{"guid": "16fe5966-3c7c-4240-bfed-a21ba6359818:cab7d98d-9d4a-4ab4-9e24-0fc9f3d016dd", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2019:7117222513.1", "spisova_znacka": "8Co/17/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 8Co/17/2019 z 27. 8. 2019", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Košice z 27. augusta 2019, sp. zn. 8Co/17/2019, ECLI:SK:KSKE:2019:7117222513.1", "identifikacne_cislo": "7117222513", "sud": {"guid": "sud_147", "nazov": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-kosice"}, "sudca": "JUDr. Mária Podhorová", "sudca_id": 37, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-maria-podhorova-37", "datum_vydania": "2019-08-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Vyživovacie povinnosti"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387", "nazov": "§ 387 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/cab7d98d-9d4a-4ab4-9e24-0fc9f3d016dd", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2019:7117222513.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2019:7117222513.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2019:7117222513.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8Co/17/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7117222513
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 08. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hrabovecká
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7117222513.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a členiek
senátu JUDr. Diany Chebovič Solčányovej a JUDr. Ludviky Bodnárovej v právnej veci navrhovateľky Z.
F. nar. X.XX.XXXX bývajúcej v F. na P. č. XX zastúpenej advokátkou JUDr. Beátou Topolčaniovou so
sídlom Advokátskej kancelárie v Košiciach na Vojenskej č. 3 proti povinnému z vyživovacej povinnosti H.
F. nar. X.X.XXXX bývajúceho v V. č. XX zastúpeného advokátom JUDr. Štefanom Kseňákom so sídlom
Advokátskej kancelárie v Košiciach na Park Angelinum č. 4 v konaní o zvýšenie výživného o odvolaní
povinného proti rozsudku Okresného súdu Košice I z 26.7.2018 č.k. 18Pc 70/2017-115 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok okrem výroku o zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti.

Navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom z 26.7.2018 č.k. 18Pc 70/2017-115 zvýšil výživné určené rozsudkom
Okresného súdu Košice - okolie z 2.11.2015 č.k. 7C 290/2015-63 zo strany povinného z vyživovacej
povinnosti pre navrhovateľku zo 180 Eur na 250 Eur mesačne od 2.10.2017, ktoré zaviazal povinného
platiť do rúk navrhovateľky vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca dopredu. Dlžné výživné 498,30
Eur za obdobie od 2.10.2017 do 31.7.2018 zaviazal povinného zaplatiť do 20-tich dní od právoplatnosti
rozsudku navrhovateľke. V prevyšujúcej časti návrh navrhovateľky zamietol. O trovách konania rozhodol
tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

2. Proti tomuto rozsudku, okrem výroku o zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti, podal v zákonnej
lehote odvolanie povinný z vyživovacej povinnosti a žiadal, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu
prvej inštancie a zaviazal ho prispievať na výživu navrhovateľky 200 Eur mesačne a z dôvodu, že
výživné vo výške 200 Eur mesačne platí dobrovoľne už od októbra 2017, návrh v časti dlžného
výživného žiadal zamietnuť. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie je zrejmé, že súd dospel
na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam. Podľa zváženia súdu je
nesporné, že na strane navrhovateľky nastala podstatná zmena pomerov jej nástupom na magisterské
štúdium v Bratislave v akademickom roku 2017/2018, čím pribudli výdavky minimálne na jej ubytovanie,
stravovanie a cestovné náklady. Zo správy zamestnávateľa je podľa súdu zrejmé, že na jeho strane
došlo k miernemu zníženiu príjmov. Pokiaľ ide o náklady navrhovateľky na ubytovanie uviedol, že
navrhovateľka užíva sama jeden a pol izbový byt, nakoľko sa jej nepozdávalo ubytovanie internátneho
typu, pričom internátny typ ubytovania je bežný a štandardný, a takto študuje nezanedbateľná časť
populácie. Podstatnou je však okolnosť, ku ktorej sa súd v odôvodnení vôbec nevyjadril, a to okolnosť,
prečo navrhovateľke nepostačuje štandardné ubytovanie na štandardnom internáte, na ktoré má nárok
a ktoré by činilo 60 Eur mesačne, pričom samotná navrhovateľka uviedla, že ubytovanie na dvojlôžkovej
nezrekonštruovanej izbe na internáte by činilo 52,50 Eur mesačne. Navyše, je veľmi nepravdepodobné,



že by sa za sumu 150 Eur mesačne dal v Bratislave prenajať byt. Navrhovateľka ani nepredložila
nájomnú zmluvu a takto je vôbec otázne, kde a za akú čiastku je vlastne ubytovaná. Ak sa rozhodla
študovať ten istý študijný odbor v Bratislave, ktorý mohla absolvovať aj v Košiciach, tak potom je
potrebné vychádzať z jej možností, ako aj z možností jej rodičov. Nevedno, prečo súd dospel k záveru,
že sa u navrhovateľky zvýšili náklady na stravovanie, keď ceny potravín v obchodných reťazcoch sa
zásadne nelíšia v Košiciach a v Bratislave a skutočnosť, že v Košiciach navrhovateľke navarila jej
mama a počas štúdia v Bratislave si varí sama, na finančnú náročnosť stravovania vplyv nemá. Vo
vzťahu k cestovným nákladom zdôraznil, že navrhovateľka má cestu rýchlikom z Košíc do Bratislavy
zadarmo a výdavky na verejnú hromadnú dopravu v Bratislave sa svojou výškou zásadne od tej v
Košiciach nelíšia. Výdavky na oblečenie sa štúdiom v Bratislave nezvýšili, pretože odev si vie zakúpiť
navrhovateľka aj v Košiciach. Pokiaľ ide o notebook, tento bol v čase podania odvolania už splatený,
teda položka 40,39 Eur mesačne odpadla. Vo vzťahu k majetkovým pomerom matky poukázal na to,
že súdom konštatovaný čistý mesačný príjem 582,53 Eur je v rozpore s vykonaným dokazovaním, keď
výsluchom matky navrhovateľky sa zistilo, že jej príjem predstavuje mesačne 600 Eur - 620 Eur v čistom.
Matka okrem toho užíva bezodplatne osobné motorové vozidlo Kia Ceed, ktoré dostala od priateľa a je
vlastníčkou členského podielu v družstve, s ktorým je spojené právo užívať trojizbový byt. Zdôraznil, že
súd mal brať do úvahy jeho príjem pri stanovovaní vyživovacej povinnosti rozsudkom Okresného súdu
Košice - okolie z 2.11.2015 č.k. 7C 290/2015-63, keďže ide o zvýšenie výživného, ktorý bol 1.201,62 Eur
a jeho príjem v čase terajšieho rozhodovania sa znížil o viac ako 175 Eur mesačne. Keďže jeho príjem
klesol o cca 8,5%, čo činí v jednoročnom priemere spolu viac ako jednu mesačnú  mzdu, teda nejde
o mierny pokles. Na strane matky navrhovateľky príjem vzrástol, a to z pôvodného príjmu 500 Eur na
súdom zistený príjem 582,53 Eur a matkou deklarovaných 600 Eur - 620 Eur čistého príjmu, teda príjem
matky vzrástol približne o 20%. Nevlastní nehnuteľnosť, ani členský podiel v bytovom družstve a ak by
si išiel prenajať trojizbový byt, ako užíva matka navrhovateľky, tak by zaplatil približne 350 Eur titulom
nájomného plus 170 Eur titulom nákladov za energie, fond opráv, vodné a stočné plus plyn a elektrinu.
To značí, že tým, že žije u svojej partnerky a prispieva čiastkou 600 Eur, tak v porovnaní s nájmom za
trojizbový byt ušetril.  Súd nedostatočne zistil majetkové možnosti navrhovateľky, ktorá má nasporených
3.500 Eur. Pokiaľ ide o jej brigádnickú činnosť, príjem 200 Eur dosiahla potom, ako 20.6.2018 ukončila
skúšky. Vzhľadom na to, aká je možnosť privyrobiť si v Bratislave brigádnickou činnosťou, je veľmi
pravdepodobné, že príjem z brigádnickej činnosti je oveľa vyšší (ak zamestnávateľ riadne eviduje
brigádnikov, príjem sa dá zistiť cez sociálnu poisťovňu, resp. zdravotnú poisťovňu). Navrhol, aby súd
zistil príjmy navrhovateľky z brigádnickej činnosti, pretože aj nepravidelné príjmy v celoročnom priemere
budú činiť relevantnú majetkovú hodnotu. Tiež uviedol, že navrhovateľka vykonáva stáž v archíve NR
SR. Archívnictvo priamo  nesúvisí s oblasťou politológie, ale nespochybňuje možný prínos z akejkoľvek
stáže.  Ale to, ako vyhodnocuje súd možnosť privyrobenia si brigádnickou činnosťou -teda, že by sa
jednalo najmä o prácu počas prázdnin a na úkor prázdnin, je prejavom nezohľadnenia celého kontextu
tohto prípadu. Ak dcéra má ukončené  skúšobné obdobie 20.6. a výučba jej začne možno koncom
septembra, má tri mesiace letných prázdnin, a to, že časť z týchto troch mesiacov využije na brigádnickú
činnosť je snáď úplne prirodzené, keď už si počas týchto troch mesiacov platí jeden a pol izbový byt.
Súd vychádzal pri rozhodovaní len z požiadaviek navrhovateľky, ktorá si prenajala jeden a pol izbový
byt v Bratislave, ale to, že si môže privyrobiť brigádnickou činnosťou, už by bolo na úkor prázdnin.
Veď u vysokoškolského študenta je úplne prirodzené, že sa ubytuje na internáte a počas voľného času
brigáduje. V závere svojho odvolania zhrnul, že súd nesprávne právne posúdil zistený skutkový stav,
lebo dospel k nesprávnemu posúdeniu majetkových pomerov matky navrhovateľky, kedy nesprávne
interpretuje užívanie trojizbového bytu titulom členstva v bytovom družstve, pričom aj členský podiel v
bytovom družstve sa dá majetkovo ohodnotiť, nesprávne interpretoval jeho majetkové pomery, ktoré
sa zhoršili a pri ich zisťovaní dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď jeho príjem porovnával s
príjmom v roku 2016 a nie v roku 2015, kedy bola poslednýkrát stanovená vyživovacia povinnosť a takisto
nesprávne interpretoval naplnenie požiadaviek navrhovateľky, ktorej životná úroveň je podľa všetkého
vyššia, než napríklad u absolventa VŠ štúdia (vyššieho súdneho úradníka alebo učiteľa alebo inej osoby
s vysokoškolským vzdelaním) s priemerným zárobkom, ktorá by si po ukončení štúdia aj zakladala
rodinu. Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie nedáva odpoveď na to, prečo by navrhovateľka
nemala využiť ubytovanie internátneho typu a pokrývať časť svojich výdavkov aj brigádnickou činnosťou.
V tom trpí rozsudok nepreskúmateľnosťou. Navrhovateľka nepreukázala žiadnu prekážku, prečo by
nemohla využiť štandardné ubytovanie internátneho typu  (napríklad dôvod spočívajúci v zdravotnom
stave), a to, že sa jej učí lepšie, ak je sama, môže sa prechádzať a učiť sa nahlas, takýmto dôvodom
predsa nemôže byť. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku takisto nedáva uspokojivú odpoveď
na to, prečo by nemala navrhovateľka brigádovať. Argument, že by to bolo na úkor jej prázdnin,



je nedostatočný. Ak sa vychádza z predpokladu, že ubytovanie internátneho typu je štandardným
ubytovaním, tak užívanie jeden a pol izbového bytu jednou osobou je nepochybne nadštandardom.
Je snáď logickou požiadavkou, že o tento nadštandard sa má pričiniť aj sama navrhovateľka, ktorá je
dospelou osobou. Navyše, ako uviedla matka navrhovateľky, počas letného obdobia je menej práce aj
na stáži a NR SR v lete nezasadá. Súd k otázke možnosti príjmu navrhovateľky formou brigádnickej
činnosti nevenoval žiadny priestor. Z týchto dôvodov navrhol, aby odvolací súd rozhodol v súlade s jeho
odvolacím návrhom.

3. Navrhovateľka vo vyjadrení označila odvolaciu argumentáciu povinného za účelovú a špekulatívnu.
Neplánovala odísť študovať mimo mesta Košice práve z dôvodu, že  by to matka finančne neutiahla,
ale možnosť stáže v NR SR považuje za životnú skúsenosť a možnosť pre ďalší rozbeh do praxe
a bola to práve jej matka, ktorá ju v tomto smere podporila a sama sa uskromnila z dôvodu, aby
jej dcéra, ktorá študuje s výborným prospechom, mala možnosť širšieho rozletu v praxi. Nekonečne
opakované a súdu podsúvané tvrdenia povinného, že by jej stačilo štandardné ubytovanie internátneho
typu, považuje za alibistické v snahe zbaviť sa finančného zaťaženia vo forme platenia zvýšeného
výživného. Nežije v žiadnom luxuse, žije a stará sa o štandardne zariadený malý jednoizbový byt, kde
sa hlavne učí a prespáva a neorganizuje žiadne „párty“, čo je vidieť aj na jej študijných výsledkoch.
Sarkastické a pochybovačné tvrdenia povinného o pochybnostiach, že v Bratislave je možné prenajať
byt za 150 Eur mesačne, považuje opäť za pokus zavádzať súd, keď povinný si túto skutočnosť overil u
majiteľky bytu a dodala, že nájomná zmluva nie je nevyhnutnou podmienkou, ak obe strany si plnia svoje
povinnosti vyplývajúce z prenájmu. K pochybnostiam povinného vo vzťahu k nákladom na stravovanie
uviedla, že je študentkou dennej formy štúdia, popritom stážuje pätnásť hodín do týždňa v NR SR a po
príchode domov sa učí, preto je absurdné, aby si pravidelne varila stravu a tak šetrila na zakúpených
potravinách. Zakúpený notebook sa medzičasom splatil, ktoré však bolo potrebné zakúpiť a vynaložiť
na neho nie malé finančné prostriedky a je potrebné prihliadnuť na fakt, že ide o položky, ktoré výlučne
hradí jej matka. Počas prázdnin niekedy zarobí brigádou akurát toľko, aby finančne pokryla svoje
výdavky počas prázdnin a nemusela žiadať peniaze od matky. Je absurdné a neprijateľné tvrdenie
povinného, že má možnosť brigádovať aj počas školského roku, keď navštevuje denné štúdium, po
škole nasleduje príprava na ďalší deň a medzitým dvakrát do týždňa stáž v trvaní sedem a pol hodín.
Jej vyťaženie je preto nadlimitné vzhľadom na jej status študenta. Vo vzťahu k tvrdeniu povinného o
miernom poklese jeho príjmov uviedla, že jednoduchou matematikou je možné porovnať pomery jej
rodičov, keď príjem otca je 1.053 Eur a príjem matky 620 Eur. Vo vzťahu k majetkovým pomerom rodičov
uviedla, že matka okrem družstevného bytu iné nehnuteľnosti nevlastní, kým otec získal darovaním od
svojej matky byt v centre mesta Košice, ktorý celý daroval svojej priateľke v roku 2016 a 2017, čím
sa dobrovoľne a špekulatívne vzdal majetkového prospechu v prospech tretej osoby, čím „de facto“
ju vydedil a okrem toho získal po rozvode s jej matkou finančný obnos, vtedy 500.000 Sk a osobné
auto, čo nie sú zanedbateľné komodity. Okrem toho v dôsledku pochybných a nepreukázateľných aktivít
povinného, bola jej matka nútená predať byt v centre mesta a odsťahovať sa na okrajové sídlisko, kde
si nemôže dovoliť odkúpenie družstevného bytu, nakoľko na to nemá finančné prostriedky. Javí sa jej
preto absolútne neetické upriamovať pozornosť na členstvo v bytovom družstve matky ako pozitívny
„majetkový status“ a porovnávať konšpiračné výpočty prenájmu trojizbového bytu so stavom bývania
povinného v rodinnom dome. Povinný žije nadštandardným spôsobom života, je zdravý, mimo bežných
zdravotných problémov, ktoré má každý druhý človek v jeho veku, má pravidelný príjem bez väčších
nevyhnutných výdavkov, nakoľko sú v domácnosti so svojou partnerkou a podieľajú sa na nákladoch
spoločne, čo je v porovnaní s jej matkou značne citeľný rozdiel a inú vyživovaciu povinnosť nemá. Čo
sa týka jej nasporených úspor vo výške 3.500 Eur, sú to peniaze, ktoré jej matka formou stavebného
sporenia šetrila roky, aby mala aspoň nejakú finančnú rezervu do života (aj povinný v minulosti založil
účet v jej prospech, no kým dosiahla plnoletosť, všetky peniaze z jej účtu vybral). Povinný slovne a
písmom „bojuje“ o 50 Eur, ktoré jej boli priznané nad limit toho, čo je ochotný platiť, avšak táto suma je len
chabým zlomkom toho, čo dáva na svoju útratu mimo podstatných životných nákladov, nehovoriac o tom,
že finančný príspevok, ktorý uhrádza svojej partnerke na bývanie a stravu, je enormne vysoký vzhľadom
na fakt, že sa na všetkých mesačných nákladoch podieľajú dvaja zárobkovo činní ľudia. Keďže povinný
po doručení rozsudku uhrádzal výživné už podľa nového rozhodnutia a doplatil aj dlžné výživné, mala
pocit, že je s týmto rozhodnutím stotožnený a bola vďačná za to, že sa jej bude „ľahšie dýchať“ a môže
si dopriať aj to, čo sa doposiaľ nedalo - napríklad dioptrické šošovky (nakoľko nosí dosť silné dioptrie).
Následne sa dozvedela, že povinný podal odvolanie s cieľom získať všetky financie späť a opäť upadla
do sklamania a potencionálnych finančných problémov. S poukazom na všetky uvedené okolnosti a



fakty týkajúce sa tejto veci, považuje napadnuté rozhodnutie súdu za vecne správne a navrhla, aby ho
odvolací súd v celom rozsahu potvrdil a priznal jej náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100%.

4. Povinný z vyživovacej povinnosti vyjadrenie navrhovateľky k podanému odvolaniu označil za
zavádzajúce, ktoré obsahuje nepravdivé  tvrdenia a celkove dotvára postoj navrhovateľky, ktorý
prezentuje v celom tomto konaní. Navrhovateľka neustále uvádza nepravdivé tvrdenie o výške príjmu
svojej matky a nie je pravdou, že by jej príjem činil 620 Eur. Navrhol, aby si príjem vyžiadal súd.
Tvrdenie navrhovateľky, že prevodom bytu, ktorý získal od svojej matky darovaním „de facto“ ju vydedil,
je zarážajúce, nenáležité a necitlivé zamýšľať sa nad tým, kto bude po kom dediť. V prvom rade považuje
za potrebné ohradiť sa voči tomu, aby sa na neho hľadelo len ako na potencionálneho poručiteľa, keď
má len 50 rokov. Byt, ktorý nadobudol darovaním od svojej matky daroval svojej družke výslovne na
žiadosť svojej matky. Je vecou slobodnej vôle jeho matky a družky, ako aj jeho vôle, ako nakladajú
so svojím majetkom a pohľad navrhovateľky, ktorá evidentne počítala s budúcim možným dedičstvom,
nemožno hodnotiť inak ako špekulatívny a nekorešponduje s vekom navrhovateľky, v ktorom by mala už
prejavovať istú zrelosť a ohľaduplnosť aj voči svojej starej matke. Vzťahy medzi jeho matkou a družkou
sú mimoriadne dobré a družka, ako aj on, javia úprimný záujem o ňu. To, že sa bude o svoju matku
starať, je samozrejmé. Navrhovateľka nejaví o jeho matku, ktorá je jej starou mamou, v podstate žiadny
záujem.  V tejto súvislosti navrhol vypočuť jeho matku H. F.. Navrhovateľka uvádza nepravdu, ak tvrdí, že
získal od jej matky po rozvode čiastku 500.000 Sk a osobné auto. Titulom vyporiadania po rozvode získal
400.000 Sk plus 1/2 trov exekúcie a v rámci vyporiadania BSM matka navrhovateľky sa stala výlučnou
vlastníčkou cennej komodity - bytu na V. ulici v F., ktorý vlastnili ako manželia. Vo vzťahu k majetkovým
pomerom matky navrhovateľky uviedol, že k hodnote členského podielu v bytovom družstve sa už vyjadril
v odvolaní, ale ako zistil, matka navrhovateľky je aj spoluvlastníčkou nehnuteľnosti - bytu, zapísanom
na LV č. 2387 vedenom Okresným úradom Košice, katastrálnym odborom, ktorý podiel nadobudla v
roku 2017 a byt nie je zaťažený inou ťarchou, ako je zákonné záložné právo v prospech ostatných
vlastníkov bytov. Matka navrhovateľky pred súdom vypovedala o svojich majetkových pomeroch, ale
tento spoluvlastnícky podiel neuviedla, preto je potrebné ju opätovne vypočuť. Počas celého konania
navrhovateľka emotívnym spôsobom poukazuje na svoje štúdium, majetkové pomery svojej matky a
otca. Súd ale musí rozhodovať na základe riadne zisteného skutkového stavu. Majetkové pomery matky
navrhovateľky sú iné, ako ich prezentuje navrhovateľka a jej matka. Pokiaľ jej matka vlastní podiel 1/2
bytu v Katastrálnom území D., môže tento podiel prenajímať. Pokiaľ tento celý byt, a teda aj podiel
matky navrhovateľky, užíva druhý spoluvlastník bytu, tak by mal toto užívanie matke navrhovateľky
kompenzovať. Pokiaľ ide o to, že býva v rodinnom dome svojej družky, je potrebné uviesť, že majetkové
pomery jeho družky sú pre túto právnu vec bezpredmetné, pretože on nevlastní majetok svojej družky
a ani sa o tento dom nijako nepričinil. Z dôvodu, že býva v dome svojej družky sa musí podieľať na
nákladoch spojených s bývaním v tomto dome a navyše dochádza z obce Trebejov do zamestnania v
časti Košice - Barca, činí okolo 50 km každý pracovný deň. V ostatnej časti zotrval na svojej odvolacej
argumentácii.

5. Navrhovateľka vo vyjadrení k vyjadreniu povinného zotrvala na svojej argumentácii uvedenej vo
vyjadrení k odvolaniu. Dodala, že o príjme svojej matky nezavádzala, pretože jej príjem od 1/2017 do
12/2018 sa pohyboval v rozpätí od 573,- do 662,- €, pričom vyčíslila aj pravidelné mesačné náklady
na domácnosť a osobné, či ostatné výdavky. Je pravdou, že v januári 2019 bol jej matke doručený
platobný výmer, ktorým sa jej zvyšuje hrubý príjem cca o 70,- € rovnako, ako aj ostatným zamestnancom
štátnej a verejnej správy, teda priateľke povinného. Táto suma však pri prebiehajúcom náraste cien je
zanedbateľná.  K otázke prevodu bytu povinného na jeho priateľku bolo jej cieľom poukázať na to, že
povinný deklaruje svoju nemajetnosť, pričom sa darovaním bytu v krajskom meste dobrovoľne vzdal
nezanedbateľného majetkového prospechu  v prospech tretej osoby. Poznámka vydedenia bola viac
menej spomenutá v tomto vyššie uvedenom význame a v žiadnom prípade tým nechcela dehonestovať
existenčný status otca ako osoby a človeka a pokiaľ to tak vyznelo, tak sa úprimne ospravedlňuje.
K otázke vyporiadania BSM jej rodičov sa vyjadrila pravdivo vo všetkých skutočnostiach, ktoré však
nebude ďalej rozvádzať, pretože nie sú meritom veci v tomto konaní. K otázke vlastníctva jej matky k 1/2
bytu v katastrálnom území GK. uviedla, že túto skutočnosť opomenula uviesť, pretože ju nepovažuje za
majetkovú hodnotu, z ktorej by matke plynul alebo mohol plynúť nejaký majetkový prospech. Matka 1/2
bytu obdržala darovaním od svojej matky po smrti otca spolu s matkinou sestrou a to len preto, aby sa po
smrti matky (stará matka navrhovateľky) nemuseli riešiť majetkové záležitosti v rámci dedičstva. Tento
byt však nie je možné žiadnym spôsobom zúročiť a premietnuť do finančného zisku formou prenájmu z
dôvodu, že v ňom dlhodobo žije matkina matka (stará matka navrhovateľky). K otázke nákladov, ktoré



povinný vynakladá v súvislosti s bývaním doposiaľ nevyčíslil, uviedol iba sumu 600,- €, teda jednotlivé
položky nie sú jasné. Pri výške  jeho príjmu je možné predpokladať, že výživné upravené rozhodnutím
je v súlade s jeho možnosťami. V ostatnej časti poukázala na obsah svojho vyjadrenia k odvolaniu
povinného.

6. Povinný z vyživovacej povinnosti vo vyjadrení k vyjadreniu navrhovateľky uviedol, že navrhovateľka
vlastne potvrdzuje, že došlo k nárastu príjmu jej matky, tento však relativizuje zvýšením cenovej hladiny.
V každom prípade však príjem matky narástol. Pokiaľ ide o kritérium dobrých mravov, nevie, na čo má
upriamiť pozornosť, ale už poukázal na to, ako sa správa navrhovateľka k nemu, ktorý má záujem o
sociálny vzťah so svojou dcérou, ale dcéra ho zrejme vníma predovšetkým ako živiteľa, nie ako otca.
Aj napriek čestnému vyhláseniu K. P. je predsa zrejmé, že darkyňa už nie je vlastníkom bytu (kat.
územie D. v F.) a je nepochybné, že spoluvlastníkom bytu je matka navrhovateľky. Na tom nič nemení
skutočnosť, že darkyňa v byte, ako uvádza, býva, a že v ňom bude bývať aj naďalej. Majetkové pomery
matky neboli deklarované pravdivo. Spoluvlastník vlastní spoluvlastnícky podiel a navyše na byte nie
je vecné bremeno v podobe práva doživotného užívania. Navrhovateľka uvádza, že predmetný byt
nepovažuje za majetkovú hodnotu, z ktorej by mohol plynúť jej matke nejaký majetkový prospech, to ale
nie je pravda, pretože matka navrhovateľky užíva pomerne veľký byt a navrhovateľka je v Bratislave.
Matka navrhovateľky pokojne môže presťahovať svoju matku (darkyňu) k sebe do pomerne veľkého
bytu, dostatočne veľkého nie pre dve, ale aj pre tri osoby a byt nachádzajúci sa v katastrálnom území
D. v Košiciach bez problémov prenajať. Je nepochybné, že majetkové pomery matky navrhovateľky
neboli pravdivo deklarované a nič na tom nemení snaha interpretovať spoluvlastníctvo k bytu ako tzv.
neproduktívne aktívum. Ďalšie vyjadrenie navrhovateľky nič nemení na tom, že majetkové pomery jej
matky sú podstatne lepšie, ako pôvodne deklarovala.

7. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

8. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne. Podľa ods. 2 zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch spolu s konaním,
ktoré mu predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z § 379 CSP s tým, že nie je odvolacími dôvodmi
viazaný podľa § 66 CMP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav veci,
posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine v súlade s § 191 CSP vyhodnotil dôkazy, pričom
starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto
je odôvodnenie rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje.
Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami povinného z vyživovacej povinnosti uplatnenými v odvolaní,
ktoré tvorili jeho obranu už v priebehu konania pred súdom prvej inštancie a ani v odvolacom konaní
neuviedol žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie o výživnom. Odvolací súd
dospel k záveru, že v priebehu konania na súde prvej inštancie boli nepochybne zistené a preukázané
všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o výživnom, v dôsledku čoho ani odvolací súd nemá
pochybnosti o správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie a zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý
proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho  právnymi názormi, navrhovaním a
hodnotením dôkazov, a teda za porušenie tohto základného práva nemožno považovať neúspech, resp.
nevyhovenie návrhu v konaní. Odvolací súd zdôrazňuje, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky
nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne
objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie stručne
a jasne objasňuje skutkový a právny základ rozhodnutia, čo postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu
bolo plne realizované základné právo účastníka na súdnu ochranu, resp. právo na spravodlivé súdne
konanie. V tomto prejednávanom prípade súd prvej inštancie dôsledne vykonal dokazovanie a úplne
zistil skutočný stav, ktorý následne správne právne posúdil, pričom jeho skutkové a právne závery nie
sú svojvoľné, neudržateľné a ani neboli prijaté v zrejmom omyle konajúceho súdu, ktorý by poprel
zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces.  Odvolací súd ďalej konštatuje, že rozsudok súdu prvej
inštancie obsahuje náležitosti rozsudku podľa § 220 ods. 2 CSP a len odlišný názor účastníka vo vzťahu k



hodnoteniu dôkazov a úvahám súdu uvedených v odôvodnení rozsudku nečiní rozhodnutie nezákonným
a nepreskúmateľným.

10. V tomto prejednávanom prípade bolo nepochybne preukázané, že navrhovateľka v akademickom
roku 2017/2018 nastúpila do 1. ročníka magisterského štúdia O. fakulty N. F. v L., kde sa pripravuje na
svoje budúce povolanie dennou formou štúdia. V preskúmavanom prípade odvolací súd nezistil žiadne
skutočnosti, ktoré by dovoľovali záver, že navrhovateľka zneužíva inštitút výživného, pretože pokračuje v
príprave na budúce povolanie a rozširuje si svoje vzdelanie v súlade s jej ústavným právom zaručujúcim
článok 2 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (Oznámenie
č. 209/1992 Zb.z.), podľa ktorého nikomu sa nesmie odoprieť právo na vzdelanie a článok 42 ods.
1 Ústavy SR, podľa ktorého má každý právo na slobodnú voľbu povolania a prípravu naň. Výdavky
navrhovateľky aktuálne preukázané v preskúmavanom období nadobudli konkrétny rozsah jej nástupom
na univerzitné štúdium v Bratislave, ktoré odvolací súd nepovažuje za neprimerané a o ich výške nemal
pochybnosti.

11. Odvolací súd sa stotožnil aj s hodnotením možností, schopností a majetkových pomerov povinného
plniť si vyživovaciu povinnosť k navrhovateľke. Príjem povinného z vyživovacej povinnosti 1.025,19 €
mesačne je dostatočný na to, aby si plnil vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľke vo výške 250,- €
mesačne, ktoré predstavuje zvýšenie výživného o 2,3 € denne, nota bene zohľadňuje iba minimálnu
časť zvýšených potrieb navrhovateľky, preto domnienka povinného, že výška výživného bola ovplyvnená
tým, že navrhovateľka býva v podnájme, je nereálna, naopak, výdavky navrhovateľky na bývanie
v rámci súdom určeného výživného sa zohľadnili len do výšky poplatku za internátne ubytovanie
vzhľadom na ostatné opodstatnené  výdavky navrhovateľky. Odvolací súd tiež poznamenáva, že
v predmetnom prípade možno z obsahu spisu nepochybne vyvodiť, že navrhovateľka je vo veku
intenzívneho fyzického a duševného dospievania, v dôsledku čoho sú jej odôvodnené potreby rozhodne
vyššie ako už stabilizované potreby rodičov a zjavne by odôvodňovali určenie výživného vo väčšom
rozsahu, ale dôsledne vychádzajú z § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého odôvodnené potreby
dieťaťa nie sú jediným zákonným kritériom pre určenie výživného, pretože okrem nich je potrebné
zohľadniť aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča, ktoré podmieňujú mieru
uspokojenia, resp. sú vždy limitujúcim kritériom vo vzťahu k uspokojovaniu odôvodnených potrieb
dieťaťa, ktoré môžu byť podstatne vyššie, nebolo reálne možné rozhodnúť o zvýšení výživného v
súlade s návrhom navrhovateľky. Odvolací súd tiež poznamenáva, že výživné 250,- € mesačne, ktoré
predstavuje výživné 8,3 € denne zohľadňuje odôvodnené potreby navrhovateľky len v štandardnom
rozsahu a je nepochybné, že práve matka dopĺňa zdroj výživy svojej dcére na hranicu prospešnú a
nevyhnutnú pre jej všestranný rozvoj, čo fakticky znamená, že podiel matky na výživnom je porovnateľný
s podielom otca, preto sú bez právneho významu pomery matky, na ktoré povinný poukazuje vo svojom
odvolaní, nota bene ani odvolací súd nepovažoval za potrebné bližšie verifikovať pomery matky, resp.
príjem matky z hľadiska ich existencie alebo výšky. Odvolací súd rovnako zdôrazňuje tzv. valorizačnú
klauzulu § 78 ods. 3 Zákona o rodine, ktorá ukladá súdu, aby v prípade, ak rozhoduje o zmene
pomerov, zohľadnil aj zmenu výšky (vývoj) životných nákladov. Výška životných nákladov je zrejmá
napr. z cien spotrebného koša, z miery inflácie, resp. iných ekonomických ukazovateľov. Táto povinnosť
súdu je obligatórna. Z § 78 ods. 3 Zákona o rodine vyplýva, že vývoj životných nákladov je objektívna
okolnosť, ktorá by aj sama osebe mohla odôvodniť zmenu výšky výživného, teda aj v prípade totožného
alebo zníženého príjmu povinného rodiča. Pokiaľ povinný poukazuje na to, že navrhovateľka by mala
vyvíjať úsilie, aby sama vlastným pričinením, t.j. brigádnickou činnosťou zlepšila svoju finančnú situáciu,
je potrebné zdôrazniť, že na určenie rozsahu vyživovacej povinnosti povinného rodiča nemá vplyv
nepravidelný príjem z brigádnickej činnosti dieťaťa pripravujúceho sa na budúce povolanie dennou
formou štúdia a tento príjem zásadne nezbavuje rodičov vyživovacej povinnosti k tomuto dieťaťu, pretože
len málo zasahuje do priemeru, z ktorej je táto povinnosť určená a slúži dieťaťu k dosiahnutiu len určitého
prilepšenia a nie na úhradu jeho základných osobných potrieb.

12. K ostatnej  odvolacej argumentácii odvolací súd dodáva, že zvýšenie výživného pre navrhovateľku
odkázanú výživou na povinného (rodičov) nie je v rozpore s dobrými mravmi, pretože vzájomne napätý
vzťah medzi navrhovateľkou a povinným vyplýva z celkovo narušených vzťahov medzi otcom a dcérou
už v predchádzajúcom období vzájomných rodinných vzťahov, predovšetkým na základe narušených
vzťahov medzi rodičmi navrhovateľky, a rovnako ani z výpovede navrhovateľky a jej písomných podaní
nemožno uzavrieť, že jej správanie voči povinnému by bolo v rozpore s dobrými mravmi práve so
zreteľom na správanie účastníkov voči sebe navzájom poznačené absenciou minimálne úcty, ktoré



dotvára logickú sústavu dôkazov vykonaných súdom prvej inštancie a dovoľuje záver, že nevznikla
prekážka rozporu s dobrými mravmi aplikáciou § 75 ods. 2 Zákona o rodine.

13. K odvolacej námietke povinného, že súd prvej inštancie nevykonal navrhované dôkazy (resp., aby
ich vykonal odvolací súd) poznamenáva, že v nesporových konaniach sa síce uplatňuje tzv. vyšetrovacia
zásada (§ 36 CMP), podľa ktorej jej súd povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je
to potrebné na zistenie skutočného stavu veci, ale vyšetrovacia zásada nenahrádza dôkaznú aktivitu
účastníkov a súd nie je povinný vykonať ani všetky dôkazy navrhnuté účastníkmi, pretože princíp
voľného hodnotenia dôkazov v konaní pred súdmi v spojení so zásadou spravodlivého rozhodnutia
veci, súdu umožňuje vykonať len tie dôkazy, ktoré podľa uváženia k takémuto rozhodnutiu vedú (Nález
Ústavného súdu SR I. ÚS 64/1997), preto ani nevykonanie všetkých dôkazov navrhnutých účastníkmi
konania nemožno považovať za postup súdu, ktorým by bolo odňaté právo konať pred súdom (R
37/1993). Odvolací súd ani v priebehu odvolacieho konania nezistil potrebu vykonať dôkazy, ktoré
navrhol povinný vo svojom odvolaní.

14. Odvolací súd tiež poznamenáva, že argumentácia povinného rozsahom vlastných nevyhnutných
výdavkov pôsobí vo faktickej a právnej rovine smerom k vyživovacej povinnosti voči navrhovateľke
nevyvážene a dovoľuje skôr záver, že subjektívne vnímanie vlastnej životnej situácie povinnému bráni
objektívne posúdiť rozsah odôvodnených potrieb navrhovateľky preukázaných v priebehu konania
na súde prvej inštancie. Rozhodnúť v súlade s odvolacím návrhom povinného by v tomto prípade
znamenalo posunúť väčší podiel zodpovednosti za duševný a fyzický rast navrhovateľky na jej matku,
čo by bolo nepochybne v rozpore aj s relevantnými ustanoveniami Zákona o rodine, morálkou, ako aj
spravodlivosťou vzhľadom na podstatný rozdiel v príjmových pomeroch rodičov.

15. Odvolací súd po dôslednom oboznámení sa s obsahom preskúmavaného spisu a porovnaním
každého dôkazu jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti dospel k záveru, že súd prvej inštancie v
odôvodnení zhrnul všetky podstatné skutočnosti vyplývajúce z výpovedí účastníkov a nezistil, žeby súd
prvej inštancie vynechal akúkoľvek závažnú skutočnosť tvrdenú účastníkmi, resp. by zhrnul podstatný
obsah ich výpovedí do formy, ktorá by nezodpovedala prednesu, preto je možné uzavrieť, že úvaha súdu
prvej inštancie v rámci vyhodnotenia dôkazov mala podklad vo vykonanom dokazovaní.

16. Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch
ako vecne správne podľa§ 387 ods. 1 CSP a podľa § 387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení obmedzil iba na
skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého  rozhodnutia a na zdôraznenie správnosti rozhodnutia
doplnil ďalšie dôvody.

17. Odvolací súd nepriznal navrhovateľke náhradu trov konania podľa § 52 CMP nakoľko v konaní
(zvýšenie výživného), ktoré sa prejednáva a rozhoduje podľa Civilného mimosporového poriadku, žiaden
z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak a dodáva,
že  s ohľadom na okolnosti prípadu by nebolo spravodlivé priznať navrhovateľke náhradu trov konania
podľa § 55 CMP.

18. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 3 vety druhej CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v
lehote dvoch mesiacov  od  doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).



V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "18Pc/70/2017", "guid": "3805e5b6-6f78-4af6-a9c7-a271928c0814:18dd87cc-134f-4472-a0a5-f374e678be67", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}