{"guid": "16f477a0-5c60-4256-9090-0683ca1665f5:bb162db2-93e5-486a-92ab-5a2fcd6b7b43", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2013:4206206495.1", "spisova_znacka": "25CoE/163/2013", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 25CoE/163/2013 z 29. 9. 2013", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Nitra z 29. septembra 2013, sp. zn. 25CoE/163/2013, ECLI:SK:KSNR:2013:4206206495.1", "identifikacne_cislo": "4206206495", "sud": {"guid": "sud_123", "nazov": "Krajský súd Nitra", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-nitra"}, "sudca": "JUDr. Juraj Šteffel", "sudca_id": 1288, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-juraj-steffel-1288", "datum_vydania": "2013-09-29", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Exekúcia a výkon rozhodnutí"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-2", "nazov": "§ 219 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "nazov": "§ 219 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-39", "nazov": "§ 39 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-39", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-39"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-22.odsek-2", "nazov": "§ 22 ods. 2 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-22.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-22"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-57.odsek-1.pismeno-g", "nazov": "§ 57 ods. 1 písm. g) EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-57.odsek-1.pismeno-g", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-57"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-41.odsek-2.pismeno-c", "nazov": "§ 41 ods. 2 písm. c) EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-41.odsek-2.pismeno-c", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-41"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-58.odsek-1", "nazov": "§ 58 ods. 1 EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-58.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-58"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-41.odsek-1", "nazov": "§ 41 ods. 1 EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-41.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-41"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/233", "nazov": "EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-39", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-22", "/SK/ZZ/1995/233#paragraf-57", "/SK/ZZ/1995/233#paragraf-41", "/SK/ZZ/1995/233#paragraf-58"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/bb162db2-93e5-486a-92ab-5a2fcd6b7b43", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2013:4206206495.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSNR:2013:4206206495.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSNR:2013:4206206495.1/text", "citacie_n": 2, "text": "Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25CoE/163/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4206206495
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Harbuta
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2013:4206206495.1

Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava,
Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zast. Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Grösslingova 4, v mene
ktorej koná doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD., advokát a konateľ, proti povinnému: D. H., nar. XX.
XX. XXXX, bytom T. P. XXX, o vymoženie 752,84 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti
uzneseniu Okresného súdu Komárno zo dňa 04. 06. 2013 č. k. 8Er/787/2006-28, takto

r o z h o d o l :

I.   Odvolací súd návrh oprávneného na prerušenie konania  z a m i e t a.

II.  Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa  p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa vyhlásil za neprípustnú exekúciu vedenú proti povinnému
na vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 752,84 eura                         s príslušenstvom a
exekúciu zastavil. Návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora zamietol. Súdnej exekútorke Mgr.
Kataríne Szabóovej, so sídlom Exekútorského úradu v Dunajskej Strede, Kukučínova 1211/17, priznal
trovy exekúcie vo výške 33,83 eura a oprávnenému uložil povinnosť zaplatiť ich súdnej exekútorke do 3
dní od právoplatnosti uznesenia. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že dňa 13. 06. 2006 poveril
súdnu exekútorku Mgr. Katarínu Baňarovú vykonaním predmetnej exekúcie na základe exekučného
titulu, ktorým je notárska zápisnica spísaná notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom dňa 05. 02. 2006 pod č.
N 333/2006, NZ 4305/2006. Poukazoval na notársku zápisnicu, v ktorej Mgr. Tomáš Kušnír na základe
splnomocnenia povinného v zmluve o úvere zo dňa 30. 04. 2005 uznal záväzky vyplývajúce zo zmluvy
a vyhlásil súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice. S poukazom na ust. § 22 ods. 2, § 31 ods.
1, § 37 ods. 1 a § 39 Občianskeho zákonníka dospel k záveru, že splnomocnenie, ktoré je súčasťou
zmluvy o úvere je neplatným právnym úkonom. V tejto súvislosti uviedol, že splnomocnenie, ktoré udelil
povinný v zmluve o úvere je koncipované široko a všeobecne, je obsiahnuté v už vopred pripravenej
formulárovej zmluve, pričom povinný sa podpisom zmluvy vopred vzdal svojich práv namietať akúkoľvek
skutočnosť, týkajúcu sa predmetnej zmluvy a svojho záväzku. Mal za to, že ak v čase uzatvorenia
zmluvy o splnomocnení neexistoval dlh a nebola známa ani jeho výška, povinný nemohol realizovať
svoje právo dlh uznať alebo nie, a tým ani Mgr. Kušnír nemohol byť platne splnomocnený na takéto
právo. Poukazoval na rozpor záujmov povinného a „ním zvoleného“ zástupcu. Svoj záver argumentačne
podporil i uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 21. 12. 2011 č. k. 2 Cdo 263/2010.
Uzavrel, že pokiaľ plnomocenstvo nebolo platne udelené, nemohli z neskorších právnych úkonov, ktoré
uskutočnil takto „ splnomocnený zástupca“ v mene splnomocniteľa, nadobudnúť právne účinky pre
osobu, v mene ktorej „konal“. V intenciách ust. § 57 ods. 1 písm. g), § 58 ods. 1 Exekučného poriadku
preto predmetnú exekúciu vyhlásil za neprípustnú a túto zastavil. O trovách exekúcie rozhodol podľa
§ 196, § 200 ods. 1, § 203 ods. 1 Exekučného poriadku a § 14 ods. 1-3, § 15 ods. 1, § 22 ods. 1,
2 a  § 27a vyhl. č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom
do 30. 04. 2008, keď v skutočnosti, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie na základe
exekučného titulu, ktorý nie je vykonateľný, vzhliadol zavinenie oprávneného na zastavení exekúcie.



Dospel k záveru, že súdnej exekútorke prináleží odmena za 1 hodinu účelne vynaloženú na exekúciu po
6,64 eura spolu s 20 % DPH, paušálna odmena za 6 úkonov po 3,32 eura spolu s 20 % DPH (zisťovanie
majetku povinného - 2x, zisťovanie účtu povinného, zisťovanie platiteľa mzdy povinného - 2x, zisťovanie
bydliska povinného) a  náhrada hotových výdavkov v sume 1,63 eura  spolu s 20 % DPH (poštovné
náklady - doručenie upovedomenia o začatí exekúcie do vlastných rúk), t. j. v celkovej výške 33,83 eura.
Súdnej exekútorke nepriznal hodinovú odmenu za úkony označené ako náhrada za administratívne
práce, vypracovanie žiadosti o udelenie poverenia v trvaní 60 minút, vypracovanie upovedomenia o
začatí exekúcie v trvaní 60 minút, nakoľko tieto úkony sú odmeňované paušálnou sumou, a teda ich
nemožno odmeňovať duplicitne. Rovnako súdnej exekútorke nepriznal náhradu hotových výdavkov
titulom poštovných nákladov vo výške 11,72 eura, nakoľko jej v takejto výške vôbec nevznikli, keďže k
listine nebola pripojená žiadna doručenka alebo vznikli aj v súvislosti s iným exekučným konaním, t. j.
poštovné za doručenie takých listín, ku ktorým je pripojená doručenka v inom exekučnom spise.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, domáhajúc sa ním jeho zrušenia
a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Dôvodil, že súd prvého stupňa rozhodol nad
rámec zverenej právomoci, svojím postupom odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom a nesprávne
skutkovo a právne vec posúdil. Uviedol, že súd prvého stupňa sa nesprávnou a ústavne nesúladnou
interpretáciou ust. § 58 ods. 1 Exekučného poriadku postavil do pozície orgánu vykonávajúceho
komplexné preskúmanie exekučného titulu. Konštatoval, že exekučný súd nie je legitímne schopný
vykonávať úkony smerujúce k opätovnému komplexnému rozhodovaniu o veci s tým, že výsledkom
takéhoto rozhodovania je úplná nemožnosť vykonávať právo pre veriteľa, pričom k takémuto revíznemu
postupu došlo v situácii, keď už exekučný súd preskúmal súlad exekučného titulu so zákonom s
výsledkom absolútnej nerozpornosti. Exekučný súd je tak v oblasti prieskumu exekučného titulu
limitovaný ust. § 36 zák. č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti      (ďalej len Notársky
poriadok), podľa ktorého súlad úkonu obsahujúceho právny záväzok a súhlas s vykonateľnosťou so
zákonom a dobrými mravmi posudzuje predovšetkým notár. V tomto smere mal za to, že ak notár
neodmietne vykonať úkon, zanikne tým právomoc všeobecného súdu rozhodovať o súlade úkonu
so zákonom a dobrými mravmi, poukazujúc na ust. § 43 ods. 1 Notárskeho poriadku. Uviedol, že
exekučný súd svojim rozhodnutím zasiahol do právneho postavenia účastníkov konania, čím degradoval
ochranu ich subjektívnych práv, a to bez ohľadu na to, aký iný účel revízneho konania sleduje štát.
Postup exekučného súdu, ktorým zasiahol do platných notárskych zápisníc bez časového obmedzenia
považoval za neakceptovateľný, nakoľko je v rozpore s princípom právnej istoty a ochrany dôvery
všetkých subjektov práva v právny poriadok. Konštatoval, že exekučný súd nedisponuje právomocou
rušiť či meniť obsah notárskej zápisnice, pričom je viazaný notárskou zápisnicou obsahujúcou právny
záväzok rovnako ako rozsudkom všeobecného súdu. Vytkol súdu prvého stupňa, že  svojím rozhodnutím
porušil i princíp legality, zásadu začatia konania na návrh, rovnosť účastníkov konania, právo na
spravodlivý súdny proces, ako i dvojinštančnosť súdneho konania. Namietal, že v danom prípade
nemal možnosť reagovať na akékoľvek tvrdenia, argumenty a dôkazy, ktoré boli podkladom pre
rozhodnutie exekučného súdu o jeho právnom postavení a tiež ovplyvniť prípravu obsahu jeho
rozhodnutia, ktoré výrazným spôsobom ovplyvnilo jeho právne postavenie, poukazujúc na porušenie
práva na kontradiktórne konanie. Nesúhlasil s právnym záverom súdu prvého stupňa o neplatnosti
udeleného plnomocenstva, keď týmto dojednaním povinný neprevzal na seba žiadne nové povinnosti,
či záväzky a rovnako tak jemu nevznikli žiadne nové práva a výhody. Udelením plnomocenstva povinný
preniesol na tretiu osobu oprávnenie uznať svoj dlh vo forme notárskej zápisnice, pričom povinný mohol
plnomocenstvo v zmysle ust. § 33b ods. 1 písm. b) Občianskeho zákonníka kedykoľvek odvolať. Mal za
to, že plnomocenstvo nie je zmluvným ustanovením, a preto naň nie je možné aplikovať právnu úpravu
neprijateľných zmluvných podmienok obsiahnutú        v § 53 Občianskeho zákonníka. Plnomocenstvo
udelené v zmluve o úvere označil za dostatočne určité a zrozumiteľné. Tiež nesúhlasil s konštatovaním
súdu prvého stupňa o tom, že povinný sa udelením plnomocenstva vzdal akéhokoľvek práva, keď žiadne
ustanovenie zmluvy nestanovuje, že povinný nemôže po udelení plnomocenstva sám dlh uznať vo forme
notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Opierajúc sa o ust. § 558 Občianskeho zákonníka   a § 41
ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku uviedol, že ak povinný udelil svojmu zástupcovi plnomocenstvo
na zastupovanie vo veci uznania dlhu a spísania notárskej zápisnice, udelil mu tým plnomocenstvo
na to, aby predmetné úkony učinil predpísaným, zákonným spôsobom tak, aby mali všetky náležitosti
platného právneho úkonu. Uzavrel, že zástupca povinného žiadnym spôsobom neprekročil udelené
plnomocenstvo, napr. spísaním zápisnice nezaviazal povinného vo väčšom rozsahu než bol povinný
plniť podľa zmluvy o úvere. Rovnako tak nesúhlasil s právnym záverom súdu prvého stupňa, že



účastníkom notárskej zápisnice musí byť aj oprávnený - veriteľ, nakoľko takúto požiadavku zákon
neustanovuje. V tejto súvislosti poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I.
ÚS 5/2000. Záverom zdôraznil, že notárska zápisnica bola predmetom skúmania zo strany súdu už
pri rozhodovaní o udelenie poverenia súdnemu exekútorovi a súd tento exekučný titul v tomto štádiu
konania uznal za súladný so zákonom, keď následne udelil poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu
exekútorovi. Zároveň žiadal prerušiť konanie podľa § 109 ods. 1 písm. c) OSP a predložiť Súdnemu
dvoru Európskej únie na základe článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie prejudiciálne otázky
v nasledujúcom znení: „1) Je možné za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať aj jednostranný
právny úkon spotrebiteľa, ktorý má možnosť kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne splnomocnil
fyzickú osobu na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v jeho mene uznal v rámci
zmluvy o úvere dlh do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva, a na tomto základe zamietnuť
exekúciu pohľadávky plynúcej z tejto zmluvy?, 2) Je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv
EÚ také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne
ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/EHS zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči
spotrebiteľovi?“.

Skôr, ako odvolací súd pristúpil k posúdeniu a zhodnoteniu potreby predložiť prejudiciálne otázky
výkladu úniového práva Súdnemu dvoru EÚ, zaoberal sa prípustnosťou oprávneným požadovaného
postupu v zmysle § 109 ods. 1 písm. c) OSP. Podľa § 251 ods. 4 OSP, na výkon rozhodnutia
a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak
tento osobitný predpis (Exekučný poriadok) neustanovuje inak. Takýmto ustanovením je § 36 ods. 5
Exekučného poriadku, ktoré vylučuje aplikáciu § 109 ods. 1 písm. c) OSP, nakoľko v prípade prerušenia
exekučného konania uplatňuje vlastné pravidlo, a to vylúčenie tohto inštitútu, ako i navrátenie lehoty a
obnovy konania po skončení exekučného konania. Uvedené procesné právne predpisy tak zakladajú
neprípustnosť obligatórneho prerušenia predmetného exekučného konania, z ktorého dôvodu odvolací
súd návrh oprávneného na prerušenie konania ako nedôvodný zamietol. Naviac v prejednávanom
prípade neexistovala ani potreba obrátiť sa s predbežnou otázkou výkladu úniového práva na Súdny
dvor EÚ, keďže podľa konštantnej judikatúry Súdneho dvora EÚ, začatie konania o prejudiciálnej otázke
nie je potrebné v prípadoch, keď sú výklad a aplikácia úniového práva natoľko zrejmé, že nie je potrebné
obracať sa s predbežnou otázkou na Súdny dvor EÚ. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že
povinnosť vnútroštátneho súdneho orgánu požiadať Súdny dvor o vydanie rozhodnutia o predbežnej
otázke v zmysle článku 267 Zmluvy o fungovaní EÚ nemožno vykladať absolútne, t. j. že vnútroštátny
orgán má vždy a za akýchkoľvek okolností požiadať o vydanie rozhodnutia o predbežnej otázke.
Zo žiadneho ustanovenia OSP nevyplýva povinnosť všeobecného súdu prerušiť konanie a predložiť
Súdnemu dvoru návrh na rozhodnutie o prejudiciálnej otázke o výklade právneho aktu Európskej únie len
na návrh účastníka konania. Predpokladom takéhoto procesného postupu nie je len skutočnosť, že sa v
konkrétnej veci aplikuje ustanovenie zákona platného v Slovenskej republike, do ktorého bol prenesený
obsah úniových právnych noriem, alebo ak sa aplikuje ustanovenie úniového právneho predpisu.
Rozhodnutie o otázke hraníc aplikovateľnosti úniového práva, o jeho výklade alebo o jeho platnosti
musí bezprostredne súvisieť so sporom prejednávaným vnútroštátnym súdom, pričom prejudiciálna
otázka nastolená Súdnemu dvoru EÚ nesmie byť zjavne neopodstatnená a irelevantná vo vzťahu k
prebiehajúcemu konaniu.

Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd návrh oprávneného na prerušenie konania ako
nedôvodný zamietol.

Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP) prejednal odvolanie
oprávneného bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že
odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

V preskúmavanej veci z obsahu spisu vyplýva, že oprávnený svojím návrhom požiadal dňa 24. 05.
2006 súdnu exekútorku Mgr. Katarínu Baňarovú, so sídlom Exekútorského úradu v Dunajskej Strede,
Kukučínova 1211/17, o vykonanie exekúcie voči povinnému na vymoženie sumy 22.680,- Sk (752,84
eura) spolu s 0,25 % denným úrokom z omeškania od 20. 11. 2005 do zaplatenia, trov notára vo výške
2.463,- Sk (81,76 eura), trov exekúcie vo výške 500,- Sk (16,60 eura), trov  právneho zastúpenia vo výške



1.650,- Sk (54,77 eura), trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní vo výške 2.625,- Sk (87,13 eura)
a poplatku za zasielanie upomienok vo výške 150,- Sk (4,98 eura). Za exekučný titul označil notársku
zápisnicu č. N 333/2006, NZ 4305/2006 spísanú dňa 05. 02. 2006 notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom,
v ktorej Mgr. Tomáš Kušnír na základe splnomocnenia povinného v zmluve o úvere zo dňa 30. 04. 2005
uznal jeho dlh voči oprávnenému v celkovej výške 26.943,- Sk (894,34 eura) vrátane úroku z omeškania
vo výške 0,25 % denne od 20. 11. 2005 do zaplatenia.

Exekučný poriadok pre exekučný súd zakotvuje oprávnenie a povinnosť skúmať         v ktoromkoľvek
štádiu už začatého exekučného konania zákonnosť exekučného titulu, pričom exekučný súd tak môže
urobiť na návrh účastníka konania, ako aj bez návrhu (§ 58 ods. 1 Exekučného poriadku). Preskúmavacia
činnosť exekučného súdu sa uplatňuje kedykoľvek, nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie
exekúcie, keďže právny predpis, resp. i jeho jednotlivé ustanovenia, je potrebné vykladať v súlade s
celkovým účelom právneho predpisu, a teda v ich vzájomných súvislostiach a nie izolovane. Tento záver
plne korešponduje zámeru zákonodarcu vyjadrenému aj v iných ustanoveniach Exekučného poriadku
a nielen v ust. § 41 ods. 2. Jedným z nich je i ust. § 57 ods. 1 Exekučného poriadku, z ktorého
vyplýva viacero dôvodov, pre ktoré exekučný súd už začaté konanie zastaví, pričom niektoré z týchto
dôvodov závisia práve od preskúmania exekučného titulu. Už začaté exekučné konanie tak exekučný
súd obligatórne zastaví v prípade, ak zistí, že exekučné konanie sa začalo bez toho, aby sa exekučný
titul stal vykonateľným (písm. a), ak zistí, že rozhodnutie, ktoré je podkladom pre vykonanie exekúcie,
bolo po začatí exekúcie zrušené, alebo sa stalo neúčinným (písm. b), ak zistí, že právo priznané
exekučným titulom dodatočne zaniklo (písm. f), alebo ak súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú, pretože
je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať (písm. g), pričom tento zákonodarcom explicitne
nepomenovaný \"iný dôvod\" sa môže týkať aj zistení ohľadne exekučného titulu.

Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak
priznáva právo, zaväzuje k povinnosti, alebo postihuje majetok.

Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny
záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas
plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici                           s vykonateľnosťou súhlasila (§ 41
ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku).

Povinnosť plnenia na základe notárskej zápisnice možno charakterizovať ako plnenie, ktoré má svoj
základ v procesnom práve, teda bez vzťahu na hmotnoprávny titul. Notárska zápisnica so súhlasom k
vykonateľnosti má povahu verejnej listiny, a ako každá verejná listina aj notárska zápisnica, osvedčuje
pravdivosť údajov v nej uvedených až do doby, pokiaľ nie je preukázaný opak. Notárska zápisnica je
spôsobilým exekučným titulom vtedy, ak mimo formálnych podmienok vykonateľnosti spĺňa podmienky
materiálnej vykonateľnosti. Jednou  z podmienok materiálnej vykonateľnosti je, aby notárska zápisnica
obsahovala právny záväzok (stanovenie konkrétnej povinnosti zo záväzkového právneho vzťahu,
vzniknutej na základe určitej právnej skutočnosti), ďalšími sú označenie oprávnenej osoby, povinnej
osoby, právneho dôvodu, predmetu a času plnenia a súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej
zápisnice. Dohoda oprávnenej osoby a povinnej osoby obsiahnutá v notárskej zápisnici, ktorá vyjadruje
súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, nemá hmotnoprávnu povahu; ide o jednu
z náležitostí, ktorú musí notárska zápisnica obsahovať      (§ 46 a nasl. Notárskeho poriadku), aby bola
z materiálneho hľadiska vykonateľná (aby bola exekučným titulom). Táto dohoda oprávnenej a povinnej
osoby teda nemá sama osebe za následok vznik, zmenu alebo zánik práv alebo povinností účastníkov
právneho vzťahu.           V prípade notárskej zápisnice so súhlasom s vykonateľnosťou treba mať na
zreteli osobitné znaky tohto exekučného titulu v porovnaní s inými exekučnými titulmi. Takáto zápisnica
nie je rozhodnutím (súdu alebo iného orgánu) a nemá ani účinky, ktoré zákon s rozhodnutím spája a
nie je vybavená účinkami právoplatnosti ani záväznosti pre účastníkov a pre všetky orgány, ktoré majú
napríklad rozhodnutia súdu vydané v občianskom súdnom konaní (§ 159 OSP). Absencia zákonom
stanovených formálnych náležitostí má za následok, že listina označená ako notárska zápisnica nie je
verejnou listinou, u ktorej sa správnosť obsahu, ktorý je v nej uvedený, predpokladá v zmysle § 134
OSP,  a ani spôsobilým exekučným titulom      v zmysle požiadavky ust. § 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného
poriadku. Dôsledkom takéhoto zistenia je potom postup exekučného súdu podľa § 57 ods. 1 písm. g/,



a to zastavenie exekúcie, keďže jej ďalšie pokračovanie by sa priečilo zásadám exekučného konania.
Jeho podmienkou však je, že tento dôvod vznikol po vydaní exekučného titulu a rozhodnutím súdu
bolo vyslovené, že exekúcia je neprípustná, pričom nie je vylúčené, aby súd rozhodol o neprípustnosti
exekúcie a jej zastavení jedným uznesením. Simultánny spôsob rozhodovania o týchto procesných
skutočnostiach je dovolený, keďže osobitné rozhodovanie o prípustnosti    a o zastavení exekúcie by
odporovalo hospodárnosti a účelu exekučného konania.

V preskúmavanej veci sa súd prvého stupňa vo svetle zhora popísaných záverov a v intenciách
citovaných zákonných ustanovení zaoberal právne relevantnou skutočnosťou, či splnomocnenie, ktoré
povinný udelil pri podpise zmluvy o úvere, uzavretej medzi oprávneným a povinným dňa 30. 04.
2005 a ktoré následne prijal advokát Mgr. Tomáš Kušnír, konajúci za oprávneného, a ktorý uznal
dlh v mene povinného voči oprávnenému na základe tohto plnomocenstva v predmetnej notárskej
zápisnici, je platným právnym úkonom. V tomto smere dostatočne zistil skutkový stav veci a vyvodil
z neho i správny právny záver. Nakoľko odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, s poukazom na ust. § 219 ods. 2 OSP sa obmedzuje len na skonštatovanie
jeho správnosti. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia len poukazuje, že s ohľadom na
množstvo obdobných prejednávaných exekučných vecí niet sporu o tom, že Mgr. Tomáš Kušnír súčasne
vystupuje opakovane ako splnomocnenec povinných a zároveň aj ako splnomocnenec spoločností,
ktorých predmetom činnosti je poskytovanie úverov. V tejto súvislosti zákonné ust. § 22 ods. 2
Občianskeho zákonníka vyžaduje, aby záujmy zástupcu neboli v rozpore so záujmami zastúpeného. V
prípade reálneho zistenia, že právne úkony osôb boli učinené v rozpore s príslušným ustanovením, v
zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka tieto spôsobujú ich absolútnu neplatnosť, a to bez ohľadu na
skutočnosť, či o tom účastníci právneho úkonu vedeli. Je preto dôvodný záver súdu prvého stupňa o tom,
že splnomocnenie, ktoré povinný udelil Mgr. Kušnírovi za účelom uznania jeho dlhu voči oprávnenému,
ako i uznanie dlhu na základe takto udeleného plnomocenstva v predmetnej notárskej zápisnici je
neplatným právnym úkonom, a preto ani notárska zápisnica nemôže byť spôsobilým exekučným titulom,
na základe ktorého by sa oprávnený mohol v rámci exekúcie domáhať vymoženia plnenia. Súd prvého
stupňa preto správne postupoval v intenciách ust. § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, keď
predmetnú exekúciu vyhlásil za neprípustnú a túto zastavil.

Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne
správne podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil, a to vo všetkých jeho častiach, keď si v plnom rozsahu osvojil
i dôvody napadnutého uznesenia v časti týkajúcej sa zmeny súdneho exekútora a trov exekúcie, na
ktoré v ďalšom len poukazuje, tieto duplicitne opakovať nebude a v súlade s ust. § 219 ods. 2 OSP sa
obmedzuje na skonštatovanie ich správnosti.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "8Er/787/2006", "guid": "65e296d8-78b2-4ee9-ab58-4ddd0866b381:218d8120-3954-44b3-8274-ad726165f5ed", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "d528007d-0bc4-4261-a79d-8098481c12f8:1b0403c2-7e7e-4d40-9cb7-e800b6a1a4e2", "ecli": null, "spisova_znacka": "8Er/787/2006", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Galanta sp. zn. 8Er/787/2006 z 27. 8. 2013", "sud": "Okresný súd Galanta", "datum_vydania": "2013-08-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/d528007d-0bc4-4261-a79d-8098481c12f8:1b0403c2-7e7e-4d40-9cb7-e800b6a1a4e2"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:609f483c-021e-4ec5-82ea-b47513b36ac0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.629.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 629/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 629/2016 z 10. 8. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-08-10", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.629.2016.1"}, {"guid": "ussr:31d626bc-6d0f-4ca5-82a7-e9df8fede4e5", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 464/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 464/2014 z 24. 7. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-07-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:31d626bc-6d0f-4ca5-82a7-e9df8fede4e5"}]}