Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 14Cob/12/2013 z 25. 4. 2013 Citácia: uznesenie Krajského súdu Žilina z 25. apríla 2013, sp. zn. 14Cob/12/2013, ECLI:SK:KSZA:2013:5712207523.1 Krajský súd Žilina | 14Cob/12/2013 | ECLI:SK:KSZA:2013:5712207523.1 | 2013-04-25 | Uznesenie Oblasť práva: Obchodné právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 221 ods. 1 písm. f) OSP, § 221 ods. 2 OSP, § 226 OSP, § 224 ods. 3 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/7efcd9e3-108e-4a70-860c-6a97ef611539 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2013:5712207523.1 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 14Cob/12/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5712207523
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Nemravová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2013:5712207523.1

Uznesenie
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v právnej veci žalobcu: Pharmagal, spol. s.r.o., so sídlom
Murgašova 5, 949 01 Nitra, IČO: 34 100 857, zastúpeného právnou zástupkyňou JUDr. Petrou
Lukáčovou, advokátkou, so sídlom P. XX, XXX XX A., proti žalovanému: FARMAVET s.r.o., so
sídlom Sklabinská 20, 036 01 Martin, IČO: 31 560 083, v konaní o zaplatenie sumy 8.810,91 Eur s
príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Martin č.k. 1Rob/337/2012-138
zo dňa 05.11.2012 v napadnutom výroku o trovách prvostupňového konania, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Martin č.k. 1Rob/337/2012-138 zo dňa 05.11.2012 v napadnutom výroku o
trovách prvostupňového konania z r u š u j e a v r a c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd konanie zastavil a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi
trovy právneho zastúpenia vo výške 1.643,88 Eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Žalobou doručenou okresnému súdu dňa 24.05.2012 sa žalobca domáhal, aby okresný súd vydal
platobný rozkaz, ktorým by žalovaného zaviazal na zaplatenie sumy 23.248,72 Eur s príslušenstvom
a nahradenie trov konania. Podaním doručeným okresnému súdu dňa 18.06.2012 vzal žalobca svoj
návrh na vydanie platobného rozkazu čiastočne späť, nakoľko zo strany žalovaného došlo k úhrade
časti žalovanej sumy.

Podaním doručeným okresnému súdu dňa 06.09.2012 vzal žalobca žalobu v celom rozsahu späť a
žiadal konanie zastaviť, nakoľko žalovaný uhradil žalované sumy okrem trov právneho zastúpenia.
Vzhľadom na to, že späťvzatím návrhu odpadla základná podmienka konania, okresný súd konanie
zastavil a o trovách prvostupňového konania rozhodol podľa § 146 ods. 2 druhá veta OSP tak, že
priznal žalobcovi trovy právneho zastúpenia, pretože pre správanie žalovaného bola vzatá späť žaloba,
ktorá bola podaná dôvodne.

Proti tomuto uzneseniu, do výroku, ktorým okresný súd rozhodol o náhrade trov prvostupňového
konania, podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Namietal, že uznesenie okresného
súdu je nepreskúmateľné z dôvodu, že nezodpovedá hypotéze § 157 ods. 2 OSP. S poukazom na §
157 ods. 2 OSP považoval žalovaný napadnuté uznesenie okresného súdu za nedostatočné, pretože zo
samotného odôvodnenia uznesenia nevyplývalo, na základe akých právnych skutočností a na základe
akej úvahy dospel okresný súd k záverom, že žalovaný je povinný zaplatiť trovy právneho zastúpenia.
Uznesenie okresného súdu v napadnutom výroku nesledovalo účel zakotvený v ust. § 142 ods. 1 OSP,
keďže zo strany okresného súdu pri rozhodovaní o náhrade trov konania nebola posudzovaná účelnosť
vynaložených nákladov. Žalovaný plnil dlžné sumy dobrovoľne na základe mimosúdneho urovnania so
žalobcom a i napriek tomu, že dátumovo žaloba bola doručená okresnému súdu o jeden deň skôr, ako
bol čiastočne záväzok plnený. Je zrejmé, že žalovaný neplnil pod tlakom podanej žaloby. Žiadal, aby



odvolací súd zrušil uznesenie v napadnutom výroku o trovách prvostupňového konania a vrátil vec súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie.

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) prejednal vec v medziach ust. § 212 ods. 1
OSP bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a uznesenie okresného súdu v napadnutom
výroku o trovách prvostupňového konania podľa § 221 ods. 1 písm. f) OSP zrušil a podľa § 221 ods.
2 OSP vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Rozhodnutie bolo odvolacím súdom prijaté
hlasovaním v senáte pomerom hlasov 3:0.

Je potrebné uviesť, že v predmetnej veci napadnuté rozhodnutie okresného súdu vydal vyšší súdny
úradník, s tým, že sudkyňa v predložení veci krajskému súdu zo dňa 09.01.2013 uviedla, že odvolaniu
nemieni vyhovieť, postupom podľa § 374 ods. 4 OSP.

Žalovaný v odvolaní namietal, že uznesenie okresného súdu v napadnutom výroku, považuje za
nedostatočne odôvodnené, pretože nie je zrejmé, na základe akých právnych skutočností a na základe
akej úvahy dospel k záverom, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi trovy právneho zastúpenia vo
výške 1.643,88 Eur, pretože odôvodnenie rozhodnutia nezodpovedá základným zásadám občianskeho
súdneho procesu, nie je prípustné, aby účastník „skutkové okolnosti dedukoval z písomného podania
navrhovateľa označeného ako späťvzatie žalobného návrhu.“ Z odôvodnenia napadnutého uznesenia
vyplýva, že okresný súd „o trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 2 O.s.p. tak, že priznal
navrhovateľovi trovy právneho zastúpenia, pretože pre správanie odporcu bol vzatý späť návrh, ktorý
bol podaný dôvodne.“

Krajský súd akcentuje, že pre posúdenie nosného odvolacieho dôvodu žalovaného bola relevantná
právna úprava v § 167 ods. 2 OSP, vo väzbe na § 157 ods. 2 OSP, podľa ktorého v odôvodnení
rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril
odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti
považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení
dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Z predmetného odôvodnenia napadnutého výroku o náhrade
trov prvostup-ňového konania však nevyplývajú základné skutočnosti, ktoré by bolo možné podriadiť
prieskumu odvolacieho súdu, pretože nie je zrejmé, z čoho predmetné trovy konania, označené len ako
trovy právneho zastúpenia, ktorých náhradu okresný súd žalobcovi priznal, pozostávajú.

Vo všeobecnej rovine odvolací súd uvádza, že odôvodnenie rozhodnutia je práve tou časťou
rozhodnutia, ktorá síce sama o sebe právoplatnosť nenadobúda, avšak je relevantná, významná z
hľadiska presvedčivosti, logickej konzistentnosti a preskúmateľnosti súdneho rozhodnutia. Okresný súd
neuviedol, akými úvahami sa spravoval pri rozhodovaní o náhrade trov prvostupňového konania, ako
ich posúdil, nebolo zrejmé, z akých procesných a skutkových okolností a ich vzájomných súvislostí,
ktoré mali vplyv na rozhodovanie o trovách prvostupňového konania, vychádzal. V tomto smere nie
je dostatočný len samotný poukaz na zákonné ustanovenie, bez jeho citácie, ak z odôvodnenia v
ďalšom dostatočne nevyplýva, akým spôsobom bolo toto ustanovenie aplikované, ako sa premietlo do
samotného rozhodnutia.

Odôvodnenie písomného vyhotovenia rozhodnutia súdu musí obsahovať výklad opodstatnenosti,
pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozhodnutia. Súd sa v odôvodnení svojho
rozhodnutia musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup
musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen poukazom na skutočnosti zistené vykonaným
dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal; niet v ňom miesta pre dohady a
domnienky.

Zákonom požadované riadne a presvedčivé odôvodnenie písomnej formy rozhodnutia súdu je nielen
formálnou požiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydaniu obsahovo nezdôvodnených, nepresvedčivých



alebo neurčitých a nezrozumiteľných rozhodnutí, ale má byť v prvom rade prameňom poznania úvah
súdu tak v otázke zisťovania skutkového stavu veci, ako aj v právnom posúdení veci. Inak povedané,
účelom odôvodnenia rozhodnutia je predovšetkým preukázať jeho správnosť a odôvodnenie súčasne
musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí súdu, t.j. musí byť
preskúmateľné.

Porušením uvedeného práva účastníka na jednej strane a povinnosti súdu na strane druhej sa
účastníkovi konania (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným
spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v
rámci využitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. Ak potom nedostatok
riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé súdne konanie, tak táto
vada zakladá zároveň aj dôvodnosť podaného riadneho opravného prostriedku.

Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj z rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej
republiky vyplýva, že tak základné právo podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy, ako aj právo podľa čl. 6 ods.
1 Dohovoru, zahŕňajú v sebe aj právo na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť konania a odôvodnenie
rozhodnutia (napr. II. ÚS 383/06).

Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení
práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a
iných orgánov Slovenskej republiky. Ak je toto konanie v rozpore s procesnými zásadami, porušuje
ústavnoprávne princípy (napr. II. ÚS 85/06).

Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému reálny prístup k súdu a tomu zodpovedajúcu
povinnosť súdu o veci konať. Ak osoba (právnická alebo fyzická) splní predpoklady ustanovené
zákonom, súd jej musí umožniť stať sa účastníkom konania so všetkými procesnými oprávneniami, ale
aj povinnosťami, ktoré z tohto postavenia vyplývajú (viď nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky
z 23. augusta 2001, sp.zn. II. ÚS 14/2001, z 13. novembra 2002, sp.zn. II. ÚS 132/02, sp.zn. III. ÚS
17112006 z 5. apríla 2007).

Takýmto postupom okresného súdu došlo k odňatiu možnosti žalovanému konať pred prvostupňovým
súdom, čo tvorilo odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. a) OSP vo väzbe na § 221 ods. 1 písm. f) OSP.

Podľa § 221 ods. 1 písm. f) OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak účastníkovi konania sa postupom súdu
odňala možnosť konať pred súdom.

Podľa vyhodnotenia krajského súdu napadnuté uznesenie okresného súdu vo vzťahu k výroku o
trovách prvostupňového konania nebolo odôvodnené, čím v danej časti odôvodnenie uznesenia nebolo
preskúmateľné a súladné s ust. § 157 ods. 2 OSP. V tomto smere odvolací súd poukazuje i na konštantnú
judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, s ktorou sa odvolací súd stotožňuje a z ktorej vyplýva,
že všeobecný súd musí dať vo svojom rozhodnutí odpoveď na tie otázky nastolené účastníkmi konania,
ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ
rozhodnutia. Ak odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu stručne a jasne objasní skutkový a právny
základ rozhodnutia, potom je dostatočne realizované právo účastníka na spravodlivé súdne konanie
(napr. IV. ÚS 115/03, II. ÚS 44/03, III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05, IV. ÚS 112/05), v danom prípade, za
zistenej a konštatovanej absencie odôvodnenia rozhodnutia v časti trov prvostupňového konania, vyššie
uvedené nebolo naplnené. Za tohto stavu nebolo možné nahrádzať chýbajúce odôvodnenie rozhodnutia
okresného súdu odvolacím súdom.

Okresný súd v ďalšom konaní opätovne rozhodne o náhrade trov prvostupňového konania a svoje
rozhodnutie náležite odôvodní v zmysle § 157 ods. 2 OSP vo väzbe na § 167 ods. 2 OSP. Pri rozhodovaní
sa vysporiada i s celou argumentáciou žalovaného v podanom odvolaní.



Podľa § 226 OSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Podľa § 224 ods. 3 OSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.