Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 12CoE/470/2016 z 14. 12. 2016 Citácia: uznesenie Krajského súdu Košice z 14. decembra 2016, sp. zn. 12CoE/470/2016, ECLI:SK:KSKE:2016:7515205547.1 Krajský súd Košice | 12CoE/470/2016 | ECLI:SK:KSKE:2016:7515205547.1 | 2016-12-14 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: § 387 ods. 1 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/4f283616-7da1-4d3d-a002-9d983a528c8c Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2016:7515205547.1 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 12CoE/470/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7515205547
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Hrib, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7515205547.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Hriba, PhD. a členiek
senátu JUDr. Janky Kočišovej a JUDr. Slávky Maruščákovej v exekučnej veci oprávneného: PROFI
CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752, so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 25, zastúpeného
advokátkou JUDr. Andreou Cvikovou, so sídlom v Bratislave, Kubániho č. 16, proti povinnej: V. P., O..
XX.X.XXXX, V. X. F., K. Č.. XX/XX, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Jánom Ondášom, so sídlom v
Košiciach, Mlynárska č. 16, pod EX 1176/15, o vymoženie 3 496,35 eura s príslušenstvom, o odvolaní
oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice-okolie č.k. 12Er/1451/2015-19 zo dňa 5.4.2016
takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Stranám náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením Okresný súd Košice-okolie (ako súd prvej inštancie) zamietol žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

2. V odôvodnení uviedol, že na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie a exekučného
titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Rozhodcovského súdu v Bratislave zo dňa 18.12.2014 sp.zn.
16551/14. Súd prvej inštancie citoval ust. § 41 ods. 2 písm. d/, § 44 ods. 2, § 243d ods. 2 zákona č.
233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), smernice Rady 93/13/
EHS a § 45 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní a v súlade s citovanými ustanoveniami
preskúmal súlad žiadosti o udelenie poverenia, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu
so zákonom. Zistil, že medzi účastníkmi konania bola uzatvorená Zmluva o revolvingovom úvere č.
XXXXXXXXXX podľa ktorej oprávnený poskytol povinnej úver. Túto posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú
podľa ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a zákona č. 129/2010 Z.z. Súd tiež zistil, že rozhodcovská
doložka nebola súčasťou formulárovej Zmluvy o revolvingovom úvere. Rozhodcovská doložka bola
koncipovaná ako samostatná listina, samostatne podpísaná, čo znamená, že bola uzatvorená vo
forme rozhodcovskej zmluvy. Spôsob, akým bola rozhodcovská doložka v rozhodcovskej zmluve
koncipovaná a spotrebiteľovi predložená oddelene od ostatných všeobecných podmienok však nesvedčí
o individuálnom dojednaní rozhodcovskej doložky, ale skôr o zámernom oddelenom predkladaní
zmluvných podmienok - zmluvy o revolvingovom úvere a rozhodcovskej zmluvy, z dôvodu vylúčenia
dojednania rozhodcovskej doložky spod režimu súdnej kontroly. Ďalej konštatoval, že formulárovú
zmluvu, povinná nemohla nijako ovplyvniť a mohla rozhodcovskú zmluvu ako celok odmietnuť alebo
podrobiť sa všetkým obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu a je pravdepodobné,
že nepodpísaním rozhodcovskej zmluvy by nedošlo ani k podpisu zmluvy o úvere, keďže obe boli
uzavreté v ten istý deň. Rozhodcovská zmluva umožňujúca dodávateľovi výber rozhodcovského
konania nenapĺňa záujem na ochrane spotrebiteľa. Jediným exekučným titulom, pri ktorom exekučný



súd vstupuje aj do hmotnoprávneho vzťahu účastníkov exekučného konania, je rozsudok vydaný v
rozhodcovskom konaní. Preto dospel súd k záveru, že predložená rozhodcovská doložka spôsobuje
značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán. Spotrebiteľovi (povinnej) je
fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, ak oprávnený podaná
žalobu na rozhodcovský súd. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ tiež osobitne nevyjednal a nemal na
výber vzhľadom na to, že mu bola predložená zároveň pri podpise úverovej zmluvy. Doložka nebola
dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa, ale na začiatku zmluvného vzťahu. Takto formulovaná
doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán a preto je v
zmysle § 53 ods. 4 OZ neplatná. Napriek formálnemu zneniu rozhodcovskej doložky reálne dochádza k
narušeniu smernicou sledovanej rovnováhy medzi zmluvnými stranami a to samozrejme v neprospech
spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa podpisom zmluvy, obsahom ktorej je aj takáto doložka, reálne vopred vzdáva
práva na účinnú procesnú obranu, čo je v podmienkach právneho štátu neprijateľným javom. Preto aj
rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom je exekučný titul, sa uskutočnilo bez riadneho zmocnenia zo
strany zmluvných strán. Predložený rozhodcovský rozsudok, teda nie je listinou, na základe ktorej by
bolo možné viesť exekúciu, nemôže byť spôsobilým exekučným titulom na vykonanie exekúcie; jedná
sa o právne nulitný dokument. Z uvedených dôvodov súd podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku ex
offo zamietol žiadosť exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, a to v celom rozsahu.

3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal oprávnený odvolanie, ktorým navrhol napadnuté uznesenie
zrušiť v celom rozsahu a vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Žiadal tiež priznať náhradu trov
odvolacieho konania.

4. Uviedol, že rozhodcovská zmluva je samostatným úkonom, ktorého existencia nebola nikdy
podmienkou uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere. Z bodu 2 rozhodcovskej zmluvy výslovne
vyplýva, že uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzatvorenia a vykonávania zmluvy o
revolvingovom úvere a súčasne, že dlžník nie je povinný prijať návrh danej rozhodcovskej zmluvy. Podľa
bodu 7 rozhodcovskej zmluvy, dlžník môže odstúpiť od rozhodcovskej zmluvy v lehote 14 kalendárnych
dní od jej uzavretia. Uplatnením tohto práva môže dlžník bez ohľadu na postoj veriteľa dosiahnuť zánik
rozhodcovskej zmluvy bez toho, aby to malo vplyv na trvanie zmluvy o revolvingovom úvere. Mal za
to, že za individuálne dojednané sa podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka považuje ustanovenie,
ktoré spotrebiteľ mohol ovplyvniť čo do jeho obsahu, mohol ovplyvniť jeho zaradenie do zmluvy bez
toho, aby to malo dôsledky na následné uzavretie hlavnej zmluvy a mohol ovplyvniť jeho zaradenie do
komplexu vzájomných práv a povinností zmluvných strán bez toho, aby to malo dôsledky na následné
uzavretie hlavnej zmluvy. Považoval za nesporné, že povinná mohla vlastným úkonom ovplyvniť vznik a
existenciu rozhodcovskej zmluvy, a teda aj obsah vzájomného vzťahu s oprávneným. Preto podľa jeho
názoru rozhodcovská zmluva spĺňa charakter individuálneho ustanovenia a nemôže byť neprijateľnou
podmienkou, pričom citoval uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 22.11.2012, sp.
zn. 3 MCdo 14/2011 ako aj iné rozhodnutia súdov v rovnakej problematike.

5. Povinná a súdny exekútor zostali v odvolacom konaní nečinní.

6. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“)
po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie podľa § 379 a § 380
ods. 1 CSP ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa
§ 385 ods. 1 CSP a contrario. Po preskúmaní uznesenia dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie
oprávneného nie je dôvodné.

7. Uznesenie je vo výroku vecne správne, preto ho odvolací súd podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

8. Oprávnený v podanom odvolaní namietal posúdenie rozhodcovskej doložky obsiahnutej v
rozhodcovskej zmluve zo dňa 30.1.2014 ako neprijateľnej podmienky.



9. V posudzovanom prípade je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok Rozhodcovského súdu v
Bratislave zo dňa 18.12.2014 sp.zn. 16551/14. Rozhodcovský rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa
30.12.2014 a vykonateľnosť dňa 3.1.2015.

10. Základnou podmienkou na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie je platný exekučný titul, ktorý
nezaväzuje na plnenie objektívne nemožné, právom nedovolené a v rozpore s dobrými mravmi. Pri
skúmaní, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, má exekučný súd právo posúdiť aj
platnosť uzavretej rozhodcovskej doložky, ak exekučným titulom v konaní je rozhodcovský rozsudok
vydaný na základe tejto rozhodcovskej doložky, čo vyplýva aj z viacerých rozhodnutí Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky. Tento napr. v uznesení zo dňa 9. februára 2012, sp. zn. 3 Cdo 122/2011
konštatoval, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok
rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské
konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Podobne v uznesení zo dňa 5. decembra
2012, sp. zn. 6 Cdo 135/2012 uviedol, že ak je právomoc rozhodcovského súdu závislá od existencie
platnej rozhodcovskej zmluvy a exekučný súd má povinnosť v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku,
okrem iného, zisťovať rozpor exekučného titulu so zákonom, t.j. aj to, či bol vydaný orgánom s
právomocou na jeho vydanie, je logické, že exekučný súd musí pri tomto zisťovaní posúdiť nielen to, či
rozhodcovská zmluva bola medzi zmluvnými stranami vôbec uzavretá, ale aj to, či bola uzavretá platne.
Ďalej v uznesení zo dňa 21.3.2012, sp. zn. 6 Cdo 1/2012 zdôraznil, že aj keď účastník rozhodcovského
konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej
zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň
povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku
v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku zo zákonom znamenajúci materiálnu
nevykonateľnosť tohto exekučného titulu.

11. V posudzovanom prípade sa rozhodcovská doložka nachádza v čl. 5 rozhodcovskej zmluvy č.
XXXXXXXXXX zo dňa 30.1.2014 uzavretej medzi oprávneným a povinnou (ďalej len rozhodcovská
zmluva).

12. Podľa bodu 2 rozhodcovskej zmluvy, veriteľ vyhlasuje, že uzatvorenie tejto rozhodcovskej zmluvy nie
je podmienkou uzatvorenia a vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere medzi veriteľom a dlžníkom.
Dlžník nie je povinný prijať návrh tejto rozhodcovskej zmluvy zo strany veriteľa, pričom vyhlasuje, že o
tejto skutočnosti bol zo strany veriteľa jasne a zrozumiteľne informovaný.

13. Podľa bodu 3 rozhodcovskej zmluvy, veriteľ pred uzatvorením tejto rozhodcovskej zmluvy poučil
dlžníka o dôsledkoch jej uzatvorenia, a to nasledovne: dôsledkom uzatvorenia tejto rozhodcovskej
zmluvy je možnosť riešenia sporov vyplývajúcich alebo súvisiacich s ustanoveniami zmluvy o
revolvingovom úvere s číslom zmluvy totožným ako je číslo tejto rozhodcovskej zmluvy, ktorú
veriteľ a dlžník uzatvoria, s porušením, ukončením či neplatnosťou zmluvy o revolvingovom úvere v
rozhodcovskom konaní. Spory môžu byť riešené aj v súdnom konaní. Výber jednej z alternatív riešenia
sporov spočíva na žalobcovi.

14. Podľa bodu 5 rozhodcovskej zmluvy, akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými
stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami zmluvy o revolvingovom úvere, s porušením,
ukončením či neplatnosťou zmluvy o revolvingovom úvere budú riešené cestou príslušného súdu v
súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní pred niektorým z nasledujúcich stálych rozhodcovských
súdov podľa rokovacieho poriadku týchto stálych rozhodcovských súdov:
• Rozhodcovský súd v Bratislave,
• Slovenský arbitrážny súd zriadený Slovak arbitriation court, s.r.o.,
• Victoria rozhodcovský súd v Žiline, zriadený spoločnosťou Victoria legal arbiter s.r.o.,
• Rozhodcovský súdny dvor zriadený pri spoločnosti Arbitration Tribunal, s.r.o.
Výber rozhodcovského súdu, ktorý bude oprávnený vec prejednať a rozhodnúť spočíva na zmluvnej
strane podávajúcej žalobný návrh.

15. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech



spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

16. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

17. Podľa § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené
v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej
rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

18. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

19. Oprávnený mal za to, že rozhodcovská doložka je len alternatívna, a teda sa nevyžaduje od
spotrebiteľa, aby postupoval len pred arbitrážou.

20. O doložku, ktorá vyžaduje, aby spotrebiteľ riešil spory výlučne v rozhodcovskom konaní ide aj vtedy,
ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a všeobecným súdom, ale
ak by podľa tejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený
nezvratne podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť legitimitu
pre exekučný titul v predmetnom konaní znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu
všeobecným súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde.

21. Ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka nie je o možnosti výberu medzi
všeobecným a súkromným súdom, ale predovšetkým o dôsledkoch, ktoré zakladá, a teda, či doložka
nenúti spotrebiteľa podrobiť sa arbitráži. Odvolací súd sa v zmysle vyššie uvedeného stotožňuje
s posúdením uvedenej doložky ako neprijateľnej podmienky, nakoľko praktickým dôsledkom takto
formulovanej rozhodcovskej doložky je skutočnosť, že spotrebiteľovi, teda povinnej, bola fakticky
odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, ak oprávnený podá žalobu
na rozhodcovský súd. Pre povinnú to znamenalo povinnosť podrobiť sa rozhodcovskému konaniu pred
súkromnou osobou, ktorú si oprávnený už predformuloval v rozhodcovskej zmluve a na výbere ktorej
spotrebiteľ nemal žiadnu účasť.

22. Spôsob, akým bola rozhodcovská doložka v rozhodcovskej zmluve v prejednávanom prípade
koncipovaná a spotrebiteľovi predložená spolu s ostatnými všeobecnými podmienkami, nesvedčí ani
o individuálnom dojednaní rozhodcovskej doložky v rozhodcovskej zmluve, ale skôr o zámernom
predkladaní zmluvných podmienok (ide o zmluvu o revolvingovom úvere a rozhodcovskú zmluvu, obe
podpísané v jeden deň), čím oprávnený sledoval vylúčenie tohto dojednania spod režimu súdnej kontroly.
Oprávnený nepreukázal osobitné vyjednanie rozhodcovskej doložky v rozhodcovskej zmluve, resp. že
by si povinná osobitne vymienila jej dojednanie.

23. Naopak, ide o formulárovú zmluvu, ktorú povinná nemohla nijako ovplyvniť a mohol len
rozhodcovskú zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým obchodným podmienkam, a teda
aj rozhodcovskému konaniu, pričom je pravdepodobné, že nepodpísaním rozhodcovskej zmluvy by
nedošlo ani k podpisu zmluvy o revolvingovom úvere, keďže obidve zmluvy boli uzavreté v jeden deň.
Z týchto dôvodov je záver súdu prvej inštancie o neplatnosti rozhodcovskej doložky v rozhodcovskej
zmluve vecne správny.

24. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že neplatná rozhodcovská doložka nemôže založiť
právomoc rozhodcovského súdu na konanie a takto (bez právomoci rozhodcovského súdu) vydaný



rozhodcovský rozsudok, t.j. vydaný na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky, nemôže byť
exekučným titulom, lebo ide o nulitný právny akt. Neboli preto splnené podmienky na vykonanie
exekúcie.

25. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov ako aj z dôvodov uvedených v odôvodnení napadnutého
uznesenia, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje (§ 387 ods. 2 CSP), odvolací súd napadnuté uznesenie
súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

26. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s
§ 255 ods. 1 CSP tak, že stranám náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva, pretože oprávnený
nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a súdnemu
exekútorovi ako ani povinnej preukázateľné trovy tohto konania nevznikli, preto im neboli priznané.

27. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2
posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri
všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto
rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho
sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).