{"guid": "17174644-b450-40fb-818a-753b711694ca:cb6fb05c-908a-4b3d-ad6f-49e3a92ec2fb", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2014:6414200485.1", "spisova_znacka": "13CoP/44/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 13CoP/44/2014 z 27. 10. 2014", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 27. októbra 2014, sp. zn. 13CoP/44/2014, ECLI:SK:KSBB:2014:6414200485.1", "identifikacne_cislo": "6414200485", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Matej Okály", "sudca_id": 1285, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-matej-okaly-1285", "datum_vydania": "2014-10-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Vyživovacie povinnosti"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-78", "nazov": "§ 78 ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-78", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/36-2005/paragraf-78"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/36#paragraf-78"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/cb6fb05c-908a-4b3d-ad6f-49e3a92ec2fb", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2014:6414200485.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2014:6414200485.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2014:6414200485.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13CoP/44/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6414200485
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6414200485.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ferdinanda
Zimmermanna a sudkýň JUDr. Danice Kočičkovej a JUDr. Ivice Hanuskovej, v právnej veci starostlivosti
súdu o maloleté dieťa: Y. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom ako matka, zastúpená kolíznym opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica, dieťa rodičov: U. D., nar. XX. XX. XXXX,
bytom L. X. X/XX, XXX XX W. Q., a: P. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom W. XX, R. XX W. Q., o návrhu
otca na zníženie vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu, o odvolaní otca zo dňa 24. 04. 2014 proti
rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 9P/5/2014-72 zo dňa 02. 04. 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu   p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd návrh zamietol (výrok I.) a zároveň rozhodol, že žiaden z
účastníkov nemá právo na náhradu trov konania (výrok II.).

Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že vyživovacia povinnosť otca k maloletému dieťaťu bola naposledy
upravená rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 10P/60/2013-51 zo dňa 03. 09. 2013,
ktorým bolo výživné na maloletú zvýšené na sumu 110 eur mesačne počnúc dňom 01. 09. 2013. Na
základe vykonaného dokazovania okresný súd nezistil dôvody pre zmenu takto určeného výživného.
Konštatoval, že dôvody ktoré  uvádzal otec v podanom návrhu na zníženie výživného a v rámci svojej
výpovede na súdnom pojednávaní sú dôvodmi, ktoré súd zobral do úvahy už pri poslednej úprave
výživného dňa 03. 09. 2013. Poznamenal, že od poslednej úpravy výživného je maloletá fyzicky staršia,
vyspelejšia a došlo na jej strane k zvýšeniu jej životných nákladov, a to najmä v súvislosti s tým, že
maloletá má zhoršený zdravotný stav a pravidelne absolvuje kúpeľnú liečbu. Matka maloletej má ďalšiu
vyživovaciu povinnosť k mal. F. D., nar. XX. XX. XXXX, ktorá je študentkou gymnázia. Matka spolu s
dcérami býva v trojizbovom byte, ktorý má v osobnom vlastníctve. Dosahuje priemerný mesačný príjem
v sume 311,32 eura. Jej ďalší príjem pozostáva z prídavkov na maloleté deti v sume 46 eur mesačne, z
náhradného výživného ktoré poberá v sume 100 eur mesačne na mal. Paulínu a výživného od otca mal.
Y., ktoré však otec od februára 2014 neuhrádza v stanovenej výške, ale prispieva len výživným v sume
50 eur mesačne. Otec bol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie ÚPSVaR v Banskej Štiavnici
od 15. 10. 2013 do 02. 02. 2014. Z tejto evidencie bol vyradený na základe nesplnenia podmienok v
zmysle § 6 ods. 2 písm. a/ Zákona o službách zamestnanosti - prekročenie príjmu zo zárobkovej činnosti
u zamestnávateľa Podlahy spol. s r.o., Piešťany (limit v rámci evidencie bol 148,57 eura), kde pracoval
na základe dohody o výkone práce. Otec dňa 10. 03. 2014 predložil úradu pracovnú zmluvu so vznikom
pracovného pomeru od 03. 03. 2014 v Slovenskom banskom múzeu v Banskej Štiavnici. Okresný súd
zobral do úvahy, že otec pred zaradením do evidencie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Banská
Štiavnica bol zamestnaný v období od 13. 05. 2013 do 23. 08. 2013 u zamestnávateľa v Rakúsku a od
30. 08. 2013 do 14. 10. 2013 nepracoval. Vzhľadom na tieto skutočnosti, ktoré súd zobral do úvahy už



pri poslednej úprave výživného ako aj vzhľadom na skutočnosť, že otec žiada znížiť výživné počnúc
dňom 01. 02. 2014, považoval okresný súd podaný návrh za neopodstatnený a neodôvodnený a v
plnom rozsahu ho zamietol. Okresný súd už pri poslednej úprave výživného zobral do úvahy skutočnosť,
že otcovi sa skončila práce v zahraničí, zobral do úvahy aj jeho nepriaznivý zdravotný stav a taktiež
skutočnosť, že v tom čase bol práce a nemal nijaké vyhliadky na zamestnanie. V súčasnej dobe sú na
strane otca rovnaké, dokonca lepšie podmienky, nakoľko má uzavretú pracovnú zmluvu.

Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletého dieťaťa. Uviedol, že
od 01. 09. 2013 bol nezamestnaný, no napriek tomu platil výživné na maloletú v sume 110 euro mesačne
z úspor. Mal sľúbenú prácu v zahraničí, ale v septembri 2013 absolvoval operáciu a do zahraničia
nemohol odcestovať. Po doliečení bol nezamestnaný, prácu sa mu podarilo nájsť až vo februári 2014. V
súčasnosti pracuje v Slovenskom banskom múzeu v Banskej Štiavnici na skúšobnú dobu, kde má príjem
331,48 eura mesačne. Okrem maloletej Y. má vyživovaciu povinnosť k plnoletej W. M., ktorá študuje na
vysokej škole a ktorej platí výživné v sume 100 eur mesačne. Býva v spoločnej domácnosti so svojou
matkou v dvojizbovom byte, ktorý je v jej vlastníctve. Podieľa sa na platení výdavkov za byt; platí inkaso
60 euro mesačne , elektrinu 13. Mesačne  za lieky platí cca 20 eur mesačne. S maloletou sa stretáva
minimálne 10 až 12 dní v mesiaci, kupuje jej oblečenie a stravu počas dní, keď je u neho a na tento
účel vynaloží približne 30 eur mesačne. Podľa jeho názoru okresný súd nezvážil rozdiel vo finančných
príjmoch a výdavkoch. Po odpočítaní všetkých položiek mu na stravu nezostane ani jedno euro. Navrhol
preto, aby odvolací súd jeho návrhu vyhovel a výživné na maloletú Y. znížil zo sumy 110 eur mesačne
na sumu 50 eur mesačne počnúc dňom 01. 02. 2014.

Matka maloletej vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že otec neuvádza pravdu. Maloletá nechodí k
otcovi na 10 až 12 dní v mesiaci, ale chodí tam každý druhý víkend. Nemá vedomosť o tom, že by otec
kupoval maloletej nejaké oblečenie a ak jej aj niečo kupuje, domov jej to nedáva. O súčasnej výške
výživného bolo rozhodnuté v septembri 2013 a všetky skutočnosti o tom, že otec nemá prácu a že ide
na operáciu  zobral vtedy súd do úvahy. Podľa matky sa od posledného rozhodnutia súdu nezmenili
podstatné skutočnosti, ktoré by mali podmieňovať zníženie výživného. Zdôraznila, že otec jej na výživu
maloletej od februára 2014 prispieva výživným len v sume 50 eur mesačne. Tým, že otec si riadne
neplní svoju vyživovaciu povinnosť dostáva ju do situácie, kedy si na zabezpečenie potrieb musí peniaze
požičiavať. Otca nezaujíma ako zabezpečí náklady spojené s výživou maloletej. Navrhla, aby odvolací
súd rozsudok okresného súdu potvrdil.

Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadril.

V dôsledku podaného odvolania krajský súd vec prejednal v medziach daných ustanovením § 212 ods.
2 písm. a/ zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej
len „OSP“), postupom podľa ustanovenia § 214 ods. 2 OSP bez nariadenia pojednávania a rozsudok
okresného súdu podľa ustanovenia § 219 ods. 1 a 2 OSP potvrdil z týchto dôvodov:

Preskúmaním veci sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého okresného
rozsudku (ust. § 219 ods. 2 OSP). V súdenej veci nezistil žiadne okolnosti, ktoré by spochybňovali
správnosť rozsudku súdu prvého stupňa, v ktorom súd venoval náležitú pozornosť zisteniu všetkých
rozhodných skutočností, dostatočne zistil skutkový stav a mal spoľahlivé a dostatočné podklady pre
rozhodnutie o veci. Dôvody, pre ktoré tak urobil, správne a podrobne rozobral v odôvodnení rozsudku.
S týmito dôvodmi sa v celom rozsahu stotožňuje aj odvolací súd a v podrobnostiach na ne odkazuje.
Odvolací súd na zdôraznenie správnosti rozhodnutia okresného súdu dodáva, že hmotnoprávnou
podmienkou pre zmenu prv určeného výživného je v zmysle § 78 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o
rodine v znení neskorších predpisov zmena pomerov. Zmenu pomerov treba zistiť porovnaním okolností
dôležitých pre určenie výživného tak v čase skoršieho rozhodnutia, ako aj v čase nového rozhodnutia.
Predpokladom zmeny právoplatného rozhodnutia o výživnom je však závažnejšia zmena pomerov,
ktorou sa rozumie výrazná zmena tých okolností - na strane či už oprávneného alebo povinného,
ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom. Musí ísť o takú zmenu, ktorá
má význam pre záver, že výživné určené v predchádzajúcom rozhodnutí už nezodpovedá zmenenej
situácii ako na strane osoby k výžive povinnej, tak i osoby k výžive oprávnenej. V danom prípade



však vykonaným dokazovaním takáto zmena pomerov zistená nebola, nakoľko všetky skutočnosti,
ktoré podľa otca mali byť dôvodom pre novú úpravu výživného (jeho zníženie) boli zohľadnené už pri
predchádzajúcej úprave výživného rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 10P/60/2013-51
zo dňa 03. 09. 2013.

Záverom odvolací súd dodáva, že otec ani v podanom odvolaní netvrdil iné skutočnosti než tie, ktoré
zohľadnil pri rozhodovaní vo veci už súd prvého stupňa. Tvrdenia otca maloletého dieťaťa uvedené v
podanom odvolaní nie sú takého charakteru, aby podmieňovali zmenu rozsudku okresného súdu, preto
odvolací súd rozsudok okresného súdu podľa ust. § 219 ods. 1 a 2 OSP potvrdil ako vecne správny.

O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0.

Poučenie:

proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "9P/5/2014", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}