Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 17Co/86/2012 z 26. 9. 2012 Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 26. septembra 2012, sp. zn. 17Co/86/2012, ECLI:SK:KSPO:2012:8809208194.1 Krajský súd Prešov | 17Co/86/2012 | ECLI:SK:KSPO:2012:8809208194.1 | 2012-09-26 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: OZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/ddfdc98b-b141-499f-86f0-176c76bfe00f Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2012:8809208194.1 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 17Co/86/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8809208194
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8809208194.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a sudkýň
JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Jozefa Angeloviča v právnej veci žalobcu Mgr. A. D., bytom Z., Z.
XXXX/XX proti žalovaným 1/ K. K., bytom Z. E. P. XXX a 2/ S. K., bytom X. XX o zaplatenie 4.481,18
Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k.
5C/194/09-85 zo dňa 29.12.2011 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti vo vzťahu k žalovanej
v 2/ rade a v súvisiacom výroku o trovách konania.

Náhradu trov odvolacieho konania žalovanej v 2/ rade nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd žalovanému v 1/ rade K. K. uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi
4.481,18 Eur s 9 % ročným úrokom z omeškania od 10.07.2009 do zaplatenia a trovy konania v sume
80,50 Eur, a to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

Žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanej v 2/ rade S. K. trovy konania v sume 14,58 Eur v lehote
3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Prvostupňový súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalovaný v 1/ rade uzavrel s matkou žalobcu A.
D. zmluvu o pôžičke, podľa ktorej mu požičala 4.481,18 Eur ( 135.000 Sk ) bezúročne. Pôžičku mal vrátiť
dlžník v lehote 14 dní po tom, čo ho veriteľ vyzve na vrátenie. Podaním, ktoré bolo podané na Pošte v
Prešove dňa 25.06.2009 vyzvala veriteľka obidvoch žalovaných na vrátenie pôžičky, ktorá výzva ostala
bez plnenia. Dňa 31.07.2009 uzavrela zmluvu o postúpení pohľadávky so synom, terajším žalobcom.
Postúpila pohľadávku vo výške 4.481,18 Eur, t. j. celú istinu a jej príslušenstvo, ktoré nebolo v zmluve
identifikované.

Prvostupňový súd nárok žalobcu posúdil podľa § 145 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a podľa §
657 Občianskeho zákonníka. Dospel k záveru, že žalobca preukázal listinným dôkazom, že matka
žalobcu uzavrela zmluvu so žalovaným v 1/ rade, následne postúpila svoju pohľadávku na žalobcu.
Zmluva o pôžičke bola uzavretá za trvania manželstva, ale uzavrel ju iba jeden z manželov, ktorý
nepotreboval na jej uzavretie súhlas druhého manžela. Zodpovednosť za vrátenie pôžičky, pokiaľ nebola



použitá na spoločný majetok, je na dlžníkovi. V konaní nebolo žalovaným v 1/ rade preukázané, že
finančné prostriedky boli použité na získanie alebo zveľadenie majetku patriaceho do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, a preto zodpovednosť za vrátenie pôžičky je iba na jeho strane. Žalovaný
so súdom nespolupracoval, nepodal odpor proti platobnému rozkazu, splnenie vymáhanej povinnosti
nepreukázal.

Prvostupňový súd priznal žalobcovi aj úrok z omeškania postupom podľa § 517 ods. 1, 2 OZ, ktorého
začiatok stanovil zhodne so žalobou, lebo žalovaný ani v tej časti uplatnený nárok nespochybnil. Výška
úroku z omeškania zodpovedá úrokovej sadzbe ECB platnej v deň vzniku omeškania zvýšenej o 8 %-
nych bodov ( § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 586/2008 Z. z.). V prevyšujúcej časti súd žalobu o úrok z
omeškania zamietol.

Žalovaná v 2/ rade nebola účastníčkou zmluvného vzťahu založeného zmluvou o pôžičke z 11.04.2007,
preto neniesla zodpovednosť za jej vrátenie, resp. za výsledok vymáhania pohľadávky voči bývalému
manželovi. Súd preto žalobu voči nej ako nedôvodnú zamietol.

O trovách konania vo vzťahu k žalovanému v 1/ rade rozhodol podľa § 142 ods. 3 O. s. p. Neúspech
žalobcu bol nepatrný, a to vo výške požadovaného 18 % úroku z omeškania. Súd priznal žalobcovi trovy
spočívajúce v zaplatenom súdnom poplatku z priznanej istiny.

Vo vzťahu k žalovanej v 2/ rade rozhodol súd o trovách konania podľa § 142 ods. 1 O. s. p. Žalovaná
bola v konaní úspešná a uplatnila si trovy spojené s jej účasťou na pojednávaní dňa 27.05.2011. Podľa
potvrdenia zamestnávateľa jej čistý hodinový zárobok predstavoval 2,22 Eur a pracovný čas v deň
predvolania bol od 9.00 hod. do 13.00 hod., t. j. 4 hodiny. Náhrada mzdy predstavovala sumu 8,88 Eur
( 2,22 x 4 ). Cestovné po trase Prešov - Vranov nad Topľou a späť podľa cestovného lístka predstavovalo
5,70 Eur ( 2,85 x 2 ). Teda spolu trovy konania sú 14,58 Eur.

Proti tomuto rozsudku, a to proti výroku o zamietnutí žaloby voči žalovanej v 2/ rade podal odvolanie
žalobca. Namietal, že žalovaný K. K. je nesolventný, bude sa zatajovať. Peniaze boli poskytnuté len na
základe známosti so žalovanou S. K., ktorá o pôžičke vedela a peniaze boli použité na spoločný chod
ich domácnosti. Nevidí preto dôvod na vyňatie žalovanej. Žalovaní boli počas celého času poskytnutia
pôžičky, vymáhania vrátenia pôžičky manželia, v čom boli spolu a nerozdielne.

Vo vyjadrení k odvolaniu žalovaná v 2/ rade uviedla, že odvolaním napadnutý rozsudok považuje za
správny. Prvostupňový súd správne vyhodnotil dokazovanie. To, že pôžička nebola použitá na spoločný
majetok vyplýva okrem iného aj zo spôsobu spolužitia so žalovaným v 1/ rade v čase požičania si
finančných prostriedkov, keď za svoje konanie bol proti jej osobe právoplatne odsúdený v trestnom
konaní. Preto navrhla odvolanie žalobcu zamietnuť.

Odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 10 ods. 1 O. s. p. preskúmal napadnutý
rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo vo výroku o zamietnutí žaloby
voči žalovanej v 2/ rade a v súvisiacom výroku o trovách konania žalovanej v 2/ rade v zmysle zásad
uvedených v § 212 O. s. p., vo veci nenariadil odvolacie pojednávanie podľa § 214 ods. 1, 2 O. s. p.,
vo veci upovedomil o termíne verejného vyhlásenia rozhodnutia vyvesením na úradnej tabuli súdu dňa
24.08.2012, a zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Prvostupňový súd správne zistil skutkový stav, správne aplikoval právny predpis a správne vo veci aj
rozhodol. Prvostupňový súd svoje dôvody uviedol v písomnom vyhotovení napadnutého rozsudku, s
ktorými dôvodmi sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje. Naviac, je potrebné uviesť na podporu
rozhodnutia súdu prvého stupňa, že správne bola vyhodnotená procesná aj hmotnoprávna situácia vo
vzťahu k žalovanej v 2/ rade, ktorá v prejednávanej veci nie je vecne pasívne legitimovaná. Znamená
to totiž, že aj keď žalovaný v 1/ rade uzavrel zmluvu o pôžičke za trvania manželstva a bezpodielového
spoluvlastníctva manželov so žalovanou v 2/ rade, urobil tento úkon sám a je zaviazaný z takéhoto



úkonu len on sám. Žalobca totiž nepreukázal a ani neoznačil žiadne dôkazy svedčiace o tom, že zmluvu
o pôžičke mali uzavrieť alebo chceli uzavrieť obaja manželia, teda žalovaní v 1/ a 2/ rade, že finančné
prostriedky boli použité do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a že sa právny úkon týkal ich
spoločných vecí.

Keďže táto okolnosť nebola preukázaná, platí bez toho, aby bolo popreté ust. § 145 ods. 1, 2
Občianskeho zákonníka, že je potrebné rešpektovať princíp autonómie vôle zmluvných strán v procese
vzniku záväzku zo zmluvy o pôžičke a nie je možné zmluvným stranám ako zákonný dôsledok vzniku
zmluvy prostredníctvom inštitútu bezpodielového spoluvlastníctva manželov vnútiť ako ďalšiu zmluvnú
stranu aj manžela, teda žalovanú v 2/ rade. Tým by došlo k neistote v pravých vzťahoch medzi zmluvnými
partnermi, a to nielen na strane veriteľa, ale aj na strane dlžníka. Teda, ak vznikne záväzkovo právny
vzťah, môže sa dotýkať právnej sféry len tých, kto sú jeho účastníkmi a v podobe vyplývajúcej zo
zmluvy, ktorou bol tento záväzkovo-právny vzťah založený. Ust. § 145 Občianskeho zákonníka nemôže
modifikovať zmluvné vzťahy len preto, že jeden zo zmluvných partnerov uzavrel manželstvo a žije v
manželstve a má vytvorené bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.

Preto odvolací súd napadnutý výrok rozsudku súdu prvého stupňa voči žalovanej v 2/ rade a súvisiaci
výrok o jej trovách pred prvostupňovým súdom ako správny podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s ust. § 142
ods. 1 O. s. p. Žalovaná v odvolacom konaní bola úspešnou účastníčkou konania, trovy odvolacieho
konania však nevyčíslila, preto jej ich odvolací súd nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.