Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 17Co/1049/2015 z 27. 9. 2016 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trenčín z 27. septembra 2016, sp. zn. 17Co/1049/2015, ECLI:SK:KSTN:2016:3713212747.1 Krajský súd Trenčín | 17Co/1049/2015 | ECLI:SK:KSTN:2016:3713212747.1 | 2016-09-27 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 387 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/2f4233aa-785d-42c9-b241-13d3d7e9496a Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2016:3713212747.1 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/1049/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3713212747
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivan Kubinyi
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3713212747.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Ivana Kubínyiho, sudkyne JUDr.
Gabriely Janákovej a sudkyne Mgr. Zuzany Holúbkovej v právnej veci žalobcu: JUDr. P. Y., správcu
úpadcu O. H. A., s.r.o. v konkurze, P. XXXX, O. K., IČO: 36 395 889 proti žalovanej Ing. E. M., nar.
XX.XX.XXXX, bytom R. pod skalou XXX/X, O., právne zastúpenej advokátskou kanceláriou SVITOK a
spol., s r.o., Tomášikova 23/C, Bratislava, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Považská
Bystrica zo dňa 28. apríla 2015, č. k. 4C/226/2013-91, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, t.j. vo výroku o zamietnutí zvyšku návrhu a vo výroku
o trovách konania p o t v r d z u j e .

II. Žalovaná má proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom súd prvej inštancie zriadil podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka za odplatu vecné
bremeno práva vstupu, prechodu a prejazdu cez pozemky žalovanej k stavbám súp. č. XXXX a XXXX v
k.ú. O. K. patriacim úpadcovi, ktorého správcom konkurznej podstaty je žalobca (ďalej stavby žalobcu).
Žalobu zamietol vo zvyšku pripadajúcom na návrh, ktorým sa žalobca domáhal zriadenia vecného
bremena na pozemkoch žalovanej parc. č. XXXX/XXX a XXXX/XXX v k. ú. O. K. (ďalej pozemky pod
stavbami) spočívajúceho v strpení užívania uvedených parciel pre umiestnenie existujúcich stavieb
žalobcu. Vec právne posúdil podľa § 135c OZ a k dôvodom uviedol, že v danom prípade nie je možné na
zriadenie vecného bremena spočívajúceho v práve strpieť užívanie pozemkov pod stavbami aplikovať
§ 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka, pretože jednak prístup vlastníka k stavbe možno zabezpečiť
inak ( zriadením vecného bremena spočívajúceho v práve cesty) a zároveň vecné bremeno v prospech
vlastníka stavby môže v zmysle § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka spočívať jedine v práve cesty cez
priľahlý pozemok, čo rozhodne nie sú pozemky pod stavbami. Daný vzťah k pozemkom pod stavbami
možno podľa súdu prvej inštancie usporiadať na základe ustanovení § 135c ods. 1 až 3 Občianskeho
zákonníka. To však iba v prípade stavieb postavených na cudzom pozemku, ktoré sú nehnuteľnosťami,
a ktoré stavby sú neoprávnené. V prípade stavieb žalobcu však nemožno hovoriť o neoprávnených
stavbách v zmysle § 135c Občianskeho zákonníka. V konaní nebolo preukázané, že v minulosti by boli
stavby žalobcu stavbami neoprávnenými a teda pokiaľ v čase ich zriadenia boli stavbami oprávnenými,
ich status nie je možné zmeniť v prípade ak dôjde k rozdeleniu vlastníctva stavby a pozemku, na ktorom
je stavba postavená. V danom prípade vzťahy medzi vlastníkom stavby a vlastníkom pozemkov pod
stavbami je nutné riešiť podľa zákonných ustanovení o bezdôvodnom obohatení resp. nájomnou alebo
inou zmluvou a nie zriadením vecného bremena súdom podľa § 135c OZ. O trovách konania súd prvej
inštancie rozhodol v zmysle § 142 ods. 2 O. s. p. a považujúc úspech strán za rovnaký nepriznal náhradu
trov konania ani jednej z nich.



2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie, a to do zamietavej časti podal odvolanie žalobca, ktorý žiadal
rozhodnutie v napadnutej časti zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie alebo zmeniť a žalobe aj v tejto časti
vyhovieť. Na rozdiel od napadnutého rozhodnutia mal za to, že zmena právneho režimu z oprávnenej
stavby na neoprávnenú je v priebehu času možná. Súdu prvej inštancie vytkol, že žiadnym spôsobom
neskúmal, či v čase keď boli stavby žalobcu postavené, boli tieto neoprávnenými alebo nie a vychádzal
výlučne z tvrdenia právneho zástupcu žalovanej. Podľa listov vlastníctva je podľa žalobcu takmer isté,
že žalovaná nadobudla vlastnícke právo k pozemkom pod stavbami v neskoršom období ako nadobudol
vlastnícke právo ku stavbám úpadca. Žalovaná tak musela už v čase nadobudnutia vlastníctva k
pozemkom pod stavbami mať vedomosť o tom, že vlastníkom pozemku bude osoba odlišná od vlastníka
stavby na ňom, z čoho je zrejmé, že už v tom čase konala so zištným zámerom voči úpadcovi.
Pohľadávku, ktorá mala vzniknúť z neoprávneného užívania pozemku pod stavbami zo strany úpadcu si
aj uplatnila v konkurznom konaní. Konanie žalovanej tak aj v prípade, že stavby žalobcu boli postavené
ako oprávnené, zakladá dôvod, aby v súčasnosti boli posudzované ako stavby neoprávnené. Žalobca
poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR 22 Cdo 1090/2000, z ktorého vyplýva že na podanie
žaloby o usporiadanie pomerov pri neoprávnenej stavbe je vecne legitimovaný aj vlastný neoprávnenej
stavby. Analogicky je tiež potrebné použiť rozsudok Najvyššieho súdu ČR 22 Cdo 432/2002, podľa
ktorého v prípade, že vlastník pozemku od počiatku o neoprávnenej stavbe vedel a bez vážneho
dôvodu sa na stavebnom úrade alebo na súde nedomáhal zastavenia stavebných prác a bráni sa až
po dokončení stavby, je potrebné zvážiť či jeho konanie nie je šikanou a či by rozhodnutie o odstránení
stavby nebolo v rozpore s dobrými mravmi. Žalobca v danom prípade považuje za šikanu ponechanie
súčasného stavu bez akejkoľvek zmeny, ktorou je aj zriadenie vecného bremena.

3. Záverom odvolania žalobca poukázal na povinnosť súdu rozhodnúť každú prejednávanú vec a
v prípade, že na jej rozhodnutie neexistuje výslovné zákonné ustanovenie, je súd povinný dotvoriť
chýbajúce právo. Pokiaľ by tak neurobil jednalo by sa o odmietnutie spravodlivosti. V danom prípade
bolo preto potrebné, aby súd použil ustanovenia zákona, ktoré sú svojím obsahom a účelom najbližším
chýbajúcim ustanoveniam a pomery k nehnuteľnostiam upravil.

4. Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.

5. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v zmysle ust. § 380 ods. 1 CSP v spojení s § 470 CSP
bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej
inštancie je potrebné v napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP.

6. Podľa § 135c OZ, ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku, hoci na to nemá právo, môže súd
na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na náklady toho, kto stavbu zriadil
(ďalej len "vlastník stavby"). Pokiaľ by odstránenie stavby nebolo účelné, prikáže ju súd za náhradu do
vlastníctva vlastníkovi pozemku, pokiaľ s tým vlastník pozemku súhlasí. Súd môže usporiadať pomery
medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby aj inak, najmä tiež zriadiť za náhradu vecné bremeno,
ktoré je nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k stavbe.

7. Nie je dôvodná námietka žalobcu, že citované ust. § 135c je možné použiť aj na prípad zmeny statusu
stavby na neoprávnenú až po jej zriadení. Priamo text tohto ustanovenia hovorí o zriadení stavby na
cudzom pozemku bez oprávnenia. Rozhodujúci je tu teda právny stav v čase zriadenia stavby. V prípade,
že ten kto stavbu zriadil s právnym titulom k pozemku pod ňou, vôbec sa nejedná o neoprávnenú stavbu,
i keď neskôr zanikne oprávnenie k zriadeniu (umiestneniu) stavby na pozemku. (k tomu bližšie Spáčil,
J. Ochrana vlastnictví a držby v občanském zákonníku. 2., doplnené vydanie. Praha: C.H. Beck, 2005,
str. 188 a nasl.).

8. Neobstojí tiež námietka, že súd prvej inštancie neskúmal status stavby v čase jej zriadenia. Dôkazné
bremeno ku skutočnosti, že sa jedná o neoprávnenú stavbu, teda o stavbu zriadenú na cudzom pozemku
bez občianskoprávneho oprávnenia má pri žalobách podľa § 135c OZ žalobca. Nie je úlohou súdu ex offo
skúmať uvedené okolnosti, ale povinnosťou žalobcu preukázať podmienky pre požadované rozhodnutie,
teda preukázať aj to, že sa jedná o neoprávnenú stavbu. Žalobca k tejto otázke nevytýka napadnutému
rozhodnutiu nevykonanie navrhovaných dôkazov ani nesprávne skutkové závery. Poukazuje, že podľa
LV žalovaná nadobudla vlastníctvo k pozemkom neskôr ako úpadca nadobudol vlastníctvo ku stavbám,
čo však nič nevypovedá o právnom režime v čase zriadenia stavieb, ktorá otázka je v zmysle vyššie
uvedeného jediná rozhodujúca pre posúdenie, či sa jedná o neoprávnenú stavbu alebo nie.



9. Čo sa týka žalobcom citovanej judikatúry, odvolací súd sa s ňou stotožňuje, avšak na prejednávanú
vec nedopadá. Vecnú legitimáciu žalobcu súd prvej inštancie nespochybňuje a zohľadnenie dobrých
mravov pri rozhodnutí o odstránení stavby prichádza do úvahy opäť iba v prípade, že sa o neoprávnenú
stavbu skutočne jedná. Tento základný predpoklad však v konaní žalobca nepreukázal.

10. Pokiaľ žalobca považuje za významné konanie žalovanej pri nadobúdaní pozemkov pod stavbami a
uplatnenie nárokov z jej vlastníctva vyplývajúcich, to by bolo možné zohľadniť pri spôsobe usporiadania,
ale nič nemôže zmeniť na statuse stavby ako oprávnenej či neoprávnenej v čase zriadenia.

11. Vzhľadom na uvedené nebolo možné usporiadať pomery strán sporu nehnuteľnostiam, ktoré boli
predmetom zamietnutej časti žaloby podľa § 135c OZ. To ani jeho analogickým použitím, pretože
rozhodnutia podľa § 135c OZ sú konštitutívne. Pri nich je použitie analógie právna vylúčené Ústavou
SR, a to Čl 2. ods 3, podľa ktorého nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá.

12. Pre úplnosť je potrebné dodať, že v samotnej žiadosti o náhradu za užívanie zastaveného pozemku
nemožno bez ďalšieho vidieť špekulatívny úmysel. Aj žalobcom požadované zriadenie vecného
bremena by bolo možné iba za náhradu, ktorá by sa v celkových hodnotách nemohla významne
líšiť od nájmu, resp. prípadného bezdôvodného obohatenia, ktoré by užívaním zastavaného pozemku
vznikalo. Pri vecnom bremene by naopak mala byť náhrada v zásade vyššia, pretože sa spravidla jedná
o kvalitatívne hodnotnejšie právo ako obligácia z nájomnej zmluvy či dokonca len prosté užívanie bez
právneho titulu zakladajúce nanajvýš nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia.

13. Z vyššie uvedených dôvodov bolo napadnuté rozhodnutie z hľadiska odvolacích dôvodov vecne
správne a odvolací súd ho preto potvrdil, vrátane výroku o trovách správne založenom na pomerne
rovnakej miere úspechu strán vo veci a tomu zodpovedajúcom právnom posúdení podľa § 142 ods. 2
O.s.p.

14. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s §
262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. Z dôvodu plného úspechu žalovanej v odvolacom konaní, jej patrí v
plnom rozsahu nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

15. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).