Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 14Co/288/2016 z 16. 9. 2019 Citácia: uznesenie Krajského súdu Bratislava z 16. septembra 2019, sp. zn. 14Co/288/2016, ECLI:SK:KSBA:2019:1712209243.1 Krajský súd Bratislava | 14Co/288/2016 | ECLI:SK:KSBA:2019:1712209243.1 | 2019-09-16 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 387 ods. 1 CSP, § 387 ods. 2 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/c2f75d70-9d8e-4796-8026-1f6364e6b041 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1712209243.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 14Co/288/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1712209243
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kuchtová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1712209243.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Kuchtovej a členiek
senátu JUDr. Dariny Kriváňovej a Mgr. Barbory Bartekovej v právnej veci žalobcu: Cetelem Slovensko, a.
s., so sídlom Panenská 7, Bratislava, IČO: 35 787 783, zast.: Helena Strachotová, usadený euroadvokát
so sídlom Hviezdoslavova 7, Martin proti žalovaným v 1. rade: H. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom 2. X.
svet XX, G. nad B., toho času na neznámom mieste, štátny občan SR, v 2. rade: E. C., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom 2. X. svet, XX, G. nad B., štátny občan SR, zastúpený opatrovníkom Naďou Hrubou, súdnou
tajomníčkou Okresného súdu Malacky, za účasti vedľajšieho účastníka konania na strane žalovaných:
Občianske združenie slovenských spotrebiteľov AZ, IČO: 42 264 154, so sídlom Petrovská 10, Skalica,
zast.: JUDr. Jozef Kemp, advokát so sídlom Mandľová 90, Bratislava v konaní o zaplatenie 1. 494,99
eur s príslušenstvom na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu v Pezinku zo dňa 18. marca
2016, č. k. 37C/304/2013 - 163, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného v Pezinku zo dňa 18. marca 2016, č. k. 37C/304/2013 -
163 v napadnutej časti p o t v r d z u j e.
Vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaných sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania
nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovaným povinnosť spoločne a nerozdielne
zaplatiť žalobcovi 139,77 eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 139,77 eur od
01.08.2010 do zaplatenia. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Zároveň priznal vedľajšiemu účastníkovi
na strane žalovaných voči žalobcovi právo na náhradu trov konania vo výške 81,32 %.
2. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že žalobca sa voči žalovaným
domáhal zaplatenia sumy 1 494,99 eur s príslušenstvom, keď na základe žiadosti žalovaného v 1.
rade z 03. septembra 2007 tomuto poskytol úver vo výške 663,88 eur. Žalovaný v 2. rade sa v Zmluve
o poskytnutí spotrebiteľského úveru zaviazal uhradiť pohľadávku žalobcu spoločne a nerozdielne so
žalovaným v 1. rade. Keďže sa v priebehu prvoinštančného konania nepodarilo zistiť pobyt žalovaných,
súd prvej inštancie uznesením z 15. mája 2014 im ustanovil opatrovníka. Do konania vstúpil na
strane žalovaných vedľajší účastník a keďže žalobca tento vstup vedľajšieho účastníka namietal, súd
prvej inštancie uznesením z 05. marca 2015 pripustil, aby do konania vstúpilo Občianske združenie
slovenských spotrebiteľov AZ na strane žalovaných. Súd prvej inštancie po vykonaní dokazovania vec
právne posúdil podľa zákona č. 250/2007 Z. z. a zákona č. 258/2011 Z. z. o spotrebiteľských úveroch,
ako aj § 48 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a ustanovenia § 52 ods. 1 až 4, § 53 a § 54 ods. 1, 2
Občianskeho zákonníka s poukazom na ustanovenie § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Súd prvej
inštancie dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne, avšak žalobca v ňom uplatnil čiastočne
premlčaný nárok. Konštatoval, že zmluva uzavretá medzi stranami sporu je jednoznačne spotrebiteľská
zmluva, a preto zákon o spotrebiteľských úveroch patrí do oblasti predpisov občianskeho práva a je vo
vzťahu k Občianskemu zákonníku lex specialis.



3. Žalobca 21. júna 2010 odstúpil od úverovej zmluvy, a preto, ak došlo k odstúpeniu od úverovej zmluvy,
došlo k jej zrušeniu od začiatku a účastníci zmluvy sú si povinní v zmysle § 457 Občianskeho zákonníka
vrátiť všetko, čo podľa nej dostali. Zmluva sa zrušuje s účinkami od začiatku ex tunc (§ 48 ods. 2 OZ).
Žalobca na základe od počiatku zrušenej zmluvy poskytol žalovanému v 1. rade sumu 726,96 eur, pričom
žalovaný mu vrátil iba sumu 587,19 eur, preto súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaný je povinný
zaplatiť žalobcovi ešte sumu 139,77 eur z titulu bezdôvodného obohatenia. Spoločne a nerozdielne s
ním je túto sumu žalobcovi povinný plniť aj žalovaný v 2. rade, keďže sa tak zmluvne zaviazal dňa 03.
septembra 2007. Omeškanie s plnením nastalo nasledujúci deň po odstúpení od zmluvy, t. j. 01. augusta
2010 a v tejto časti bol preto dôvodný i nárok žalobcu na zaplatenie úroku z omeškania.
4. Ak žalobca odstúpil 09. marca 2009 od zmluvy podľa Všeobecných obchodných podmienok,
odstúpenie sa považovalo za účinné dňa 30.04.2010. Žalobca si mal svoj nárok vzniknutý z
bezdôvodného obohatenia uplatniť na súde do 30.04.2012 a pokiaľ takúto žalobu podal až 31. mája
2012, uplatňuje si premlčaný nárok. Keďže premlčanie namietol vedľajší účastník na strane žalovaných,
súd prihliadol na čiastočné premlčanie nároku žalobcu a jeho žalobu v prevyšujúcej časti zamietol.
O trovách prvoinštančného konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 142 ods. 2, v spojení s
ustanovením § 151 ods. 7 OSP a priznal úspešnému vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaných voči
pomerne neúspešnému žalobcovi právo na náhradu trov konania vo výške, ktoré percento vyjadruje
mieru neúspechu žalobcu v danom spore. Ak žalobca požadoval zaplatiť sumu 1 494,99 eur, súd priznal
žalobcovi iba sumu 139,77 eur, žalobca bol v spore úspešný v časti 9,34 % a neúspešný v časti 90,66
%, čo je 81,32 percentná miera neúspechu žalobcu v spore, ktorým percentom súd v zmysle § 151 ods.
7 OSP vyjadril nárok vedľajšieho účastníka na náhradu trov. Zároveň súd prvej inštancie konštatoval, že
o konkrétnej výške náhrady trov konania bude rozhodované samostatným uznesením po právoplatnosti
rozsudku.
5. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca, a to čo do výroku o povinnosti zaplatiť vedľajšiemu
účastníkovi náhradu trov konania z dôvodov nesprávneho skutkového a právneho posúdenia veci.
6. Žalobca mal za to, že trovy právneho zastúpenia boli priznané neoprávnene, keďže nejde o účelne
vynaložené trovy. Vedľajší účastník je združením, ktoré je založené na ochranu spotrebiteľa, a teda
prioritne sa predpokladá pomoc zo strany združenia založeného za týmto účelom, nie zo strany
zvoleného zástupcu združenia. Podľa žalobcu združenie má v radoch členov, ktorí evidentne majú
právnické vzdelanie. Účelom združenia je okrem iného podávanie žalôb na ochranu spotrebiteľa,
zastupovania spotrebiteľov v občianskom súdnom konaní a vstup do spotrebiteľských sporov v pozícii
vedľajšieho účastníka, preto, ak sa rozhodne využiť pre zastupovanie v konaniach pomoc advokáta,
musí jeho trovy samo znášať z vlastných prostriedkov. Zároveň žalobca uviedol, že ak sú tu dôvody
hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať
(§ 151 OSP). Uviedol, že kritérium pre priznanie náhrady trov konania podľa § 142 OSP, nie je
len miera úspechu vo veci, ale aj účelnosť vynaložených trov konania. Podľa žalobcu je vyjadrenie
vedľajšieho účastníka k žalobe z hľadiska obsahu rovnaké ako vyjadrenie v ostatných spotrebiteľských
veciach, čo znamená, že na jeho vypracovanie nevynaložil vedľajší účastník na strane žalovaných
žiadnu mimoriadnu námahu, spojenú s posúdením a právnym rozborom v danej veci. Žalobca poukázal
na uznesenie Najvyššieho súdu SR 6MCdo/5/2013 zo dňa 19.03.2014. Žalobca žiadal, aby odvolací súd
zmenil rozsudok súdu prvej inštancie, a to tak, že vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov prvoinštančného
konania neprizná a zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania.
7. Odvolanie bolo zaslané podaním zo dňa 18.05.2016 opatrovníkovi žalovaných v 1. a 2. rade Nadi
Hrubej, súdnej tajomníčke OS Malacky, ktorá ho prevzala dňa 06.05.2016. Zároveň odvolanie bolo
zaslané na adresu právneho zástupcu vedľajšieho účastníka, k rukám právneho zástupcu vedľajšieho
účastníka dňa 23.05.2016.
8. Opatrovník žalovaných v 1. a 2. rade a ani právny zástupca vedľajšieho účastníka na strane
žalovaných sa k odvolaniu písomne nevyjadrili.
9. Dňa 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť Zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
CSP). Odvolací súd pristupujúci k rozhodovaniu tejto veci po 30. júni 2016, postupoval na základe
úpravy prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP (v zmysle ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí
tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa tohto zákona.
Keďže odvolanie v tejto veci bolo podané ešte pred 01. 07. 2016, podmienky jeho prípustnosti bolo
nutné posúdiť podľa právneho stavu existujúceho tu v čase podania odvolania, teda podľa príslušných
ustanovení OSP, rešpektujúc, že podľa § 470 ods. 2 CSP procesné účinky odvolania podaného predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované aj po 30. júni 2016. Nevyhnutnosť
takéhoto posudzovania vyplýva tiež zo základných princípov CSP, a to princípu spravodlivej ochrany
porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane



naplnenia legitímnych očakávaní strán odvolacieho konania, ktoré začalo za účinnosti skoršej úpravy
procesného práva (článok II ods. 1 a ods. 2 CSP), vrátane článku III ods. 1 CSP.
10. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP), prejednal odvolanie
žalobcu bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť.
11. Ako je zrejmé z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie, súd prvej inštancie dospel k záveru,
že nárok žalobcu je čiastočne premlčaný, keď premlčanie v konaní namietol vedľajší účastník na strane
žalovaných a súd prvej inštancie na takto vznesenú námietku premlčania prihliadol a nárok žalobcu v
prevyšujúcej časti zamietol. O trovách prvoinštančného konania rozhodol podľa § 142 ods. 22 OSP,
v spojení s ustanovením § 151 ods. 7 OSP a pomerne úspešnému vedľajšiemu účastníkovi na strane
žalovaných priznal nárok na náhradu trov prvoinštančného konania vo výške 81,32 %, ktoré reprezentuje
mieru neúspechu žalobcu v danom spore.
12. Žalobca v odvolaní poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Mcdo/5/2013, v ktorom
Najvyšší súd SR mimoriadne dovolanie prokurátora v tejto veci ako neopodstatnené zamietol, keď
dovolací súd dospel k záveru, že v predmetnej veci išlo zo strany vedľajšieho účastníka o rutinnú
záležitosť, ktorá je zvládnuteľná prostredníctvom administratívy vedľajšieho účastníka a v takýchto
prípadoch zastupovanie advokátom nezodpovedá účelu, keď vedľajší účastník sa síce mohol dať
zastupovať v súdnom konaní advokátom, avšak trovy, ktoré vynaložil, nemožno považovať za trovy
účelné.
13. V predmetnej veci sa odvolací súd zaoberal odvolacou námietkou žalobcu, a to účelnosťou
vynaložených trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka.
14. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie správne vo veci rozhodol, keď priznal vedľajšiemu
účastníkovi trovy právneho zastúpenia. Odvolací súd sa stotožňuje s argumentáciou žalobcu ohľadne
kritéria pre priznanie náhrady trov konania, keď okrem pomeru úspechu veci, je potrebné prihliadnuť aj
na účelnosť vynaložených trov konania. Odvolací súd má za to, že v danej veci ide o účelne vynaložené
trovy konania, keď poukazuje na tú skutočnosť, že vedľajší účastník, zastúpený právnym zástupcom po
vstupe do konania na strane žalovaných dňa 05.03.2015 sa vyjadril k podanej žalobe, a to písomným
podaním, ktoré doručil súdu prvej inštancie dňa 09.02.2016. V tomto podaní uviedol skutkové, ale
aj právne argumenty v prospech žalovaných, pričom argumentoval tým, že žalovaní sú povinní vrátiť
žalobcovi rozdiel medzi súčtom istín obidvoch úverov a súčtom zaplatených súm a taktiež poukázal
na premlčaný nárok žalobcu a žiadal, aby súd prvej inštancie nepriznal žalobcom uplatnený nárok,
resp., aby prihliadol na vznesenú námietku premlčania a aby žalobu žalobcu zamietol. Vzhľadom na
odôvodnenie súdu prvej inštancie (viď str. 6 odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie) je bezpochyby
zrejmé, že žalobca nebol úspešný v prevažujúcej časti vyjadrenej mierou absolútneho neúspechu vo
výške 81,32 % práve v dôsledku premlčaného nároku žalobcu, na ktoré premlčanie nároku poukázal
vo svojom vyjadrení práve vedľajší účastník. Z vyššie uvedeného dôvodu odvolací súd preto nemôže
akceptovať námietku odvolateľa ohľadom neúčelnosti trov právneho zastúpenia. Navyše žalovaní v 1.
a 2. rade sa predmetného pojednávania nezúčastnili z dôvodu, že ich pobyt súdu prvej inštancie nebol
známy a bol im ustanovený opatrovník, ktorý v priebehu konania v mene žalovaných v 1. a 2. rade
požiadal súd prvej inštancie, aby vykonal dokazovanie a rozhodol na základe vykonaných dôkazov. Sám
však predmetnú námietku premlčania nevzniesol.
15. K odvolacej námietke žalobcu ohľadom právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka advokátom,
odvolací súd uvádza, že vedľajší účastník sa má právo dať zastupovať v súdnom konaní advokátom, a
to v zmysle ustanovenie § 245, § 25 ods. 1 OSP (procesný právny predpis platný do 30.06.2016) a z
predmetného konania je jednoznačne preukázaná efektivita skutkových a právnych tvrdení v prospech
žalovaných, nejednalo sa len o rutinnú záležitosť, v danej veci išlo o riadne bránenie práva na súde,
preto takéto trovy boli vynaložené účelne a nešlo o porušenie práva na právnu pomoc v predmetnej veci.
16. Odvolací súd v tejto veci poukazuje na nález Ústavného súdu SR III.ÚS 457/2014 - 27, v ktorom
Ústavný súd zrušil uznesenie odvolacieho súdu, keď tento sa stotožnil s hodnotením účelnosti trov
žalobcu súvisiacich s právnym zastúpením za situácie, keď žalobca disponoval právnym oddelením,
potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti, kde súd prvej inštancie náhradu trov konania právneho
zastúpenia nepriznal s odôvodnením, že ich nepovažoval za účelné z dôvodu, že žalobca, ktorý je
osobou s právnickým vzdelaním v pozícii vedúceho právnych služieb žalobcu, udelil plnú moc na
zastupovanie inej osobe s právnickým vzdelaním - advokátovi. Ústavný súd v tejto súvislosti uviedol,
že k tejto problematike sa už vyjadril vo svojom náleze č. k. IV. ÚS 84/2014 - 31 z 23. mája 2014 a
zároveň dodal. že za účelne vynaložené trovy konania podľa § 142 ods. 1 OSP možno pokladať iba
také, ktoré museli byť procesnou stranou nevyhnutne vynaložené na to, aby mohla riadne obhajovať
svoje porušené alebo ohrozené subjektívne právo na príslušnom súde. Trovy konania vzniknuté so
zastúpením účastníka - advokátom je potrebné považovať zásadne za vynaložené účelne na riadne



uplatňovanie, resp. bránenie práva na súde. Iba v celkom výnimočných situáciách, najmä v prípade
zneužitia práva na zastúpenie advokátom, by mohlo ísť o trovy konania, ktoré by sa nedali kvalifikovať
ako vynaložené účelne. V posudzovanej veci Ústavný súd opätovne dospel k zisteniu, že výklad
ustanovenia § 142 ods. 1 OSP krajským súdom v napadnutom rozhodnutí je arbitrárny a ústavne
neudržateľný, keďže popiera účel náhrady trov konania, ktorým je kompenzácia výdavkov účastníkovi
konania, ktoré musel vynaložiť v dôsledku protiprávneho konania iného účastníka, t. j. protistrany
konania na účelné uplatňovanie alebo bránenie svojho práva. Preto považoval rozhodnutie Krajského
súdu v posudzovanej veci ako rozhodnutie, ktoré porušuje práva sťažovateľky na spravodlivý súdny
proces vyplývajúci z čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 2 a 3 Ústavy a čl. 6 ods. 1 Dohovoru.
17. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd má za to, že vedľajší účastník v konaní sa má v zmysle
ustanovenia § 245 a § 25 ods. 1 OSP (procesný právny predpis platný do 30.06.2016) právo dať
zastupovať v súdnom konaní advokátom. A preto rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti
ako vecne správny s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 1,2 CSP ako vecne správny potvrdil.
18. Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania sa zakladá na ustanovení § 396 ods. 1 CSP, v spojení s
ustanovením § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého, ak mala strana vo veci plný úspech, súd prvej inštancie
jej prizná nárok na náhradu trov konania. Vedľajší účastník bol v odvolacom konaní plne úspešný, avšak
mu v odvolacom konaní nevznikli žiadne trovy odvolacieho konania, a preto rozhodol odvolací súd o
trovách odvolacieho konania tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
25. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.
9 Zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( §
419 C.s.p. ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C.s.p. ).



Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta C.s.p. ).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods.2 C.s.p. ).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p. ).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa( § 429 ods.2 C.s.p. ).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení ( § 431 ods.1 C.s.p. ).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 C.s.p. ).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods.2 C.s.p. ).