Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 8CoP/343/2013 z 10. 12. 2013 Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 10. decembra 2013, sp. zn. 8CoP/343/2013, ECLI:SK:KSKE:2013:7211222863.2 Krajský súd Košice | 8CoP/343/2013 | ECLI:SK:KSKE:2013:7211222863.2 | 2013-12-10 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Vyživovacie povinnosti Citované ustanovenia: OSP, § 78 OSP, § 75 OSP, § 62 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/58c54c5a-1425-4b28-aa41-4a3f20a5da94 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2013:7211222863.2 Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 8CoP/343/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7211222863 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hrabovecká ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7211222863.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marianny Hrabovecej a členiek senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Ludviky Bodnárovej vo veci starostlivosti o maloletú G. M. nar. XX.X.XXXX a maloletú X. M. nar. XX.X.XXXX zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné nám.č. 9 pracovisko Košice IV detí rodičov U. M. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v O. na J. XX, zastúpenej JUDr. Ľudmilou Raffáčovou advokátkou so sídlom advokátskej kancelárie v Košiciach na Mäsiarskej 4 a H. M. nar. X.XX.XXXX bývajúceho v O. na J. XX zastúpeného JUDr. Martinom Kožiakom advokátom so sídlom advokátskej kancelárie v Košiciach na Murgašovej 3 v konaní o zvýšenie výživného o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo 16.10.2012 č.k. 25P 172/2011-123 v spojení s opravným uznesením z 29.10.2012 č.k. 25P 172/2011-129 a dopĺňacím rozsudkom z 20.6.2013 č.k. 25P 172/2011-212 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Košice II zo 16.10.2012 č.k. 25P 172/2011-123 v spojení s opravným uznesením z 29.10.2012 č.k. 25P 172/2011-129 a dopĺňacím rozsudkom z 20.6.2013 č.k. 25P 172/2011-212. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa rozsudkom zo 16.10.2012 č.k. 25P 172/2011-123 v spojení s opravným uznesením z 29.10.2012 č.k. 25P 172/2011-129 a dopĺňacím rozsudkom z 20.6.2013 č.k. 25P 172/2011-212 zmenil rozsudok Okresného súdu Košice II sp.zn. 43C 37/2009 z 27.5.2009 tak, že zvýšil výživné od otca pre maloletú G. nar. XX.X.XXXX zo 140,-€ na 160,-€ mesačne a na maloletú X. nar. XX.X.XXXX zo 110,-€ na 140,-€ mesačne od 1.1.2012, ktoré výživné zaviazal otca prispievať vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám matke maloletých detí. Dlžné výživné od 1.12.2011 do 31.10.2012 pre maloletú G. 192,-€ a pre maloletú X. 330,-€ zaviazal otca zaplatiť do 90 dní od právoplatnosti rozsudku. Návrh otca na zníženie výživného zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu. Proti rozsudku súdu prvého stupňa v spojení s opravným uznesením a dopĺňacím rozsudkom podal včas odvolanie otec maloletých detí s návrhom, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že návrh matky na zvýšenie výživného pre obidve maloleté deti zamietol v celom rozsahu, alternatívne navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, na ktorom sa rozhodne aj o znížení výživného od 1.9.2012 na maloletú G. zo 160,-€ na 110,-€ mesačne a na maloletú X. zo 110,-€ na 80,-€ mesačne. Vyslovil nesúhlas so zvýšením výživného pre maloletú G. 160,-€ mesačne a pre maloletú X. 140,-€ mesačne s odôvodnením, že tieto sumy prevyšujú odôvodnené potreby maloletých detí ako oprávnených osôb, ako aj jeho možnosti, schopnosti a majetkové pomery ako povinného. Poukázal na pokles svojho príjmu v porovnaní s príjmom v čase datovania rozsudku z 1.12.2011 a to zo sumy 948,-€ na aktuálnu výšku 924,67€. Konštatoval, že pred súdom prvého stupňa preukázal listinnými dôkazmi a doložil, že od 15.5.2012 má vyživovaciu povinnosť voči D. C. nar. X.X.XXXX, ktorá je od uvedeného dňa s ním tehotná a v súlade s § 74 Zákona o rodine, mu vznikla zákonná vyživovacia povinnosť prispievať matke dieťaťa primerane na úhradu jej výživy a poskytovať jej príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom. Prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uvádza, že zohľadnil jeho povinnosť prispievať na úhradu nákladov nevydatej matky, teda zohľadnil len jeden z týchto nárokov a aj to nedostatočným spôsobom, nakoľko je zrejmé, že s blížiacim sa termínom pôrodu, ktorého predpokladaný dátum je stanovený na 15.2.2012, sa náklady spojené s tehotenstvom a pôrodom, ako aj výživou matky sa budú len zvyšovať, čo zakladá podstatnú zmenu pomerov na jeho strane a to nielen dôvod na nepriznanie zvýšenia výživného v akejkoľvek výške, ale priamo dôvod na zníženie výživného pre obidve maloleté deti. Prvostupňový súd si osvojil ako nepreukázané tvrdenie G. U. obsiahnuté v jej čestnom prehlásení 25.9.2012, že by mal podľa jej vedomostí svojej matke na úhradu nájomného a služieb spojených s bývaním prispievať 200,-€ mesačne. Ide o účelové a zavádzajúce tvrdenie osoby bezodplatne bývajúcej spolu s jej maloletou dcérou I. v rodinnom dome, ktorý je v BSM jeho osoby a matky a ktorá musí vedieť, že tieto platby uskutočňuje s peňazí matky nadobudnutých z predaja jej bytu, ktoré na základe vzájomnej dohody so svojom matkou spravuje. Uvedenú skutočnosť riadne vysvetlil už v konaní vedenom pred súdom prvého stupňa na pojednávaní 25.5.2012. Z uvedeného čestného prehlásenia výslovne vyplýva, že matka poskytuje bezodplatné ubytovanie a všetky média cudzím tretím osobám bezodplatne a náklady s tým spojené následne prenáša na neho prostredníctvom právneho inštitútu výživného pre maloleté dieťa. V odvolaní proti výroku, ktorým prvostupňový súd zamietol jeho návrh na zníženie výživného, konštatoval, že 23.2.2013 sa mu narodila dcéra X. M., čím mu vznikla zákonná vyživovacia povinnosť voči maloletej dcére a náklady, ako aj výdavky spojené s výživou maloletej X. riadne preukázal a vydokladoval. S maloletou X. a jej matkou D. C. žijú v spoločnej domácnosti a jej príjem tvorí rodičovský príspevok 199,60€ a prídavok na dieťa 23,10€ mesačne. Zdôraznil, že prvostupňový súd nezohľadnil podstatnú zmenu pomerov na jeho strane, a to vznik a existenciu jeho nových vyživovacích povinností v porovnaní s predchádzajúcou úpravou výživného. Matka maloletých detí vo vyjadrení navrhla odvolaciemu súdu, aby dovolanie otca voči rozsudku Okresného súdu Košice II z 20.6.2013 zamietol a napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil. Predložila odvolaciemu súdu výpis z Obchodného vestníka Ministerstva spravodlivosti SR o zápise obchodnej spoločnosti VIA auto s.r.o. so sídlom Kostolná 173/37, Valaliky 044 13, IČO: 47 227 401, ktorého jedinou spoločníčkou a konateľkou je priateľka otca D. C., toho času na materskej dovolenke. Z listinného dôkazu vyplýva, že na základné imanie novozaloženej spoločnosti splatila jediná spoločníčka peňažný vklad vo výške 5.000,-€. Listinný dôkaz nebolo možné predložiť súdu na prvostupňovom konaní, nakoľko k založeniu spoločnosti zápisom do obchodného registra došlo až 2.7.2013. Aj s prihliadnutím na tento listinný dôkaz má za to, že nárok otca na zníženie výživného dôvodným nie je. V konaní, ktoré tomuto vydaniu rozhodnutia predchádzalo, bola odkázanosť slečny C. na výživu otca maloletých detí zdôrazňovaná jej osobným stavom študentky a neskoršie rizikovou graviditou, ktorá jej neumožňovala dosahovať žiaden príjem. Porovnaním listinného dôkazu, z ktorého vyplýva, že slečna C. mala k dispozícii sumu 5.000,-€, ktorú vložila do základného imania obchodnej spoločnosti, s tvrdeniami otca je zrejmé, že priateľka otca má vo svojej dispozičnej sfére finančné prostriedky, ktorých výška nekorešponduje s majetkovými pomermi tvrdenými otcom maloletých detí. Na základe vyššie uvedeného deklarovala svoju spokojnosť s rozsudkom, ktorým súd výživné na obe maloleté dcéry X. a G. zvýšil primerane ich potrebám a zárobkovým a majetkovým pomerom otca, rozsudok považuje za spravodlivý a správny, v odôvodnení logicky zdôvodnený a presvedčivý v plnom súlade s najlepším záujmom oboch maloletých detí, ktoré sú obe výbornými žiačkami, G. v prvom ročníku osemročného gymnázia mala na koncoročnom vysvedčení iba dve dvojky a maloletá X. samé jednotky. Kolízny opatrovník maloletých detí sa k odvolaniu otca nevyjadril. Podľa ust. § 219 ods.1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods.2 cit. zák. ust., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods.2 O.s.p. v spojení s § 156 ods.3 O.s.p. preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s opravným uznesením a dopĺňacím rozsudkom spolu s konaním, ktoré im predchádzalo podľa § 212 ods.2 písm.a/ O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa vykonal všetky dôkazy významné pre rozhodnutie, v súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, prihliadol na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci v dôsledku čoho je odôvodnenie napadnutých rozhodnutí presvedčivé a s ich závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil. Súd prvého stupňa sa vysporiadal s námietkami otca uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jeho obranu už v priebehu konania na súde prvého stupňa a otec ani v priebehu odvolacieho konania neuviedol žiadne relevantné skutočností, ktoré by mali za následok iné rozhodnutie o výživnom pre maloletú G. a maloletú X.. Odvolací súd rovnako, ako súd prvého stupňa dôsledne posúdil pomery účastníkov v čase predchádzajúcej úpravy výživného s pomermi existujúcimi v čase terajšieho rozhodovania a dospel k totožnému právnemu záveru, ako súd prvého stupňa, že bola preukázaná kvalifikovaná zmena pomerov odôvodňujúca zvýšenie výživného a výživné pre maloletú G. 160,-€ mesačne a pre maloletú X. 140,-€ mesačne je primerané reálnym zárobkovým schopnostiam a možnostiam otca, zohľadňuje odôvodnené potreby maloletých detí do výšky zodpovedajúcej príjmu otca, ako aj tú skutočnosť, že otec má vyživovaciu povinnosť voči maloletej X. M. nar. XX.X.XXXX, ku ktorému dieťaťu však má vyživovaciu povinnosť aj matka tohto dieťaťa ( otcova partnerka). Odvolací súd konštatuje, že zvýšenie výživného pre maloletú G. zo 140,-€ na 160,-€ mesačne (rozdiel 20,-€ ), ktoré predstavuje zvýšenie výživného o 0,60€ na jeden deň a zvýšenie výživného pre maloletú X. zo 110,-€ na 140,-€ mesačne (rozdiel 30,-€), ktoré predstavuje zvýšenie výživného o 1,-€ na jeden deň, zohľadňuje iba časť nevyhnutných potrieb maloletých detí a je nepochybné, že práve matka dopĺňa zdroj výživy maloletých detí na hranicu prospešnú a nevyhnutnú pre ich všestranný rozvoj, čo fakticky znamená, že podiel matky na výživnom je porovnateľný s podielom otca, preto sú bez právneho významu pomery matky, na ktoré sa otec odvoláva, ktorá dobrovoľne si plní vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom, aj osobnou starostlivosťou o deti. Odvolací súd dodáva, že vznik vyživovacej povinnosti otca voči maloletej X. nar. XX.X.XXXX v nadväznosti na príjmové pomery otca, neodôvodňuje zníženie výživného, ani zamietnutie návrhu na zvýšenie výživného, pretože vznik zákonnej vyživovacej povinnosti k ďalšej osobe, bez posúdenia ostatných zákonných kritérií pre určenie (zvýšenie, zníženie) výživného, vyjadrených v § 75 ods.1 Zákona o rodine, sám o sebe nezakladá dôvod, resp. nemá právny význam pre úpravu výživného. Odvolací súd tiež dodáva, že výživné určené súdom prvého stupňa je, vzhľadom na zákonné ustanovenia citované v odôvodnení napadnutého rozsudku a z nich vyplývajúce zásady, primerané reálnym zárobkovým schopnostiam a možnostiam otca, aj po zohľadnení jeho vyživovacej povinnosti voči maloletej X. za skutkovej situácie, že otcova partnerka je na rodičovskej dovolenke a poberá rodičovský príspevok a rodinné prídavky pre toto maloleté dieťa. Odvolací súd tiež poukazuje na § 62 ods.2 Zákona o rodine, podľa ktorého potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď rodič splní svoju vyživovaciu povinnosť a prispeje v primeranej miere na potreby svojho dieťaťa. Každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich vlastných potrieb. Zákon nerozlišuje, či ide o nevyhnutné životné potreby rodiča, alebo iné potreby. Odvolací súd zdôrazňuje takzvanú valorizačnú klauzulu obsiahnutú v § 78 ods.3 Zákona o rodine, ktorá ukladá súdu, aby v prípade, ak rozhoduje o zmene pomerov, zohľadnil aj zmenu výšky(vývoj) životných nákladov. Výška životných nákladov je zrejmá, napr. z cien spotrebného koša, z miery inflácie, resp. iných ekonomických ukazovateľov. Táto povinnosť súdu je obligatórna. Z § 78 ods.3 Zákona o rodine vyplýva, že vývoj životných nákladov je objektívna okolnosť, ktorá by aj sama o sebe mohla odôvodniť zmenu výšky výživného. Objektívne preukázaný vývoj životných nákladov v spoločnosti od roku 2009 (rozsudok Okresného súdu Košice II z 27.5.2009 sp.zn. 43C 37/2009) do roku 2013 dovoľuje záver, že výživné 140,-€ pre maloletú G. a 110,-€ pre maloletú X., pokrylo pred štyrmi rokmi potreby maloletých detí aj na voľnočasové aktivity, dovolenky, výlety, detské tábory a pod., kým v súčasnosti zabezpečuje potreby maloletých detí len na hranici minimálneho štandardu. Odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie o výživnom v súlade s odvolacím návrhom otca by znamenalo posunúť zodpovednosť otca, ako rodiča, za zdravie a život maloletých detí na matku (druhého rodiča), ktorá sa o maloleté detí osobne stará a dobrovoľne si plní vyživovaciu povinnosť voči ním na hranici svojich možností, vzhľadom na jej príjem (385,-€) a bolo by to nepochybne v rozpore so Zákonom o rodine, morálkou a spravodlivosťou. Odvolací súd je toho presvedčenia, že príjem otca v rozhodnom období bol dostatočný na uspokojovanie vlastných potrieb a potrieb svojej terajšej rodiny v rozsahu minimálne bežného životného štandardu, preto možno od neho spravodlivo žiadať, aby rovnaký štandard umožnil svojim maloletým deťom G. a X. formou výživného, čo je v súlade s požiadavkou, že dieťa, rodičia ktorého nežijú spolu, má mať takú životnú úroveň, ako keby spolužitie rodičov existovalo. Odvolací súd dodáva, že otcom deklarovaný pokles príjmu z 948,- € na 924,67€ nemá za následok podstatné zníženie jeho životného štandardu a nie je spôsobilý privodiť priaznivejší výsledok konania pre otca. Pretože príjem otca je dostatočný pre plnenie vyživovacej povinnosti voči maloletým deťom v súdom určenom rozsahu, nevznikla potreba ďalšieho dokazovania o pomeroch otcovej partnerky, na ktoré poukazovala matka maloletých detí vo vyjadrení k odvolaniu otca. Odvolací súd dospel k záveru, že v priebehu konania na súde prvého stupňa boli nepochybne zistené a preukázané všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie v merite veci, pretože súd prvého stupňa postupoval správne, keď v súlade s ust. § 120 ods.1 O.s.p. vykonal všetky dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu potrebného pre rozhodnutie o výživnom. Rozsudok súdu prvého stupňa obsahuje náležitosti rozsudku podľa § 157 os.2 O.s.p., pričom odlišný názor účastníka vo vzťahu k hodnoteniu dôkazov a úvahám súdu, uvedeným v odôvodnení rozsudku nečiní rozsudok nepreskúmateľným. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s rozhodnutím súdu prvého stupňa aj o spôsobe zaplatenia dlhu na výživnom, pretože vzhľadom k charakteru predmetu konania, ktorým je zvýšenie výživného pre maloleté deti, ktoré ešte nie sú schopné samé sa živiť a dobu začiatku konania (konanie začaté 16.8.2011), by nebolo spravodlivé priznať dlhšiu lehotu splatnosti aj preto, že ide o výnimku zo zásady, že povinnosť uloženú v rozsudku treba splniť do troch dní (§ 160 ods.1 O.s.p.). Zvýšenie svojej vyživovacej povinnosti mohol otec očakávať od začatia konania a pripraviť sa na zaplatenie eventuálneho dlhu na výživnom odkladaním časti príjmu, keďže k tomu mal vytvorené podmienky. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s opravným uznesením a dopĺňacím rozsudkom, ako vecne správny potvrdil podľa § 219 ods.1 O.s.p. a v odôvodnení sa obmedzil len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia podľa § 219 ods.2 O.s.p.. Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods.9 Zák. č. 757/2004 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.