-40279e32f1ce:a3172deb-f8fa-4fd9-84c3-b6c0fa85b27d", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2017:7113227778.1", "spisova_znacka": "11Co/597/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 11Co/597/2015 z 22. 3. 2017", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2017-03-22", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2017:7113227778.1"}], "citovane_v": []}