{"guid": "17128170-11ce-4ac2-abb4-abd406efc54e:7d8cfd4f-1587-41bf-a7cb-cac4ef6cb418", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2015:2014200511.1", "spisova_znacka": "20S/48/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 20S/48/2014 z 18. 5. 2015", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trnava z 18. mája 2015, sp. zn. 20S/48/2014, ECLI:SK:KSTT:2015:2014200511.1", "identifikacne_cislo": "2014200511", "sud": {"guid": "sud_109", "nazov": "Krajský súd Trnava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trnava"}, "sudca": "JUDr. Ivana Izakovičová", "sudca_id": 478, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-ivana-izakovicova-478", "datum_vydania": "2015-05-18", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250j.odsek-1", "nazov": "§ 250j ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250j.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-250j"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-250j"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/7d8cfd4f-1587-41bf-a7cb-cac4ef6cb418", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2015:2014200511.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2015:2014200511.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2015:2014200511.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 20S/48/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2014200511
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Božena Husárová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2014200511.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Boženy Husárovej a členov JUDr.
Róberta Foltána a JUDr. Ľubomíra Bundzela v právnej veci žalobcu: Bc. N. Z., I. XXXX/XX, A.,
zastúpená advokátom JUDr. Vladimírom Novákom, Mlynárska 16, Košice proti žalovanému: Finančné
riaditeľstvo SR, Lazovná 63, Banská Bystrica o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
1100307/1/201372/2014/4884 zo dňa 25.04.2014 takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu    z a m i e t a .

Žalobkyni sa náhrada trov konania     n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 21.07.2014 sa žalobkyňa domáhala zrušenia rozhodnutia
žalovaného č. 1100307/1/201372/2014/4884 zo dňa 25.04.2014, ktorým žalovaný potvrdil dodatočný
platobný výmer Daňového úradu Sereď č. 616/230/24503/11/Ba zo dňa 16.11.2011, ktorým bol žalobkyni
ako daňovému subjektu podľa § 44 ods. 1 písm. b) bod 1 zák. č. 511/1992 Zb. v znení neskorších
predpisov vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2009 v sume
53.786,67 eur .

Žalobu žalobkyňa odôvodňovala nedostatkami v procesnom postupe správcu dane, ktorý nepostupoval
zákonným spôsobom a zistenia skutkového stavu, na ktorom založil svoje rozhodnutie sú nedostačujúce
pre posúdenie veci, pretože správca dane neprihliadol na návrhy žalobkyne, ktoré uviedla v odvolaní
proti dodatočnému platobnému výmeru a žalovaný sa iba stotožnil so skutkovým stavom, ktorý bol zistení
prvostupňovým daňovým  úradom a nevykonal ďalšie potrebné zistenia na zabezpečenie dôkazov,
ktoré by preukázali pravdivosť tvrdenia žalobkyne. Uvedeným postupom  tak boli zo strany žalovaného
porušené práva žalobkyne vyplývajúce z ust. § 3 ods. 1 a ods.3 zák. č.  511/1992 Zb. o správe daní a
poplatkov v znení neskorších predpisov, keď s správca dane nerešpektoval zásady daňového konania,
dôkazy hodnotil jednostranne a na tvrdenia a dôkazy predložené žalobkyňou neprihliadal.

Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 26.09.2014 navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Poukázal
na to, že správca dane, ako aj žalovaný svoje rozhodnutie náležite odôvodnili, z procesu samotnej
daňovej kontroly vyplýva, že v deklarovanom prípade dodávok tovaru sa jednalo iba o umelé vytvorenie
obchodných vzťahov a prefakturovávanie predmetného tovaru v krátkom čase v reťazci zúčastnených
obchodných spoločností, pri dosiahnutí minimálneho zisku z takýchto transakcií. Okrem toho žalobkyňa
nemala žiadne informácie o týchto zdaniteľných obchodoch,  všetko za ňu robil B. O., ktorý žalobkyňu
kontaktoval a vybavoval dodanie tovaru od spoločnosti BEJA-Rožňava spol. s r.o., B. O. mal vypracovať i
štúdie na základe požiadavky spoločnosti IBC 89 s.r.o., preto je minimálne pochybné, z akého dôvodu ich



nedodal priamo spoločnosti, pre ktorú ich vypracovával, ale ich fakturoval cez žalobkyňu, čo je dôkazom
preukazujúcim snahu o umelé vytvorenie právneho vzťahu.

K námietke žalobkyne, podľa ktorej sa žalovaný iba stotožnil so skutkovým stavom zisteným správcom
dane poukázal žalovaný na rozhodnutie NS SR č.k. Sž-o-NS44/03 zo dňa 23.10.2003 v spojení s ktorým
uviedol, že je síce oprávnený vykonávať dokazovanie, ale iba v prípade, ak to považuje za potrebné.
Nesúhlasí s tvrdením žalobkyne, že by jeho postupom boli porušené žalobkyne práva a nevykonal by
všetky ňou navrhnuté dôkazy. Skutkový stav  v rozsahu zistenom správcom dane považoval pre svoje
rozhodnutie za dostatočný, s ktorým sa žalovaný stotožnil, pričom v rozhodnutí, ktoré je predmetom
žaloby uviedol dôvody, pre ktoré nepovažoval za potrebné vykonávať ďalšie dokazovanie. Okrem toho
žalobkyňa ani  bližšie nekonkretizovala, ktoré dôkazy a tvrdenia mal žalovaný hodnotiť jednostranne.

S podaním žaloby žalobkyňa súčasne požiadala podľa § 250c O.s.p. v spojení s § 250b ods. 8
O.s.p. o odklad vykonateľnosti dodatočného platobného výmeru, ktorej žiadosti predsedníčka senátu
nevyhovela, čo bolo žalobkyni oznámené upovedomením zo dňa 16.02.2015, ktoré právny zástupca
žalobkyne prevzal dňa 19.02.2015.

Krajský súd v Trnave ako vecne a miestne príslušný podľa § 246 ods. 1 O.s.p. nariadil podľa § 244 ods.
1 v spojení s § 247 a nasl. O.s.p. vo veci pojednávanie, ktorého sa ale účastníci nezúčastnili a svoju
neprítomnosť ospravedlnili a súhlasili s tým, aby súd konal a rozhodol i v ich neprítomnosti.
Súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie ako i rozhodnutie, ktoré mu predchádzalo, oboznámil
s obsahom súdneho spisu a pripojeného administratívneho spisu a dospel k záveru, že žaloba nie je
dôvodná.

Podľa § 244 O.s.p.
(1) V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť
rozhodnutia a postupov orgánov verejnej správy.
(2) V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy,
orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj
fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických
osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie správneho orgánu“).
(3) Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní,
ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenie a povinnosti fyzických
alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti
fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj
jeho nečinnosť.
Podľa § 247 O.s.p
(1) Podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba
tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd
preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.
(2) Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa
tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa naň
pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.
Podľa § 250i ods. 1 O.s.p., pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový
stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia.

Žalobkyňa v podanej žalobe namieta procesné úkony správcu dane a žalovaného, o ktorých tvrdí, že
dôkazné prostriedky, ktoré navrhla neboli dostatočne preverené, zistené skutočnosti boli  vyložené v jej
neprospech, žalovaný dôkazy nesprávne zhodnotil keď nevzal do úvahy všetky vysvetlenia a objasnenia,
ktoré mu za týmto účelom žalobkyňa poskytla.

Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že na základe Oznámenia o výkone daňovej kontroly č.
116/320/976/4/2010/Fer zo dňa 21.05.2010 bola začatá u žalobkyne ako daňového subjektu daňová
kontrola na daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2009. O výsledku zistenia z
daňovej kontroly bol vyhotovený správcom dane protokol, ku ktorému podala žalobkyňa vyjadrenie.
Žalobkyňa bola oprávnená písomne sa k protokolu najneskôr do 8 pracovných dní odo dňa jeho
doručenia vyjadriť, túto lehotu ale nedodržala, z toho dôvodu správca dane na vyjadrenie sa k protokolu



ktoré žalobkyňa ako daňový subjekt podala dňa 27.07.2008 na pošte a ktoré bolo doručené Daňovému
úradu Sereď dňa 29.07.2010 neprihliadal.

Po ukončení daňovej kontroly prerokovaním protokolu začal správca dane podľa § 2 zák. č.
511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov vyrubovacie konanie a vydal dodatočný platobný výmer
č. 616/230/19076/10/Ba zo dňa 17.08.2010, ktorým vyrubil žalobkyni rozdiel dane vo výške 53.786,67
eur na základe kontrolných zistení, keď žalobkyňa nepodala za kontrolované zdaňovacie obdobie
dodatočné daňové priznanie a doklady, ktoré mal správca dane k dispozícii preukazovali, že spoločnosť
BEJA - Rožňava spol. s r.o. ako dodávateľ fakturoval žalobkyni cenu za dodávku štúdie, projektového
zámeru, podklady pre projekt Krahule a zariadenia určené pre reštaurácie a kuchyne. Žalobkyňa k
uvedeným obchodným transakciám uviedla, že tieto s podnikaním nesúvisia, tovar od dodávateľa
osobne neprevzala, ani sa o fakturáciu žiadnym spôsobom nezaujímala a o spoluprácu pri týchto
obchodoch bola požiadaná B. O. ako zástupcom spoločnosti BEJA - Rožňava spol. s r.o.

Podľa výpisu zo živnostenského registra hlavnou podnikateľskou činnosťou daňového subjektu
je krajčírstvo a obchody, ktoré sú uvedené vo faktúrach s činnosťou a podnikaním žalobkyne
vôbec  nesúvisia. Žalobkyňa ako daňový subjekt vo vyrubovacom konaní zastúpená splnomocneným
zástupcom Mgr. Z. jeho prostredníctvom uviedla, že do obchodného vzťahu so spoločnosťou BEJA-
Rožňava spol. s r.o. vstúpila na základe osobnej známosti s B. O. a keďže nebola pri obchodovaní s
danými komoditami odborníčkou, ich cenu akceptovala s tým, že v osobe B. O. videla záruku správnosti
uvedených obchodov.

Dožiadaný Daňový úrad Rožňava vypočul  B. O., ktorý v čase, keď boli vystavená pre žalobkyňu faktúry,
ktorých sa daňová kontrola týkala, vykonával v spoločnosti BEJA-Rožňava s.r.o. funkciu prokuristu. B. O.
nadobúdacie doklady k tovaru, s ktorým sa obchodovalo nemal a od koho bol tovar dodaný si nepamätal.
Zároveň bolo zistené, že za rok 2009 spoločnosť BEJA-Rožňava spol. s r.o. daňové priznanie nepodala,
B. O. sa nevedel vyjadriť k zaúčtovaniu nim vystavených faktúr a daňové priznanie za IV. štvrťrok 2009
podal osobne dňa 21.01.2010. Súčasne ale bolo správcom dane zistené, že konateľkou spoločnosti
BEJA-Rožňava spol. s r.o. je Andrea Uherčíková, ktorá správcovi dane oznámila, že daňové priznanie
pre DPH podal B. O. ako neoprávnená osoba, preto dňa 18.03.2010 podala dodatočne negatívne daňové
priznanie za spoločnosť, čím deklarovala, že v zdaňovacom období k dodaniu tovaru a služby podľa §
8 a 9 zák. č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty nedošlo.

Po vyhodnotených zistených skutočností správca dane skonštatoval, že v rámci vyrubovacieho konania
žalobkyňa nepredložila dôkazy, ktoré by preukazovali dodanie predmetných plnení, žiadne jasne dôkazy
o realizácii obchodov neoznačila a nevedela si spomenúť na okolnosti súvisiace s uzatvorenými
obchodmi, ani na odberateľov, nevedela  posúdiť ani hodnotu a využiteľnosť ňou obstarávaných
obchodov, na základe čoho správca dane dospel k záveru, že žalobkyni nevzniklo právo na odpočítanie
dane z tovarov obstaraných od daňového subjektu BEJA-Rožňava spol. s r.o., pretože u tohto daňového
subjektu nedošlo k vzniku daňovej povinnosti, čím bolo porušené ust. § 49 ods. 1, 2 písm. a) a § 51
ods. 2 zák. č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Na základe týchto
skutočností bol vydaný dodatočný platobný výmer na daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie IV.
štvrťrok 2009 Daňovým úradom Sereď.

Proti dodatočnému platobnému výmeru podala žalobkyňa odvolanie v ktorom namietala, že závery
správcu dane, ktorý tvrdí, že neboli preukázané skutočnosti, ktoré by mali vplyv na správne určenie
dane sú nesprávne, správca dane nezabezpečil výpoveď svedkov a iných osôb, ako zodpovedných
osôb dodávateľov, preto nie je možné považovať takéto dokazovanie za dostatočné a nie je preukázaný
ani argument, že k zdaniteľnému obchodu nedošlo. Dôvodnosť odvolania preukazovala odkazom na
rozsudok NS SR č.k. 4Sžs/106/2000 zo dňa 28.02.2001 a navrhla,  aby správca dane predvolal svedkov,
štatutárnych zástupcov dodávateľa a štatutárnych zástupcov odberateľa.

Z administratívneho spisu ďalej vyplýva, že žalobkyňa podala sťažnosť na postup správcu dane pri
vybavovaní odvolania podaného proti dodatočnému platobnému výmeru, ktorá bola vyhodnotená ako
neopodstatnená, ako je uvedené v Zápisnici o prešetrení sťažnosti zo dňa 24.10.2012 vyhotovenej
Daňovým úradom Trnava č.k. 9200100/5/3079566/2012/Bač.



O odvolaní proti dodatočnému platobnému výmeru bolo rozhodnuté žalovaným, ktorý vyrubený rozdiel
dane z pridanej hodnoty potvrdil. V odôvodnení tohto rozhodnutia žalovaný podrobne poukázal na
všetky zistené skutočnosti, vypočul svedkov, oboznámil sa s daňovými priznaniami spoločnosti BEJA-
Rožňava spol. s r.o., vypočul bývalého prokuristu tejto spoločnosti B. O., ktorého žalobkyňa za účelom
preukázania opodstatnenosti svojho tvrdenia označila ako osobu, ktorá vysvetlí predaj tovaru. Správca
dane vzal do úvahy, že podľa vyjadrenia konateľky Andrey Uherčíkovej spoločnosť BEJA-Rožňava spol.
s r.o. neuskutočnila žiadne zdaniteľné plnenia v rozhodnom zdaňovacom období.

Správca dane vlastnou činnosťou zistil, že B. O. okrem výkonu funkcie prokuristu spoločnosti BEJA-
Rožňava spol. s r.o. vykonával aj funkciu vedúceho prevádzky v reštaurácii PETROHRAD Rožňava,
v ktorej sa nachádzalo zariadenie, ktoré bolo predmetom predaja žalobkyni, pričom podľa zistenia
zariadenie iba zmenilo vlastníka, ale priestory reštaurácie PETROHRAD neopustilo. B. O. ale pri inej
výpovedi uviedol, že zariadenie žalobkyňa prevzala v deň vystavenia faktúry, ale krátko po tom bolo
toto kuchynské zariadenie predané spoločnosti IBC 89 s.r.o. Bratislava, od ktorej ho zasa odkúpila
spoločnosť ALKAN s.r.o. Košice pre reštauráciu PETROHRAD Rožňava. Správcom dane bolo zistené,
že  v roku 2010 penzión PETROHRAD v Rožňave prevádzkovala spoločnosť ALKAN s.r.o., ktorá ho mala
prenajatý od spoločnosti BEJA-Rožňava spol. s r.o. Zariadenie reštaurácie tak bez toho, aby opustilo
pôvodné priestory bolo B. O. konajúcim v mene spoločnosti BEJA-Rožňava spol. s r.o. fakturované
žalobkyni, ktorá ho krátko na to fakturovala spoločnosti IBC 89 s.r.o., a táto ho ďalej fakturovala
spoločnosti ALKAN s.r.o.,  ktorú zastupoval opäť B. O.. Spoločnosť IBC 89 s.r.o. nemá konateľa,
posledný M. A. bol dňa 18.10.2010 vymazaný z obchodného registra s M. A., s ktorým správca dane
komunikoval žiadne doklady  ani informácie k veci nevedel poskytnúť.

Správca dane konštatoval, že v rámci vyrubovacieho konania neboli zo strany daňového subjektu
predložené žiadne dôkazy, ktoré by dodanie predmetných plnení preukázali, daňový subjekt si
nespomínal na okolnosti priebehu predmetných  obchodov, z čoho žalovaný ustálil, že závery o nedodaní
fakturovaných tovarov, ale iba o umelom vytvorení deklarovaných obchodných transakcií, o cene
obchodovaných tovarov a neštandardné obchodné vzťahy medzi daňovými subjektmi, v mene ktorých
obchody uzatváral B. O., ktorý pritom na zaplatenie kúpnej ceny požičal žalobkyni ako daňovému
subjektu i finančné prostriedky sú správne. Nebolo preukázané, že by sa fakturované obchody reálne
uskutočnili, k čomu správca dane vzal do úvahy i skutočnosť, že boli realizované s minimálnym
finančným profitom, teda bez cieľa dosiahnuť zisk z podnikateľskej činnosti a nakoľko daňový subjekt
neoznačil žiadnych ďalších konkrétnych svedkov, ktorí by mohli ovplyvniť zistený skutkový stav,
rozhodnutie Daňového úradu Sereď potvrdil.

Podľa § 49 zák.č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty
(1) Právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo
službe vznikla daňová povinnosť.
(2) Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na
dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň,
ak je daň
a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi
dodané,
b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12,
c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a,
d) ním uplatnená pri dovoze tovaru alebo zaplatená colnému orgánu v tuzemsku pri dovoze tovaru.
(3) Platiteľ nemôže odpočítať daň z tovarov a služieb podľa odseku 2, ktoré použije na dodávky tovarov
a služieb, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 28 až 42, s výnimkou poisťovacích služieb podľa § 37
a finančných služieb podľa § 39, ak sú poskytnuté zákazníkovi, ktorý nemá sídlo, miesto podnikania,
prevádzkareň ani bydlisko na území Európskej únie, alebo ak sú tieto služby priamo spojené s vývozom
tovaru mimo územia Európskej únie. Platiteľ, ktorý dodáva investičné zlato oslobodené od dane podľa
§ 67 ods. 3, a platiteľ, ktorý sprostredkováva dodanie investičného zlata oslobodené od dane podľa §
67 ods. 3, nemôže odpočítať daň z tovarov a služieb podľa odseku 2, ktoré použije na túto činnosť, s
výnimkou dane z tovarov a služieb podľa § 67 ods. 5 a 6.

Podľa § 2 zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov



(1) V daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránia sa
záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových
subjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní.
(2) Správca dane postupuje v daňovom konaní v úzkej súčinnosti s daňovými subjektmi a pri vyžadovaní
plnenia ich povinností v tomto konaní použije len také prostriedky, ktoré ich najmenej zaťažujú a
umožňujú pritom správne vyrubiť a vybrať daň.
(3) Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo.
(6) Pri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom konaní sa berie do úvahy vždy skutočný obsah
právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie dane.
(7) Všetky daňové subjekty majú v daňovom konaní rovnaké práva a povinnosti.
(8) Právom i povinnosťou všetkých daňových subjektov je úzko spolupracovať so správcom dane v
daňovom konaní.

Podľa § 3 zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov
(1) Pri správe dani sa postupuje podľa všeobecne  záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy
štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovanie práva a právom chránených záujmov daňových subjektov
a iných osôb.
(2) Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a
poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca
dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne
a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a
vyrubeniu dane.
(3)  Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

Podľa § 15 zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov
(1) Daňovou kontrolou sa zisťuje alebo preveruje základ dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre
správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti, a to u daňového subjektu alebo na mieste,
kde to účel kontroly vyžaduje; pri správe daní vykonávanej daňovým úradom alebo colným úradom
daňovú kontrolu vykonáva zamestnanec správcu dane podľa § 1a písm. j) prvého alebo druhého bodu
na základe poverenia miestne príslušného správcu dane. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu,
ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie účelu podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu.
6ea) Za daňovú kontrolu sa považuje aj kontrola oprávnenosti vrátenia dane alebo kontrola na
zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného zákona, 6eb) alebo
kontrola uplatnenia daňového bonusu podľa osobitného zákona, 6ee) alebo kontrola použitia tovaru
oslobodeného od dane podľa osobitných zákonov. 1b)
(5) Daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola (ďalej len \"kontrolovaný daňový subjekt\"),
má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo
f) vyjadriť sa ku skutočnostiam zisteným pri daňovej kontrole, k spôsobu ich zistenia, prípadne navrhnúť,
aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim,
(10) O výsledku zistenia z daňovej kontroly alebo o určení dane podľa pomôcok vyhotoví zamestnanec
správcu dane protokol, ktorý doručí podľa § 17 alebo § 17a kontrolovanému daňovému subjektu spolu
s výzvou na vyjadrenie sa k protokolu a na jeho prerokovanie; vo výzve určí dátum prerokovania
protokolu, pričom prerokovanie protokolu sa môže uskutočniť až po uplynutí lehoty na vyjadrenie
kontrolovaného daňového subjektu k tomuto protokolu. Kontrolovaný daňový subjekt je oprávnený
písomne sa vyjadriť k protokolu najneskôr do ôsmich pracovných dní odo dňa jeho doručenia. Zmeškanie
lehoty nemožno odpustiť. Ak sa kontrolovaný daňový subjekt písomne vzdá práva na vyjadrenie k
protokolu alebo požiada správcu dane o prerokovanie protokolu v lehote kratšej, ako je určená vo výzve
na prerokovanie protokolu, môže zamestnanec správcu dane na požiadanie kontrolovaného daňového
subjektu prerokovať protokol aj v kratšej lehote. Ak sa kontrolovaný daňový subjekt v deň určený vo výzve
nemôže zúčastniť na prerokovaní protokolu, je povinný určiť si na tento účel zástupcu. Správca dane
je oprávnený na základe písomného vyjadrenia kontrolovaného daňového subjektu alebo z vlastného
podnetu v protokole opraviť chyby a iné nesprávnosti najneskôr v deň jeho prerokovania s kontrolovaným
daňovým subjektom alebo s jeho zástupcom. Vyjadrenie kontrolovaného daňového subjektu k protokolu
podľa druhej vety vrátane jeho vyhodnotenia správcom dane správca dane zaznamená v dodatku k
protokolu. Dodatok k protokolu je súčasťou protokolu.



Podľa § 24 zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov

(2)Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá , aby skutočnosti nevyhnutné na účely  správy daní
boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný návrhmi daňových subjektov.

Podľa § 29 zák.č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov v znení neskorších predpisov

(8) Daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a
vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania ako
aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných v evidencií alebo záznamov vedených daňovým
subjektom.

Konajúci súd poukazuje na to, že daňové konanie sa riadi zásadou prejednávacou a nie vyšetrovacou,
kedy správny orgán zvažuje, ktoré z dôkazov vykoná a ktoré nie je potrebné vykonať. Po oboznámení
sa s obsahom administratívneho spisu a postupu správcu dane súvisiaceho s rešpektovaním zásad
daňového konania podľa ust. § 3 ods. 1 a ods. 3 zák. č. 563/2009 o správe daní (daňový poriadok),
nedodržanie ktorých žalobkyňa označila za dôvody žaloby súd  nezistil, že by došlo k porušeniu práv
daňového subjektu. Všetky osoby, ktoré žalobkyňa v priebehu daňového konania uviedla boli správcom
dane vypočuté, na dôkazy a tvrdenia žalobkyne, pokiaľ boli konkrétne označené žalovaný prihliadol, na
základe čoho súd konštatuje, že žalovaný ako aj príslušný správca dane dostatočne zistili skutkový stav,
zabezpečili potrebné podklady a dôkazy, tieto správne vyhodnotili a vyvodili z nich správny právny záver.
Daňové orgány tak rozhodli v súlade so zákonom, neporušili práva žalobkyne, konanie nebolo vedené
v rozpore so zákonom o správe dani, z uvedeného dôvodu konajúci súd skutočnosti a návrhy uvedené
v žalobe vyhodnotil ako irelevantné a žalobu podľa  § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a žalobkyni nárok na náhradu trov konania
vzhľadom na jej neúspech nepriznal.

Senátom Krajského súdu v Trnave  bolo toto rozhodnutie prijaté v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd SR.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}