Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 3CoE/102/2011 z 15. 11. 2011
Citácia: uznesenie Krajského súdu Trenčín z 15. novembra 2011, sp. zn. 3CoE/102/2011, ECLI:SK:KSTN:2011:3509205833.1
Krajský súd Trenčín | 3CoE/102/2011 | ECLI:SK:KSTN:2011:3509205833.1 | 2011-11-15 | Uznesenie
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/631f526b-7a74-42df-89f3-7a03ace43da6
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2011:3509205833.1

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3CoE/102/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3509205833
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 11. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Vranka
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2011:3509205833.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ s.r.o., so sídlom Pribinova 25,
Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného I. s.r.o., so sídlom H. XX, T., IČO: 36 865 141,
proti povinnému: D. H., prechodne bytom Z. XXX/X, M., H. X, M. S., o vymoženie 708,33 Eur s
príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom
č.k. 6Er/486/2009-17 zo dňa 9. decembra 2010, pomerom troch hlasov proti žiadnemu takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa   p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekučné konanie zastavil podľa § 104 ods. 2 O.s.p., §
45 ods. 1 písm. c/ a § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Spolu s návrhom
na vykonanie exekúcie oprávnený predložil aj Rozsudok stáleho rozhodcovského súdu zriadeného
Slovenskou rozhodcovskou, a.s. sp. zn. SR 02763/09 zo dňa 01.06.2009. Na základe tohto exekučného
titulu bolo povinnému uložené zaplatiť oprávnenému 708,33 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
0,25 % denne zo sumy 607,28 Eur od 28.01.2009 do zaplatenia a nahradiť trovy konania 217,35
Eur. Exekučným titulom priznaná istina 708,33 Eur má podľa odôvodnenia exekučného titulu okrem
iného pozostávať z istiny 607,28 Eur, poplatku za zasielanie upomienok vo výške 7,96 Eur, úroku z
omeškania vo výške 93,09 Eur. Zo samotného exekučného titulu nebolo možné posúdiť kritériá § 45 zák.
o rozhodcovskom konaní, pretože bol čo do výšky nesplateného úveru a poplatku za jeho poskytnutie
nepreskúmateľný. Možnosť posúdenia týchto kritérií mohla byť daná len za predpokladu oboznámenia
zmluvy, z ktorej priznaný nárok vychádzal. Poukázal na § 103 a § 104 ods. 2 O.s.p.. Oprávneného preto
súd vyzval na doloženie zmluvy v lehote 15 dní a zároveň ho poučil, že jej predloženie je podmienkou
ďalšieho konania, bez splnenia ktorej súd konanie zastaví. Oprávnený fotokópiu zmluvy tunajšiemu
súdu v stanovenej lehote nepredložil, čím neodstránil nedostatok podmienky konania a súd konanie
podľa § 104 O.s.p. zastavil. O náhrade trov exekučného konania rozhodol podľa § 146 ods. 2 O.s.p.,
nakoľko zastavenie konania zavinil oprávnený neodstránením nedostatku podmienky konania.  Trovy
pozostávajú z minimálnej odmeny 33,19 Eur podľa § 14 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a
náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom ku dňu podania návrhu na vykonanie exekúcie, odmeny
za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie do zápisnice vo výške 16,60 Eur (§ 21a vyhlášky), DPH
vo výške 9,46 Eur a náhrady hotových výdavkov na poštovné vo výške 0,96 Eur. Celková výška trov
exekučného konania predstavuje 60,21 Eur.

Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený, ktorý namietal nesprávne právne posúdenie
veci zo strany súdu prvého stupňa. Uviedol, že v prejednávanej veci súd prekročil rámec svojej
preskúmavacej činnosti. Formálne preskúmavanie exekučného titulu sa obmedzuje na dodržanie
všetkých formálnych náležitostí exekučného titulu tak, ako ich vyžaduje ustanovenie § 34 zákona
o rozhodcovskom konaní. Preskúmavaním materiálnej stránky zisťuje exekučný súd, či sú splnené
hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu (dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi). Má
za to, že v rámci preskúmavania exekučného titulu po materiálnej stránke, nemôže exekučný súd



skúmať samotné rozhodcovské konanie, nakoľko samotné ustanovenie, o ktoré sa opiera súd v
napadnutom uznesení, stanovuje podmienku na zastavenie exekúcie tak, že rozhodcovský rozsudok
a nie rozhodcovské konanie zaväzuje k niečomu nedovolenému. Splnenie podmienok zastavenia
exekúcie, t.j. zaväzovať k niečomu objektívne nemožnému, právom nedovolenému alebo k niečomu
čo je v rozpore s dobrými mravmi, však musí mať povahu zjavného nedostatku exekučného titulu.
Uvedená požiadavka materiálnej stránky exekučného titulu znamená, že v rámci exekučného konania
súd nemôže zaujímať právne stanoviská a úvahy k výroku samotného exekučného titulu a musí sa
obmedziť len na také dôvody zastavenie exekúcie, ktoré majú povahu skutkovo zjavných dôvodov.
Postupom súdu v tejto veci a jeho výkladom ustanovenia § 45 zák. o rozhodcovskom konaní dochádza
k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov exekučným konaním, čo
je v rozpore s obsahom a účelom zák. o rozhodcovskom konaní. Poukázal na procesnú vadu konania,
ktorou je nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia. Súd musí v odôvodnení rozhodnutia uviesť, ktoré
skutočnosti potrebné pre rozhodnutie vo veci pokladal za preukázané a ktoré naopak preukázané v
konaní neboli. Ďalej uviedol, že odôvodnenie rozhodnutia musí byť tak dostatočné a zrozumiteľné, aby u
účastníkov konania vzbudzovali dôveru v jeho zákonnosť a správnosť. Súd sa v napadnutom uznesení
obmedzil len na konštatovanie, že posudzovaný právny vzťah je vzťahom spotrebiteľským bez toho,
aby prihliadal a vo svojom rozhodnutí náležite odôvodnil splnenie podmienok stanovených právnym
poriadkom na jeho vznik. Súd tak neposudzoval danosť existencie podmienok spotrebiteľského vzťahu
stanovených v hypotéze príslušnej danej normy (in concreto ust. § 52 Oz). V odôvodnení napadnutého
rozhodnutia absentuje postup konajúceho súdu, na základe ktorého dospel k záveru o aplikácii zákona
o spotrebiteľských úveroch. Súd sa v konaní vôbec nezaoberal so splnením podmienok pre vznik
spotrebiteľského vzťahu, t.j. existencia spotrebiteľa a dodávateľa. Súd v tomto zmysle nezohľadňoval
a ani nevykonával dokazovanie o skutočnostiach svedčiacich o závere k akému dospel. Na uvedený
prípad nie je prípustné aplikovať ustanovenie § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Súd pri posúdení
vzťahu ako spotrebiteľského musí mať napevno ustálené, že fyzická osoba, ktorá uzatvára zmluvu na
predtlačenom formulári je v skutočnosti spotrebiteľom. Súd sa však týmito závermi neriadil a v tomto
smere žiadne dokazovanie nevykonával. Navyše súd pri svojej rozhodovacej činnosti má postupovať
prioritne tak, aby dodržiaval zásadu pacta sunt servanda a z toho vyplýva zásada vykladať dôvody
neplatnosti právneho úkonu skôr reštriktívne. Na základe vyššie popísaného skutkového stavu veci a
jeho právneho posúdenia oprávnený navrhol, aby odvolací súd zrušil uznesenie súdu prvého stupňa a
vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Odvolací súd vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa
§ 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné ako vecne správne
potvrdiť podľa §  219 ods. 1 O.s.p., pričom v nadväznosti na § 219 ods. 2 O.s.p. odvolací súd v celom
rozsahu poukazuje na odôvodnenie súdu prvého stupňa, s ktorým sa stotožňuje.

Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa odvolací súd dodáva, že nie je správny
záver oprávneného v tom smere, že nie je v oprávnení súdu prvého stupňa skúmať rozsudok  stáleho
rozhodcovského súdu, a to s poukazom práve na ustanovenie § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o
rozhodcovskom konaní. Pokiaľ súd prvého stupňa dospel k záveru, že na posúdenie daného rozsudku
je potrebné doložiť aj samotnú zmluvu o úvere tak, aby bolo možné posúdiť súlad daného rozsudku s
ustanoveniami zákona a pokiaľ oprávnený takýto dôkaz ani napriek výzve zo strany súdu nepredložil,
nezostávalo súdu prvého stupňa nič iné, len exekučné konanie zastaviť.

Odvolací súd zároveň zdôrazňuje, že takýto dôkaz nebol predložený ani v rámci odvolania odvolaciemu
súdu, to znamená, že daný procesný nedostatok nebol odstránený ani v priebehu odvolacieho
konania. Svojím postupom oprávnený neumožnil súdu prvého stupňa preskúmať exekučný titul, to
znamená rozsudok stáleho rozhodcovského súdu z pohľadu jeho prípadného rozporu alebo nedostatku
predpokladaného v ustanovení § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z.. V tomto prípade je jediným
exekučným titulom, pri ktorom exekučný súd vstupuje aj do hmotnoprávneho vzťahu účastníkov
exekučného konania, rozsudok vydaný v rozhodcovskom konaní.

Správny bol potom postup súdu prvého stupňa, ktorý exekučné konanie zastavil podľa § 104 O.s.p..
Oprávnený napriek výzve nedoložil predmetnú úverovú zmluvu, ktorá predstavuje materiálnu stránku
exekučného titulu a bez ktorej nebolo možné určiť ani ročnú percentuálnu mieru nákladov. Preto dospel



odvolací súd k záveru, že je potrebné rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219
O.s.p. potvrdiť.

Poučenie:

Proti  tomuto  uzneseniu  odvolanie nie je prípustné.