Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 25CoE/110/2016 z 29. 6. 2016
Citácia: uznesenie Krajského súdu Nitra z 29. júna 2016, sp. zn. 25CoE/110/2016, ECLI:SK:KSNR:2016:4303899905.2
Krajský súd Nitra | 25CoE/110/2016 | ECLI:SK:KSNR:2016:4303899905.2 | 2016-06-29 | Uznesenie
Oblasť práva: Rodinné právo – Ostatné
Citované ustanovenia: OSP, § 219 ods. 1 OSP, § 219 ods. 2 OSP, § 109 ods. 1 písm. b) OSP, § 109 ods. 1 písm. c) OSP, § 251 ods. 4 OSP, EP, § 36 ods. 5 EP, § 41 ods. 1 EP, § 224 ods. 1 OSP, § 142 ods. 1 OSP, § 151 ods. 1 OSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/b817b64a-984a-4a1f-a191-a884a11ef417
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2016:4303899905.2

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25CoE/110/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4303899905
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Gálisová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4303899905.2

Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v exekučnej veci oprávnenej: POHOTOVOSŤ s.r.o., sídlo: Pribinova 25, Bratislava,
IČO: 35 807 598, zastúpenej: Fridrich Paľko, s. r. o., Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, v mene
ktorej vykonáva advokáciu ako konateľ, advokát doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD., proti povinnej: H. J.,
nar. XX.. XX. XXXX, bytom R. XXXX/XX, S., o vymoženie sumy 396,67 eura s príslušenstvom, o odvolaní
oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Levice z 28. januára 2015 pod č. k. 11Er/489/2003-77, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne                     p o t v r d z u j e .

Návrhy oprávnenej na prerušenie konania  z a m i e t a .

Povinnej nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa návrhy oprávnenej na prerušenie konania zamietol,
exekúciu vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil. Posledným výrokom uložil oprávnenej povinnosť
nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 190,21 eura do troch dní od právoplatnosti
uznesenia. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 36 ods. 5,       § 41 ods. 2 písm. c), § 57 ods. 1
písm. g), § 58 ods. 1, § 196, § 200 ods. 1, 2, § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, § 22 ods. 1, 2, §
23, § 31 ods. 1, § 39 Občianskeho zákonníka, § 2,       § 109 ods. 1 písm. c), § 251 ods. 4, § 167
ods. 2 § 160 ods. 1 veta prvá OSP a zisteným skutkovým stavom. Uviedol, že exekučným titulom v
tomto exekučnom konaní je notárska zápisnica č. N 991/2003, Nz 48948/2003 napísaná na notárskom
úrade v Partizánskom, Gen. Svobodu 1069/4. Skutkový a právny základ exekučného titulu tvorí zmluva
o úvere uzatvorená medzi účastníkmi konania dňa 29. 10. 2002. Zároveň sa povinná na formulárovom
tlačive podpísala i splnomocnenie pre spoločnosť PDSS s.r.o., aby v jej mene uznala záväzok, ktorého
konkrétnu výšku nebolo v tom čase možné predpokladať. V predmetnej notárskej zápisnici Mgr. Tomáš
Kušnír (splnomocnený zástupca spoločnosti PDSS, s.r.o.), na základe splnomocnenia povinnej v zmluve
o úvere zo dňa uznal, prostredníctvom Mgr. Bruna Žlnaya, konajúci na základe substitučnej plnej moci,
záväzky vyplývajúce zo zmluvy a vyhlásil súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice. Uviedol, že
exekučný súd je povinný zaoberať sa v každom štádiu exekučného konania tým, či neexistuje prekážka,
pre ktorú by exekúcia ďalej prebiehať nemala, preto preskúmal vykonanteľnosť spísanej notárskej
zápisnice po stránke formálnej a materiálnej. Zdôraznil, že notárska zápisnica  musí obsahovať výslovný
súhlas povinnej  osoby s vykonateľnosťou právneho záväzku. Práve  tento  súhlas  povinnej osoby
s  vykonateľnosťou  notárskej zápisnice  je  jej  najdôležitejšou  náležitosťou  ako  exekučného titulu.
Až  tento prejav  vôle povinnej osoby robí z notárskej zápisnice  verejnú listinu,  ktorá  je  spôsobilá
na  nútený výkon povinnosti uvedenej  v jej obsahu.  V predmetnej veci však povinná nebola osobne
prítomná pri spisovaní notárskej zápisnice ako exekučného titulu, ktorý potom neobsahuje jej osobné
vyhlásenia, ale zastupoval ju Mgr. Bruno Žlnay, na základe substitučnej plnej moci zastupujúceho Mgr.
Tomáša Kušníra, advokáta, ako splnomocnený zástupca spoločnosti PDSS, s.r.o., ktorému povinná
udelila splnomocnenie v zmluve o úvere. Splnomocnenie je súčasťou formulárovej predtlače zmluvy,



ktorú používa oprávnená v postavení veriteľa pri poskytovaní úverov pre dlžníkov. Bol toho názoru, že
pokiaľ povinná nebola priamo prítomná pri spisovaní notárskej zápisnice ako exekučného titulu, ale
konala prostredníctvom zástupcu, mala tomuto zástupcovi udeliť plnomocenstvo, ktorého náležitosti
musia zodpovedať § 31 a nasl. Občianskeho zákonníka s dôrazom na presné vymedzenie rozsahu
plnomocenstva. Plnomocenstvo udelené povinnou pre spoločnosť PDSS, s.r.o. v zmluve o úvere tieto
náležitosti nespĺňa, nie je v ňom žiadnym spôsobom špecifikovaný dlh, resp. záväzok, ktorý mal
splnomocnenec za povinnú uznať. Bol toho názoru, že predmetné plnomocenstvo neoprávňovalo Mgr.
Bruna Žlnaya, na základe substitučnej plnej moci zastupujúceho Mgr. Tomáša Kušníra, advokáta, ako
splnomocnený zástupca spoločnosti PDSS, s.r.o., ako zástupcu povinnej uznať dlh vo forme notárskej
zápisnice a súhlasiť s jej vykonateľnosťou. Ďalej uviedol, že rovnako zmluva o úvere je predtlačený
formulár, ktorý už obsahuje i predtlačený text, že dlžník splnomocňuje spoločnosť PDSS s.r.o.. Už táto
skutočnosť preukazuje, že spoločnosť PDSS s.r.o. ešte pred vyhotovovaním tlačiva zmluvy musela
jednať so spoločnosťou veriteľa (oprávnenej), čo oprávnene vyvoláva pochybnosť o tom, či záujmy
spoločnosti PDSS s.r.o. nie sú v rozpore so záujmami povinnej. V prípade nesplnenia podmienok
uvedených v § 22 ods. 2 OZ je právny úkon takejto osoby absolútne neplatný (§ 39 OZ), a to bez
ohľadu na skutočnosť, či o tom účastníci právneho úkonu vedeli. Notárska zápisnica nie je spôsobilým
exekučným titulom  v zmysle požiadavky § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku preto rozhodol o
neprípustnosti exekúcie a jej zastavení jedným uznesením. Návrhy oprávnenej na prerušenie konania
za účelom predloženia prejudiciálnych otázok Súdnemu dvoru Európskej únie na základe čl. 267
Zmluvy o fungovaní Európskej únie zamietol s poukazom na ustanovenia § 251 ods. 4 OSP,  § 36
ods. 5 Exekučného poriadku a uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. IV. ÚS 206/08.
Posledným výrokom uložil oprávnenj nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie.

Proti tomuto uzneseniu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnená, navrhujúc, aby
odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie, alebo alternatívne, aby konanie podľa          § 109 ods. 1 písm. c) OSP
prerušil a Súdnemu dvoru Európskej únie na základe Zmluvy o fungovaní Európskej únie predložil
prejudiciálne otázky v znení špecifikovanom v odvolaní. Svoje odvolanie postavila na základných piatich
bodoch, v rámci ktorých vytýkala, že súd svojím postupom odňal účastníkovi možnosť konať pred
súdom, rozhodovanie súdu nad rámec zverenej právomoci, odňatie účastníkovi možnosť konať pred
súdom, nedostatočne zistený skutkový stav a v neposlednom rade nesprávne právne posúdenie veci.
V rámci prvého odvolacieho dôvodu najmä vytýkala, že súd prvého stupňa nevytýčil vo veci ústne
pojednávanie, aj keď tak bol podľa zákona povinný učiniť. Tvrdila, že exekučný súd nesprávnou a
ústavne nesúladnou interpretáciou ustanovenia § 58 Exekučného poriadku sa postavil do pozície
orgánu vykonávajúceho komplexné preskúmanie exekučného titulu metódou, ktorá mu v rámci zverenej
právomoci ako exekučnému súdu neprináleží, čím prekročil mieru možného rozhodovania o zákonom
vymedzenom okruhu spoločenských vzťahov a porušil tak fundamentálnu zásadu právneho štátu -
zásadu legality. Dodala, že všeobecný súd, ktorý koná v pozícii exekučného súdu, nie je legitímne
schopný vykonávať úkony smerujúce k opätovnému komplexnému rozhodovaniu o veci s tým, že
výsledkom takéhoto rozhodovania je úplná nemožnosť vykonať právo pre veriteľa, teda vmanévrovanie
veriteľa do situácie ako by bol exekučný titul zrušený. Pripomenula, že k takémuto revíznemu postupu
došlo v situácii, keď už exekučný súd preskúmal súlad exekučného titulu so zákonom s výsledkom
absolútnej nerozpornosti. Mala za to, že ak právny poriadok osobitne upravuje nástroje právnej kontroly
a zodpovednostné mechanizmy ochrany práv subjektov, musí ich exekučný súd rešpektovať a nemôže
ich nahrádzať činnosťou vlastnou. Bol to predovšetkým notár, ktorý pri výkone verejnej moci ex offo
povinne posúdil súlad úkonu obsahujúceho právny záväzok a súhlas s vykonateľnosťou so zákonom
a dobrými mravmi (§ 36 ods. 1 Notárskeho poriadku). Inými slovami uviedla, že ak notár neodmietne
vykonať úkon, zanikne právomoc všeobecného súdu rozhodovať o súlade úkonu so zákonom a dobrými
mravmi. Zároveň poukázala aj na ustanovenie § 43 ods. 1 Notárskeho poriadku. Vzhľadom na to,
že platná notárska zápisnica má rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného súdu, účinky notárskej
zápisnice majú ten dôsledok, že exekučný súd musí s takýmto titulom nakladať rovnako ako s rozsudkom
všeobecného súdu. V opačnom prípade by porušil zásadu rovnocennosti a neprípustne by uplatnil
rozdielny procesný postup v prípade, ak oprávnená uplatňuje svoje právo na základe exekučného titulu
vydaného všeobecným súdom a iný prístup, ak oprávnená uplatňuje svoje právo na základe exekučného
titulu vydaného v rámci činnosti notára. Dodala, že exekučný súd nie je oprávnený ani posudzovať
vecnú správnosť, nedisponuje právomocou rušiť, či meniť obsah notárskej listiny, ktorá je exekučným
titulom, a to ani v prípade pasívneho správania účastníka v konaní, v ktorom bol exekučný titul vydaný,
ako ani nemôže exekučný súd naprávať prípadné chyby a nedostatky exekučného titulu. Pre prípad



nestotožnenia sa s ústavne súladnou interpretáciou ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku,
žiadala, aby všeobecný súd postupom podľa § 109 ods. 1 písm. b) OSP prerušil konanie a podal
Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na konanie o súlade ustanovením § 44 ods. 2 veta prvá
a druhá Exekučného poriadku s čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky, a to pre rozpor
s princípom právnej istoty a princípom ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok.
V rámci odňatia možnosti účastníkovi konať pred súdom namietala predovšetkým porušenie princípu
legality, ako aj zásadu začatia konania na návrh, rovnosť účastníkov konania, právo na spravodlivý
súdny proces a dvojinštančnosť súdneho konania. Vytýkala, že aj keď výkon a ochrana jej práva na
spravodlivý súdny proces mala byť rovnaká, mala v konaní pred exekučným súdom výrazne nevýhodné
postavenie a bolo s ňou zaobchádzané odlišne. Mala za to, že exekučný súd rozhodoval o jej práve
a toto rozhodnutie výrazne ovplyvnilo jej právne postavenie, a preto nemožno vyšpecifikovať také
skutočnosti, ktoré by mohli objektívne a rozumne ospravedlniť takéto odlišné zaobchádzanie. Okrem
toho konštatovala aj porušenie princípu rovnosti zbraní, na základe ktorého bola uvedená do takého
postavenia, ktoré bolo podstatne nevýhodnejšie ako postavenie iných strán konania a iných osôb v
porovnateľnom postavení. Zároveň namietala, že nemala možnosť reagovať na akékoľvek tvrdenia,
argumenty a dôkazy, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie exekučného súdu o jej právnom postavení,
ako ani nemala možnosť ovplyvniť prípravu obsahu rozhodnutia exekučného súdu, pritom však dané
rozhodnutie výrazným spôsobom ovplyvnilo jej právne postavenie. Postup, ktorý zvolil exekučný súd,
navyše dával nezákonne povinnej dodatočnú príležitosť na to, aby bez existencie akýchkoľvek obáv
z reakcie oprávnenej, došlo k zmareniu exekúcie. Ohľadom plnomocenstva zastala názor, že nie je
možné ho považovať za neprijateľnú podmienku, nakoľko nie je zmluvným ustanovením. Mala za to,
že plnomocenstvo udelené v zmluve o úvere je dostatočne určité a zrozumiteľné. Dodala, že právnym
poriadkom nie je vylúčená možnosť uznať dlh/záväzok v čase jeho vzniku, teda napr. súčasne s
uzatvorením zmluvy, na základe ktorej vzniká, a z toho dôvodu nešlo o budúce právo, t.j. právo, ktoré
by povinnej vzniklo až v budúcnosti a ktorého by sa povinná nemohla platne vzdať s poukazom na
ustanovenia § 574 ods. 2 Občianskeho zákonníka v nadväznosti na ustanovenie § 39 Občianskeho
zákonníka. Poukázala aj na absurdnosť záveru súdu, že povinná sa udelením plnomocenstva vzdal
akéhokoľvek práva, pričom dodala, že žiadne z ustanovení zmluvy neustanovuje, že povinná nemôže
po udelení plnomocenstva sama dlh uznať vo forme notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Záverom
namietala aj nesprávny záver o tom, že by zástupca zjavne nehájil záujmy povinnej, pretože spísal
notársku zápisnicu, ktorá nebola v jej prospech. Okrem toho sa nestotožnila ani s tým, že by notárska
zápisnica musela byť spísaná aj oprávnenou. Mala za to, že uvedený záver súdu je v priamom rozpore so
súdnou praxou a to konkrétne uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Co 7/2007. Dodala, že rovnaký
záver vyplýval aj z nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. I ÚS 5/2000. Naviac, zvýraznila aj skutočnosť, že
otázka, či exekučný titul bol vydaný v súlade s právnym poriadkom, a teda či sa predmetná exekúcia
bude vykonávať v celom rozsahu alebo nie, súd už raz posudzoval a o nej už raz právoplatne rozhodol.
Oprávnená zároveň žiadala prerušiť konanie podľa § 109 ods. 1 písm. c) OSP  a Súdnemu dvoru EÚ
na základe článku 267 Zmluvy o fungovaní EÚ predložiť prejudiciálne otázky v nasledujúcom znení:
„1) Je možné za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať aj jednostranný právny úkon spotrebiteľa,
ktorý má možnosť kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie
notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do
výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva, a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky
plynúcej z tejto zmluvy?
2) Je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv EÚ také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré
aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/EHS
zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči     spotrebiteľovi ?
3) Má sa tvrdenie o tom, že sa od vnútroštátneho súdu nevyžaduje vylúčenie možnosti aplikovateľnosti
možnej neprijateľnej podmienky po tom, čo spotrebiteľ nedal najavo, že zamýšľa uplatniť jej
neprijateľnosť, vykladať tak, že takáto podmienka sa aplikuje len vtedy, ak spotrebiteľ výslovne odporoval
jej neaplikácii, alebo aj tak, že takáto podmienka sa aplikuje aj vtedy, ak spotrebiteľ neoznámil súdu,
že zamýšľa uplatniť jej neprijateľnosť po tom, čo mu súd oznámil, že posúdil podmienku ako možne
neprijateľnú?“.

Povinná sa k odvolaniu oprávnenej písomne vyjadrila a žiadala zastaviť exekúciu pre chybu pri spisovaní
notárskej zápisnice vzhľadom na to, že nevedela, aké obsahové náležitosti má notárska zápisnica
spĺňať. Mala za to, že dlh voči oprávnenej bol od začatia exekúcie až po jej zastavenie splnený zrážkami
zo mzdy.



Sudkyňa súdu prvého stupňa predložila vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu, pretože odvolaniu
nemienila vyhovieť.

Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou
osobou, v zákonom stanovenej lehote (§ 201, § 204 ods. 1 OSP), a že spĺňa náležitosti § 205 a nasl.
OSP, preskúmal napadnuté rozhodnutie viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP),
prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a dospel k záveru,
že odvolanie oprávnenej nie je dôvodné, preto napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne
správne podľa §  219 ods.  1, 2 OSP potvrdil. Návrhy oprávnenej na prerušenie konania v zmysle
ustanovenia § 109 ods. 1      písm. b), c) OSP ako nedôvodné zamietol.

Podľa § 251 ods. 4 OSP, na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú
ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však
vždy uznesením.

Podľa § 36 ods. 5 Exekučného poriadku, ak osobitný zákon neustanovuje inak, exekučné konanie
nemožno prerušiť, nemožno odpustiť zmeškanie lehôt a po skončení exekučného konania nemožno
podať návrh na obnovu exekučného konania.

Odvolací súd posudzujúc návrhy oprávnenej na prerušenie konania v intenciách vyššie citovanej
právnej úpravy dospel k záveru o ich nedôvodnosti. Osobitným predpisom v zmysle ustanovenia §
251 ods. 4 OSP je totiž Exekučný poriadok, ktorý v § 36 ods. 5 zakotvuje zásadu, že exekučné
konanie je možné prerušiť iba vtedy, ak to ustanovuje osobitný zákon, čo znamená, že v inom prípade
výslovne vylučuje inštitút prerušenia konania. Takýmto osobitným zákonom je predovšetkým zákon č.
7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, nie však OSP, ktorý sa použije len na riešenie otázok
neupravených v Exekučnom poriadku vôbec alebo nedostatočne, aj to za predpokladu, že to povaha
konkrétnej procesnej situácie nevylučuje. O takýto prípad však v preskúmavanej veci nejde. Naviac
povinnosť predložiť prejudiciálnu otázku Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev podľa čl. 267 Zmluvy
o fungovaní Európskej únie platí len pre taký vnútroštátny súd, ktorý je súdom poslednej inštancie
v konkrétnom spore alebo v inej právnej veci, t.j. súdom, proti rozhodnutiu ktorého nemožno podať
žiaden opravný prostriedok. Podľa odvolacieho súdu zmyslom predbežnej otázky oprávnenej nebolo
zabezpečiť jednotný výklad komunitárneho práva, ale rozhodnúť spor, ktorý je vo výlučnej kompetencii
všeobecných súdov Slovenskej republiky.

Záverom odvolací súd poznamenáva, že i v prípade prípustnosti prerušenia exekučného konania by v
danej veci neexistovala potreba obrátiť sa s prejudiciálnou otázkou výkladu úniového práva na Súdny
dvor EÚ, nakoľko povinnosť vnútroštátneho súdneho orgánu požiadať Súdny dvor o vydanie rozhodnutia
o predbežnej otázke v zmysle článku 267 Zmluvy o fungovaní EÚ nie je absolútna. Zo žiadneho
ustanovenia OSP totiž nevyplýva povinnosť všeobecného súdu prerušiť konanie a predložiť Súdnemu
dvoru EÚ návrh na rozhodnutie o prejudiciálnej otázke o výklade právneho aktu Európskej únie len na
návrh účastníka konania. Predpokladom takéhoto procesného postupu nie je len skutočnosť, že sa v
konkrétnej veci aplikuje ustanovenie zákona platného v Slovenskej republike, do ktorého bol prenesený
obsah úniových právnych noriem, alebo ak sa aplikuje ustanovenie úniového právneho predpisu, ale že
rozhodnutie o otázke hraníc aplikovateľnosti úniového práva, o jeho výklade alebo o jeho platnosti musí
bezprostredne súvisieť so sporom prejednávaným vnútroštátnym súdom. Prejudiciálna otázka nastolená
Súdnemu dvoru EÚ pritom nesmie byť zjavne neopodstatnená a irelevantná vo vzťahu k prebiehajúcemu
konaniu. Začatie konania o predbežnej otázke tak nie je potrebné v prípadoch, keď sú výklad a aplikácia
úniového práva natoľko zrejmé, že nie je potrebné obracať sa s predbežnou otázkou na Súdny dvor EÚ
(porovnaj rozhodnutie Ústavného súdu SR zo dňa 19. 10. 2010 sp.zn. III. ÚS 388/2010).

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd návrhy oprávnenej na prerušenie konania v zmysle
ustanovenia § 109 ods. 1 písm. b), c) OSP ako nedôvodné zamietol.

Z obsahu spisu vyplýva, že exekučné konanie začalo dňa 07. 08. 2003, kedy bola súdnemu exekútorovi
JUDr. Ľubomírovi Pekárovi, so sídlom exekútorského úradu P. Pázmáňa 49/3, Šaľa, doručený návrh
oprávnenej na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu - Notárskej zápisnice č. N 991/2003,
NZ 48948/2003 vyhotovenej JUDr. Ondrejom Ďuriačom, notárom so sídlom v Partizánskom, Generála
Svobodu 1069/4 dňa       17. 06. 2003. Vyššie označený súdny exekútor doručil dňa 09. 10. 2003



súdu prvého stupňa žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ku ktorej pripojil i návrh
na vykonanie exekúcie, osvedčený odpis notárskej zápisnice tvoriaci exekučný titul a plnomocenstvo.
Súčasťou spisu je i zmluva o úvere č. 4090938 uzatvorená účastníkmi konania dňa               29. 10.
2002 spolu so všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru. Súd prvého stupňa vydal dňa 24. 11. 2003
poverenie súdnemu exekútorovi. Uznesením zo dňa 10. 10. 2011               č.k. 11Er/489/2003-19 súd
prvého stupňa exekúciu vyhlásil za neprípustnú, exekúciu zastavil, návrh oprávnenej na zmenu súdneho
exekútora zamietol a oprávnenej uložil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie.
Oprávnená napadla predmetné uznesenie v zákonom stanovenej lehote odvolaním, na podklade
ktorého Krajský súd v Nitre napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa uznesením zo dňa 31. 01. 2013
č.k. 25CoE/220/2012-44 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, a to z dôvodu potreby preskúmania,
či bola povinná riadne zastúpená pre spísanie notárskej zápisnice s poukazom na § 22 ods. 2 a 39
Občianskeho zákonníka a v časti trov konania z dôvodu nepreskúmateľnosti napadnutého uznesenia
založenej na jeho nedostatočnom odôvodnení. Následne oprávnená doručila dňa 07. 09. 2012 na súd
prvého stupňa návrh na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c) OSP a čl. 267 Zmluvy o
fungovaní EÚ. Povinná žiadosťami doručenými súdu prvého stupňa 05. 06. 2014 a dňa 22. 08. 2014
žiadala exekúciu zastaviť a vyjadrila nesúhlas s návrhom oprávnenej na prerušenie konania. Následne
súd prvého stupňa vo veci rozhodol v poradí druhým napadnutým uznesením.

Exekučný poriadok pre exekučný súd zakotvuje oprávnenie a povinnosť skúmať v ktoromkoľvek štádiu
už začatého exekučného konania zákonnosť exekučného titulu, pričom exekučný súd tak môže urobiť
na návrh účastníka konania, ako aj bez návrhu (§ 58 ods. 1 Exekučného poriadku). Preskúmavacia
činnosť exekučného súdu sa uplatňuje kedykoľvek, nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie
exekúcie, keďže právny predpis, resp. i jeho jednotlivé ustanovenia, je potrebné vykladať v súlade s
celkovým účelom právneho predpisu, a teda v ich vzájomných súvislostiach a nie izolovane. Tento
záver plne korešponduje zámeru zákonodarcu vyjadrenému aj v iných ustanoveniach Exekučného
poriadku, a nielen v ustanovení § 41 ods. 2. Jedným z nich je i ust. § 57 ods. 1 Exekučného poriadku,
z ktorého vyplýva viacero dôvodov, pre ktoré exekučný súd už začaté konanie zastaví, pričom niektoré
z týchto dôvodov závisia práve od preskúmania exekučného titulu. Už začaté exekučné konanie tak
exekučný súd obligatórne zastaví v prípade, ak zistí, že je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno
vykonať (§ 57 ods. 1 písm. g), pričom tento zákonodarcom explicitne nepomenovaný "iný dôvod" sa
môže týkať aj zistení ohľadne exekučného titulu. Z uvedeného možno vyvodiť záver, že všeobecný
súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu konania, len čo zistí, že sú dané dôvody
na ukončenie núteného vymáhania pohľadávky. To znamená, že všeobecný súd je povinný v priebehu
celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto
konania. Jedným z týchto predpokladov je aj relevantný exekučný titul. Bez jeho existencie nemožno
exekúciu vykonať.

Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak
priznáva právo, zaväzuje k povinnosti, alebo postihuje majetok.

Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny
záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas
plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici                                     s vykonateľnosťou súhlasila
(§ 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku).

Povinnosť plnenia na základe notárskej zápisnice možno charakterizovať ako plnenie, ktoré má svoj
základ v procesnom práve, teda bez vzťahu na hmotnoprávny titul. Notárska zápisnica so súhlasom k
vykonateľnosti má povahu verejnej listiny a ako každá verejná listina aj notárska zápisnica osvedčuje
pravdivosť údajov v nej uvedených až do doby, pokiaľ nie je preukázaný opak. Notárska zápisnica je
spôsobilým exekučným titulom vtedy, ak mimo formálnych podmienok vykonateľnosti spĺňa podmienky
materiálnej vykonateľnosti. Jednou  z podmienok materiálnej vykonateľnosti je, aby notárska zápisnica
obsahovala právny záväzok (stanovenie konkrétnej povinnosti zo záväzkového právneho vzťahu,
vzniknutej na základe určitej právnej skutočnosti), ďalšími sú označenie oprávnenej osoby, povinnej
osoby, právneho dôvodu, predmetu a času plnenia a súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej
zápisnice. Dohoda oprávnenej osoby a povinnej osoby obsiahnutá v notárskej zápisnici, ktorá vyjadruje
súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, nemá hmotnoprávnu povahu; ide o jednu
z náležitostí, ktorú musí notárska zápisnica obsahovať       (§ 46 a nasl. Notárskeho poriadku), aby bola
z materiálneho hľadiska vykonateľná (aby bola exekučným titulom). Táto dohoda oprávnenej a povinnej



osoby teda nemá sama osebe za následok vznik, zmenu alebo zánik práv alebo povinností účastníkov
právneho vzťahu.                      V prípade notárskej zápisnice so súhlasom s vykonateľnosťou treba
mať na zreteli osobitné znaky tohto exekučného titulu v porovnaní s inými exekučnými titulmi. Takáto
zápisnica nie je rozhodnutím (súdu alebo iného orgánu) a nemá ani účinky, ktoré zákon s rozhodnutím
spája a nie je vybavená účinkami právoplatnosti ani záväznosti pre účastníkov a pre všetky orgány, ktoré
majú napríklad rozhodnutia súdu vydané v občianskom súdnom konaní (§ 159 OSP). Absencia zákonom
stanovených formálnych náležitostí má za následok, že listina označená ako notárska zápisnica nie je
verejnou listinou, u ktorej sa správnosť obsahu, ktorý je v nej uvedený, predpokladá v zmysle § 134 OSP,
a ani spôsobilým exekučným titulom                 v zmysle požiadavky ust. § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného
poriadku. Dôsledkom takéhoto zistenia je potom postup exekučného súdu podľa § 57 ods. 1 písm. g),
a to zastavenie exekúcie, keďže jej ďalšie pokračovanie by sa priečilo zásadám exekučného konania.
Jeho podmienkou však je, že tento dôvod vznikol po vydaní exekučného titulu a rozhodnutím súdu bolo
vyslovené, že exekúcia je neprípustná, pričom nie je vylúčené, aby súd rozhodol                        o
neprípustnosti exekúcie a jej zastavení jedným uznesením. Simultánny spôsob rozhodovania o týchto
procesných skutočnostiach je dovolený, keďže osobitné rozhodovanie o prípustnosti a o zastavení
exekúcie by odporovalo hospodárnosti a účelu exekučného konania.

V preskúmavanej veci sa súd prvého stupňa vo svetle zhora popísaných záverov a v intenciách
citovaných zákonných ustanovení zaoberal právne relevantnou skutočnosťou, či splnomocnenie, ktoré
povinná udelila pri podpise zmluvy o úvere a ktoré prijala spoločnosť PDSS s.r.o., zastúpená na
základe plnomocenstva advokátom Mgr. Tomášom Kušnírom, ktorý na základe substitučnej plnej
moci splnomocnil Mgr. Bruna Žlnaya, aby uznal dlh v mene povinnej voči oprávnenej na základe
tohto plnomocenstva v spornej notárskej zápisnici, je platným právnym úkonom v zmysle ustanovenia
§ 39 Občianskeho zákonníka. V tomto smere dostatočne zistil skutkový stav veci a vyvodil z
neho i správny právny záver, keď poukázal na skutočnosť, že v predmetnej veci povinná nebola
osobne prítomná pri spisovaní notárskej zápisnice ako exekučného titulu, ale bola zastúpená na
základe plnomocenstva, ktorého náležitosti nezodpovedajú § 31 a nasl. Občianskeho zákonníka. V
plnomocenstve absentujú základné kritéria určitosti a zrozumiteľnosti, je obsiahnuté v zmluve o úvere,
nie je v ňom žiadnym spôsobom špecifikovaný dlh, resp. záväzok, ktorý mal splnomocnenec za povinnú
uznať. Nakoľko odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
s poukazom na ustanovenia § 219 ods. 2 OSP sa obmedzuje len na skonštatovanie jeho správnosti. Na
zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia len poukazuje, že s ohľadom na množstvo obdobných
prejednávaných exekučných vecí niet sporu o tom, že Mgr. Tomáš Kušnír súčasne vystupuje opakovane
ako splnomocnenec povinných a zároveň aj ako splnomocnenec spoločností, ktorých predmetom
činnosti je poskytovanie úverov. V tejto súvislosti ustanovenia § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka
vyžaduje, aby záujmy zástupcu neboli v rozpore so záujmami zastúpeného. V prípade reálneho zistenia,
že právne úkony osôb boli učinené v rozpore s príslušným ustanovením, v zmysle ustanovenia § 39
Občianskeho zákonníka tieto spôsobujú ich absolútnu neplatnosť, a to bez ohľadu na skutočnosť,
či o tom účastníci právneho úkonu vedeli. Je preto dôvodný záver súdu prvého stupňa o tom, že
Mgr. Bruno Žlnay, splnomocnený Mgr. Tomáš Kušnírom na základe substitučnej plnej moci, konal v
rozpore                   so záujmom povinnej ako zastúpenej. Splnomocnenie, ktoré povinná udelila v zmluve
o úvere za účelom uznania jej dlhu voči oprávnenej, ako i uznanie dlhu na základe takto udeleného
plnomocenstva v predmetnej notárskej zápisnici je neplatným právnym úkonom, a preto ani notárska
zápisnica nemôže byť spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by sa oprávnená mohla v
rámci exekúcie domáhať vymoženia plnenia. Súd prvého stupňa preto správne postupoval v intenciách
ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, keď predmetnú exekúciu vyhlásil za neprípustnú
a túto zastavil.
Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne
správne podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1
OSP a povinnej náhradu trov odvolacieho konania nepriznal napriek tomu, že bola v odvolacom konaní
úspešná, a to z dôvodu, že si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnila a ani jej žiadne nevznikli.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.



Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.