{"guid": "17065f61-ac72-4019-b791-f1642d099b92:58c54c5a-1425-4b28-aa41-4a3f20a5da94", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2013:7211222863.2", "spisova_znacka": "8CoP/343/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 8CoP/343/2013 z 10. 12. 2013", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Košice z 10. decembra 2013, sp. zn. 8CoP/343/2013, ECLI:SK:KSKE:2013:7211222863.2", "identifikacne_cislo": "7211222863", "sud": {"guid": "sud_147", "nazov": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-kosice"}, "sudca": "JUDr. Mária Podhorová", "sudca_id": 37, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-maria-podhorova-37", "datum_vydania": "2013-12-10", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Vyživovacie povinnosti"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-78", "nazov": "§ 78 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-78", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-78"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-75", "nazov": "§ 75 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-75", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-75"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-62", "nazov": "§ 62 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-62", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-62"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-78", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-75", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-62"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/58c54c5a-1425-4b28-aa41-4a3f20a5da94", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2013:7211222863.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2013:7211222863.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2013:7211222863.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Košice\nSpisová značka: 8CoP/343/2013\nIdentifikačné číslo súdneho spisu: 7211222863\nDátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2013\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hrabovecká\nECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7211222863.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\n\nKrajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marianny Hrabovecej a\nčleniek senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Ludviky Bodnárovej vo veci starostlivosti o maloletú\nG. M. nar. XX.X.XXXX a maloletú X. M. nar. XX.X.XXXX zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom\npráce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné nám.č. 9 pracovisko Košice IV detí rodičov U. M. nar.\nXX.X.XXXX bývajúcej v O. na J. XX, zastúpenej JUDr. Ľudmilou Raffáčovou advokátkou so sídlom\nadvokátskej kancelárie v Košiciach na Mäsiarskej 4 a H. M. nar. X.XX.XXXX bývajúceho v O. na J. XX\nzastúpeného JUDr. Martinom Kožiakom advokátom so sídlom advokátskej kancelárie v Košiciach na\nMurgašovej 3 v konaní o zvýšenie výživného o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo\n16.10.2012 č.k. 25P 172/2011-123 v spojení s opravným uznesením z 29.10.2012 č.k. 25P 172/2011-129\na dopĺňacím rozsudkom z 20.6.2013 č.k. 25P 172/2011-212 takto\n\nr o z h o d o l :\n\nP o t v r d z u j e   rozsudok Okresného súdu Košice II zo 16.10.2012 č.k. 25P 172/2011-123 v spojení\ns opravným uznesením z 29.10.2012 č.k. 25P 172/2011-129 a dopĺňacím rozsudkom z 20.6.2013 č.k.\n25P 172/2011-212.\n\no d ô v o d n e n i e :\n\nSúd prvého stupňa rozsudkom zo 16.10.2012 č.k. 25P 172/2011-123 v spojení s opravným uznesením\nz 29.10.2012 č.k. 25P 172/2011-129 a dopĺňacím rozsudkom z 20.6.2013 č.k. 25P 172/2011-212 zmenil\nrozsudok Okresného súdu Košice II sp.zn. 43C 37/2009 z 27.5.2009 tak, že zvýšil výživné od otca pre\nmaloletú G. nar. XX.X.XXXX zo 140,-€ na 160,-€ mesačne a na maloletú X. nar. XX.X.XXXX zo 110,-€\nna 140,-€ mesačne od 1.1.2012, ktoré výživné zaviazal otca prispievať vždy do 15. dňa  toho-ktorého\nmesiaca vopred k rukám matke maloletých detí. Dlžné výživné od 1.12.2011 do 31.10.2012 pre maloletú\nG. 192,-€ a pre maloletú X. 330,-€ zaviazal otca zaplatiť do 90 dní od právoplatnosti rozsudku. Návrh\notca na zníženie výživného zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá\nprávo na ich náhradu.\n\nProti rozsudku súdu prvého stupňa v spojení s opravným uznesením a dopĺňacím rozsudkom podal\nvčas odvolanie otec maloletých detí s návrhom, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že\nnávrh matky na zvýšenie výživného pre obidve maloleté deti zamietol v celom rozsahu, alternatívne\nnavrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie,\nna ktorom sa rozhodne aj o znížení výživného od 1.9.2012 na maloletú G. zo 160,-€ na 110,-€ mesačne\na na maloletú X. zo 110,-€ na 80,-€ mesačne. Vyslovil nesúhlas so zvýšením výživného pre maloletú G.\n160,-€ mesačne a pre maloletú X. 140,-€ mesačne s odôvodnením, že tieto sumy prevyšujú odôvodnené\npotreby maloletých detí ako oprávnených osôb, ako aj jeho možnosti, schopnosti a majetkové pomery\nako povinného. Poukázal na pokles svojho príjmu v porovnaní s príjmom v čase datovania rozsudku\nz 1.12.2011 a to zo sumy 948,-€ na aktuálnu  výšku 924,67€.  Konštatoval, že pred súdom prvého\n\nstupňa preukázal listinnými dôkazmi a doložil, že od 15.5.2012 má vyživovaciu povinnosť voči D. C. nar.\nX.X.XXXX, ktorá je od uvedeného dňa s ním tehotná a v súlade s § 74 Zákona o rodine, mu vznikla\nzákonná vyživovacia povinnosť prispievať matke dieťaťa primerane na úhradu jej výživy a poskytovať jej\npríspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom. Prvostupňový súd v odôvodnení\nsvojho rozhodnutia uvádza, že zohľadnil jeho povinnosť prispievať na úhradu nákladov nevydatej matky,\nteda zohľadnil len jeden z týchto nárokov a aj to nedostatočným spôsobom, nakoľko je zrejmé, že s\nblížiacim sa termínom pôrodu, ktorého predpokladaný dátum je stanovený na 15.2.2012, sa náklady\nspojené s tehotenstvom a pôrodom, ako aj výživou matky sa budú len zvyšovať, čo zakladá podstatnú\nzmenu pomerov na jeho strane a to nielen dôvod na nepriznanie zvýšenia výživného v akejkoľvek\nvýške, ale priamo dôvod na zníženie výživného pre obidve maloleté deti. Prvostupňový súd si osvojil\nako nepreukázané tvrdenie G. U. obsiahnuté v jej čestnom prehlásení 25.9.2012, že by mal podľa\njej vedomostí svojej matke na úhradu nájomného a služieb spojených s bývaním prispievať 200,-€\nmesačne. Ide o účelové a zavádzajúce tvrdenie osoby bezodplatne bývajúcej spolu s jej maloletou\ndcérou  I. v rodinnom dome, ktorý je v BSM jeho osoby a matky a ktorá musí vedieť, že tieto platby\nuskutočňuje s peňazí matky nadobudnutých z predaja jej bytu, ktoré na základe vzájomnej dohody  so\nsvojom matkou spravuje. Uvedenú skutočnosť riadne vysvetlil už v konaní vedenom pred súdom prvého\nstupňa na pojednávaní 25.5.2012. Z uvedeného čestného prehlásenia výslovne vyplýva, že matka\nposkytuje bezodplatné ubytovanie a všetky média cudzím tretím osobám bezodplatne a náklady s tým\nspojené následne prenáša na neho prostredníctvom právneho inštitútu výživného pre maloleté dieťa. V\nodvolaní proti výroku, ktorým prvostupňový súd zamietol jeho návrh na zníženie výživného, konštatoval,\nže 23.2.2013 sa mu narodila dcéra X. M., čím mu vznikla zákonná vyživovacia povinnosť voči maloletej\ndcére  a náklady, ako aj výdavky spojené s výživou maloletej X. riadne preukázal a vydokladoval. S\nmaloletou X. a jej matkou D.  C. žijú v spoločnej domácnosti a jej príjem tvorí rodičovský príspevok\n199,60€ a prídavok na dieťa 23,10€ mesačne. Zdôraznil, že prvostupňový súd nezohľadnil podstatnú\nzmenu pomerov na jeho strane, a to vznik a existenciu jeho nových vyživovacích povinností v porovnaní\ns predchádzajúcou úpravou výživného.\n\nMatka maloletých detí vo vyjadrení navrhla odvolaciemu súdu, aby dovolanie otca voči rozsudku\nOkresného súdu Košice II z 20.6.2013 zamietol a napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.\nPredložila odvolaciemu súdu výpis z Obchodného vestníka Ministerstva spravodlivosti SR o zápise\nobchodnej spoločnosti VIA auto s.r.o. so sídlom Kostolná 173/37, Valaliky  044 13, IČO: 47 227 401,\nktorého jedinou spoločníčkou a konateľkou je priateľka otca D. C., toho času na materskej dovolenke. Z\nlistinného dôkazu vyplýva, že na základné imanie novozaloženej spoločnosti splatila jediná spoločníčka\npeňažný vklad vo výške 5.000,-€. Listinný dôkaz nebolo možné predložiť súdu na prvostupňovom\nkonaní, nakoľko k založeniu spoločnosti zápisom do obchodného registra došlo až 2.7.2013. Aj s\nprihliadnutím na tento listinný dôkaz má za to, že nárok otca na zníženie výživného dôvodným nie je.\nV konaní, ktoré tomuto vydaniu rozhodnutia predchádzalo, bola odkázanosť slečny C. na výživu  otca\nmaloletých detí zdôrazňovaná jej osobným stavom študentky  a neskoršie rizikovou graviditou, ktorá jej\nneumožňovala dosahovať žiaden príjem. Porovnaním listinného dôkazu, z ktorého vyplýva, že slečna C.\nmala k dispozícii sumu 5.000,-€,  ktorú vložila do základného imania obchodnej spoločnosti, s tvrdeniami\notca je zrejmé, že priateľka otca má vo svojej dispozičnej sfére finančné prostriedky, ktorých výška\nnekorešponduje s majetkovými pomermi tvrdenými otcom maloletých detí. Na základe vyššie uvedeného\ndeklarovala svoju spokojnosť s rozsudkom, ktorým súd výživné na obe maloleté dcéry X. a G. zvýšil\nprimerane ich potrebám a zárobkovým a majetkovým pomerom otca, rozsudok považuje za spravodlivý\na správny, v odôvodnení logicky zdôvodnený a presvedčivý v plnom súlade s najlepším záujmom oboch\nmaloletých detí, ktoré sú obe výbornými žiačkami, G. v prvom ročníku osemročného gymnázia mala na\nkoncoročnom vysvedčení iba dve dvojky a maloletá X. samé jednotky. Kolízny opatrovník maloletých\ndetí sa k odvolaniu otca nevyjadril.\n\nPodľa ust. § 219 ods.1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa\nods.2 cit. zák. ust., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého\nrozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého\nrozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\n\nOdvolací súd bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods.2 O.s.p.  v spojení s  § 156\nods.3 O.s.p. preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s opravným uznesením a dopĺňacím\nrozsudkom spolu s konaním, ktoré im predchádzalo podľa § 212 ods.2 písm.a/ O.s.p. a dospel k záveru,\nže súd prvého stupňa vykonal všetky dôkazy významné pre rozhodnutie, v súlade s § 132 O.s.p.\nvyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich  vzájomnej súvislosti, prihliadol\nna všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci v dôsledku čoho je odôvodnenie\nnapadnutých rozhodnutí presvedčivé a s ich závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil.  Súd\nprvého stupňa sa vysporiadal  s námietkami otca uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jeho obranu\nuž v priebehu konania na súde prvého stupňa a otec ani v priebehu odvolacieho konania neuviedol\nžiadne relevantné skutočností, ktoré by mali za následok iné rozhodnutie o výživnom pre maloletú\nG.  a maloletú X.. Odvolací súd rovnako, ako súd prvého stupňa dôsledne posúdil pomery účastníkov\nv čase predchádzajúcej úpravy výživného s pomermi existujúcimi v čase terajšieho rozhodovania a\ndospel k totožnému právnemu záveru, ako súd prvého stupňa, že bola preukázaná kvalifikovaná zmena\npomerov odôvodňujúca zvýšenie výživného a výživné pre maloletú G. 160,-€ mesačne a pre maloletú\nX.  140,-€ mesačne je primerané reálnym zárobkovým schopnostiam a možnostiam otca, zohľadňuje\nodôvodnené potreby maloletých detí do výšky zodpovedajúcej príjmu otca, ako aj tú skutočnosť, že otec\nmá vyživovaciu povinnosť voči maloletej X. M. nar. XX.X.XXXX, ku ktorému dieťaťu však má vyživovaciu\npovinnosť aj matka tohto dieťaťa ( otcova partnerka). Odvolací súd konštatuje, že zvýšenie výživného\npre maloletú G. zo 140,-€ na 160,-€ mesačne (rozdiel 20,-€ ), ktoré predstavuje zvýšenie výživného\no 0,60€ na jeden deň a zvýšenie  výživného pre maloletú X. zo 110,-€ na 140,-€ mesačne (rozdiel\n30,-€), ktoré predstavuje zvýšenie výživného o 1,-€ na jeden deň, zohľadňuje iba časť nevyhnutných\npotrieb maloletých detí a je nepochybné, že práve matka dopĺňa zdroj výživy  maloletých detí na\nhranicu prospešnú a nevyhnutnú pre ich všestranný rozvoj, čo fakticky znamená, že podiel matky na\nvýživnom je porovnateľný s podielom otca, preto sú bez právneho významu pomery matky, na ktoré\nsa otec odvoláva, ktorá dobrovoľne si plní vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom, aj osobnou\nstarostlivosťou o deti. Odvolací súd dodáva, že vznik vyživovacej povinnosti otca voči maloletej X. nar.\nXX.X.XXXX v nadväznosti na príjmové pomery otca, neodôvodňuje zníženie výživného, ani zamietnutie\nnávrhu na zvýšenie výživného, pretože vznik zákonnej vyživovacej povinnosti k ďalšej osobe, bez\nposúdenia ostatných zákonných kritérií pre určenie (zvýšenie, zníženie) výživného, vyjadrených v §\n75 ods.1 Zákona o rodine, sám o sebe nezakladá dôvod, resp. nemá právny význam pre úpravu\nvýživného. Odvolací súd tiež dodáva, že výživné určené súdom prvého stupňa je, vzhľadom na zákonné\nustanovenia citované v odôvodnení napadnutého rozsudku a z nich vyplývajúce zásady, primerané\nreálnym zárobkovým schopnostiam a možnostiam otca, aj po zohľadnení jeho vyživovacej povinnosti\nvoči maloletej X. za skutkovej situácie, že otcova partnerka je na rodičovskej dovolenke a poberá\nrodičovský príspevok a rodinné prídavky pre toto maloleté dieťa. Odvolací súd tiež poukazuje na § 62\nods.2 Zákona o rodine, podľa ktorého potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď rodič splní\nsvoju vyživovaciu povinnosť a prispeje v primeranej miere na potreby svojho dieťaťa. Každý rodič má\npovinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce\nfinančné prostriedky na uspokojenie svojich vlastných potrieb. Zákon nerozlišuje, či ide o nevyhnutné\nživotné potreby rodiča, alebo iné potreby.  Odvolací súd zdôrazňuje takzvanú valorizačnú klauzulu\nobsiahnutú v § 78 ods.3 Zákona o rodine, ktorá ukladá súdu, aby v prípade, ak rozhoduje o zmene\npomerov, zohľadnil aj zmenu výšky(vývoj) životných nákladov. Výška životných nákladov je zrejmá, napr.\nz cien spotrebného koša,  z miery inflácie, resp. iných ekonomických ukazovateľov. Táto povinnosť súdu\nje obligatórna. Z § 78 ods.3 Zákona o rodine vyplýva, že vývoj životných nákladov je objektívna  okolnosť,\nktorá by aj sama o sebe mohla odôvodniť zmenu výšky výživného. Objektívne preukázaný vývoj\nživotných nákladov  v spoločnosti od roku 2009 (rozsudok Okresného súdu Košice II z 27.5.2009 sp.zn.\n43C 37/2009) do roku 2013 dovoľuje záver, že výživné 140,-€ pre maloletú G. a 110,-€ pre maloletú\nX., pokrylo pred štyrmi rokmi potreby maloletých detí aj na voľnočasové aktivity, dovolenky, výlety,\ndetské tábory a pod., kým v súčasnosti zabezpečuje potreby maloletých detí len na hranici minimálneho\nštandardu. Odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie o výživnom v súlade s odvolacím návrhom\notca by znamenalo posunúť zodpovednosť otca, ako rodiča, za zdravie a život maloletých detí na matku\n(druhého rodiča), ktorá sa o maloleté detí osobne stará a dobrovoľne si plní vyživovaciu povinnosť  voči\nním na hranici svojich možností, vzhľadom na jej príjem (385,-€) a bolo by to nepochybne v rozpore so\nZákonom o rodine, morálkou a spravodlivosťou. Odvolací súd je toho presvedčenia, že príjem otca v\nrozhodnom období bol dostatočný na uspokojovanie vlastných potrieb a potrieb svojej terajšej rodiny v\nrozsahu minimálne bežného životného štandardu, preto možno od neho spravodlivo žiadať, aby rovnaký\nštandard umožnil svojim maloletým deťom G. a X. formou výživného, čo je v súlade s požiadavkou, že\ndieťa, rodičia ktorého nežijú spolu, má mať takú životnú úroveň, ako keby spolužitie rodičov existovalo.\n\nOdvolací súd dodáva, že otcom deklarovaný pokles príjmu z 948,- € na 924,67€ nemá za následok\npodstatné zníženie jeho životného štandardu a nie je spôsobilý privodiť priaznivejší výsledok konania\npre otca. Pretože príjem otca je dostatočný pre plnenie vyživovacej povinnosti voči maloletým deťom\nv súdom určenom rozsahu, nevznikla potreba ďalšieho dokazovania o pomeroch otcovej partnerky, na\nktoré poukazovala matka maloletých detí vo vyjadrení k odvolaniu otca.  Odvolací súd dospel k záveru,\nže v priebehu konania na súde prvého stupňa boli nepochybne zistené a preukázané všetky skutočnosti\npodstatné pre rozhodnutie v merite veci, pretože súd prvého stupňa postupoval správne, keď v súlade\ns ust. § 120 ods.1 O.s.p. vykonal všetky dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu potrebného pre\nrozhodnutie o výživnom. Rozsudok súdu prvého stupňa obsahuje náležitosti rozsudku podľa § 157 os.2\nO.s.p., pričom odlišný názor účastníka vo vzťahu k hodnoteniu dôkazov a úvahám súdu, uvedeným v\nodôvodnení rozsudku nečiní rozsudok nepreskúmateľným. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje\ns rozhodnutím súdu prvého stupňa aj o spôsobe zaplatenia dlhu na výživnom, pretože vzhľadom k\ncharakteru predmetu konania, ktorým je zvýšenie výživného pre maloleté deti, ktoré ešte nie sú schopné\nsamé sa živiť a dobu začiatku konania (konanie začaté 16.8.2011), by nebolo spravodlivé priznať dlhšiu\nlehotu splatnosti aj preto, že ide o výnimku zo zásady, že povinnosť uloženú v rozsudku treba splniť do\ntroch dní (§ 160 ods.1 O.s.p.).  Zvýšenie svojej vyživovacej povinnosti mohol otec očakávať od začatia\nkonania a pripraviť sa na zaplatenie eventuálneho dlhu na výživnom odkladaním časti príjmu, keďže\nk tomu mal vytvorené podmienky. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého\nstupňa  v spojení s opravným uznesením a dopĺňacím rozsudkom, ako vecne správny potvrdil podľa §\n219 ods.1 O.s.p. a v odôvodnení sa obmedzil len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého\nrozhodnutia podľa § 219 ods.2 O.s.p..\n\nToto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods.9 Zák. č. 757/2004 Z.z.).\n\nPoučenie:\n\nProti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "25P/172/2011", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}