Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 23To/18/2012 z 22. 4. 2012
Citácia: rozsudok Krajského súdu Trenčín z 22. apríla 2012, sp. zn. 23To/18/2012, ECLI:SK:KSTN:2012:3811010455.1
Krajský súd Trenčín | 23To/18/2012 | ECLI:SK:KSTN:2012:3811010455.1 | 2012-04-22 | Rozsudok
Oblasť práva: Trestné právo, Trestné právo – Sloboda a ľudská dôstojnosť, Majetok
Citované ustanovenia: § 39 ods. 3 TZ, § 39 ods. 1 TZ
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/3e3e7e1d-75cb-4868-a088-cc9c6ef69f6e
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2012:3811010455.1

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23To/18/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3811010455
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 04. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Samaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3811010455.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Samaša a sudcov JUDr.
Františka Kováča a JUDr. Ondreja Gáboríka na verejnom zasadnutí konanom dňa 23. apríla 2012
prejednal o d v o l a n i e obžalovaného

O. K.,

nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. č. XX, t.č. vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu
odňatia slobody Dubnica nad Váhom,

ktoré podal proti rozsudku Okresného súdu Prievidza, sp.zn. 3T/149/2011 zo dňa 06.10.2011 a takto

r o z h o d o l :

Podľa §  321 ods. 1 písm. d/, e/, ods. 2 Tr.por. zrušujú sa v napadnutom rozsudku výroky o uloženom
treste odňatia slobody a zaradení obžalovaného do ústavu na výkon trestu.

Podľa § 322 ods. 3 Tr.por. sa obžalovaný

o d s u d z u j e

podľa § 188 ods. 2 Tr.zák. s použitím §§ 41 ods. 3, 41 ods. 2, 36 písm. l/, 37 písm. h/, 38 ods. 2, 39 ods.
1, 3 Tr.zák  k spoločnému a úhrnnému  trestu odňatia slobody na  8 (osem) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr.zák. sa na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na
výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Výroky o vine, uloženom treste prepadnutia veci a povinnosti obžalovaného nahradiť škodu zostávajú
týmto zrušením nedotknuté.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom súdu prvého stupňa bol obžalovaný O. K. uznaný vinným v bode 1), 2) z pokračovacieho
zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1, 2 písm. c/ Tr.zák. v spojení s § 138 písm. a/ Tr.zák., pretože 1)
dňa 14. decembra 2009 v čase asi okolo 04,45 hodine v Prievidzi na Ul. K. číslo X vošiel do Herne
MAGIC CLUB, pričom sa zamaskoval tak, že šiltovú čiapku si stiahol do úrovne očí a vyhrnul si golier
na bunde do výšky brady, následne spoza opasku vytiahol čiernu plastovú repliku pištole, túto namieril
na krupiérku poškodenú K. K. a prikázal jej, aby najskôr zamkla vchodové dvere, následne od nej



vypýtal všetku finančnú hotovosť, ktorú mala pri sebe, v dôsledku čoho poškodená K. K. zo strachu o
svoj život a zdravie, nakoľko si myslela, že má u seba riadne funkčnú zbraň, mu odovzdala hotovosť
vo výške 1.670 €, s ktorou následne páchateľ odišiel z herne, pričom pri odchode uviedol, aby túto
skutočnosť neoznamovala polícii, nakoľko pred hlavnými vchodovými dverami je umiestnená výbušnina,
čím spôsobil obchodnej spoločnosti NON PLUS ULTRA, s.r.o., so sídlom W. číslo XXX, X., IČO: XX
XXX XXX, škodu vo výške 1.670 €; 2) dňa 20.11.2009 o 10,40 hod. v Nedožeroch - Brezanoch na
Pošte na Ul. V.B. R. č. XX, okres Prievidza, s kuklou na hlave vošiel do budovy pošty s imitáciou krátkej
strelnej zbrane v ruke a namieril ňou na vedúcu pošty Q. N., sediacu pri poštovej priehradke, skríkol na
ňu“ „toto je prepad, navaľ peniaze“, prítomných klientov vyzval: „vy sa nehýbte, zamknite tieto dvere,
nič sa vám nestane, všetci ruky hore“, po čom sa jeden z klientov - S. N. rozhodol obvineného ukľudniť,
ale obvinený ho chytil za oblečenie pod krkom, odstrčil ho a mieril mu pištoľou na hrudník, po čom
obvinený z budovy pošty ušiel. V bode 3), 4) bol uznaný vinným po pokračovacieho prečinu podvodu
podľa § 221 ods. 1, 2 Tr.zák., pretože 3) od januára 2009 do decembra 2009 v Prievidzi na A. ulici č. XX
postupne vylákal od poškodeného C. I. 1.045,- eur s prísľubom, že mu na Okresnom riaditeľstve PZ v
Prievidzi vybaví vrátenie zadržaného vodičského oprávnenia, hoci už vtedy vedel, že tak nemôže urobiť
a peniaze poškodeného minul pre vlastnú potrebu, čím poškodenému C. I. spôsobil škodu 1.045,- eur;
4) od 1.8.2009 do 20.10.2009 postupne v Hlbokom, okres Senica, v Záhorskej Novej Vsi, v Bratislave,
v Trnave, vylákal pri stretnutiach s poškodenou S.. V. K. zálohu vo výške 5.900,- eur na dodávku a
montáž plastových okien z firmy Slovaktual, s.r.o., Pravenec, hoci vedel, že dodávku plastových okien
nezrealizuje, peniaze minul pre vlastnú potrebu, čím poškodenej S.. V. K. spôsobil škodu 5.900,- eur.

Tomuto výroku o vine v rozsudku súdu prvého stupňa predchádzal výrok, ktorým bol podľa § 41 ods.
3 Tr.zák. zrušený výrok o vine, treste a náhrade škody v rozsudku Okresného súdu Prievidza, sp.zn.
1T/69/2010 zo dňa 31.03.2010, právoplatného dňa 31.03.2010.

Obžalovaný bol odsúdený podľa § 188 ods. 2 Tr.zák. s použitím §§ 41 ods. 3, 41 ods. 2, 36 písm. l/, 37
písm. h/, 38 ods. 2 Tr.zák. k spoločnému a úhrnnému trestu odňatia slobody na 11 rokov a 7 mesiacov,
pre výkon ktorého trestu bol podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr.zák. zaradený do ústavu na výkon trestu s
minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 60 ods. 1 Tr.zák. bol obžalovanému uložený aj trest prepadnutia veci, 1 ks plastovej hračkárskej
pištole.

Podľa § 287 ods. 1 Tr.por. boli obžalovanému uložené povinnosti nahradiť poškodenej Obchodnej
spoločnosti NON PLUS ULTRA, s.r.o. škodu vo výške 1.670 €, poškodenému C. I. škodu vo výške 1.045
€ a poškodenej S.. V. K. škodu vo výške 5.900 €.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný, ktoré zahlásil písomne sám a
následne písomne zdôvodnil prostredníctvom zvoleného obhajcu. Odvolanie smerovalo proti výroku
o treste. Podľa jeho názoru súd nedostatočne vyhodnotil všetky okolnosti svedčiace v prospech
obžalovaného, najmä jeho predchádzajúcu bezúhonnosť, oľutovanie trestnej činnosti a priznanie sa.
Navrhol použiť ustanovenie § 44 Tr.zák. o upustení od uloženia súhrnného trestu. Alternatívne navrhol
uložiť trest odňatia slobody s použitím asperačnej zásady, avšak celkom na spodnej hranici takto určenej
trestnej sadzby, hoci by i tak nešlo o trest spravodlivý.

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní obhajca modifikoval odvolanie v tom smere, že použitie
zvýšenej trestnej sadzby je na tento prípad neprimerane prísne. Prokurátor Krajskej prokuratúry Trenčín
navrhol odvolanie obžalovaného podľa § 319 Tr.por. ako nedôvodné zamietnuť.

Odvolací súd podľa § 317 ods. 1 Tr.por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku
rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie
obžalovaného je čiastočne dôvodné.

Pokiaľ i o procesný postup súdu prvého stupňa v tomto smere nebola v odvolaní vytýkaná žiadna chyba
a ani odvolací súd nezistil takú chybu, ktorá by bola dôvodom pre podanie dovolania podľa § 371 ods.
1 Tr.por.



K výroku o vine v rozsudku súdu prvého stupňa je potrebné uviesť, že tento bol súdom prvého stupňa
urobený po tom, čo súd postupom podľa § 257 Tr.por. prijal vyhlásenie obžalovaného, že je vinný zo
skutkov uvedených v obžalobe.

K napadnutému výroku o treste, z pohľadu odvolania obžalovaného, uvádza senát odvolacieho súdu
nasledovné. Súd prvého stupňa nepochybil, keď pri rozhodovaní o treste (samozrejme, že pred tým aj
pri rozhodovaní o vine) použil ustanovenie § 41 ods. 3 Tr.zák. o spoločnom treste. Súčasné použitie
ustanovenia § 44 Tr.zák. o upustení od uloženia súhrnného a ďalšieho trestu tak, ako sa toho domáhal
v odvolaní obhajca, však neprichádzalo do úvahy. Za situácie, keď súd prvého stupňa ešte pred
rozhodnutím o vine postupom podľa § 41 ods. 3 Tr.zák. zrušil výrok o vine aj treste v skoršom rozsudku,
neprichádza následne po uznaní viny obžalovaného pre čiastkové útoky pokračovacieho trestného činu,
upustenie od uloženia trestu podľa § 44 Tr.zák., pretože už neexistuje trest, voči ktorému by mal byť
nový spoločný trest dostatočný.

Iná situácia je pri súhrnnom treste, kde skorší výrok o vine nebráni rozhodnutiu o vine pre iný skutok,
pričom neskoršie konajúci súd môže postupom podľa § 44 Tr.zák. rozhodnúť, že trest uložený skorším
rozsudkom je dostatočný.

Na druhej strane z pohľadu odvolania obžalovaného, senát odvolacieho súdu dospel k záveru, že
pri ukladaní trestu je možné u obžalovaného použiť ustanovenie § 39 ods. 1 Tr.zák. o mimoriadnom
znížení trestu. Obhajca obžalovaného správne poukázal na to, že za najzávažnejší čiastkový útok
zločin lúpeže bol obžalovaný skorším rozsudkom odsúdený, po schválení dohody o vine a treste k
trestu odňatia slobody na 5 rokov. Taktiež v prejednávanej trestnej veci obžalovaný urobil vyhlásenie,
že je vinný. Takýto prístup obžalovaného k trestnému konaniu potom možno v konkrétnom prípade
považovať za okolnosť prípadu podľa § 39 ods. 1 Tr.zák., pre ktorú uloženie trestu odňatia slobody, za
použitia asperačnej zásady vo výmere viac ako 2-krát vyššej, než bol pôvodne dohodnutý trest, je pre
obžalovaného neprimerane prísne. Súčasne senát krajského súdu dospel k záveru, že na zabezpečenie
ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, čo vyplýva aj z kladného hodnotenia správania
obžalovaného počas doterajšieho výkonu trestu odňatia slobody po dobu viac ako dvoch rokov. Tento
vykonaný trest odňatia slobody mu bol do novouloženého trestu aj započítaný.

Z takto rozvedených dôvodov rozhodol odvolací súd o zmiernení trestu odňatia slobody tak, ako je to
uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny
opravný prostriedok.