{"guid": "170e4249-ad5b-4c26-aa58-bc690ff4af36:d03ce6ba-e6d9-4e02-9630-ebb21ccf7bd5", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2019:6018200492.3", "spisova_znacka": "26Sa/12/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 26Sa/12/2018 z 22. 9. 2019", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 22. septembra 2019, sp. zn. 26Sa/12/2018, ECLI:SK:KSBB:2019:6018200492.3", "identifikacne_cislo": "6018200492", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Peter Chovanko", "sudca_id": 399, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-peter-chovanko-399", "datum_vydania": "2019-09-22", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-177.odsek-1", "nazov": "§ 177 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-177.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-177"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/372/#paragraf-51", "nazov": "§ 51 zákona č. 372/1992 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/372/#paragraf-51", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/372-1992/paragraf-51"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-32.odsek-2", "nazov": "§ 32 ods. 2 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-32.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-32"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-194.odsek-1", "nazov": "§ 194 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-194.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-194"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/372/#paragraf-77", "nazov": "§ 77 zákona č. 372/1992 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/372/#paragraf-77", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/372-1992/paragraf-77"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-59.odsek-1", "nazov": "§ 59 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-59.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-59"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-6.odsek-1", "nazov": "§ 6 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/8/#paragraf-20.odsek-1", "nazov": "§ 20 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/8/#paragraf-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/8-2009/paragraf-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-32.odsek-1", "nazov": "§ 32 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-32.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-32"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/372/#paragraf-2.odsek-1", "nazov": "§ 2 ods. 1 zákona č. 372/1992 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/372/#paragraf-2.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/372-1992/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-3.odsek-2", "nazov": "§ 3 ods. 2 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-3.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191", "nazov": "§ 191 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-191"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-194.odsek-2", "nazov": "§ 194 ods. 2 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-194.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-194"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/8/#paragraf-32.odsek-1", "nazov": "§ 32 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/8/#paragraf-32.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/8-2009/paragraf-32"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-59.odsek-2", "nazov": "§ 59 ods. 2 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-59.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-59"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-2.odsek-2", "nazov": "§ 2 ods. 2 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-2.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/372/#paragraf-22.odsek-1.pismeno-g", "nazov": "§ 22 ods. 1 písm. g) zákona č. 372/1992 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/372/#paragraf-22.odsek-1.pismeno-g", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/372-1992/paragraf-22"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-3.odsek-5", "nazov": "§ 3 ods. 5 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-3.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-195", "nazov": "§ 195 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-195", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-195"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-3.odsek-1", "nazov": "§ 3 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-3.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-e", "nazov": "§ 191 ods. 1 písm. e) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-e", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-191"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-2.odsek-1", "nazov": "§ 2 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-2.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/372/#paragraf-11.odsek-3", "nazov": "§ 11 ods. 3 zákona č. 372/1992 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/372/#paragraf-11.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/372-1992/paragraf-11"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-3.odsek-4", "nazov": "§ 3 ods. 4 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-3.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191", "nazov": "§ 191 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-191"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-177", "/SK/ZZ/1992/372#paragraf-51", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-32", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-194", "/SK/ZZ/1992/372#paragraf-77", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-59", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-6", "/SK/ZZ/2009/8#paragraf-20", "/SK/ZZ/1992/372#paragraf-2", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-3", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-191", "/SK/ZZ/2009/8#paragraf-32", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-2", "/SK/ZZ/1992/372#paragraf-22", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-195", "/SK/ZZ/1992/372#paragraf-11"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/d03ce6ba-e6d9-4e02-9630-ebb21ccf7bd5", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2019:6018200492.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2019:6018200492.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2019:6018200492.3/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 26Sa/12/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6018200492
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Datlová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6018200492.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd v konaní pred sudkyňou Mgr. Ivanou Datlovou v právnej
veci žalobcu: Q. S., nar. X. Q. XXXX, trvale bytom XXX XX K., B. XXX/X, právne zastúpeného: JUDr.
Ivan Dlhopolec, advokát, AK Dlhopolec s.r.o. so sídlom 960 01 Zvolen, Námestie SNP č. 27, IČO: 36
867 306, proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Banskej Bystrici, ul. 9. mája č. 1,
974 86 Banská Bystrica, za účasti ďalšieho účastníka: M. W. B., nar. XX. B. XXXX, trvale bytom D., ul.
R. Q. č. X, V., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-BB-KDI2-9-002/2018 zo dňa
14. mája 2018 takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie žalovaného Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Banskej Bystrici č. KRPZ-BB-
KD12-9-002/2018 zo dňa 14. mája 2018 z r u š u j e a v e c v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.
Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania,
ktoré je žalovaný povinný žalobcovi nahradiť do 20 dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bude
určená ich výška, a to k rukám jeho právneho zástupcu JUDr. Ivana Dlhopolca, advokáta. O výške trov
konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením súdny úradník.
Ďalšiemu účastníkovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie:
1. Okresné riaditeľstvo Policajného zboru Zvolen, Okresný dopravný inšpektorát vo Zvolene (ďalej len
„prvostupňový orgán verejnej správy“) Rozhodnutím o priestupku č.: ORPZ-ZV-ODI2-460/2016-S, M.
zo dňa 28. februára 2018 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) uznal obvineného z priestupku A.. Q.
S., nar. X. Q. XXXX, trvale bytom D., X. B. XXXX/XX, t. č. bytom XXX XX K., B. XXX/XX (ďalej len
„žalobca“) vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22
ods. 1 písm. g) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o priestupkoch“), pretože porušil povinnosť stanovenú v § 20 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej
premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č.
8/2009 Z. z.) tým, že „dňa 24. októbra 2016 o 21,30 hod. viedol osobné motorové vozidlo značky S. E.,
ev. číslo: D.-XXXA. v uzavretej obci D. po miestnej komunikácii - ul. A. označenej dopravnou značkou
„P1“ ako vedľajšia cesta v smere jazdy od H. B., kde zavinil dopravnú nehodu a to tak, že pri vchádzaní
do križovatky s miestnou komunikáciou - ul. C. X. V. vošiel do jazdnej dráhy motorovému vozidlu zn. M.
H., ev. č.: D.-XXXE., ktoré viedol vodič M. W. B., nar. XX. B. XXXX, bytom D., R. Q. XXXX/X po ulici
C. X. V. označenej dopravnou značkou „P8“ ako hlavná cesta v smere jazdy na autobusovú stanicu, v
dôsledku čoho došlo ku zrážke motorových vozidiel značky S. E. a značky M. H. ich prednými časťami.
Pri dopravnej nehode došlo k poškodeniu hore uvedených motorových vozidiel s hmotnou škodou a ku
zraneniu účastníka konania A.. Q. S.“. Od uloženia sankcie A.. Q. S. upustil podľa § 22 ods. 2 písm. c)
s poukazom na § 11 ods. 3 zákona o priestupkoch a žalobcovi uložil povinnosť uhradiť trovy konania
vo výške 16,- EUR.



2. V podanom odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu orgánu verejnej správy žalobca namietal
nedostatočné zistenie skutkového stavu veci, nesprávne právne posúdenie veci a odňatie práva na
spravodlivý proces v dôsledku jeho nepreskúmateľnosti a žiadal, aby prvostupňový orgán verejnej správy
v rámci autoremedúry napadnuté rozhodnutie v časti uznania viny žalobcu za spáchanie priestupku zrušil
a konanie zastavil, alternatívne, aby rozhodol druhostupňový orgán verejnej správy postupom podľa § 59
ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej
len „Správny poriadok“). Tvrdil, že prvostupňové rozhodnutie je arbitrárne, nekoherentné, vzájomne si
odporujúce a tendenčné, pretože z neho nie je zrejmé, akými úvahami bol prvostupňový orgán verejnej
správy vedený pri hodnotení dôkazov a ako použil správnu úvahu pri aplikácii právnych predpisov, na
základe ktorých rozhodoval, či ako sa vyrovnal s námietkami žalobcu a jeho vyjadrením k podkladom
rozhodnutia, z čoho vyvodil, že sa neriadil § 47 ods. 3 Správneho poriadku. Namietal závery znaleckého
posudku vypracovaného J.. S.. 62/2015 ako nesprávne a nelogické. Orgán verejnej správy mal za
účelom riadneho zistenia 2 6 S a / 1 2 / 2 0 1 8 - 3 -

skutkového stavu veci vykonať rekonštrukciu alebo vyšetrovací pokus alebo mal zohľadniť žalobcom
predložený dôkaz - simuláciu/rekonštrukciu rozhľadu žalobcu vykonanú pomocou špeciálnych okuliarov
(ďalej len „dôkaz žalobcu“), ktoré umožnili simuláciu jeho rozhľadu pri prejazde inkriminovanou
križovatkou, čo orgán verejnej správy nevykonal. Vychádzal zo záverov znaleckého posudku č. 62/2017,
ktorý žalobca ako nesprávny, nelogický a vzájomne si odporujúci namietal, pretože tvrdenie znalca, že
žalobca mohol neosvetlené vozidlo ďalšieho účastníka zo vzdialenosti 15m spozorovať, ak by dôsledne
vyhodnotil dopravnú situáciu zľava, nebolo ničím podložené. Bolo len výsledkom „odhadu“ znalca, ktorý
zároveň v znaleckom posudku konštatoval, že súčasnými technickými prostriedkami nemožno tieto
skutočnosti zistiť. Žalobca tvrdil, že znalec sa nevysporiadal so skutočnosťou, že v čase, keď mal
podľa znalca vozidlo ďalšieho účastníka vo vzdialenosti 15m spozorovať, sa toto nenachádzalo v jeho
aktívnom zornom poli. Nezohľadnil ani potrebnú reakčnú dobu, ktorá bola vzhľadom na rýchlosť vozidla
ďalšieho účastníka (40 km/hod.) a znalcom tvrdenej 15-metrovej vzdialenosti, v ktorej žalobca mohol
vozidlo ďalšieho účastníka zbadať len 1,35s, a teda pri zohľadnení ľudského a technického faktora
nemohol v danej reakčnej dobe na neosvetlené vozidlo ďalšieho účastníka zareagovať. V čase 1,3s
pred zrážkou žalobca už prechádzal križovatkou s pohľadom v smere jazdy. S uvedeným tvrdením
žalobcu, ktoré preukazoval Záznamom z vykonanej rekonštrukcie zo dňa 10. februára 2017, ktorej
účelom bola simulácia jeho rozhľadových možností pri použití špeciálnych okuliarov sa prvostupňový
orgán verejnej správy nijako vecne nevysporiadal. Len ho označil za nevierohodný a irelevantný s tým,
že úvahy znalca sú logické a zodpovedajú skutkovým záverom z iných vykonaných dôkazov. Žalobca
tiež uviedol, že miesto, v ktorom vyhodnocoval priestor križovatky nebol identický s miestom, ktoré
určil znalec, pretože ho vyhodnotil skôr, než sa prednou časťou svojho vozidla nachádzal na hranici
križovatky a rozhodol sa pre jej prejazd, a preto nemohol prichádzajúce neosvetlené vozidlo ďalšieho
účastníka vidieť, hoci dostatočne registroval vozidlo, ktoré s rozsvietenými stretávacími svetlometmi
jazdilo za vozidlom ďalšieho účastníka. Tým vyvracal záver znalca a prvostupňového orgánu verejnej
správy, že dopravnú situáciu dostatočne nevyhodnotil. Žalobca tiež namietal, že prvostupňový orgán
verejnej správy sa nevysporiadal so skutočnosťou, že ďalší účastník porušil povinnosť mať rozsvietené
stretávacie svetlomety, hoci aj znalec uvedenú skutočnosť označil za jednu z príčin dopravnej nehody.
Žalobca túto príčinu dopravnej nehody považoval za jedinú, pretože ďalší účastník vykonával jazdu v
noci, za dažďa a oparu a čiastočne nefunkčného verejného osvetlenia bez toho, aby rozsvietil stretávacie
svetlomety.
Rozhodnutie žalovaného
3. O odvolaní žalobcu rozhodol Krajský dopravný inšpektorát Krajského riaditeľstva Policajného zboru
v Banskej Bystrici (ďalej len „druhostupňový orgán verejnej správy“ alebo „žalovaný“) rozhodnutím č.
KRPZ-BB-KDI2-9-002/2018 zo dňa 14. mája 2018 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“) tak, že podľa
§ 59 ods. 2 Správneho poriadku Rozhodnutie o priestupku č. ORPZ-ZV-ODI2-460/2016-S zo dňa 28.
februára 2018 zmenil vo výroku 2 6 S a / 1 2 / 2 0 1 8 - 4 -

v časti opisu skutku, v ktorom doplnil „nacionále splnomocneného advokáta žalobcu“ s tým, že ostatné
časti rozhodnutia ostávajú nedotknuté.
4. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia stručne zhrnul priebeh a výsledok prvostupňového
administratívneho konania. Po preskúmaní odvolaním napadnutého prvostupňového rozhodnutia a
konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo dospel k záveru, že prvostupňový orgán verejnej správy
postupoval správne a v súlade s platnou právnou úpravou, a preto je jeho rozhodnutie vecne správne
a zákonné. Pre vydanie rozhodnutia si zadovážil dostatok relevantných podkladov, z ktorých zistil



dostatočne skutkový stav veci a správne ho právne posúdil, hodnotiac vykonané dôkazy jednotlivo aj
vo vzájomných súvislostiach. Odôvodnenie jeho rozhodnutia je zrozumiteľné a logické a dostatočne
sa v ňom vysporiadal s námietkami žalobcu. K zmene prvostupňového rozhodnutia v jeho výroku
pristúpil žalovaný len z dôvodu absencie označenia právneho zástupcu žalobcu, ktoré bolo preukázané
plnomocenstvom z 10. februára 2007.
5. Odvolaciu námietku žalobcu, že priestupku, ktorý sa mu kladie za vinu si nie je vedomý a rozhodnutie
správneho orgánu považuje za nesprávne a nepreskúmateľné, pretože je postavené na znaleckom
posudku, ktorého závery sú nesprávne a neprijateľné označil žalovaný za právne irelevantnú, pretože
vykonanými dôkazmi (zápisnica z ústneho pojednávania o priestupku z 12. februára 2018, z 28. februára
2018, záznam dopravnej nehody z 24. októbra 2016, zápisnica o obhliadke miesta dopravnej nehody z
24. októbra 2016, plán z miesta dopravnej nehody, znalecký posudok znalca z odboru cestná doprava
F.. J.. J. S. z 19. novembra 2017) bolo preukázané, že žalobca zavinil dopravnú nehodu tým, že
pri vchádzaní do križovatky z vedľajšej cesty označenej dopravnou značkou „P1“ - Daj prednosť v
jazde! nedal prednosť motorovému vozidlu továrenskej značky M. H., ev. č. D.-XXXE., ktoré viedol
ďalší účastník M. W. B. po hlavnej ceste označenej dopravnou značkou „P8“ - Hlavná cesta v smere
jazdy na autobusovú stanicu, v dôsledku čoho došlo ku zrážke uvedených motorových vozidiel. K
odvolacím námietkam žalobcu ohľadom nelogických, rozporných, nedôveryhodných a nedostatočne
odôvodnených záverov znaleckého posudku žalovaný uviedol, že objektívne zistenia znalca si navzájom
neodporujú a boli v ňom zodpovedané žalobcom namietané skutočnosti, a preto ich vyhodnotil
ako zavádzajúce a nezodpovedajúce obsahu prvostupňového rozhodnutia. Zo znaleckého posudku
vyplynulo, že žalobca by dopravnej nehode zabránil aj napriek tomu, že sa motorové vozidlo, ktoré riadil
ďalší účastník pohybovalo s nerozsvietenými svetlometmi, ak by za daných zhoršených poveternostných
a svetelných podmienok dôslednejšie vyhodnotil situáciu zľava tak, že by zastal pred hranicou križovatky
a situáciu by nevyhodnocoval pri pohybujúcom sa vozidle. Ak by sa v danom úseku pohyboval ako
pri dopravnej nehode, zrážke by zabránil za predpokladu, že by pri vjazde do križovatky postupne
zrýchľoval, pričom rýchlosť jeho vozidla na hranici križovatky by bola nižšia ako 5 km/hod. a zároveň
by sa vozidlo ďalšieho účastníka pohybovalo ako pri dopravnej nehode. Z vyhodnotenia zrážky i z
parametrov rozjazdu vozidla žalobcu znalcom vyplynulo, že 2 6 S a / 1 2 / 2 0 1 8 - 5 -

v okamihu, keď sa predná časť vozidla žalobcu nachádzala na hranici križovatky jeho rýchlosť
mohla oscilovať okolo hodnoty 19 km/hod. a vozidlo bolo vo fáze akcelerácie. V tomto okamihu
sa motorové vozidlo ďalšieho účastníka už muselo nachádzať v takej vzdialenosti (približne 15m),
že ho žalobca musel zaregistrovať, pretože bolo čiastočne osvetlené vozidlom idúcom za ním a
verejným osvetlením, a to aj v prípade nerozsvietených predných svetlometov, k čomu znalec dospel
na základe komplexnej analýzy dopravnej nehody. Žalovaný uviedol, že hoci znalec presne nedefinoval
vzdialenosť, na akú mohol žalobca rozpoznať motorové vozidlo ďalšieho účastníka v tom zmysle, že táto
vzdialenosť mohla byť aj väčšia ako 15m, na základe vyhodnotenia zrážky vozidiel, ich ponehodového
postavenia a ponárazových zón jednoznačne stanovil, že na vzdialenosť 15m už žalobca vozidlo
ďalšieho účastníka musel zaregistrovať. Žalovaný považoval závery znaleckého posudku za logické
a zodpovedajúce pravidlám správneho myslenia a znalecký posudok za vierohodný, pretože pri jeho
vypracovaní znalec vychádzal z prvotných, neodkladných a neopakovateľných dôkazov predloženým
prvostupňovým orgánom verejnej správy (citované vyššie) a prihliadal na všetko, čo mu bolo na
znalecké posúdenie predložené. Žalobca aj jeho právny zástupca boli na ústnych pojednávaniach s
dôkazmi riadne oboznámení, k ich obsahu nemali žiadne námietky ani pripomienky. Prvotné dôkazy
slúžili ako podklad pre počítačovú simuláciu dopravnej nehody a pre matematicko-fyzikálny model
výpočtového a simulačného programu, ktorým bol stanovený vzájomný náraz vozidiel a pohyb vozidiel
pred nárazom. Námietky žalobcu o nevieryhodnosti znaleckého posudku považoval preto žalovaný
za účelové. Odvolaciu námietku nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, pretože prvostupňový
orgán verejnej správy nevykonal rekonštrukciu a nezobral do úvahy žalobcom predložený dôkaz
(simuláciu/rekonštrukciu rozhľadu pomocou špeciálnych okuliarov) žalovaný vyhodnotil ako nedôvodnú.
Uviedol, že vykonané dokazovanie bolo postačujúce a preukazujúce záver o naplnení skutkovej podstaty
priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky žalobcom v plnom rozsahu obvinenia, a
preto ďalšie dôkazy (rekonštrukcia a iné) nebolo potrebné vykonať. Oprávnenie rozhodnúť o rozsahu
zisťovania podkladov pre rozhodnutie ako aj výber dôkazných prostriedkov vyplýva z postavenia
správneho orgánu spojeného s jeho právomocou danou mu zákonom voči osobám podriadeným mu
pri rozhodovaní, t. j. voči účastníkom konania. Žalovaný uviedol, že prvostupňový orgán verejnej správy
odôvodnil, prečo považoval vykonané dokazovanie za postačujúce a vyhodnotil aj žalobcom predložený
dôkaz - simuláciu/rekonštrukciu rozhľadu vykonanú pomocou špeciálnych okuliarov, keď ho bez jeho



vykonania nepovažoval za vierohodný a relevantný dôkaz, pretože nebol získaný v reálnom čase a na
reálnom mieste dopravnej nehody, a preto mu nemožno priznať rovnakú právnu silu ako znaleckému
dôkazu, ktorý je založený na reálnych prvotných dôkazoch obstaraných na mieste inkriminovanej
udalosti a žalovaný sa s touto argumentáciou stotožnil. K požiadavke žalobcu ohľadom vykonania
rekonštrukcie žalovaný uviedol, že by bolo obtiažne, až nemožné, navodiť rovnaké podmienky, aké boli
v inkriminovanom čase. K odvolacej námietke žalobcu, že mu bolo odňaté právo na spravodlivý proces,
pretože prvostupňové rozhodnutie nebolo riadne odôvodnené žalovaný uviedol, že prvostupňový 2 6 S
a / 1 2 / 2 0 1 8 - 6 -

orgán verejnej správy si pre svoje rozhodnutie zadovážil relevantné podklady a svoje skutkové zistenia
a z nich vyvodené právne závery zrozumiteľne a logicky odôvodnil, a teda postupoval v súlade so
zákonom.
6. Žalovaný považoval úsudok prvostupňového orgánu verejnej správy, ktorý ho viedol k upusteniu od
uloženia sankcie žalobcovi za súladný s pravidlami logického myslenia, a preto aj upustenie od uloženia
sankcie považoval za súladné s požiadavkou generálnej prevencie aj individuálnej prevencie s ohľadom
na spoločenskú nebezpečnosť konania žalobcu.
Žaloba
7. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia nezákonného rozhodnutia žalovaného
a zastavenia konania, eventuálne zrušenia rozhodnutia žalovaného a vrátenia mu veci na ďalšie
konanie. Uplatnil si plnú náhradu trov konania.
8. V žalobe žalobca argumentoval obdobne ako v podanom odvolaní. Namietal, že žalovaný o jeho
odvolaní doposiaľ riadne nerozhodol, pretože z výroku rozhodnutia žalovaného (okrem doplnenia
údajov právneho zástupcu žalobcu) nevyplýva, či žalovaný prvostupňové rozhodnutie zmenil, zrušil
alebo potvrdil a či odvolanie žalobcu zamietol. Ďalej namietal, že rozhodnutie žalovaného vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci, pretože skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ svojho
rozhodnutia je v rozpore s administratívnym spisom a nemá v ňom oporu. Nesúhlasil s uznaním
jeho viny zo spáchania priestupku, pretože k dopravnej nehode došlo výlučne z dôvodu, že vozidlo
ďalšieho účastníka nebolo osvetlené, a preto ho nevidel. Skutkový záver, že ho mal spozorovať, a
to zo vzdialenosti 15m bol úplne vyvrátený, resp. minimálne spochybnený predloženým dôkazom
žalobcu - simuláciou/rekonštrukciou vykonanou pomocou špeciálnych okuliarov zapožičaných Ústavom
súdneho inžinierstva (ktorými sa bežne vykonáva audit bezpečnostných ciest - napr. sa zisťuje,
ako bilboardy pri ceste upútavajú pozornosť vodiča a pod.), ktoré umožnili simuláciu jeho pohľadu,
resp. rozhľadu pri rozhodovaní sa pre prejazd inkriminovanou križovatkou za obdobných podmienok,
aké boli v čase predmetnej dopravnej nehody, a preto bolo potrebné vo vzťahu k nemu uplatniť
zásadu in dubio pro reo. Orgány verejnej správy však tento dôkaz odmietli s tvrdením, že mu
nemožno priznať rovnakú právnu silu ako vypracovanému znaleckému posudku. Žalobca preto namietal
objektivitu a správnosť záverov znaleckého posudku, pretože sú v protiklade s jeho tvrdením, že vozidlo
ďalšieho účastníka vôbec neregistroval s tým, že závery znaleckého posudku minimálne spochybňuje
ním (žalobcom) predložený dôkaz. Z uvedeného vyvodil, že skutkovými zisteniami, vyplývajúcimi z
dokazovania spáchanie priestupku žalobcom jednoznačne preukázané nebolo. Žalobca namietal aj
nesprávne a jednostranné vyhodnotenie dôkazov v jeho neprospech napriek dôvodným pochybnostiam,
ktoré vyplývali z ním predloženej simulácie/rekonštrukcie. Tvrdil, že dopravnú situáciu pri vchádzaní do
križovatky vyhodnocoval vo vzťahu k osvetlenému vozidlu, ktoré jazdilo za vozidlom ďalšieho účastníka
2 6 S a / 1 2 / 2 0 1 8 - 7 -

a ktoré videl dobre, skôr, než sa prednou časťou svojho vozidla nachádzal na hranici križovatky, pretože
jeho rozhľadové možnosti ho nenútili vlastné motorové vozidlo zastaviť pred hranicou križovatky. Vozidlo
ďalšieho účastníka neregistroval a ani objektívne nemohol zaregistrovať len preto, že nebolo osvetlené
s tým, že ako vodič sa mohol spoliehať na to, že aj ostatní účastníci cestnej premávky budú dodržiavať
jej pravidlá (§ 32 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z.), a preto nemohol predpokladať/predvídať, že sa z
tmy vynorí neosvetlené vozidlo. Ak by bolo vozidlo ďalšieho účastníka osvetlené, upútalo by jeho
pozornosť na viac ako 3 sekundy a mohol by naň zareagovať, čo vyplynulo z ním predloženého dôkazu.
Preto namietal správnosť záverov znalca a orgánu verejnej správy, že pri vchádzaní do križovatky
nedostatočne vyhodnotil situáciu zľava, v dôsledku čoho zvolil nevhodnú techniku jazdy. Namietal tiež
správnosť skutkového záveru, že vozidlo ďalšieho účastníka, hoci aj neosvetlené, mohol spozorovať zo
vzdialenosti 15m, pretože uvedená vzdialenosť bola len „odhadom“ znalca, bez existencie objektívneho
prostriedku na jej preukázanie. S poukazom na predložený dôkaz žalobca tvrdil, že zo znalcom určenej
vzdialenosti 15m nemohol vozidlo ďalšieho účastníka spozorovať, pretože sa nenachádzalo v jeho



zornom poli. V tom čase sa už venoval prejazdu križovatkou a pozeral sa dopredu. Naviac, pri uvedenej
vzdialenosti by bol časový úsek do zrážky vozidiel len 1,3 sekundy, preto by už objektívne nemohol
zrážke zabrániť. Ak by bolo vozidlo ďalšieho účastníka osvetlené, upútalo by jeho pozornosť na viac ako
3 sekundy a mohol by naň zareagovať. Považoval za nespravodlivé a nezákonné, ak by mal čo len z
časti niesť za dopravnú zodpovednosť vzhľadom k tomu, že vozidlo ďalšieho účastníka nemal možnosť
zaregistrovať s poukazom na to, že všetci majú na cestách rovnaké práva a povinnosti. Poukázal pritom
aj na skutočnosť, že skôr vydané prvostupňové rozhodnutie z 3. apríla 2017 bolo na základe jeho
odvolania zrušené s tým, že záver prvostupňového orgánu verejnej správy o jeho vine je predčasný, a
preto mu bola uložená povinnosť zistiť presne a úplne skutkový stav veci o tom, či žalobca mohol včas
reagovať na neosvetlené motorové vozidlo ďalšieho účastníka prichádzajúce po hlavnej ceste, s čím sa
v ďalšom konaní prvostupňový orgán verejnej správy ani žalovaný nezaoberali. Žalobca ďalej namietal,
že orgány verejnej správy nepostupovali v konaní v súlade s § 3 ods. 1, § 3 ods. 4, § 32 a § 46 a § 47
ods. 3 Správneho poriadku, pretože nezistili skutkový stav veci správne a zo skutkových zistení vyvodili
nesprávny právny záver. V dôsledku uvedeného došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces v
zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“). Tvrdil,
že v administratívnom konaní nebola jeho vina spoľahlivo preukázaná, a preto malo byť s ohľadom na
existujúce pochybnosti rozhodnuté v jeho prospech. Navrhol ako dôkaz vykonať prehratie video - a foto
- záznamov zo simulácie/rekonštrukcie, obsiahnutých na CD nosiči v spise orgánu verejnej správy. Na
ústnom pojednávaní na vykonaní tohto dôkazu netrval.
Vyjadrenie žalovaného
9. Žalovaný žiadal žalobu žalobcu zamietnuť a nepriznať mu náhradu trov konania. K žalobným
námietkam uviedol, že z jeho rozhodnutia vyplýva, že prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy
zmenil vo výrokovej časti, pričom ostatné časti rozhodnutia ponechal 2 6 S a / 1 2 / 2 0 1 8 - 8 -

bez zmeny. Vo vzťahu k žalobných námietkam a argumentácii žalobcu simuláciou/ rekonštrukciou
vykonanou pomocou špeciálnych okuliarov žalovaný uviedol, že označený dôkaz nemá takú dôkaznú
silu ako vypracovaný znalecký posudok, ktorý považoval za vierohodný, pretože úvahy znalca
zodpovedajú zásadám logiky a skutkovým záverom vyplývajúcim z dôkazov vykonaných orgánom
objasňujúcim dopravný priestupok ako aj správnym orgánom. Znalec vychádzal, okrem iného, aj z
prvotných neodkladných a neopakovateľných dôkazov predložených prvostupňovým orgánom verejnej
správy, pričom dôkazy vyhotovené policajtom objasňujúcim priestupok označil žalovaný za hodnoverné,
dôveryhodné a postačujúce na vypracovanie znaleckého posudku. Zdôraznil, že mu neprináleží hodnotiť
obsah znaleckého posudku z hľadiska odborných záverov znalca, pretože pre také hodnotenie nemá
potrebné odborné znalosti. Preto ho môže hodnotiť len nepriamo skúmaním, či odôvodnenie znaleckého
posudku je v súlade so všeobecnými skúsenosťami a poznatkami a na základe tohto hodnotenia dospel
žalovaný k záveru, že osoba znalca je dôveryhodná, odôvodnenie znaleckého posudku je logické a
zodpovedá pravidlám správneho myslenia. Znalec vychádzal zo skutočností zistených priamo na mieste
dopravnej nehody a prihliadal na všetko, čo mu bolo na posúdenie predostreté. K žalobnej námietke,
že žalobcovi bolo odňaté právo na spravodlivý proces žalovaný uviedol, že prvostupňový orgán verejnej
správy postupoval v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, vo veci si zadovážil relevantné
podklady pre rozhodnutie, svoje skutkové zistenia a právne závery v rozhodnutí odôvodnil, a preto
je odôvodnenie napadnutého rozhodnutia zrozumiteľné a dostatočne logické. Prvostupňový orgán
sa v odôvodnení svojho rozhodnutia dostatočne vysporiadal s námietkami žalobcu a považoval za
dostatočne preukázané, že žalobca priestupok, ktorý mu je kladený za vinu, spáchal, vychádzajúc z
dôkazov vykonaných v administratívnom konaní, ktoré boli vyhodnotené jednotlivo aj vo vzájomných
súvislostiach. Na svojom vyjadrení zotrval aj v podanej duplike, keďže žalobca v replike uplatnil rovnaké
námietky ako v správnej žalobe.
Replika žalobcu
10. V podanej replike žalobca opakovane poukázal na svoju argumentáciu, ktorá bola obsahom podanej
správnej žaloby. Naviac, vo vzťahu k odňatiu jeho práva na spravodlivý proces, poukázal na rozsudok
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Asan/17/2017 z 19. júna 2018, podľa ktorého: „Na správnom orgáne
je bremeno presného a úplného objasnenia stavu veci a súčasne väčšia časť bremena procesnej
ekonomiky. Správny orgán by mal preto odmietať také dôkazné prostriedky, ktoré sú irelevantné alebo sa
napr. len ťažko dajú obstarať. Naopak, vždy by mal pripustiť dôkazný prostriedok, ktorý je pre vec dôležitý
a relatívne ľahko vykonateľný. Ak existujú rozpory v tvrdeniach žalobcu a závermi znalca uvedenými v
znaleckom posudku, povaha veci si môže vyžadovať konfrontáciu medzi žalobcom a znalcom tak, aby
všetky námietky smerujúce voči znaleckému posudku boli riadne a náležite posúdené a zodpovedané
tak, aby zistil úplne a presne skutočný stav veci, ktorý je predpokladom zákonnosti rozhodnutia.“ s tým,



že žalovaný v intenciách uvedeného rozhodnutia nepostupoval. Zotrval na podanej správnej žalobe. 2
6 S a / 1 2 / 2 0 1 8 - 9 -

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov
11. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 zákona č. 162/2015
Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) a miestne príslušný podľa § 13 ods. 1 SSP preskúmal
napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo na nariadenom pojednávaní
v súlade s ust. § 107 ods. 1 SSP v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe. Po preskúmaní veci dospel
k záveru, že žaloba je dôvodná, a preto rozhodnutie žalovaného zrušil podľa § 191 ods.1 písm. e), f)
a g) SSP, pretože zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne
posúdenie veci, skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia
je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu a došlo k podstatnému porušeniu
ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného
rozhodnutia.
12. Podľa § 2 ods. 1, 2 SSP (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo
právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
(2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté
rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej
správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto
zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
13. Podľa § 6 ods. 1 SSP Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.
14. Podľa § 177 ods. 1 SSP Správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
15. Podľa § 194 ods. 1, 2 SSP (1) Správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie
orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne
konanie.
(2) Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania
ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
16. Podľa § 195 SSP právny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi
žaloby, ak
a) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci
alebo skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého 2 6 S a / 1 2 / 2 0 1 8 - 10 -

rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu,
b) ide o skúmanie otázky zániku zodpovednosti za priestupok, uplynutia prekluzívnej lehoty alebo
premlčacej lehoty, v ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za iný správny delikt alebo za iné podobné
protiprávne konanie,
c) ide o základné zásady trestného konania podľa Trestného poriadku, ktoré je potrebné použiť na
správne trestanie,
d) ide o dodržanie zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré je potrebné použiť aj na
ukladanie sankcií v rámci správneho trestania,
e) ide o skúmanie, či uložený druh sankcie a jej výška nevybočili z rozsahu správnej úvahy orgánu
verejnej správy.
17. Podľa § 2 ods. 1 zákona o priestupkoch v znení účinnom pre toto konanie Priestupkom je zavinené
konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto
alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov,
alebo o trestný čin.
18. Podľa § 11 ods. 3 zákona o priestupkoch Od uloženia sankcie možno v rozhodnutí o priestupku
upustiť, ak k náprave páchateľa postačí samotné prejednanie priestupku.
19. Podľa § 22 ods. 1 písm. g) zákona o priestupkoch Priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej
premávky sa dopustí ten, kto poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti
cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda, pri ktorej inému ublíži na zdraví alebo
inému spôsobí škodu na majetku.



20. Podľa 20 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z. vodič, ktorý prichádza do križovatky po vedľajšej ceste
označenej dopravnou značkou \"Daj prednosť v jazde\" alebo \"Stoj, daj prednosť v jazde\", je povinný dať
prednosť v jazde vozidlám a ostatným účastníkom cestnej premávky prichádzajúcim po hlavnej ceste
okrem chodcov, ktorí neprechádzajú cez križovatku v organizovanom útvare.
21. Podľa § 51 zákona o priestupkoch Ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú
sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní.
22. Podľa § 77 zákona o priestupkoch Výrok rozhodnutia o priestupku, ktorým je obvinený z priestupku
uznaný vinným, musí obsahovať tiež popis skutku s označením miesta a času spáchania priestupku,
vyslovenie viny, druh a výšku sankcie, prípadne rozhodnutie o upustení od uloženia sankcie ( § 11 ods.
3), o započítaní času do času zákazu činnosti ( § 14 ods. 2), o uložení ochranného opatrenia ( § 16), o
nároku na náhradu škody ( § 70 ods. 2) a o trovách konania ( § 79 ods. 1). 2 6 S a / 1 2 / 2 0 1 8 - 11 -

23. Podľa § 32 ods.1 zákona č. 8/2009 Z.z. Vozidlo musí mať okrem prípadu uvedeného v § 34 ods.
4 počas jazdy rozsvietené stretávacie svetlomety alebo im na roveň postavené osvetlenie; to neplatí
pre nemotorové vozidlo, ktoré musí mať rozsvietené svietidlá počas zníženej viditeľnosti. Za nezníženej
viditeľnosti môžu byť na vozidle namiesto stretávacích svetlometov rozsvietené denné prevádzkové
svietidlá, ak je nimi vozidlo vybavené.
24. Podľa § 3 ods. 1, 2, 4, 5 Správneho poriadku (1) Správne orgány postupujú v konaní v súlade so
zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy
fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.
(2) Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania,
zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli
svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje
návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia
správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní
ujmu.
(4) Správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom
konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú
k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej
zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného
zaťažovania účastníkov konania a iných osôb.
(5) Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne
orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali
neodôvodnené rozdiely.
25. Podľa § 32 ods. 1, 2 Správneho poriadku (1) Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný
stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len
návrhmi účastníkov konania
(2) Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy,
čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho
úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Údaje
z informačných systémov verejnej správy a výpisy z nich, okrem údajov a výpisov z registra trestov, sa
považujú za všeobecne známe skutočnosti a sú použiteľné na právne účely. Tieto údaje nemusí účastník
konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu preukazovať dokladmi. Doklady vydané správnym
orgánom a obsah vlastných evidencií správneho orgánu sa považujú za skutočnosti známe správnemu
orgánu z úradnej činnosti, ktoré nemusia účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu
dokladovať. 2 6 S a / 1 2 / 2 0 1 8 - 12 -

26. Podľa § 59 ods. 1, 2 Správneho poriadku (1) Odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v
celom rozsahu: ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené nedostatky odstráni.
(2) Ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a
rozhodnutie potvrdí.
27. Podľa § 191 ods. 1 písm. e), f) a g) SSP Správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu
verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak
e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci,
f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia,
je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu,
g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať
za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.



28. Podľa čl. 6 ods. 1, 2, 3 písm. a) až e) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (Právo
na spravodlivé súdne konanie) (1) Každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo, verejne a v
primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o
jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o akomkoľvek trestnom čine, z ktorého jej obvinený.
Rozsudok musí byť vyhlásený verejne, ale tlač a verejnosť môžu byť vylúčené buď po dobu celého
alebo časti procesu v záujme mravnosti, verejného poriadku alebo národnej bezpečnosti v demokratickej
spoločnosti, keď to vyžadujú záujmy maloletých alebo ochrana súkromného života účastníkov, alebo v
rozsahu považovanom súdom za úplne nevyhnutný, pokiaľ by vzhľadom na osobitné okolnosti mohla
byť verejnosť konania na ujmu záujmom spravodlivosti.
(2) Každý, kto je obvinený z trestného činu, považuje sa za nevinného, dokiaľ jeho vina nebola
preukázaná zákonným spôsobom.
(3) Každý, kto je obvinený z trestného činu, má tieto minimálne práva:
a) byť bez meškania a v jazyku, ktorému rozumie podrobne oboznámený s povahou a dôvodom obvinia
vzneseného proti nemu;
b) mať primeraný čas a možnosti na prípravu svojej obhajoby;
c) obhajovať sa osobne alebo prostredníctvom obhajcu podľa vlastného výberu, alebo pokiaľ nemá
dostatok prostriedkov na zaplatenie obhajcu, aby sa mu poskytol bezplatne, ak to záujmy spravodlivosti
vyžadujú;
d) vypočúvať alebo dať vypočúvať svedkov proti sebe a dosiahnuť predvolanie na vypočúvanie svedkov
vo svoj prospech za rovnakých podmienok, ako v prípade svedkov proti nemu;
e) mať bezplatnú pomoc tlmočníka, ak nerozumie jazyku používanému pred súdom, alebo ak týmto
jazykom nehovorí. 2 6 S a / 1 2 / 2 0 1 8 - 13 -

29. Predmetom preskúmavacieho konania je napadnuté rozhodnutie žalovaného, ktorým rozhodol o
odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu, ktorým prvostupňový orgán uznal žalobcu vinným
zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. g)
zákona o priestupkoch, pretože porušil povinnosť ustanovenú v § 20 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z., a
ktorým podľa § 22 ods. 2 s poukazom na § 11 ods. 3 zákona o priestupkoch upustil od uloženia sankcie
žalobcovi, pretože k jeho náprave postačuje samotné prejednanie priestupku. Z uvedeného je zrejmé,
že ide o správnu žalobu vo veci správneho trestania v zmysle § 194 a nasledujúcich SSP.
30. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv a oprávnených záujmov fyzických a právnických
osôb pred ich narušením, či poškodením nezákonnosťou rozhodnutí a postupov správnych orgánov.
Každý, kto sa cíti poškodený na svojich právach môže tak podaním žaloby vyvolať súdne konanie,
kde správny orgán už nebude mať nadriadené autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania,
predmetom ktorého je spor o zákonnosť jeho postupu alebo rozhodnutia, s rovnakými právami, aké má
v konaní samotný žalobca. Súdny prieskum zákonnosti správneho rozhodnutia je ovládaný dispozičnou
zásadou. Rozsah súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu je daný žalobnými
dôvodmi nezákonnosti, s výnimkou posudzovania otázok upravených v § 195 SSP vo veciach správneho
trestania. Úlohou súdu je posúdiť, či správny orgán v zmysle žalobných dôvodov zadovážil dostatok
skutkových podkladov pre rozhodnutie, či zistil skutočný stav, t.j. či skutkové závery, ku ktorým dospel,
vyplývajú z vykonaných dôkazov a či rozhodol v súlade s hmotno-právnymi a procesnými predpismi.
31. Z obsahu administratívneho spisu nesporne vyplynulo, že žalobca viedol dňa 24. októbra 2016
o 21,30 hod. svoje osobné motorové vozidlo v uzavretej obci D. po miestnej komunikácii - Ulica A.
označenej ako vedľajšia cesta v smere jazdy od čerpacej stanice B., kde pri vchádzaní do križovatky s
miestnou komunikáciou - ul. T. X. V. označenou dopravnou značkou ako hlavná cesta došlo k zrážke
jeho vozidla s osobným motorovým vozidlom ďalšieho účastníka, ktoré sa pohybovalo v smere jazdy
na autobusovú stanicu, a to ich prednými časťami. Došlo k poškodeniu oboch motorových vozidiel s
hmotnou škodou a ku zraneniu žalobcu. Žalobca bol uznaný vinným zo spáchania priestupku proti
bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky (§ 22 ods. 1 písm. g) zákona o priestupkoch) porušením
povinnosti dať pri vchádzaní do križovatky po vedľajšej ceste prednosť vozidlám prichádzajúcim po
hlavnej ceste (§ 20 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z.) a ďalší účastník bol uznaný vinným zo spáchania
priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky (§ 22 ods. 1 písm. g) zákona o priestupkoch)
porušením povinnosti mať počas jazdy rozsvietené stretávacie svetlomety alebo im na roveň postavené
osvetlenie (§32 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z.). U oboch účastníkoch dopravnej nehody bolo od
potrestania upustené podľa § 22 ods. 2 písm. c) s poukazom na § 11 ods. 3 zákona o priestupkoch s
tým, že k ich náprave postačuje samotné prejednanie priestupku. Okolnosti dopravnej nehody neboli v
administratívnom konaní sporné, účastníci dopravnej nehody jej priebeh 2 6 S a / 1 2 / 2 0 1 8 - 14 -



nespochybňovali. Spornou otázkou zostalo preukázanie zodpovednosti žalobcu za spáchanie
priestupku, ktorý mu bol prvostupňovým rozhodnutím aj rozhodnutím žalovaného kladený za vinu
(uvedený v bode 1 tohto rozsudku).
32. Žalobca v podanej správnej žalobe v podstate namietal nesprávne právne posúdenie veci
spočívajúce v uznaní jeho viny zo spáchania priestupku ako dôsledok nesprávnych skutkových zistení
o tom, že neosvetlené vozidlo ďalšieho účastníka mohol pri vchádzaní do križovatky spozorovať
zo vzdialenosti 15m a ako dôsledok neúplných skutkových zistení z dôvodu, že orgány verejnej
správy sa nezaoberali možnosťou žalobcu zareagovať na pohybujúce sa vozidlo ďalšieho účastníka
a zrážke zabrániť pri ustálenej vzdialenosti 15m do zrážky. Tým bolo podľa žalobcu porušené jeho
právo na spravodlivý proces v zmysle čl. 6 Dohovoru. Žalobca tiež namietal, že o jeho odvolaní voči
prvostupňovému rozhodnutiu doposiaľ nebolo rozhodnuté.
33. Námietku žalobcu, že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ svojho rozhodnutia
nemal oporu v administratívnom spise, resp. bol v rozpore s jeho obsahom, vyhodnotil správny súd ako
dôvodnú. K dopravnej nehode, ktorá bola oznámená 24. októbra 2016 o 21,36 hod. a dokumentovaná
na mieste samom ihneď po jej oznámení došlo podľa Hlásenia dopravnej nehody č. ORPZ-ZV-
ODI1-2-22/2016 zo dňa 24. októbra 2016 tak, že „vodič vozidla M. H. (t.j. ďalší účastník) išiel vo D.
po ul. T. X.. V. v smere jazdy na autobusovú stanicu D., pričom nemal za zníženej viditeľnosti a tmy
zapnuté stretávacie svetlá, následkom čoho ho vodič vozidla S. E. vychádzajúci z ulice A. nevidel, čím
došlo k zrážke vo vnútri križovatky“. V zápisnici o ohliadke miesta dopravnej nehody z 24. októbra
2016 o 22,51 hod. bola zaznamenaná poveternostná situácia tak, že pršalo a viditeľnosť bola vplyvom
poveternostných podmienok znížená. K dopravnej nehode došlo v noci, na komunikácii s verejným
osvetlením. Rozhľadové podmienky boli dobré. V zázname dopravnej nehody bola ako jej príčina
uvedené neosvetlené motorové vozidlo ďalšieho účastníka počas zníženej viditeľnosti. Za zodpovedný
subjekt bol označený ďalší účastník, ktorý mal porušiť § 32 ods. 1 a § 137 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z .
Dychová skúška na alkohol bola u oboch účastníkoch dopravnej nehody negatívna. Na mieste dopravnej
nehody bola vyhotovená fotodokumentácia v počte 22 ks fotografií, ktorou bol zdokumentovaný pohľad
na miesto dopravnej nehody, poškodenie motorových vozidiel, ich poloha po zrážke a stav pouličného
osvetlenia v oboch smeroch ku križovatke, kde k dopravnej nehode došlo. Iným spôsobom nebola
„viditeľnosť“ všeobecne, ani „viditeľnosť“ neosvetleného vozidla ďalšieho účastníka žalobcom v čase
dopravnej nehody zaznamenaná. V zázname o podaní vysvetlenia žalobca uviedol, že keď z križovatky
vychádzal na hlavnú cestu pozrel vľavo, kde zaregistroval vozidlo približne na úrovni MHD zastávky v
smere na B. D., ktoré svietilo a z pravej strany nešlo žiadne vozidlo. Keď vošiel do križovatky, pocítil z
ľavej strany silný náraz vozidla, ktoré nemalo zapnuté stretávacie svetlá a vzhľadom na tmu a dážď ho
nevidel. Križovatka bola slabo osvetlená, vypnuté boli minimálne 4 lampy. Spáchania priestupku, ktorý
mu bol kladený za vinu, si nebol vedomý. Ďalší účastník uviedol, 2 6 S a / 1 2 / 2 0 1 8 - 15 -

že videl od čerpacej stanice B. prichádzať do križovatky s ulicou A. vozidlo, ktorému nevenoval
pozornosť, pretože bol na hlavnej ceste, ale zaregistroval jeho pribrzdenie pred križovatkou. Potom
sa pohlo a došlo ku zrážke. Uviedol, že nevie, či mal na vozidle zapnuté stretávacie svetlá. Vypočutý
svedok T. H., ktorý v inkriminovanom čase viedol osobné motorové vozidlo za vozidlom ďalšieho
účastníka uviedol, že spozoroval, že vozidlo ďalšieho účastníka nemá zapnuté svetlá, snažil sa ho na
to upozorniť blikaním, ale ďalší účastník nereagoval. Videl z vedľajšej cesty prichádzať vozidlo žalobcu
i dôsledok zrážky. V tom čase bol asi na úrovni MHD zastávky, nevedel označiť presnú vzdialenosť.
Žalobca na ústnom pojednávaní z 24. januára 2017 namietal závery odborného vyjadrenia č. 71/2016,
vypracovaného na žiadosť prvostupňového orgánu verejnej správy znalcom z odboru: Doprava cestná,
Strojárstvo - F.. J.. J. S. v otázke znalcom ustálenej rýchlosti oboch vozidiel v čase ich zrážky a uviedol,
že vozidlo ďalšieho účastníka nevidel, pretože bolo hmlisto - opar, a preto bolo verejné osvetlenie
neúčinné, v blízkosti dopravnej nehody nesvietili 4 svetlá verejného osvetlenia a obrysy vozidla ďalšieho
účastníka splývali so stromovým porastom za križovatkou. Prvostupňový orgán verejnej správy po
zrušení jeho skôr vydaného rozhodnutia požiadal vyššie uvedeného znalca o vypracovanie znaleckého
posudku č. 62/2017 za účelom spracovania časovo - grafickej analýzy vzniku a priebehu dopravnej
nehody a vyjadrenia sa k možnostiam zabránenia vzniku dopravnej nehode zo strany žalobcu aj ďalšieho
účastníka v konkrétnych svetelných a poveternostných podmienkach cestnej premávky, k technike jazdy
oboch vodičov, k príčine dopravnej nehody z technického hľadiska a k iným dôležitým skutočnostiam.
Vo vzťahu k žalobcovmu tvrdeniu, že vozidlo ďalšieho účastníka nevidel, pretože nemalo v danom
čase a za daných poveternostných podmienok rozsvietené stretávacie svetlá, znalec uviedol, že pre
žalobcu mohli, vzhľadom na skutočnosť, že sa vozidlo ďalšieho účastníka pohybovalo s nerozsvietenými
prednými svetlometmi, úsek bol nedostatočne osvetlený a súčasne pršalo, nastať zhoršené podmienky



k rozpoznaniu vozidla ďalšieho účastníka, hoci aj išlo o vozidlo svetlej farby, ktoré mohlo byť osvetlené
vozidlom idúcim za ním (vozidlo svedka T. H.). Zároveň znalec uviedol, že súčasnými technickými
prostriedkami nie je možné objektívne zistiť, z akej vzdialenosti mohol žalobca vozidlo ďalšieho účastníka
rozpoznať. Z hľadiska posúdenia techniky jazdy žalobcu znalec uviedol, že z vyhodnotenia zrážky a
parametrov rozjazdu jeho vozidla vyplýva, že žalobca s vozidlom pred hranicou križovatky nezastal,
situáciu zľava vyhodnocoval pri pohybujúcom sa vozidle, ktoré pred križovatkou len spomalil. Keď
sa predná časť jeho vozidla nachádzala na hranici križovatky, jeho rýchlosť mohla oscilovať okolo
hodnoty 19 km/h a vozidlo bolo v fáze akcelerácie. V tomto okamihu sa vozidlo ďalšieho účastníka
muselo nachádzať vo vzdialenosti cca 15m, a preto ho žalobca ako čiastočne osvetlené vozidlom
idúcim za ním musel zaregistrovať aj v prípade jeho nerozsvietených predných svetlometov. Za príčinu
dopravnej nehody označil nevhodnú techniku jazdy žalobcu pri vchádzaní do križovatky ako dôsledok
nedostatočného vyhodnotenia situácie zľava a tiež pohyb vozidla ďalšieho účastníka s nerozsvietenými
prednými svetlometmi. 2 6 S a / 1 2 / 2 0 1 8 - 16 -

34. Cestná premávka je organizovaná riešením dopravných situácií pomocou dopravného značenia,
ktorého znalosť a prísne dodržiavanie je nevyhnutným predpokladom účasti na takejto premávke. Za
splnenia predpokladov, že: a) existuje zákonom chránený dôležitý záujem - objekt priestupku, b) medzi
ním a konaním alebo opomenutím konania existuje vzťah príčiny a následku - objektívna stránka
priestupku, c) subjekt konania/opomenutia (páchateľ) má deliktuálnu spôsobilosť - subjekt priestupku
možno zodpovednosť páchateľa za porušenie pravidiel cestnej premávky vyvodiť len vtedy, ak účastník
cestnej premávky (páchateľ) vedel, že môže svojím konaním porušiť alebo ohroziť záujem chránený
zákonom (dodržiavanie pravidiel cestnej premávky), ale bez adekvátnych dôvodov sa spoliehal na
to, že tento záujem neporuší alebo neohrozí (vedomá nedbanlivosť), alebo ak páchateľ nevedel,
že môže porušiť alebo ohroziť tento záujem chránený zákonom, ale vzhľadom na okolnosti a svoje
pomery to vedieť mal a mohol (nevedomá nedbanlivosť), čo je vyjadrením d) zavinenia páchateľa -
subjektívnej stránky priestupku. Zákon o priestupkoch nevyžaduje úmysel. Konanie o priestupku je
„trestným správnym konaním“ t.j. osobitným správnym konaním, ktorého predmetom je rozhodovanie
o vine a o treste za priestupok. Orgán verejnej správy je pri rozhodovaní povinný aplikovať niekoľko
druhov zásad, napr. aj zásadu prezumpcie neviny, podľa ktorej sa na obvineného z priestupku hľadí ako
na nevinného, pokiaľ nie je o jeho vine právoplatne rozhodnuté. Z nej vyplýva aj pravidlo rozhodnúť v
prospech obvineného (in dubio pro reo), ak sú pochybnosti o jeho vine.
35. V prejednávanej veci nebolo sporné, že výjazd z vedľajšej cesty (po ktorej jazdil žalobca) bol
pred križovatkou s výjazdom na hlavnú cestu (po ktorej jazdil ďalší účastník) označený dopravnou
značkou „Daj prednosť v jazde!“. To znamená, že žalobca nemal zákonnú povinnosť pred hranicou
križovatky svoje vozidlo zastaviť, pretože vjazd do križovatky nebol označený dopravnou značkou
„Stoj, daj prednosť v jazde!“. Preto nepochybil, keď dopravnú situáciu pri výjazde na hlavnú cestu z
vedľajšej cesty vyhodnocoval za jazdy, pri pribrzdení svojho vozidla, pretože takým spôsobom bola
cestná premávka umiestnenou dopravnou značkou organizovaná. Povinnosť dať prednosť v jazde je
povinnosť účastníka cestnej premávky počínať si tak, aby ten, kto má prednosť v jazde nemusel náhle
zmeniť smer alebo rýchlosť jazdy (§ 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 8/2009 Z.z.). Predpokladom splnenia
tejto povinnosti, a teda aj naplnenia subjektívnej stránky priestupku v zmysle § 22 ods. 1 písm. g) zákona
o priestupkoch porušením povinnosti upravenej v § 20 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z. je v danej veci
nesporné preukázanie skutočnosti, že žalobca pri vchádzaní na hlavnú cestu z vedľajšej cesty videl na
hlavnej ceste pohybujúce sa vozidlo ďalšieho účastníka a spoliehal sa, že ho vjazdom do križovatky
neprinúti náhle zmeniť smer alebo rýchlosť jeho jazdy alebo minimálne, že to vedieť mal a mohol. Inak
povedané to znamená, že ak žalobca nechcel konať tak, aby bol ďalší účastník prinútený k náhlej zmene
smeru alebo rýchlosti jeho jazdy, t.j. ak nechcel porušiť pravidlá cestnej premávky musel mať o pohybe
vozidla ďalšieho účastníka po hlavnej ceste pozitívnu vedomosť, alebo hoci o pohybujúcom sa vozidle
nevedel, vzhľadom na okolnosti a svoje pomery to vedieť mal a mohol. Zavinenie je vnútorný psychický
vzťah človeka k vlastnému protiprávnemu konaniu 2 6 S a / 1 2 / 2 0 1 8 - 17 -

(porušenie /ohrozenie právnej normy) a k výsledku tohto protiprávneho konania. Vôľa porušiť právnu
normu pri nedbanlivostnom zavinení absentuje. V konaní bola sporná práve otázka „viditeľnosti“
vozidla ďalšieho účastníka žalobcom, keďže sa v tme a za dažďa pohyboval s nerozsvietenými
prednými svetlometmi. Nepochybné preukázanie zavinenia žalobcu jednou z jeho foriem bolo pre
vydanie preskúmavaného rozhodnutia o vine žalobcu úlohou a povinnosťou orgánov verejnej správy.
V preskúmavanej veci bol za účelom zistenia a vyhodnotenia dopravnej situácie vjazd do križovatky
z vedľajšej cesty označený dopravnou značkou „Daj prednosť v jazde!“. Pritom je potrebné prisvedčiť



žalobcovi, že jeho zavinenie zo spáchania priestupku je potrebné posudzovať aj s prihliadnuť na
princíp tzv. obmedzenej dôvery, podľa ktorého od účastníka cestnej premávky nemožno spravodlivo
požadovať, aby bez ďalšieho predpokladal akékoľvek možné porušenia pravidiel cestnej premávky
inými účastníkmi. Prvostupňový orgán verejnej správy aj žalovaný považovali otázku „viditeľnosti“
vozidla ďalšieho účastníka za vyriešenú znaleckým posudkom, ktorý označili za vierohodný podklad pre
rozhodnutie napriek tomu, že vyjadrenia znalca boli rozporné. Na jednej strane tvrdil, že vzdialenosť,
z ktorej mohol žalobca vozidlo ďalšieho účastníka spozorovať nie je možné súčasnými technickými
prostriedkami zistiť a na strane druhej konštatoval, že zo vzdialenosti 15 metrov ho už spozorovať
musel. Uvedené znalec vyvodil z „komplexnej analýzy dopravnej nehody“, ktorá ale neobsahuje žiadne
verifikovateľné objektívne zistenia nasvedčujúce uvedenému záveru, a preto je podľa názoru správneho
súdu nepreukazný, a preto je nedostatočným podkladom pre rozhodnutie o vine žalobcu. Pokiaľ orgány
verejnej správy vo svojich rozhodnutiach označili znalecký posudok za správny, pretože znalec zohľadnil
všetky predložené prvotné a neopakovateľné dôkazy z prešetrenia dopravnej nehody na mieste samom
a svoje závery logicky vyhodnotil, správny súd sa s uvedeným hodnotením nestotožňuje. Z prvotných
dôkazov dokumentujúcich okolnosti dopravnej nehody jednak vyplynulo, že dopravná nehoda mala byť
zapríčinená ďalším účastníkom, ktorého neosvetlené vozidlo žalobca pri vchádzaní na hlavnú cestu
nevidel, a preto vstúpil do jeho jazdnej dráhy a jednak, okrem vyhotovenej fotodokumentácie, z ktorej
ale nemožno zistiť, či a na akú vzdialenosť mohol žalobca neosvetlené vozidlo ďalšieho účastníka
spozorovať, nebol vykonaný žiadny iný úkon/šetrenie, ktorý by záver znalca objektivizoval, zvlášť
za situácie, že sa znalec prvotných úkonov dokumentujúcich dopravnú nehodu pri šetrení jej príčin
nezúčastnil, a teda mu reálne, v danom čase aktuálne svetelné a poveternostné podmienky neboli
známe. Okrem toho, že závery znalca neboli zhodné s prvotným šetrením príčin dopravnej nehody na
mieste samom, boli aj vnútorne rozporné a nepreukazné, čím sa orgány verejnej správy nezaoberali
a bez akéhokoľvek objasnenia týchto skutočností považovali závery znaleckého posudku za správne,
čomu nie je možné bez objasnenia vyššie uvedených sporných tvrdení prisvedčiť. Naviac bol znalecký
posudok spochybnený aj tvrdeniami žalobcu, ktoré dokladal záznamom zo simulácie/rekonštrukcie jeho
rozhľadových možností v čase dopravnej nehody a ktorý orgány verejnej správy bez jeho vykonania a
poznania jeho obsahu vyhodnotili ako nespôsobilý spochybniť závery znaleckého posudku. Uvedené
rozpory v skutkových tvrdeniach/zisteniach neboli odstránené dôsledne a nepochybne zisteným
skutočným stavom veci, pretože závery žalovaného (aj 2 6 S a / 1 2 / 2 0 1 8 - 18 -

prvostupňového orgánu verejnej správy) obsiahnuté v jeho rozhodnutí nemali dostatočnú oporu
v obsahu administratívneho spisu. Správny súd preto považoval záver žalovaného o preukázanej
zodpovednosti žalobcu za porušenie povinností vyplývajúcich zo zákona č. 8/2009 Z.z., v dôsledku
ktorej malo dôjsť k vzniku dopravnej nehody za nepresvedčivý a predčasný, a preto považoval námietku
nesprávne/nedostatočne zisteného skutkového stavu veci za dôvodnú.
36. Povinnosť orgánu verejnej správy nepochybne preukázať vinu žalobcu za spáchanie priestupku je
jednou zo záruk spravodlivého procesu, ktorý má pôvod v čl. 6 ods. 1 Dohovoru, podľa ktorého má
„každý právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým
a nestranným súdom“, ktorá sa podľa ustálenej súdnej judikatúry vzťahuje aj na konanie o priestupkoch,
a ktorá sa premietla aj do ustanovenia § 76 ods. 1 písm. g) zákona o priestupkoch v tom zmysle,
že ak spáchanie priestupku, o ktorom sa koná nebolo obvinenému z priestupku preukázané, musí
byť v pochybnostiach rozhodnuté v jeho prospech (in dubio pro reo) a konanie o priestupku musí
byť zastavené. Bez toho, aby bol skutkový stav relevantný pre rozhodnutie o vine žalobcu ohľadom
priestupku, o ktorom sa v preskúmavanom administratívnom konaní koná, nesporne zistený, a teda bez
nepochybného preukázania naplnenia subjektívnej stránky priestupku, t. j. zavinenia žalobcu, nemohol
žalovaný (ani prvostupňový orgán verejnej správy) rozhodnúť o jeho vine. Vydaním rozhodnutia, ktorým
orgány verejnej správy vyvodili voči žalobcovi zodpovednosť za protiprávne konanie (§ 22 ods. 1 písm.
g) zákona o priestupkoch v spojení s § 20 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z.) bez toho, aby bol nepochybne
preukázaný jeden z obligatórnych znakov skutkovej podstaty prejednávaného priestupku, a to zavinenie
žalobcu, bolo porušené právo žalobcu na spravodlivý proces, čo žalobca namietal dôvodne.
37. Porušenie práva na spravodlivý proces žalobca namietal aj preto, že sa žalovaný nijako
nevysporiadal s jeho tvrdením, že pri reálnom naplnení predpokladu znalca, že musel vozidlo ďalšieho
účastníka spozorovať zo vzdialenosti 15 metrov, už nemal možnosť zrážke zabrániť. Uvedené tvrdenie
žalobcu zodpovedá obsahu rozhodnutia žalovaného. Aj zo znaleckého posudku vyplynulo, že pri
znaleckou činnosťou ustálenej rýchlosti vozidiel žalobcu a ďalšieho účastníka pred zrážkou, ich
vzájomnou vzdialenosťou a technickými možnosťami vozidiel nebolo možné zrážke zabrániť. Napriek
tomu žalovaný nezaujal k tomuto skutkovému zisteniu žiadny postoj v tom zmysle, či uvedenú okolnosť



považoval za relevantnú pre rozhodnutie o vine žalobcu, alebo ju považoval za skutočnosť nepodstatnú
a z akých dôvodov. Možno prisvedčiť žalobcovi, že riadne odôvodnenie rozhodnutia o uznaní viny aj v
rámci správneho trestného konania je súčasťou práva na spravodlivý proces, ktorého nerešpektovanie
je podstatnou vadou v konaní pred orgánom verejnej správy, spochybňujúcou zákonnosť rozhodnutia, a
preto vyhodnotil správny súd túto žalobnú námietku v uvedených súvislostiach ako dôvodnú. Za dôvodnú
ju považoval aj v súvislosti s nevykonaním dôkazu, ktorý žalobca predložil (simulácia/rekonštrukcia jeho
rozhľadu za pomoci špeciálnych okuliarov). Je pravdou, že žalobca v konaní o priestupku nemusí 2 6
S a / 1 2 / 2 0 1 8 - 19 -

preukazovať svoju nevinu, pretože orgán verejnej správy musí nepochybne preukázať jeho vinu na
základe presne a úplne zisteného skutočného stavu veci. Je tiež pravdou, že pri vykonávaní dokazovania
nie je správny orgán viazaný návrhmi účastníkov administratívneho konania, t.j. v preskúmavanej veci
návrhmi žalobcu ako obvineného z priestupku, avšak žalobca má právo sa voči obvineniu brániť. Práve
za tým účelom, t.j. na podporu svojho tvrdenia, že vozidlo ďalšieho účastníka objektívne nemohol pri
vjazde do križovatky z vedľajšej cesty spozorovať, pretože nemalo zapnuté stretávacie svetlomety
predložil prvostupňovému orgánu verejnej správy predmetný dôkaz. Ním vyvracal/spochybňoval
skutkové závery orgánov verejnej správy vedúce k uznaniu jeho viny z priestupku proti bezpečnosti
a plynulosti cestnej premávky, ktoré boli založené na tom, že vozidlo ďalšieho účastníka viditeľné
bolo a len v dôsledku nedostatočného vyhodnotenia dopravnej situácie žalobcom pri vychádzaní z
vedľajšej na hlavnú cestu došlo k dopravnej nehode. Orgány verejnej správy uvedený dôkaz žalobcu
nevykonali a nevyhodnotili jeho obsah, hoci podľa žalobcu mohol ovplyvniť rozhodnutie orgánu verejnej
správy v jeho prospech minimálne z hľadiska aplikácie zásady in dubio pro reo, a to v súvislosti so
zákonnou požiadavkou riadne a úplne zisteného skutočného stavu veci. Neakceptovanie návrhu na
vykonanie tohto dôkazu len spochybnením jeho právnej sily a jeho schopnosti vyvrátiť závery znaleckého
posudku považoval správny súd za nedostatočné odôvodnenie nevykonania tohto dôkazu zvlášť, keď
jeho obsahom malo byť podľa žalobcu vyvrátená, alebo minimálne spochybnená jeho vina. Znalecký
dôkaz ako každý iný dôkazný prostriedok podlieha hodnoteniu jednotlivo aj vo vzájomných súvislostiach
s ostatnými vykonanými dôkazmi. Inak povedané znalecký dôkaz (závery znalca) nemajú automatickú a
nadradenú hodnotu pravdivosti a správnosti, ak sú jeho závery spochybnené inými dôkazmi, s výnimkou
riešenia otázok, ktoré si vyžadujú špecifické odborné znalosti. K tým sa v prípade pochybností môže
vyjadriť len iná odborne spôsobilá osoba. Sporná otázka „viditeľnosti“ vozidla ďalšieho účastníka pri
jeho pohybe po hlavnej ceste nebola znalcom zodpovedaná na základe špecifických odborných a
preveriteľných úkonov, či meraní, a preto nebola výsledkom jeho odbornej činnosti, ale len viac či menej
presvedčivým odhadom odborne spôsobilej osoby, ktorému ale nemožno priznať váhu nepochybnej
pravdivosti. Preto mohol byť v tomto konaní sporný záver znalca spochybnený iným dôkazom žalobcu,
čo by bolo postačujúce pre aplikáciu zásady in dubio pro reo. To znamená, že nevykonaním žalobcom
predloženého dôkazu a nevyhodnotením jeho skutočného obsahu a výpovednej hodnoty jednotlivo aj vo
vzájomných súvislostiach s ostatnými dôkazmi (aj znaleckého posudku) bolo porušené právo žalobcu
na spravodlivý proces, pretože nebol skutočný stav veci riadne a úplne zistený.
38. Žalobcom namietaný nedostatok výroku rozhodnutia žalovaného, z ktorého podľa žalobcu nie je
zrejmé ako žalovaný o jeho odvolaní rozhodol a či zmenil alebo zrušil prvostupňové rozhodnutie alebo
ho potvrdil a odvolanie zamietol, nemá oporu v obsahu výroku prvostupňového rozhodnutia. Z ust. §
59 ods. 2 Správneho poriadku vyplýva, že odvolací orgán o podanom odvolaní rozhodne tak, že ho
zamietne len v prípade, ak nezistí dôvody, aby napadnuté rozhodnutie zmenil alebo zrušil. Žalovaný
zistil vo výroku 2 6 S a / 1 2 / 2 0 1 8 - 20 -

prvostupňového rozhodnutia formálno-právnu vadu, spočívajúcu v absencii označenia právneho
zástupcu žalobcu, ktorú v súlade s ust. § 59 ods. 1 Správneho poriadku odstránil tým, že výrok
prvostupňového rozhodnutia zmenil a doplnil údaje o právnom zastúpení žalobcu a o osobe právneho
zástupcu. To znamená, že o odvolaní žalobcu rozhodol tak, že výrok prvostupňového rozhodnutia
zmenil. Správny súd preto vyhodnotil túto námietku žalobcu ako nedôvodnú.
39. Vychádzajúc z dôvodnosti žalobcom uplatnených námietok nezákonnosti rozhodnutia žalovaného
ho správny zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. e), f) a g) SSP a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.
40. V ňom žalovaný príslušným procesným postupom odstráni nedostatky prvostupňového rozhodnutia
za účelom riadneho a úplného zistenia skutočného stavu veci (najmä z hľadiska „spornej viditeľnosti“
vozidla ďalšieho účastníka), čo v prípade konania o priestupku znamená nesporné preukázanie splnenia
všetkých obligatórnych znakov priestupku, z ktorých bol žalobca obvinený. Na základe riadne a úplne
zisteného skutočného stavu veci opätovne rozhodne o vine žalobcu, ak bude nepochybne preukázaná,



alebo konanie o priestupku zastaví. V prípade vydania nového rozhodnutia bude povinnosťou orgánu
verejnej správy riadne odôvodniť rozhodnutie tak, aby zodpovedalo zákonných požiadavkám na
odôvodnenie rozhodnutia v zmysle § 46 a § 47 Správneho poriadku.
41. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého správny súd
prizná žalobcovi proti žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov
konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Keďže žalobca bol v konaní pred správnych
súdom úspešný, priznal mu plnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o ktorých výške rozhodne
po právoplatnosti tohto rozsudku v súlade s ust. § 175 ods. 2 SSP súdny úradník.
42. Náhradu trov konania ďalšiemu účastníkovi správny súd nepriznal podľa § 169 SSP, pretože mu
správny súd neuložil žiadnu povinnosť, v súvislosti s plnením ktorej by mu trovy konania vznikli.

Poučenie:

Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo
podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná
kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom
ju musí podať v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia.
Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský
súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, 2 6 S a / 1 2 / 2 0
1 8 - 21 -

c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred krajským súdom.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť:
a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi
doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov
podľa § 440 sa podáva (ďalej len \"sťažnostné body\"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť
je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami
mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami.
Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho,
kto podanie urobil.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "1ad2d38d-a819-4712-a526-1e98512a4d21:f3e7df4e-b410-457b-a696-65ded411cddd", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:8016897552.1", "spisova_znacka": "10Asan/17/2017", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Asan/17/2017 z 18. 6. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-06-18", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:8016897552.1"}], "citovane_v": [{"guid": "170e4249-ad5b-4c26-aa58-bc690ff4af36:6eaefb42-5a6b-4203-9a09-3050c5cd7b86", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2019:6018200492.3", "spisova_znacka": "26Sa/12/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 26Sa/12/2018 z 22. 9. 2019", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2019-09-22", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2019:6018200492.3"}]}