{"guid": "17137c2a-1181-40cd-97e5-7b7c3cdf6706:41aef678-c209-4d3b-8043-aa0bbb01984c", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2015:8513206752.1", "spisova_znacka": "3Co/6/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 3Co/6/2015 z 5. 5. 2015", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Prešov z 5. mája 2015, sp. zn. 3Co/6/2015, ECLI:SK:KSPO:2015:8513206752.1", "identifikacne_cislo": "8513206752", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "JUDr. Eva Šofranková", "sudca_id": 56, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-eva-sofrankova-56", "datum_vydania": "2015-05-05", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zodpovednosť za škodu pri výkone verejnej moci"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514", "nazov": "zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/514-2003"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/41aef678-c209-4d3b-8043-aa0bbb01984c", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2015:8513206752.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2015:8513206752.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2015:8513206752.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Prešov\nSpisová značka: 3Co/6/2015\nIdentifikačné číslo súdneho spisu: 8513206752\nDátum vydania rozhodnutia: 06. 05. 2015\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková\nECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8513206752.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\n\nKrajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a z členov\nsenátu JUDr. Anny Ilčinovej a JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. v právnej veci žalobkyne: POHOTOVOSŤ,\ns. r. o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného Fridrich Paľko, s. r. o., so\nsídlom Grösslingova č. 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanej: Slovenská republika - Ministerstvo\nspravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie č. 13, Bratislava, v konaní o náhradu\nmajetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Stará\nĽubovňa zo dňa 18. 09. 2014, č. k. 4C/97/2013-50 takto jednohlasne\n\nr o z h o d o l :\n\nP o t v r d z u j e   rozsudok.\n\nNáhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznáva.\n\no d ô v o d n e n i e :\n\nSpoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. (ďalej aj ,,žalobkyňa“) poskytuje okrem iného  aj úvery  vrátane úverov\nspotrebiteľom. Úver poskytla aj Q. O..\n\nRozsudkom Stáleho rozhodcovského  súdu zriadeného Slovenskou rozhodcovskou a.s.  bolo Q. O.\nuložené zaplatiť žalobkyni plnenie zo zmluvy. V rozhodcovskom  rozsudku nie je  uvedená ani výška\núveru, ani rozsah splnenia dlhu. Rozsudok tak ako je to spravidla  aj v iných obdobných rozhodcovských\nveciach  je len o plnení sumy, ktorú označila POHOTOVOSŤ, s.r.o.\n\nOkresný súd Vranov nad Topľou (,,exekučný súd“) exekučné konanie zastavil (vo veci 7Er/764/2010).\nExekučný súd vyhodnotil podmienky zmluvy vo vzťahu k žalobkyni  značne kriticky (napr. 91,25%-né\núroky, neprijateľnú rozhodcovskú doložku).\n\nŽalobkyňa za obdobných okolností ako v bode 3. podala tisíce návrhov na exekučné súdy. Spoločným\nznakom odmietavého prístupu exekučných súdov k návrhom žalobkyne bolo vyhodnotenie konania\nžalobkyne  ako nemravné a  založené spravidla  na  neprijateľných podmienkach v spotrebiteľských\nzmluvách, najmä na nečestnej rozhodcovskej doložke (porov. veci tunajšieho súdu 1CoE 28/2014, 3CoE\n10/2014, 7CoE 105/2014, 8CoE 105/2014, 19CoE 15/2014).\n\nŽalobkyňa viní štát za neúspešnú exekúciu a navrhuje priznať podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o\nzodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej  moci (ďalej aj len  ,,Zákon“) náhradu škody\na nemajetkovú ujmu. Podľa žalobkyne  exekučný súd vo veci vedenej na Okresnom súde Vranov nad\nTopľou sp. zn. 7Er/764/2010 išiel nad rámec oprávnení exekučného súdu, konal napriek výzvam s\nprieťahmi, nedodržal 15-dňovú lehotu na rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie\nexekúcie.\n\nŽalobkyňa uplatňuje  náhradu škody za náklady spojené so správou a vymáhaním pohľadávky a\nnemajetkovú ujmu za stratu dôvery  v právo  a za nespravodlivé riešenie veci.\n\nPrvostupňový súd  žalobu zamietol. Neuznal  tvrdenia o nesprávnom úradnom postupe.\n\nŽalobkyňa v odvolaní trvala na tvrdení, že exekučný súd vytvoril stav právnej neistoty, konal s prieťahmi,\nnesústredene a nerešpektoval prebiehajúce konanie týkajúce sa porušenia práva na zákonného sudcu a\nnestranný súd. Poukázala na znalecký posudok Znaleckého ústavu Ekonomickej univerzity v Bratislave\nč. 1/2014  k rozsahu vzniknutej škody. Navrhla  zrušiť rozsudok  a vrátiť vec prvostupňovému súdu na\nďalšie konanie.\n\nKrajský súd v Prešove preskúmal rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce bez nariadenia\npojednávania (§ 214 O.s.p.)  a dospel k záveru, že rozsudok je vo výroku vecne správny.\n\nPrvostupňový súd vychádzal zo skutkového stavu, ktorý má oporu vo vykonanom dokazovaní a vec\nsprávne právne posúdil. Odvolací súd si osvojuje odôvodnenie prvostupňového súdu  a v súvislosti s\nodvolacími dôvodmi dopĺňa.\n\nZdá sa, že zásadný problém žalobkyňa vidí v opatrení exekučného súdu neudeliť poverenie na\nvykonanie exekúcie vedenej na základe rozhodcovského rozsudku. Odvolací súd  preto na zdôraznenie\nsprávnosti postupu exekučného súdu, ktorý podľa žalobkyne mal spôsobiť škodu, dopĺňa, že Slovenská\nrepublika má vnútroštátne pravidlo, ktoré umožňuje  exekučnému súdu netrvať na materiálnej\nprávoplatnosti rozhodcovského rozsudku (porov. uznesenie Súdneho dvora  Európskej únie (ďalej\nlen ,,SD“) práve vo veci žalobkyne POHOTOVOSŤ/Korčkovská C-76/10; tiež rozsudok C-40/08\nAsturcom). Spomínané  pravidlo umožňujúce preskúmať rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul  z\nhľadiska imperatívu dobrých mravov  zákon stanovuje v § 45 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom\nkonaní, § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.\n\nPostup exekučného súdu, ktorý preskúmava spôsobilosť rozhodcovského rozsudku ako exekučného\ntitulu, je v súlade s ustanoveniami § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, ako aj ustanovením § 45 ods.\n1 a 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, ak sa vykladajú teleologicky vo vzájomnej\nsúvislosti. Ustanovenie § 45 zákona č. 244/2002 Z. z. totiž celkom zreteľne umožňuje exekučnému\nsúdu v určitej obmedzenej miere preskúmať rozhodcovský rozsudok, keďže len tak (jeho preskúmaním)\nmôže exekučný súd dospieť k záverom, ktoré v zmysle citovaného ustanovenia umožňujú zastavenie\nvýkonu takéhoto rozhodcovského rozsudku. Správnosť tohto postupu napokon potvrdzuje i judikatúra\nNajvyššieho súdu SR, na ktorú odvolací  súd v záujme stručnosti len odkazuje (R 46 a 47/2012).\n\nExekučný súd jasne vysvetlil, že právny úkon zakladajúci rozhodcovské konanie odporoval morálke  a\nprincípom unijného práva a v demokratickej spoločnosti sa takéto exekúcie jednoducho  povoliť nedajú.\n\nŽalobkyňa uplatňuje náhradu škody a nemajetkovej ujmy  aj v súvislosti s nedodržaním lehoty\nna udelenie poverenia a s tvrdenými prieťahmi. V prerokúvanej veci išlo o exekúcie na základe\nrozhodcovských rozsudkov vydaných stálym rozhodcovským súdom voči spotrebiteľom, a to na základe\nrozhodcovskej doložky obsiahnutej v zmluve o úvere so spotrebiteľom. Vzhľadom na to, že takéto\ndoložky sa môžu považovať za neprijateľné podmienky v zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka\na tiež vzhľadom na relatívne turbulentný vývoj judikatúry Súdneho dvora Európskej únie vo veciach\nochrany spotrebiteľa v danom období (porov. rozsudky citované aj v iných zamietavých uzneseniach\nexekučného súdu príp. iných súdov), nemožno podľa názoru  súdu uvedené veci považovať za právne\núplne jednoduché, pretože až do daného času ešte netvoril prieskum rozhodcovských rozsudkov úplne\nobvyklú a bežnú súčasť agendy exekučných súdov pri rozhodovaní o žiadosti o povolenie exekúcie. To\nsa prejavovalo najmä požiadavkou na predkladanie spisov rozhodcovských súdov, ich preskúmavaním\na pod.\n\nSprávanie účastníkov síce k dĺžke konania samo osebe neprispelo. Nemožno však nebrať zreteľ na\nosobitosti nielen predmetnej veci, ale tisíce obdobných právnych vecí.  Podľa § 17 ods. 2 zákona č.\n514/2003 Z. z. má žalobkyňa aj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, ak nie je možné\nuspokojiť ju inak a ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením\n\nvzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Pri posudzovaní výšky nemajetkovej\nujmy sa pritom prihliada na kritériá uvedené v § 17 ods. 3 cit. zákona, teda najmä a) osobu poškodeného,\nb) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov v súkromnom\nživote a v spoločenskom uplatnení. Z takto formulovaných kritérií je podľa názoru súdu zrejmé, že\nžalobkyne ako právnickej osoby sa môže týkať nanajvýš kritérium uvedené v písmene b), pretože ostatné\nsa celkom zjavne môžu týkať len fyzickej osoby. Žalobkyňa nemá súkromný život ani spoločenské\nuplatnenie, ani „osobu“, doterajší život alebo prostredie, kde žije a pracuje.\n\nPodľa súdu však práve okolnosti danej veci neumožňujú priznať žalobkyni náhradu nemajetkovej ujmy\nv peniazoch. Žalobkyňa si totiž musela byť vedomá, že štát (okresný súd) nemôže mať kapacity na to,\naby v krátkom čase spracoval tak obrovské množstvo žiadostí jedného subjektu. Z obsahu exekučných\nspisov je pritom zrejmé, že minimálne súdny exekútor musel byť na takýto nápad pripravený, čo sa\nprejavuje napríklad tým, že v zápisniciach, do ktorých bol spísaný návrh na vykonanie exekúcie, je jeho\npodpis pripojený len formou podpisovej pečiatky alebo naskenovaného faksimile, nie originálne. Je síce\npravdou, že je povinnosťou štátu zabezpečiť, aby bola spravodlivosť poskytnutá včas, pričom personálne\na materiálne problémy na jeho strane spravidla nie sú dôvodom, ktorý by ospravedlnil porušenie práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Podľa názoru súdu však uvedené zásady platia pre\nštandardné situácie, kedy účastník obracajúci sa na súd so svojou vecou nemá dôvod sa zaujímať\no pripravenosť súdu na poskytnutie súdnej ochrany v jeho veci. No v prípade, ak sa jedna osoba v\npriebehu krátkeho času obráti na súdy s enormným množstvom nových návrhov, sa v rámci prevencie\n(§ 417 ods. 1 Občianskeho zákonníka) musí zaujímať o to, či a v akých podmienkach je súd jeho\npodania schopný vybaviť, a je povinný akceptovať, že vybavenie jeho vecí nemusí byť tak promptné,\nako vybavovanie vecí iných navrhovateľov. Súd je totiž povinný zabezpečiť okrem iného rovnaký prístup\nk spravodlivosti pre všetkých a žalobkyňa nemohla očakávať, že súd promptne vybaví všetky jej veci\nna úkor všetkých ostatných. Žalobkyňa tak podľa názoru súdu nemohla rozumne (legitímne) očakávať\nvybavenie svojich žiadostí v 15 dňovej lehote ani v tých prípadoch, v ktorých mala nárok na vydanie\npoverenia na vykonanie exekúcie. Za týchto okolnosti nemohla žalobkyňa z nedodržania tejto lehoty\nzažiť žiadnu „stratu dôvery v právo a v spravodlivé riešenie veci“. Za ujmu nemožno považovať ani samo\n„vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky“, „vnútorné zásahy do spoločnosti“ (zrejme\npocity „frustrácie členov riadiacich orgánov spoločnosti, ako aj u jej majiteľov“), keďže v tomto prípade ide\no príliš hypotetické a navonok prakticky nedokázateľné následky. Samo „ovplyvňovanie podnikateľského\nplánovania a rozhodovania“ je podľa názoru súdu v prvom rade dôsledkom predošlého plánovania a\nrozhodnutia žalobkyne zahltiť exekučné súdy tisícmi vecí v pomerne krátkom čase, v dôsledku čoho\ntu jednoznačne prichádza do úvahy spoluzavinenie žalobkyne ako poškodenej pri vzniknutom stave (§\n441 Občianskeho zákonníka).\n\nTo všetko podľa názoru súdu vylučuje, aby žalobkynina ujma musela byť kompenzovaná ešte aj\nnáhradou v peniazoch.\n\nI napriek tomu však podľa názoru tunajšieho súdu nemožno postup exekučného súdu  považovať za\npoznačený zbytočnými prieťahmi. Súd pritom poukazuje na judikatúru Ústavného súdu SR, podľa ktorej\nsa dokonca ojedinelá nečinnosť v období niekoľko mesiacov nekvalifikuje ako zbytočné prieťahy v konaní\n(porov. napr. IV. ÚS 388/04, III. ÚS 68/09, III. ÚS 279/2013 a v nich citované rozhodnutia). V takýchto\nkonaniach je tak problematické kvalifikovať  postup exekučného súdu ako prieťahy „zbytočné“ v zmysle\n§ 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.\n\nVzhľadom na to súd dospel k záveru, že v uvedených exekučných konaniach sa exekučný súd\nnedopustil nesprávneho úradného postupu v podobe „zbytočných prieťahov v konaní“ v zmysle § 9 ods.\n1 zákona č. 514/2003 Z. z., čím nie je daný prvý predpoklad zodpovednosti žalovanej za škodu, ktorá\nmala žalobkyni vzniknúť. Súd sa preto nemal dôvod zaoberať ani otázkami výšky priznania náhrady\nnemajetkovej ujmy, ktorej sa žalobkyňa domáhala a z toho dôvodu aj znaleckým posudkom.\n\nK znaleckému posudku sa odvolací súd rovnako (body 12. až 19.) stotožňuje aj s podrobným\nodôvodnením rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda  vo veci sp. zn. 10C 175/2014. ,,Ku skutkovým\nzáverom ohľadom zvýšených nákladov žalobkyne na mzdy zamestnancov, na poštovné, na tlač a na\nsprávu informačného systému dospel súd zo znaleckého posudku č. 1/2014, ktorého faktickú správnosť\nv tomto smere súd nespochybňuje. Z uvedeného znaleckého posudku však podľa súdu v žiadnom\nprípade nevyplýva, že tieto zvýšené náklady sú v príčinnej súvislosti práve s exekučným konaním, v\n\nktorom malo podľa tvrdenia žalobkyne dôjsť k prieťahom (veci Okresného súdu Vranov nad Topľou sp.\nzn. 7Er 764/2010 poznámka odvolacieho súdu). Pri hodnotení tohto súd vyšiel z týchto úvah:\n\nCelkovo tak možno v tejto časti skonštatovať, že až na tri úkony (sťažnosť na prieťahy) nemožno zo\nznaleckého posudku nijakým spôsobom zistiť, prečo sú zvýšené mzdové náklady dôsledkom tvrdeného\nnesprávneho úradného postupu, a nie celkom jednoduchým a logickým dôsledkom skutočnosti, že\nžalobkyňa sa jednoducho v rokoch 2009 až 2011 rozhodla uplatniť a vymáhať obrovské množstvo\nnárokov voči svojím dlžníkom, čo si nevyhnutne vyžiadalo zvýšenú administráciu a s ňou spojené\nnáklady. Inak povedané, zo znaleckého posudku nemožno nijako zistiť, či by k týmto zvýšeným nákladom\nnebolo došlo aj v prípade, že by súdy vydali všetky poverenia na vykonanie exekúcie presne v zmysle\nžiadostí žalobkyne a v zákonnej 15 dňovej lehote.\n\nRovnaké výhrady možno proti znaleckému posudku vzniesť, aj pokiaľ ide o výpočet škody v podobe\nzvýšených nákladov na poštovné, tlač a správu informačného systému, keďže z neho vôbec nie\nje zrejmé, prečo by takéto zvýšenie nemohlo byť celkom logickým dôsledkom faktu, že žalobkyňa\njednoducho v danom období vo zvýšenej miere pristúpila k uplatňovaniu a vymáhaniu svojich nárokov.\nNavyše, v tejto časti pôsobí znalecký posudok skôr dojmom primitívnej účtovnej trojčlenky, keď na\ns. 34 až 42 úplne mechanicky vypočítava rozdiel medzi skutočnými nákladmi (!) zistenými z faktúr\nod tretích osôb za poštovné, tlač a správu informačného systému a takto zistené zvýšenie následne\núplne mechanicky delí „počtom obchodných prípadov“, teda v podstate počtom vymáhaných nárokov\nžalobkyne v príslušnom roku (pričom z celého znaleckého posudku sa nedá zistiť, odkiaľ sa znalec\nk týmto počtom „obchodných prípadov“ dopočítal). To všetko úplne bez toho, aby sa vôbec zaoberal\nbanálnou otázkou, ako je preukázané, že celé zvýšené náklady išli len na tie „obchodné prípady“ -\nexekučné konania, z ktorých žalobkyňa uplatňuje náhradu škody, a nie napríklad na rozposielanie s\ntýmto konaním nesúvisiacich písomností (napríklad súkromných) (poštovné), na tlač úplne nesúvisiacich\npropagačných materiálov (náklady na tlač) alebo na inštaláciu lepšieho, či výkonnejšieho počítačového\nsystému „len tak“, z rozmaru žalobkyne (navyše znalec vôbec nevyhodnotil, či z úpravy počítačového\nsystému nemala žalobkyňa trvalý prospech, ktorý by časť nákladov kompenzoval). Ak v tejto časti vôbec\nmožno znaleckému posudku priznať vôbec nejakú logickú úvahu, o čom súd pochybuje, ide podľa názoru\no typický prípad logickej chyby „post hoc ergo propter hoc“, teda keď sa z časovej súvislosti dvoch javov\n(zvýšená exekučná aktivita a zvýšené náklady) automaticky vyvodí ich príčinná súvislosť.  Zo všetkých\ntýchto dôvodov dospel súd k záveru, že predložený znalecký posudok preukazuje nanajvýš tak fakty v\nňom uvedené (skutočnosť, že u žalobkyne došlo v rokoch 2009 až k zvýšeniu mzdových nákladov a\nnákladov na poštovné, tlač a správu počítačového systému), no v žiadnom prípade nepredstavuje dôkaz\npríčinnej súvislosti týchto zvýšených nákladov s tvrdeným nesprávnym úradným postupom. Na základe\ntoho súd podľa § 132 v spojení s § 120 ods. 1 O. s. p. (dôkazné bremeno žalobkyne) dospel k záveru,\nže vznik škody v príčinnej súvislosti nebol dokázaný“.\n\nOdvolateľ namieta  neprípustnú retroaktivitu v súvislosti s použitím ust. § 9 ods. 2 Zákona v znení\nzákona č. 412/2012 Z.z. (účinný od 1.1.2013). Zdá sa, že ide o právny lapsus, pretože prvostupňový\nsúd  uvedené ustanovenie neaplikoval retroaktívne.\n\nZ uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok  ako vecne správny (§ 219 O.s.p.).\n\nV odvolacom konaní úspešnej žalovanej trovy nevznikli. Z tohto dôvodu sa ich náhrada nepriznala (§\n142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.).\n\nRozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.\n\nPoučenie:\n\nProti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "4C/97/2013", "guid": "1d3c89aa-53da-425d-be61-b509a0084072:6539a81d-9d0d-43d4-919f-888ad329b105", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:ce268c58-ea16-446c-8157-09fcfe8f2b40", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 279/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 279/2013 z 2. 7. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-07-02", "citacie_n": 440, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ce268c58-ea16-446c-8157-09fcfe8f2b40"}, {"guid": "ussr:71ae81db-41dd-4608-9586-96eec889fc41", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 68/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 68/09 z 28. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-28", "citacie_n": 443, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:71ae81db-41dd-4608-9586-96eec889fc41"}, {"guid": "ussr:03d08171-9f4b-4597-b997-16443b6fcf7e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 388/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 388/04 z 18. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-18", "citacie_n": 441, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:03d08171-9f4b-4597-b997-16443b6fcf7e"}, {"guid": "66cfc17e-62b4-436d-ad5b-5126fe74787a:9fed91a2-3b89-4f96-bdae-b5c67a34c011", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2015:3509205156.2", "spisova_znacka": "19CoE/15/2014", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 19CoE/15/2014 z 25. 2. 2015", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2015-02-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2015:3509205156.2"}, {"guid": "2e1d2229-6c42-4278-ba5d-4939b8e4c603:ff508ebc-a51b-42f1-b241-7b71d7d3a391", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2014:8713214257.1", "spisova_znacka": "7CoE/105/2014", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 7CoE/105/2014 z 22. 10. 2014", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2014-10-22", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2014:8713214257.1"}, {"guid": "b985ae98-a839-42f5-bb1c-2f041955ae16:a84aaf23-d68e-486d-a0c5-ee0ea62b11a6", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2014:6710214850.1", "spisova_znacka": "1CoE/28/2014", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 1CoE/28/2014 z 28. 5. 2014", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2014-05-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2014:6710214850.1"}, {"guid": "3cbaf728-4e69-4b28-b9dc-385f5d6f680a:a5dc4643-730d-4bd4-bfb5-79bc09683f87", "ecli": null, "spisova_znacka": "7Er/764/2010", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 7Er/764/2010 z 20. 10. 2011", "sud": "Okresný súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2011-10-20", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/3cbaf728-4e69-4b28-b9dc-385f5d6f680a:a5dc4643-730d-4bd4-bfb5-79bc09683f87"}], "citovane_v": []}