Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 5CoE/33/2013 z 14. 5. 2013 Citácia: uznesenie Krajského súdu Košice z 14. mája 2013, sp. zn. 5CoE/33/2013, ECLI:SK:KSKE:2013:7013898176.1 Krajský súd Košice | 5CoE/33/2013 | ECLI:SK:KSKE:2013:7013898176.1 | 2013-05-14 | Uznesenie Oblasť práva: Rodinné právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 219 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/e5d1df0b-673f-4bf6-a623-d6fe59ac10ba Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2013:7013898176.1 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5CoE/33/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7013898176
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Slebodník
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7013898176.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávnenej POHOTOVOSŤ, s.r.o., Bratislava, Pribinova 25,
IČO: 35 807 598, proti povinnej H. D., Q. XXX v konaní o vymoženie 281, 48 eur s prísl, o odvolaní
oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves z 16.11.2012, č. k. 2Er/173/2004-16,
takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Návrh na prerušenie konania n e v y h o v u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa ( ďalej len „súd“) napadnutým uznesením exekúciu zastavil, návrh na zmenu
exekútora zamietol a zaviazal oprávnenú zaplatiť súdnemu exekútorovi ( ďalej len exekútor) trovy
exekúcie vo výške 136,18 eur.

V odôvodnení uviedol, že na návrh oprávnenej a žiadosť exekútora vydal 24.11.2004 poverenie na
výkon exekúcie pre exekútora pre vymoženie istiny 8.480 Sk s prísl., že exekučným titulom (ďalej len
titul) bola notárska zápisnica N 1934/2004, Nz 64601/2004 z 13.8.2004 (ďalej len NZ). Ďalej, že z
uvedeného exekučného titulu zistil, že NZ bola spísaná Mgr. Tomášom Kušnírom, konajúcim v mene
povinnej na základe plnej moci spísanej v úverovej zmluve, ktorá je prílohou tejto zápisnice. Uviedol
ďalej, čo sa konštatuje (čo obsahuje) v bodoch 1.-5. NZ a čo zistil z pripojenej Zmluvy o úvere č.7151144
zo 9.3.2004 (ďalej len Zmluva). Na základe zmluvy bol povinnej poskytnutý úver vo výške 165, 96
eur, ktorý sa povinná zaviazala splatiť v 8 mesačných splátkach po 35,18 eur t. j. celkove sa zaviazala
splatiť poskytnutý úver spolu s príslušným poplatkom vo výške 281,48, poplatok za poskytnutie pôžičky
teda činil 115,51 eur. Konštatoval, že Zmluvu povinná uzatvorila ako fyzická osoba, že v zmluve nie
je uvedený účel poskytnutia finančných prostriedkov a ani ročná percentuálna miera nákladov, ďalej
že zmluva obsahuje splnomocnenie, ktorým povinná splnomocnila Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie
exekučného titulu t. j. aby v jej mene uznal jej záväzok z úveru tak, aby sa NZ stala vykonateľným
titulom pre exekúciu na celý jej majetok do výšky vzniknutej pohľadávky. Citujúc znenie § 57 ods.2, § 58
ods.1 zák.č.233/95 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene
a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len EP),§ 52 ods.1,2,3, § 53 ods. 1,4 ,
§ 54 ods. 1,2, § 517 ods.2 OZ (účinného v čase uzatvorenia zmluvy) a § 3 nar.vl.č.87/95 Z. z. (v znení
platnom v čase uzatvorenia zmluvy) vyslovil, že súčasťou NZ je zmluva uzatvorená medzi oprávnenou a
povinnou, na základe ktorej mal splnomocnený zást. povinnej uznať jej záväzok voči oprávnenej, že úver
poskytnutý povinnej na základe uvedenej Zmluvy je spotrebiteľským úverom, keďže oprávnená poskytla
povinnej dočasne finančné prostriedky vo forme úveru a konala tak v rámci predmetu svojej činnosti
podľa výpisu z Obchodného registra a povinná je spotrebiteľom, keďže uzatvorila zmluvu ako fyzická
osoba a zo Zmluvy nie je zrejme, žeby jej bol poskytnutý úver na výkon jeho zamestnania, povolania
alebo podnikania, pričom skutočnosť, že ide o spotrebiteľskú zmluvu vyplýva aj z toho, že spotrebiteľské



zmluvy sú zmluvy, ktoré sú uzatvárané opakovane s veľkým počtom zákazníkov, pričom návrhy týchto
zmlúv sú pripravené na vopred predtlačených tlačivách a spotrebiteľ nemá možnosť zmeniť, resp.
ovplyvniť obsah takto navrhnutých zmlúv, čo je zjavné aj v danej veci. Odplatu vo výške 115,51 eur za
poskytnutie úveru dohodnutú v úverovej zmluve považoval s vzhľadom na výšku poskytnutého úveru za
neprijateľnú podmienku, keďže prevyšuje 50 % poskytnutého úveru, čím spôsobuje značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinnej. V súvislosti s uvedeným poukázal
na skutočnosť, že v čase spísania NZ povinná voči oprávnenej nemala záväzok vo výške uznanej sumy,
keďže dohodu účastníkov o výške odplaty za poskytnutie úveru považuje za neprijateľnú podmienku a
nakoľko uznanie dlhu zakladá podľa ust. § 558 OZ vyvrátiteľnú právnu domnienku, že v čase uznania
dlh existoval, pričom v danom prípade dlh povinnej voči oprávnenej v čase jeho uznania neexistoval a
nemohlo dôjsť k jeho uznaniu. Už len dodal, že vzhľadom na spotrebiteľský charakter Zmluvy uzavretej
medzi účastníkmi, nemožno na daný vzťah aplikovať ust. Obch. zák., ale jedná sa o občianskoprávny
vzťah, z toho dôvodu aj úroky z omeškania účastníkmi dohodnuté v Zmluve v bode 06. Všeobecných
podmienok poskytnutia úveru (ďalej len VPPÚ) vo výške 0,25 % denne z dlžnej sumy odo dňa kedy
sa stane splatným celý dlh až do dňa jeho uhradenia sú v rozpore so zákonom a to s § 517 ods.2
OZ a § 3 nar.vl.č.97/95 Z. z. V súvislosti s už uvedeným poukázal na smernicu Rady ES č. 93/19 EHS
a to na jej prílohu, podľa ktorej za nekalú podmienku možno považovať podmienku, ktorej zmyslom
alebo účinkom je požadovať od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane
vysokú náhradu. Ďalej citujúc znenie § 41 ods.2 EP (platného v čase spísania NZ) uviedol, že titulom
v danej veci je NZ, že podľa uvedeného ust. jednou z požiadaviek na to, aby bolo možné vykonať
exekúciu na základe NZ je, že táto obsahuje právny záväzok, musí teda ísť o povinnosť zo záväzkového
právneho vzťahu. Vzhľadom na uvedené, mal za to, že titulom nemôže byť NZ, ktorej účastníkom bola
len jedna strana, v tomto prípade povinná, lebo NZ má obsahovať dohodu oboch strán záväzkového
právneho vzťahu, v ktorej sú presne vymedzené ďalšie požiadavky uvedené v cit. ust., okrem súhlasu s
vykonateľnosťou NZ, že zo znenia uvedeného ust. vyplýva, že prejav vôle len povinnej osoby je viazaný
výlučne na súhlas s vykonateľnosťou NZ, že aj z toho je zrejmé, že čo sa týka ostatných náležitostí NZ,
tie môžu byť vykonané len na základe zhodných údajov oprávnenej a povinnej osoby, preto mal za to,
že NZ môže byť titulom, len ak sú jej účastníkmi obe strany, t. j. oprávnený aj povinný, okrem súhlasu
povinnej osoby s vykonateľnosťou NZ. Poukázal na to, že v predmetnej veci bola NZ spísaná len s
povinným, zast. splnomocneným zást. a že neobsahuje záväzok, ale len prehlásenie povinnou, preto
uzavrel, že z uvedených dôvodov predmetná NZ nie je spôsobilým titulom. Ďalším dôvodom, pre ktorý
neuznal uvedenú NZ za spôsobilý titul - uviedol ďalej - bola neprijateľná zmluvná podmienka uvedená
v Zmluve uzavretej medzi oprávnenou a povinnou, podľa ktorej dlžník - povinná splnomocnila advokáta
Mgr. Kušníra na spísanie NZ za účelom uznania dlhu tak, aby sa táto NZ stala vykonateľným titulom
pre exekúciu, že dlžník - vzhľadom na vopred predtlačenú zmluvu (tlačivo používané pri uzatváraní
množstva takýchto zmlúv, kde ako veriteľ vystupuje oprávnená) - nemohol ovplyvniť, koho splnomocní
na spísanie NZ a uznanie dlhu a už vôbec nemohol ovplyvniť skutočnosť, že by sa zastúpiť tak vôbec
nedal, že advokáta jednoznačne na túto činnosť zabezpečila oprávnená, ktorá mu zrejme poskytovala
aj odmenu za jeho úkony a preto videl rozpor záujmov zástupcu a zastúpeného podľa § 22 ods.2 O. z.
(jeho znenie citoval), že o tom, že záujmy zást. Mgr. Kušníra sú v rozpore svedčí aj skutočnosť, že tento
advokát zastupoval oprávnenú a poskytoval jej právne služby, o čom svedčí viacero exekučných konaní
vedených uňho, kde oprávnenú zastupuje advokát Mgr. Kušnír.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti exekúciu zastavil a s poukazom na ust. § 44 ods. 8, 9 EP z
dôvodu zastavenia exekúcie návrh oprávnenej na zmenu exekútora zamietol.

Napokon, citujúc znenie § 200 ods. 2, § 196, § 197 ods. 1, § 203 ods. 1 EP zaviazal k úhrade trov
exekúcie oprávnenú, keďže k zastaveniu exekúcie došlo jej zavinením, vzhľadom na ňou predložený
nespôsobilý exekučný titul -NZ. Exekútorovi priznal náhradu trov exekúcie podľa § 14 ods. 1 písm. b)
a § 15 ods. 1 vyhl. č. 288/1995 Z.z. účinnej do 30.4.2008 za úkony, získanie poverenia na vykonanie
exekúcie 3,32 eur, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie 3,32 eur, zisťovanie zamestnávateľa
povinného 2 x 3,32 eur, zisťovanie majetku povinného ( KU, obec) 2 x 3,32 eur , t.j. spolu 19,92 eur.
Nepriznal mu náhradu za úkony podľa § 14 ods. 1 písm. a) cit. vyhl. za neprijatie návrhu - 30 min.,
pretože mal za to, že tento úkon bezprostredne súvisí so samostatným získaním poverenia, pričom
odmena za získanie poverenia už bola priznaná a teda by sa jednalo o duplicitne priznaný úkon a taktiež
mu nepriznal ani úkon spracovanie upovedomenia o začatí exekúcie, keďže bol už bol priznaný podľa
§ 14 ods. 1 písm. b) a § 15 ods. 1 cit. vyhl., ďalej mu priznal náhradu za poštovné vo výške 5,85 eur,



za cestovné vo výške 18,70 eur, za stratu času 2,64 eur, za zriadenie 2 exekučných záložných práv na
nehnuteľnosti 2 x 33,19 eur a náhradu 20 % DPH zo sumy 113, 49 eur, t.j. priznal mu trovy exekúcie
spolu vo výške 136,18 eur.

Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie oprávnená a žiadala napadnuté rozhodnutie
v celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, alebo alternatívne, konanie
podľa ust. § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. prerušiť a Súdnemu dvoru Európskej únie na základe čl. 267
Zmluvy o fungovaní Európskej únie predložiť prejudiciálne otázky.

Namietala, že súd prvého stupňa rozhodol nad rámec zverenej právomoci, svojím postupom odňal
možnosť účastníkovi konať pred súdom, nedostatočne zistil skutkový stav a vec nesprávne právne
posúdil. Vo vzťahu k uvedenému poukázala na to, že exekučný súd sa postavil do pozície orgánu,
ktorý vykonal preskúmavanie exekučného titulu metódou, ktorá mu v rámci zverenej právomoci ako
exekučnému súdu neprináleží. Podľa jej názoru exekučný súd nie je legitímne schopný vykonávať
úkony smerujúce k opätovnému komplexnému rozhodovaniu o veci s tým, že výsledkom takéhoto
rozhodovania je úplná nemožnosť vykonať právo pre veriteľa. K takémuto revíznemu postupu došlo
navyše za situácie, kedy už exekučný súd preskúmal súlad exekučného titulu so zákonom s výsledkom
absolútnej nerozpornosti (§ 44 ods. 2 Exekučného súdu) a kedy notár pri výkone svojej moci ex offo
posúdil súlad úkonu obsahujúceho právny záväzok a súhlas s vykonateľnosťou so zákonom a dobrými
mravmi. Poukázala na možnosť vykonania exekúcie aj na podklade notárskej zápisnice v zmysle
ust. § 41 ods.1 EP, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila. Základnou
vlastnosťou notárskej listiny je jej vierohodnosť. Notár poskytuje účastníkom garanciu, že jej obsah sa
nebude dodatočne meniť. Všeobecný súd nedisponuje právomocou umožňujúcou mu zasahovať do tejto
garancie ovplyvňovaním výkonu práva vyplývajúceho z obsahu notárskej listiny. Podotkla, že všeobecný
súd v danej veci nebol povinný zaoberať sa skúmaním, či notárska zápisnica bola vydaná v súlade s
platnými predpismi. Zdôraznila, že povinnej nič nebránilo využiť možnosť domáhať sa nápravy cestou
zrušenia zápisnice de iure, alebo domáhať sa náhrady škody. Pokiaľ takto nepostupovala, nie je možné
za súčasného stavu zvrátiť účinky notárskej zápisnice v konaní pred exekučným súdom. Vzhľadom na
to, že platná notárska zápisnica má rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného súdu, exekučný súd
musí s takýmto titulom nakladať rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu, v opačnom prípade by
porušil zásadu rovnocennosti. Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť obsah notárskej
listiny, ktorá je exekučným titulom. Ak by sa súd nestotožnil s touto interpretáciou ust. § 44 ods. 2 EP
žiadala, aby súd postupom podľa ust. § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p. prerušil konanie a podal Ústavnému
súdu Slovenskej republiky návrh na začatie konania o súlade ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku
s čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky. Ďalej namietala, že súd prvého stupňa svojím
postupom porušil princíp legality, zásadu začatia konania na návrh, rovnosť účastníkov konania, právo
na spravodlivý súdny proces a dvojinštančnosť súdneho konania. Exekučný súd zaobchádzal odlišne
s povinnou na strane jednej a oprávnenou na strane druhej, kedy povinná mala zabezpečený výkon
všetkých práv a oprávnená mala v konaní pred exekučným súdom výrazne nevýhodné postavenie, a to
z dôvodu jeho postavenia ako obchodnej spoločnosti podnikajúcej v oblasti poskytovania krátkodobých
úverov. Namietala, že nemala možnosť reagovať na akékoľvek tvrdenia, argumenty a dôkazy, ktoré boli
podkladom pre rozhodnutie exekučného súdu o jeho právnom postavení a nemala možnosť ani ovplyvniť
prípravu obsahu rozhodnutia exekučného súdu. Povinnej však dal nezákonne dodatočnú príležitosť na
to, ak bez existencie akýchkoľvek obáv z jej reakcie, došlo k zmareniu exekúcie. Uviedla, že je voči
povinnej v pozícii veriteľa, ktorému nebol uhradený jeho legitímny dlh a nútene ho preto voči povinnej
vymáha. Exekučný súd vylúčil akúkoľvek možnosť podania opravného prostriedku vo vzťahu k meritu
veci, čím porušil zásadu dvojinštančnosti súdneho konania. Tvrdila, že plnomocenstvo nie je vôbec
možné považovať za neprijateľnú podmienku. Plnomocenstvo nie je zmluvným ustanovením a nemožno
naň preto aplikovať právnu úpravu neprijateľných zmluvných podmienok obsiahnutú v ustanovení §
53 OZ. Plnomocenstvo udelené v Zmluve o úvere je dostatočne určité a zrozumiteľné, pričom právny
poriadok nevylučuje možnosť uznať dlh v čase jeho vzniku, teda napr. súčasne s uzatvorením zmluvy,
na základe ktorej dlh vzniká. Udelením plnomocenstva povinná nestratila právo uznať dlh vo forme
notárskej zápisnice. Ak povinná udelila svojmu zástupcovi plnomocenstvo na zastupovanie vo veci,
niet pochýb o tom, že mu udelila plnomocenstvo na to, aby predmetné úkony urobil predpísaným
zákonným spôsobom tak, aby mali všetky náležitosti platného právneho úkonu. Vytýkala súdu prvého
stupňa, že vôbec neuviedol, aký záujem zástupcu bol v rozpore s ktorým záujmom zastúpeného. Podľa



ust. § 22 ods. 2 OZ je na neprípustnosť zastúpenia potrebné, aby išlo o skutočný rozpor v záujmoch
zástupcu a zastúpeného a nie len o dohad, možnú kolíziu záujmov, či vnútorné presvedčenie súdu. Za
nesprávny považovala aj názor súdu prvého stupňa, že notárska zápisnica ako exekučný titul musí byť
spísaná s oprávneným aj povinným. Takýto záver je v priamom rozpore so súdnou praxou, konkrétne
s rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Co/7/2007, v zmysle ktorého nemožno
súhlasiť s názorom, že účastníkom notárskej zápisnice musí byť aj oprávnený, teda veriteľ. K návrhu na
prerušenie konania podľa ust. § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. poukázala aj na najnovší vývoj rozhodovacej
činnosti Ústavného súdu Slovenskej republiky v konaniach o ústavnej sťažnosti, ktorých predmetom
je porušenie základných práv a slobôd s tým, že citovala ust. § 135 O. s. p., v zmysle ktorého je
všeobecný súd viazaný rozhodnutím ústavného súdu a Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa
dotýkajú základných ľudských práv a slobôd. Tiež citovala z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. I. ÚS 5/2000, ktorým bola sťažnosť odmietnutá a predmetom ktorého bolo posúdenie
náležitosti notárskej zápisnice. Žiadala, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie, alebo alternatívne, aby konanie podľa ust. § 109 ods. 1 písm. c/ O.
s. p. prerušil a Súdnemu dvoru Európskej únie na základe čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
predložil prejudiciálne otázky v nasledovnom znení:

„1. Je možné za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať aj jednostranný právny úkon spotrebiteľa,
ktorý má možnosť (sa) kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie
notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do
výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky
plynúcej z tejto zmluvy?

2. Je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv Európskej únie také rozhodnutie vnútroštátneho
súdu, ktoré aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu
Rady 93/13 EHS zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi?“

Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods.2 O. s. p. - v ostatných prípadoch, t.j. neuvedených
v § 214 ods.1, možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania) prejednal odvolanie v
rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods.1,3 O. s. p. a uznesenie potvrdil podľa § 219 ods.1,2 O. s. p., lebo
je vecne správne.

Predmetom odvolacieho konania bolo posúdenie dôvodnosti odvolania, ktoré podala oprávnená proti
rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zastavení exekúcie, nakoľko mala za to, že notárska zápisnica,
ktorá je exekučným titulom v tomto konaní, je spôsobilým exekučným titulom na vykonanie exekúcie a
preskúmavaním jej náležitostí exekučný súd prekročil právomoc zverenú mu zákonom.

Odvolací súd z predloženého spisu zistil, že oprávnená a povinná uzavreli dňa 9.3.2004 Zmluvu o úvere
č. 7151144, ktorej súčasťou bolo aj splnomocnenie, ktorým povinná splnomocnila Mgr. Tomáša Kušníra
na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t. j. aby v jej mene uznal záväzok z tohto úveru
tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným exekučným titulom. Na základe tohto splnomocnenia
Mgr. Tomáš Kušnír uznal za povinnú záväzok z tohto úveru pred notárom o čom bola spísaná notárska
zápisnica sp. zn., č. N 1934/2004, NZ 64601/2004 zo dňa 13.8.2004 a súhlasil, aby sa táto notárska
zápisnica stala vykonateľným exekučným titulom.

Podľa § 41 ods. 2 písm. c/ EP, možno vykonať exekúciu aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré
obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod,
predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila.

Citované zákonné ustanovenie určuje náležitosti notárskej zápisnice (okrem tých, ktoré musí mať podľa
Notárskeho poriadku), aby bola exekučným titulom. Predovšetkým musí notárska zápisnica obsahovať
právny záväzok. Ďalej má obsahovať označenie oprávnenej a povinnej osoby, právny dôvod, predmet
(plnenie, ktoré má povinný poskytnúť, teda suma, ktorú je dlžný oprávnenému), čas plnenia, a aby bola
exekučným titulom, musí obsahovať aj vyhlásenie povinnej osoby, že súhlasí s jej vykonateľnosťou. Pre
platnosť notárskej zápisnice, v ktorej dlžník uznal svoj dlh voči veriteľovi a súhlasil s jej vykonateľnosťou,
nie je preto potrebná dohoda s veriteľom a neúčasť veriteľa pri spisovaní takejto notárskej zápisnice



nespôsobuje jej neplatnosť. Nevyhnutná je však účasť dlžníka pri spisovaní notárskej zápisnice o uznaní
dlhu a súhlase s vykonateľnosťou, a to buď osobne alebo prostredníctvom riadne splnomocneného
zástupcu. V uvedenom prípade povinnú ako dlžníčku pri spisovaní predmetnej notárskej zápisnice
zastupoval Mgr. Tomáš Kušnír oprávnený konať za povinnú na základe plnomocenstva, ktoré mu
povinná udelila v Zmluve o úvere zo dňa 9.3.2004.

Podľa § 22 ods. 2 OZ, zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý
ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Podľa § 23 OZ, zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho orgánu (zákonné
zastúpenie) alebo na základe dohody o plnomocenstve.

Z citovaných ustanovení vyplýva, že zmluvné zastúpenie vzniká na základe zmluvy - dohody o
plnomocenstve - podľa § 23 OZ medzi splnomocniteľom a splnomocnencom. Ide o dvojstranný
právny úkon, ktorým zastúpený dáva tretej osobe na vedomie, v akom rozsahu je osoba uvedená v
plnomocenstve oprávnená ho zastupovať. Takýto vzťah nevyhnutne predpokladá aj zhodu záujmov
medzi jeho účastníkmi. Je teda vylúčené, aby zmluva o zastúpení mohla byť platne uzavretá medzi
osobami, medzi ktorými je konflikt záujmov (§ 22 ods. 2 OZ). Takáto zmluva je potom v zmysle ust. § 39
OZ absolútne neplatná a nemôžu z nej vznikať žiadne práva a povinnosti.

V prejednávanej veci podmienkou uzavretia úverovej zmluvy a poskytnutia úveru povinnej bolo zároveň
na predtlači Zmluvy o úvere splnomocniť Mgr. Tomáša Kušníra na zastupovanie povinnej pri vyhlásení
o uznaní právneho záväzku. Advokát, ktorý mal povinnú pri uznaní dlhu a spísaní notárskej zápisnice
ako exekučného titulu zastupovať, bol určený priamo v Zmluve o úvere veriteľom - oprávnenou, a
povinná nemala možnosť ovplyvniť výber právneho zástupcu a dopredu súhlasila so spísaním notárskej
zápisnice ako exekučného titulu. Za takejto situácie je tu zjavný rozpor záujmov medzi splnomocnencom,
ktorý bol určený oprávneným, pretože výber splnomocnenca oprávneným nedáva dostatočnú záruku,
že tento bude zastupovať oprávnené záujmy povinnej. Oprávnená si zjavne určila tohto zástupcu za
tým účelom, aby presadzoval a obhajoval jeho záujmy a tieto sú v protiklade a v konflikte so záujmami
povinnej. Existujúci rozpor záujmov medzi zástupcom a zastúpeným (povinnou) vylučuje možnosť vzniku
platnej dohody o plnomocenstve. Povinná teda platne nesplnomocnila Mgr. Tomáša Kušníra svojím
zastupovaním a tento nebol oprávnený v jej mene spísať notársku zápisnicu a uznať záväzok z úveru.

V Zmluve o úvere teda chýba nepochybný relevantný prejav vôle povinnej splnomocniť advokáta Mgr.
Tomáša Kušníra na vykonanie vyhlásenia v jej mene. Predmetná notárska zápisnica, ktorá je exekučným
titulom v tomto konaní, neobsahuje prejav vôle povinnej o uznaní dlhu a súhlase s vykonateľnosťou a
preto nemôže byť exekučným titulom voči tejto osobe. Už samotná táto skutočnosť predstavuje vadu
exekučného titulu, ktorá bráni vykonaniu exekúcie na jeho základe.

Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa odvolací súd dodáva, že dohoda oprávnenej
a povinnej osoby obsiahnutá v notárskej zápisnici o uznaní dlhu a súhlase s vykonateľnosťou je, ako
to vplýva z ust. § 41 ods. 2 písm. c/ EP, exekučným titulom, na základe ktorého sa vykonáva exekúcia.
Nejde však o rozhodnutie a nevyvoláva ani účinky, ktoré zákon s rozhodnutím spája. Má charakter
verejnej listiny (§ 3 ods. 4 zák. č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti - Notársky poriadok), ktorej
správnosť sa predpokladá, pokiaľ nie je preukázaný opak. Notárska zápisnica o uznaní dlhu a súhlase s
vykonateľnosťou má formálny charakter, pretože obsahuje také náležitosti, ktoré sú potrebné na to, aby
bola podkladom pre výkon rozhodnutia. Notár takúto zápisnicu spíše na základe dohody medzi osobou
oprávnenou a povinnou bez toho, aby bol oprávnený skúmať hmotnoprávny podklad pre jej spísanie.
Táto skutočnosť musí byť zohľadnená aj v exekučnom konaní, nakoľko vymáhanie plnenia, na ktoré
oprávnený nárok nemá, nemožno považovať za prípustné.

Nemožno preto pripustiť, aby notárska zápisnica vyhotovená za vyššie uvedených podmienok bola
exekučným titulom a aby na jej základe sa viedla exekúcia proti povinnej.



K namietanému odňatiu možnosti konať pred súdom a k opätovnému preskúmaniu spôsobilosti
exekučného titulu odvolací súd uvádza, že pri posudzovaní spôsobilosti notárskej zápisnice ako
exekučného titulu súd prvého stupňa vychádzal predovšetkým z tvrdení oprávnenej a povinnej, z
predložených listín a z exekučného titulu. V tomto štádiu nevykonával dokazovanie, vychádzal len zo
skutočností vyplývajúcich zo spisu, vrátane do neho založených listín. Prihliadať na splnenie podmienok
konania je úlohou súdu v každom štádiu konania, a to aj z úradnej moci. V prípade ak súd prvého stupňa
v priebehu exekúcie zistil, že vymáhaný nárok je v rozpore so zákonom a exekúcia je nezákonná, v
zmysle ust. § 58 ods. 1 Exekučného poriadku bol oprávnený exekúciu zastaviť aj bez návrhu. Nedostatok
spôsobilosti notárskej zápisnice byť exekučným titulom je tak závažným nedostatkom podmienky
exekučného konania, ktorý nemožno odstrániť a pre ktorý musí byť konanie zastavené.

Na základe uvedeného považuje odvolací súd odvolateľom namietaný postup súdu prvého stupňa pri
preskúmavaní notárskej zápisnice za súladný so zákonom. Z týchto dôvodov podľa § 219 ods. 1 O.s.p.
potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa, pretože je vo výroku vecne správne a predmetná notárska
zápisnica nie je spôsobilým exekučným titulom.

Oprávnená ďalej navrhla prerušiť exekučné konanie za účelom podania žiadosti Súdnemu dvoru
Európskej únie na rozhodnutie o predbežnej otázke podľa ust. § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p., resp.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky na posúdenie súladu ust. § 44 ods. 2 EP s čl. 1 ods. 1 veta prvá
Ústavy Slovenskej republiky.

Podľa ust. § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p., súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú
nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak tu pred rozhodnutím vo veci dospel k
záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou, zákonom alebo
medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná; v tom prípade postúpi návrh ústavnému
súdu na zaujatie stanoviska.

Podľa ust. § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p., súd konanie preruší, ak rozhodol, že požiada Súdny dvor
Európskych spoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa medzinárodnej zmluvy.

Podľa § 251 ods. 4 O.s.p., na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa
použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje
sa však vždy uznesením.

Podľa § 36 ods. 5 Exekučného poriadku, ak osobitný zákon neustanovuje inak, exekučné konanie
nemožno prerušiť, nemožno odpustiť zmeškanie lehôt a po skončení exekučného konania nemožno
podať návrh na obnovu exekučného konania.

V zmysle ust. § 251 ods. 4 O.s.p. na exekučné konanie možno aplikovať ustanovenia Občianskeho
súdneho poriadku len vtedy, ak Exekučný poriadok neustanovuje inak. Exekučný poriadok v § 36
ods. 5 výslovne vylučuje možnosť prerušiť exekučné konanie - okrem zákonom stanovených prípadov,
a to podľa § 14 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní, § 68d zákona č. 97/1963 Zb. o
medzinárodnom práve súkromnom a procesnom a čl. 11 ods. 5 ústavného zákona č. 227/2002 Z.z. o
bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu. Preto ust. §
109 ods. 1 písm. b/ a c/ O.s.p. na exekučné konanie nemožno aplikovať, a teda nemožno exekučné
konanie prerušiť tak, ako to žiadala oprávnená.

Navyše, ušlo pozornosti odvolateľa, že tak súd prvého stupňa ako ani odvolací súd neposudzovali
plnomocenstvo udelené povinnou Mgr. Tomášovi Kušnírovi podľa ust. na ochranu spotrebiteľa resp.
ako neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve. Splnomocnenie, ktoré povinná udelila
pri podpise zmluvy, ktoré prijal advokát konajúci za oprávnenú za účelom uznania dlhu povinnej
voči oprávnenej, je pre obchádzanie zákona neplatným právnym úkonom a uznanie dlhu na základe



takto udeleného splnomocnenia je absolútne neplatným právnym úkonom (uznesenie ÚS SR II. ÚS
404/2010-16 zo dňa 30.09.2010).

Odvolací súd preto nepovažoval návrh na predloženie prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru Európskej
únie za opodstatnený, lebo nevznikla potreba stanoviť hranice aplikovateľnosti úniového práva. Podobne
nezistil dôvody na predloženie veci Ústavnému súdu Slovenskej republiky, keďže posúdenie súladu ust.
§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku s Ústavou Slovenskej republiky nebolo v tomto konaní potrebné. Z
tohto dôvodu návrh na prerušenie konania zamietol ako nedôvodný.

Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods.9 tretia veta zák.č.757/04 Z. z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.