{"guid": "16cec7e5-d64b-4141-beb0-872112c77ace:68e74af7-03fd-4d07-ac99-66e6825afc31", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2019:3219200097.1", "spisova_znacka": "27CoP/40/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 27CoP/40/2019 z 19. 8. 2019", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trenčín z 19. augusta 2019, sp. zn. 27CoP/40/2019, ECLI:SK:KSTN:2019:3219200097.1", "identifikacne_cislo": "3219200097", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Monika Valašíková PhD.", "sudca_id": 187, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-monika-valasikova-phd-187", "datum_vydania": "2019-08-19", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Vyživovacie povinnosti"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387", "nazov": "§ 387 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/68e74af7-03fd-4d07-ac99-66e6825afc31", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2019:3219200097.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2019:3219200097.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2019:3219200097.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 27CoP/40/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3219200097
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 08. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Záhumenská
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3219200097.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a sudkýň
JUDr. Ľubice Bajzovej a JUDr. Gabriely Janákovej vo veci starostlivosti súdu o maloletú T. B., nar.
XX.XX.XXXX, v konaní zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny G.,
pracovisko J., dieťa rodičov: matky Q. a otca P., v konaní o návrhu matky mal. dieťaťa na zmenu zverenia
a určenia vyživovacej povinnosti, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu Bánovce nad
Bebravou zo dňa 17.apríla 2019, č.k. 3P/9/2019-158, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti     p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov     n e m á     nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd maloletú T. zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude
zastupovať a spravovať jej majetok. Otcovi dieťaťa uložil povinnosť platiť výživné na maloletú vo výške
300 eur mesačne, z ktorej sumy je otec povinný 170 eur poukazovať k rukám matky maloletej vždy do
15. dňa v tom ktorom mesiaci vopred a 130 eur poukazovať na osobitný účet maloletej, vždy do 15.
dňa v tom ktorom mesiaci vopred, s účinnosťou od 01.04.2019. Nedoplatok na zročnom výživnom za
obdobie od 01.04.2019 do 30.04.2019 vo výške 150 eur uložil otcovi splatiť spolu s prvým výživným
po právoplatnosti rozhodnutia. Styk otca s maloletou neupravil. Zároveň určil nad výchovou  maloletej
T. výchovné opatrenie  - dohľad, ktoré sa bude vykonávať za súčinnosti ošetrujúcej lekárky maloletého
dieťaťa a školského zariadenia, ktoré maloletá navštevuje. Tým zmenil rozsudok Okresného súdu
Bánovce nad Bebravou, č.k. 1P/64/2014-222 zo dňa 02.03.2015, právoplatný v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Trenčíne, č.k. 4CoP/31/2015-262, a to dňa 03.04.2015 v časti starostlivosti o maloletú,
jej zastupovanie a spravovanie majetku a 05.10.2015 v časti vyživovacej povinnosti otca k maloletému
dieťaťu.  V prevyšujúcej časti ponechal predchádzajúce rozhodnutie nezmenené. O trovách konania
rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Právne svoje rozhodnutie
odôvodnil ust. § 28 ods. 1, § 26, § 78 ods. 1 - 3, § 62 ods. 1 - 5, § 63 ods. 3, § 75 ods. 1, § 37 ods. 7
a 8, § 37 ods. 2 písm. b/ a § 24 ods. 4 Zákona o rodine. Rozhodol na základe výsledkov vykonaného
dokazovania, z ktorého mal za preukázané, že maloletá T. pochádza z manželstva rodičov, ktoré bolo
rozvedené rozsudkom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou, č.k. 1P/64/2014-222 zo dňa 02.03.2015
v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č.k. 4CoP/31/2015-262 zo dňa 10.09.2015. Na čas
po rozvode manželstva bola maloletá zverená do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Otcovi
bola určená vyživovacia povinnosť na maloletú vo výške 150 eur s tým, že otec bol povinný 50 eur
poukazovať k rukám matky a 100 eur na osobitný účet maloletej. Dňa 28.01.2019 bol okresnému súdu
doručený návrh matky maloletej na zmenu rozsudku v časti týkajúcej sa výkonu práv a povinností tak,
aby maloletá bola zverená do osobnej starostlivosti matky a aby súd rozhodol o vyživovacej povinnosti zo
strany otca vo výške 350 eur s tým, že 100 eur bude otec dieťaťa poukazovať na osobitný účet maloletej



a 250 eur k rukám matky dieťaťa s účinnosťou od 01.01.2019. Podaný návrh matka odôvodnila tým,
že maloletá s ňou trávi voľný čas, a to aj počas týždňa. Súd prvej inštancie mal na základe výsledkov
vykonaného dokazovania za preukázané, že došlo k podstatnej zmene pomerov od rozhodnutia o
úprave práv a povinností k maloletej T., ktoré odôvodňujú zmenu tohto rozhodnutia. Pri rozhodovaní o
podanom návrhu na zmenu zverenia mal. dieťaťa súd prvej inštancie vzal do úvahy viacero faktorov
tak, aby rozhodnutie bolo v najlepšom záujme maloletého dieťaťa. Prihliadal predovšetkým na stabilitu
výchovného prostredia, výchovné pôsobenie na dieťa, sociálne väzby dieťaťa a pod. Z výpovedí rodičov
mal. dieťaťa, svedka C. B.,  ako            i z listinných dôkazov zistil, že striedavá osobná starostlivosť
o mal. T. B. na strane otca v poslednom období prebieha s istými ťažkosťami z dôvodu narušenej
komunikácie medzi rodičmi mal. dieťaťa. Z lekárskej správy od pedopsychiatra C.. B. T. vyplýva, že u
mal. T. B. sa jedná o depresívny syndróm,               v tomto čase maloletá T. pociťuje väčšiu podporu a
istotu u matky, kontakt s otcom ju rozlaďuje a privádza do napätia. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie
prihliadal aj na osobný názor maloletej. Maloletá T. B. preferuje zmenu starostlivosti na strane matky,
pričom súd vykonaným šetrením zo strany kolízneho opatrovníka nezistil v starostlivosti matky o maloletú
žiadne nedostatky. Z vyššie uvedených dôvodov návrhu matky mal. dieťaťa na zmenu zverenia maloletej
vyhovel a určil, že matka bude zároveň zastupovať a spravovať majetok maloletej, s čím obaja rodičia
súhlasili. Súd prvej inštancie zároveň považoval za potrebné uviesť, že vidí potrebu ďalšej spolupráce
v rodine mal. dieťaťa v podobe výchovného opatrenia - dohľadu nad výchovou mal. T. B., keďže mal.
T.  trpí depresiami, navštevuje psychológa a zároveň z dôvodu  nestability rodinného prostredia je
nevyhnuté v rodine mal. dieťaťa poskytovať pomoc a podporu na zlepšenie napĺňania potrieb mal.
dieťaťa a podpory vzájomného vzťahu rodičov a maloletej. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti,
súd prvej inštancie preto súčasne podľa ust. § 37 ods. 2 písm. b/ Zákona o rodine určil nad výchovou mal.
T. B. výchovné opatrenie - dohľad, ktorý sa bude vykonávať za súčinnosti ošetrujúcej lekárky maloletej
a školského zariadenia, ktoré maloletá navštevuje. Čo sa týka určenia výšky výživného, matka mal.
dieťaťa navrhovala, aby súd určil zo strany otca mal. dieťaťa výživné vo výške 350 eur mesačne, pričom
100 eur navrhovala matka poukazovať na sporiaci účet maloletej a 250 eur k rukám matky mal. dieťaťa.
Otec mal. dieťaťa s touto výškou výživného nesúhlasil, bol ochotný prispievať maloletej na výživu sumou
vo výške 250 eur mesačne, z toho 150 eur na sporiaci účet a           100 eur k rukám matky. Ako dôvod
otec uviedol, že matka mal. dieťaťa nepreukázala svoje náklady relevantnými dôkazmi. Na strane otca
mal. dieťaťa súd prvej inštancie zistil, že jeho súčasný príjem u zamestnávateľa B. je vo výške 1.707,58
eur. Matka mal. dieťaťa dosahuje v zamestnaní príjem vo výške 822,08 eur. Výdavky otca boli vyčíslené
vo výške 575,48 eur, výdavky matky na domácnosť predstavujú sumu cca 109 eur.  Obaja rodičia majú
dve vyživovacie povinnosti, okrem mal. T. aj na dospelého syna C.. Súd prvej inštnacie určil otcovi mal.
dieťaťa výživné vo výške           300 eur mesačne, pričom takto stanovenú výšku výživného považuje
za primeranú veku mal. T. a jej odôvodneným potrebám. Ustálil, že pri mesačnom čistom zárobku otca
mal. dieťaťa 1. 707,58 eur je v možnostiach a schopnostiach otca maloletej prispievať na výživu mal. T.
stanovenou sumou. Zároveň určil, že otec mal. dieťaťa bude poukazovať sumu 170 eur k rukám matky
dieťaťa a sumu vo výške 130 eur na osobitný účet maloletej, a to              s účinnosťou od 01.04.2019,
nakoľko otec mal. dieťaťa súdu preukázal uhrádzanie nákladov spojených so starostlivosťou o maloletú
v období od 01.01.2019 do 31.03.2019, pričom na strane druhej, matka ostala v konaní nečinná a
nepredložila doklady, ktoré by preukazovali dôvodnosť priznania výživného spätne od 01.01.2019, ako
žiadala vo svojom návrhu matka mal. dieťaťa, keď nepreukázala, že otec v tomto období sa reálne
nepodieľal na starostlivosti o maloletú a to či už formou podieľania sa na výdavkoch oblečenia, spojených
so školou, mimoškolskými aktivitami alebo že by otec maloletej v danom období neprejavoval snahu
zabezpečovať v jeho období starostlivosti o maloletú jej základné osobné potreby. V priebehu konania
bolo taktiež za preukázané, že otec mal. dieťaťa prispieva na výživu mal. T. aj nad rámec výživného, a
to napr. hradením obedov, doučovaním, hradením cestovného a pod.. Súd na tieto okolnosti prihliadol
a poukázal na to, že v súčasnej dobe mal. T. študuje na N. a na jej záujmové aktivity - hráva hádzanú
a zároveň má súkromné doučovania. Výšku výživného 300 eur súd považuje za primeranú majetkovým
a osobným pomerom rodičov ako aj odôvodneným potrebám mal. T..

2. Proti rozsudku, a to jeho výroku o určení výživného a vo výroku o nariadení výchovného opatrenia
podala v zákonnej lehote odvolanie matka maloletej. S poukazom na to, že dieťa má právo podieľať sa
na životnej úrovni svojich rodičov, žiadala, aby bolo prehodnotené rozhodnutie súdu týkajúce sa výšky
výživného a aby bolo určené vo výške         350 eur mesačne s tým, že 150 eur na účet a 200 eur k jej
rukám. Mala za to, že súdu prvej inštancie dostatočne preukázala, že o maloletú T. sa od 01.01.2019
stará výlučne sama. Maloletá s otcom odmietla stráviť vianočné sviatky, t.j. stravu a všetky výdavky s tým
spojené zabezpečila už v tom čase matka. Striedavá osobná starostlivosť bola realizovaná do Vianoc



2018. Otec maloletej od 01.01.2019 starostlivosť o maloletú Katarínu nevykonával, pretože maloletá T.
jeho starostlivosť odmietala. Zároveň nesúhlasila s nariadeným dohľadom. Poukazovala na to, že na
prvom pojednávaní s týmto súhlasila, avšak na druhom pojednávaní vyslovila nesúhlas, pretože došlo
k zlepšeniu stavu maloletej T.. Po prvom pojednávaní otec maloletej v rodinnom dome v J. č. XXX
nerealizoval striedavú osobnú starostlivosť, kontakt otca s maloletou T. sa minimalizoval a jej psychický
stav sa zlepšil, a teda dohľad je podľa jej názoru bezdôvodný. Maloletá je veselá, vo voľnom čase sa
stretáva s kamarátmi, čo dovtedy odmietala. Pôsobí uvoľnene a radostne, teší sa, keď môžu spoločne
vykonávať aktivity a tráviť čas.

3. Otec maloletej v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol potvrdenie napadnutého
rozsudku. Uviedol, že matka napriek výzve súdu nepredložila relevantné doklady o stave svojich účtov,
nepredložila doklady preukazujúce nákup potravín, ošatného pre maloletú T. a celkovú starostlivosť o
deti. Maloletú odkazovala k nákupom hodnotných vecí (oblečenie, telefóny, lyžiarsku výstroj a potreby
súvisiace so školou) na otca. Vyslovil názor, že matka cieľavedome budovala v maloletej T. od Vianoc
2018 odpor k otcovi a jeho rodine, zakazovala jej akýkoľvek kontakt od podania návrhu. Aj napriek
týmto skutočnostiam neprestal maloletú ľúbiť, chápal, pod akým tlakom je zo strany matky, rešpektoval
to, poukazoval je vreckové do 01.04.2019, aby si mohla kupovať stravu a ošatné, pričom poukazoval
na dôkaz, a to výpis P. os. účet T. B.. Maloletá tieto finančné prostriedky využívala a otec aj takouto
formou zabezpečoval svoju striedavú starostlivosť. Maloletá dostávala aj priamo finančnú hotovosť v
týždni starostlivosti otca, ktorú fyzicky preberala bez vedomia matky. Nakoľko od mája 2018 je podaný
návrh na vyporiadanie BSM, považuje za účelové zneužitie maloletej a jej zdravotného stavu ako nástroj
na dosiahnutie finančných prostriedkov. Správanie matky a jej rodiny považuje za manipulatívne.

4. Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol, aby odvolací súd rozsudok
súdu prvej inštancie potvrdil. Uviedol, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že otec maloletého
dieťaťa sa v čase striedavej osobnej starostlivosti finančnej podieľal na zabezpečovaní a uspokojovaní
všetkých potrieb dieťaťa, čo aj na rozdiel od matky dieťaťa súdu písomne vydokladoval. Suma výživného,
ktorá bola otcovi dieťaťa určená prvoinštančným súdom, zodpovedá veku maloletej T. a aktuálnym
potrebám dieťaťa. Súdom nariadené výchovné opatrenie - dohľad nad výchovou maloletej T. je v
záujme dieťaťa. Vzhľadom k tomu, že maloletá je právoplatne súdom zverená do osobnej starostlivosti
matky a otec dieťaťa poukazoval na pojednávaní na napätú rodinnú situáciu a tiež na jej konzumáciu
alkoholických nápojov a liekov, dohľadom bude monitorované zabezpečovanie starostlivosti a výchovy
matky o dieťa. V súčinnosti so školským zariadením, ktoré maloletá navštevuje a ošetrujúcou lekárkou
bude sledovaný osobnostný vývoj dieťaťa.

5. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 65 a § 66 Civilného mimosporového
poriadku (ďalej len CMP) v napadnutom rozsahu vo výroku o určení výživného a vo výroku o nariadení
dohľadu nad maloletou, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP v spojení s
§ 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné.

6. V preskúmavanej veci konal súd prvej inštancie o návrhu matky na zmenu úpravy výkonu rodičovských
práv a povinností k maloletej T., ktoré boli upravené rozsudkom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou
č.k. 1P/64/2014-222 zo dňa 02.03.2015, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č.k.
4CoP/31/2015-262 zo dňa 03.04.2015. Prvoinštatný súd v súlade s ust. § 78, § 62 a § 75 ods. 1
Zákona o rodine rozhodol o zverení maloletej do osobnej starostlivosti matky, o zastupovaní maloletej
a spravovaní jej majetku, rozhodol o rozsahu vyživovacej povinnosti otca k maloletej, v súlade s ust.
§ 37 ods. 2 písm. b/ Zákona o rodine rozhodol o uložení výchovného opatrenia nad maloletou. Proti
výroku o zverení maloletej do výchovy a starostlivosti matky, zastupovaní a spravovaní majetku maloletej
odvolanie nesmerovalo a rovnako nesmerovalo ani proti výroku, ktorým styk otca s maloletým dieťaťom
súd neupravil, preto rozsudok v týchto častiach nadobudol právoplatnosť.

7. Z obsahu spisu vyplýva, že maloletá T. pochádza z manželstva rodičov, ktoré bolo rozvedené
rozsudkom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 02.03.2015, č.k. 1P/64/2014-222, v spojení
s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 10.09.2015, č.k. 4CoP/31/2015-262. Na čas po rozvode
manželstva rodičov bola zverená do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Otcovi bola určená
vyživovacia povinnosť na maloletú vo výške 150 eur s tým, že otec je povinný 50 eur poukazovať k
rukám matky a 100 eur na osobitný účet maloletej. Súčasný príjem otca je vo výške 1.707,58 eur,
matka dosahuje príjem vo výške 822,08 eur. Obaja rodičia majú okrem maloletej T. aj vyživovaciu



povinnosť k synovi C., ktorá je určená otcovi rozvodovým rozsudkom vo výške 150 eur, z ktorej sumy
je otec povinný 50 eur poukazovať k rukám matky a 100 eur na osobitný účet v tom čase maloletého
syna. Z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že otec maloletej preukázal súdu prvej inštancie uhrádzanie
nákladov spojených so starostlivosťou o maloletú aj v období od 01.01.2019 do 31.03.2019, prispieval
na výživu maloletej aj nad rámec výživného.

8. Pre určenie rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom sú základnými kritériami predovšetkým
schopnosti, možnosti a majetkové pomery oboch rodičov (§ 62 ods. 2 veta prvá Zákona o rodine) a
odôvodené potreby oprávnených detí (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine).

9. Pokiaľ ide o určenie rozsahu vyživovacej povinnosti, súd prvej inštancie sa pri rozhodovaní riadil
zákonnými kritériami ako aj ustálenou súdnou praxou a dôvody jeho rozhodnutia sú dostatočne v
písomnom vyhotovení rozsudku obsiahnuté. Je zrejmé, že dostatočne zohľadnil odôvodnené potreby
maloletej, jej vek ako aj zdravotný stav, ako aj možnosti, schopnosti a majetkové pomery oboch rodičov
a tak dospel k správnemu záveru o rozsahu vyživovacej povinnosti na maloletú T..

10. Odvolací súd preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní matkou vznesené a v
plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie. Z daného titulu
si odvolací súd osvojuje aj dôvody napadnutého rozhodnutia, na ktoré v celom rozsahu poukazuje (§
387 ods. 2 CSP). Matka v odvolaní neuviedla žiadne také skutočnosti, ktoré by mohli privodiť zmenu
napadnutého rozhodnutia.

11. Rovnako za vecne správne považoval odvolací súd aj rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku
o nariadení výchovného opatrenia - určení dohľadu nad maloletou T.. Súd prvej inštancie založil v
zásadnej časti svoje rozhodnutie na tom závere, že videl potrebu ďalšej spolupráce v rodine maloletej
v podobe výchovného opatrenia - dohľadu nad výchovou maloletej, keďže maloletá trpí depresiami,
navštevuje psychológa (s poukazom na lekársku správu C.. B. T. zo dňa 28.03.2019, z ktorej vyplýva,
že u maloletej sa jedná o depresívny syndróm) a zároveň z dôvodu nestability rodinného prostredia.
Po preskúmaní námietok, ktoré boli v odvolaní vznesené matkou, sa odvolací súd v plnom rozsahu
stotožnil so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie a nariadenie výchovného opatrenia
považuje za dôvodné, pretože je v oprávnenom záujme maloletej. Nariadené výchovné opatrenie -
dohľad nad výchovou maloletej T. považuje za dôvodné, v záujme dieťaťa aj kolízny opatrovník, ktorý
dával do pozornosti aj tú skutočnosť, že otec dieťaťa poukazoval na napätú rodinnú situáciu, na
konzumáciu alkoholických nápojov a liekov. Kolízny opatrovník uviedol, že dohľadom bude monitorované
zabezpečovanie starostlivosti a výchovy matky o dieťa. V súčinnosti so školským zariadením, ktoré
maloletá navštevuje a ošetrujúcou lekárkou bude sledovaný osobnostný vývoj dieťaťa. Prvoinštančný
súd svoje rozhodnutie, ktorým nariadil výchovné opatrenie, riadne odôvodnil. Zaoberal sa okolnosťami,
ktoré boli uvedené ako dôvod na nariadenie výchovného opatrenia a správne zistil, že predpoklady
na jeho nariadenie sú dané. Účelom výchovného opatrenia bude zistiť, či rodinné prostredie maloletej
sa zastabilizovalo, či nie je narušený psychický a fyzický vývin maloletej, celkovo bude sledovaný je
osobnostný vývoj.

12. Systém výchovných opatrení v zmysle ust. § 37 Zákona o rodine je vybudovaný systematicky, od
miernejších zásahov, ako je dohľad, k vážnejším zásahom. Výhodou tohto opatrenia je, že súd po uložení
výchovného opatrenia sleduje jeho vykonávanie, a to v súčinnosti s orgánom sociálno-právnej ochrany
detí, v súčinnosti s obcou, školou... Hmotno-právnou podmienkou uloženia výchovného opatrenia je,
že to vyžaduje záujem dieťaťa. Pokiaľ je súd toho názoru, že výchovné opatrenie už nie je potrebné,
môže ho zrušiť.

13. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti dospel odvolací súd identicky so súdom prvej inštancie
k záveru o dôvodnosti nariadenia výchovného opatrenia - dohľadu, z ktorého dôvodu rozhodnutie súdu
prvej inštancie aj v tejto časti ako vecne správne za použitia § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

14. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 52 CMP
tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Civilný mimosporový
poriadok v ust. § 52 upravuje základnú zásadu náhrady trov konania v mimosporovom procese, že
žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. V konaní nebola zistená žiadna okolnosť,
ktorá by oprávňovala súd rozhodnúť o náhrade trov konania podľa ust. § 55 CMP.



15. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza (§ 76 CMP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)               (§ 428 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) alebo návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia u miestne
príslušného súdu podľa zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok.

Rozhodnutie o peňažnej povinnosti vo vzťahu k maloletému možno vykonať cestou exekúcie podľa
Exekučného poriadku, a to exekúciou zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, prikázaním pohľadávky,
prikázaním pohľadávky z účtu v banke, prikázaním iných peňažných pohľadávok, postihnutím iných
majetkových práv, exekúciou na obchodný podiel, predajom hnuteľných vecí, predajom cenných
papierov, predajom nehnuteľnosti, predajom podniku, príkazom na zadržanie vodičského preukazu.

Rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná
povinnosť vo vzťahu k maloletému možno vykonať cestou súdneho výkonu rozhodnutia podľa zákona č.
161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok, a to odňatím maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia
nemá byť a odovzdaním tomu, komu bol podľa rozhodnutia zverený, alebo tomu, komu rozhodnutie
priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene
premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "3P/9/2019", "guid": "f0fa755f-6079-403f-9671-cb1fb0d077af:2e636b36-f11f-4410-aa80-084b54cecffe", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": [{"guid": "16cec7e5-d64b-4141-beb0-872112c77ace:33f68d48-cc9d-4e33-8363-b05966fa5ba7", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2019:3219200097.1", "spisova_znacka": "27CoP/40/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 27CoP/40/2019 z 19. 8. 2019", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2019-08-19", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2019:3219200097.1"}]}