Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 2Co/18/2015 z 27. 7. 2015
Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 27. júla 2015, sp. zn. 2Co/18/2015, ECLI:SK:KSBB:2015:6912212769.1
Krajský súd Banská Bystrica | 2Co/18/2015 | ECLI:SK:KSBB:2015:6912212769.1 | 2015-07-27 | Rozsudok
Oblasť práva: Občianske právo – Zodpovednosť za škodu pri výkone verejnej moci
Citované ustanovenia: zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., § 3 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z.
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/262cc343-c400-4125-9072-2fa2264ccd53
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2015:6912212769.1

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2Co/18/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6912212769
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Novotná
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6912212769.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Novotnej a
členov senátu JUDr. Aleny Antalovej a JUDr. Jozefa Zlochu v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ,
s. r. o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného Fridrich Paľko, s. r. o., so
sídlom Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanej: Slovenská republika, za ktorú koná
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Bratislava, Župné námestie 13, o náhradu majetkovej
škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota č. k.
12C/163/2012-59 zo dňa 01. októbra 2014, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu   p o t v r d z u j e .
Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Rimavská Sobota (ďalej len „okresný súd“) napadnutým rozsudkom č.k. 12C/163/2012-59
zo dňa 01. októbra 2014 zamietol žalobcovu žalobu na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej
ujmy. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca uplatňoval svoj nárok na náhradu škody s nárokom na
nemajetkovú ujmu na základe tej skutočnosti, že po podaní žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie mal exekučný súd rozhodnúť o žiadosti do 15 dní od jej doručenia, pričom exekučným
titulom je vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu. Súd však rozhodol o zamietnutí žiadosti o
udelenie poverenia až 25. júla 2011, hoci konanie začalo 08. apríla 2011, teda k rozhodnutiu o žiadosti
došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie o viac ako 108 dní). Podľa prvostupňového
súdu na rozhodnutie o zamietnutí žiadosti lehota zákonom stanovená nie je (lehota je len na vydanie
poverenia a pod slovné spojenie rozhodnutia rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených
je možné a potrebné zahrnúť i rozhodcovské rozsudky vydané rozhodcovskými súdmi), súd však
bol povinný rozhodnúť o žiadosti o udelenie poverenia bez zbytočných prieťahov. Keď však žiadosť
o udelenie poverenia bola podaná 16. mája 2011 a súd dňa 19. mája 2011, teda o tri dni, o tejto
žiadosti rozhodol, nemožno hovoriť o žiadnych zbytočných prieťahoch, pokiaľ ide o rozhodnutie o
žiadosti o udelenie poverenia. Exekučný súd bol povinný dôsledne skúmať, či sú splnené formálne
a materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie a v prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky
materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, musí na zistenie nezákonnosti vedenia
exekúcie aj adekvátne procesne zareagovať. Okresný súd ďalej uviedol, že preskúmanie všetkých
náležitostí, posúdenie exekučného titulu a jeho súladu s vnútroštátnym právnym poriadkom a predpismi
Európskej únie vyžaduje istý čas, a v danom prípade sa tak stalo v priebehu niekoľkých dní. Preto pokiaľ
sa žalobca domáhal náhrady škody a náhrady nemajetkovej ujmy na základe neprávneho úradného
postupu, a to nerozhodnutia v zákonnej lehote (táto nie je zákonom daná), resp. v primeranom čase bez
zbytočných prieťahov, žaloba je neodôvodnená. Okresný súd poznamenal, že žalobca nepreukázal, že
by v exekučnej veci, na základe ktorej žalobu podal, boli splnené zákonné podmienky pre zodpovednosť
štátu podľa zákona, keď nepreukázal kumulatívne splnenie základných podmienok, a to nesprávny



úradný postup, existenciu škody a príčinnú súvislosť medzi škodou a nesprávnym úradným postupom.
Poukázal ďalej na to, že exekučný súd vykonal prieskum zákonnosti predloženého exekučného titulu
podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, pričom rozsah prieskumu bol v súlade so závermi, ku ktorým
dospel Ústavný súd Slovenskej republiky v konaniach I. ÚS 41/02, I. ÚS 70/02, II. ÚS 245/2013 a II. ÚS
64/97 a Najvyšší súd Slovenskej republiky v konaniach 6Cdo/1/2012 a 6Cdo/135/2012. Keďže žalovanej,
ktorá mala v konaní úspech, žiadne trovy v konaní nevznikli, súd jej právo na náhradu trov konania
nepriznal.
Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý žiadal, aby
odvolací súd zrušil rozsudok okresného súdu a vrátil vec na opätovné prejednanie. V odvolaní uviedol,
že súd sa nedostatočne oboznámil s podmienkami, za ktorých je možné viesť konanie, keď ignoroval
žiadosť žalobcu o zrušenie (odročenie) nariadeného hlavného pojednávania z dôležitého dôvodu.
Súd, vychádzajúc z mylného skutkového stavu bez oboznámenia sa s obsahom predloženej ústavnej
sťažnosti, nesprávne aplikoval ust. § 101 ods. 2 O.s.p. a viedol pojednávanie, na ktorom za neprítomnosti
žalobcu meritórne rozhodol. V žiadosti pritom žalobca zdôraznil, že trvá na osobnej účasti právneho
zástupcu na pojednávaní, avšak na takom, ktoré bude vedené nestranným sudcom na nestrannom súde.
Žalobca ďalej namietal, že nemal možnosť vyjadriť sa k tvrdeniam žalovaného, z ktorých súd pri svojom
rozhodovaní vychádzal a zachytil ich aj v odôvodnení svojho rozhodnutia. Rovnako nemal možnosť
vyjadriť sa ani k dôkazom, ktoré súd vykonal a založil na nich svoje rozhodnutie. Za takejto procesnej
situácie došlo podľa názoru žalobcu k degradácii zásady kontradiktórnosti, k porušeniu práva žalobcu
na súdnu ochranu, ako aj k odňatiu jeho možnosti konať pred súdom. Ďalej namietal, že súd vykonal
dokazovanie listinami, ktorých pôvod nie je z odôvodnenia rozhodnutia poznateľný a nie je zrejmé, či
šlo o listiny založené v exekučnom spise. Za dôkaz v danom konaní môžu slúžiť len listiny založené
v exekučnom spise, a to vzhľadom k faktu, že vec sa týka nesprávneho úradného postupu štátneho
orgánu. Žalobca tiež namietal, že ak bol súdu doručený v čase predchádzajúcom nariadenému súdnemu
pojednávaniu návrh žalobcu na prerušenie konania z dôvodu, že prebieha konanie o prejudiciálnej
otázke, bol súd povinný pred samotným rozhodnutím vo veci samej o tomto návrhu osobitne rozhodnúť.
Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods.1 O.s.p.) preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu podľa
§ 212 ods. 1 O.s.p.  bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pretože nebolo potrebné
zopakovať ani doplniť dokazovanie vykonané prvostupňovým súdom.  Rozsudok bol odvolacím súdom
verejne vyhlásený v zmysle § 211 ods. 2 a § 156 ods. 1, 3 O.s.p. čo bolo oznámené na úradnej tabuli
Krajského súdu v Banskej Bystrici potom, ako súd dospel k záveru že odvolaniu nebolo možné vyhovieť.

Podľa § 3 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci v znení účinnom do 31.12.2012,
(1) Štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená
orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci
a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.
(2) Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 9 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci v znení účinnom do 31.12.2012,
(1) Štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup
sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom
ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní
alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.
(2) Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým
postupom spôsobená škoda.

Odvolací súd po preskúmaní odvolaním napadnutého rozsudku prvostupňového súdu  z dôvodov
uvedených v odvolaní sa stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku pre správnosť jeho dôvodov a
nenašiel dôvod, aby sa od logických a presvedčivých argumentov obsiahnutých v odôvodnení rozsudku
odklonil a preto na ne v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. odkazuje.



Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby bol žalovaný zaviazaný zaplatiť mu náhradu škody vo výške
621,07 Eur a nemajetkovú ujmu vo výške 124,21 Eur, ktorá mala byť žalobcovi spôsobená nesprávnym
úradným postupom exekučného súdu, ktorým je okresný súd v Rimavskej Sobote s tým, že exekučný súd
postupoval v rozpore s § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku, keď vykonal opätovné
posúdenie práva žalobcu na zaplatenie dlhu v časti istiny, čím exekučný súd nelegálne vykonal opätovné
posúdenie bez splnenia zákonných podmienok na takýto postup. Žalobca ďalej videl nesprávny úradný
postup v tom, že exekučný súd o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pristúpil až po
veľmi dlhej dobe.

Z obsahu súdneho spisu odvolací súd ďalej zistil, že prvostupňový súd si v rámci prípravy pojednávania
zadovážil predmetný exekučný spis. Z exekučného spisu 3Er/870/2011 zistil, že exekútor doručil žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie exekučnému súdu 16.5.2011. Žiadosť bola zamietnutá
uznesením z 19.5.2011, vyexpedovaným               11. 7. 2011. Z obsahu spisu súd zistil, že prvostupňový
súd predložil odvolaciemu súdu spis na rozhodnutie o námietke zaujatosti, o ktorej bolo o námietke
zaujatosti, o ktorej bolo rozhodnuté tak, že konajúca sudkyňa nie je z prejednania a rozhodnutia veci
vylúčená (uznesenie 41NcC/4/2012   zo dňa 10.10.2012).

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že prvostupňový súd predvolal účastníkov konania na pojednávanie
riadne a včas a zároveň ich vyzval, aby predložili alebo označili dôkazy, a to najneskôr do
vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie, pretože na dôkazy predložené a označené neskôr
súd neprihliada. Žalobca prostredníctvom splnomocneného zástupcu prevzal predvolanie 25.8.2014.
Pojednávanie bolo nariadené na deň 1.10.2014, preto lehota na prípravu bola zachovaná. Žalobca
doručil prvostupňovému súdu 24.9.2014 návrh na zrušenie nariadeného pojednávania z dôvodu
porušenia zásady nestrannosti súdu a sudcu, pretože podľa jeho názoru nebolo ústavne konformným
spôsobom vyriešené ustanovenie zákonného sudcu a pridelenie veci na prejednanie a rozhodnutie
nestrannému súdu. Súčasne podal návrh na prerušenie konania až do právoplatného rozhodnutia
ústavného súdu o ústavnej sťažnosti, ktorú podľa tohto podania podal na ústavný súd. Žalobcovi bolo
spolu s predvolaním doručené aj vyjadrenie žalovanej. Okresný súd návrhu na prerušenie konania ani
návrhu na zrušenie pojednávania nevyhovel. Na nariadenom pojednávaní rozhodol, že vec prejedná
v neprítomnosti účastníkov konania. Rozhodol aj o zamietnutí návrhu na prerušenie konania pre
nesplnenie podmienok podľa § 109 ods. 1 písm. b) a § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p.  konštatoval, že
o námietke zaujatosti rozhodol krajský súd uznesením zo dňa 10.10.2012 a zákonná sudkyňa nebola
vylúčená z prejednania a rozhodnutia

prejednávanej veci. Súd rozhodol aj vo veci samej napadnutým rozhodnutím.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že odvolacia námietka, podľa ktorej prvostupňový súd odňal žalobcovi
možnosť konať pred súdom, a že v konaní rozhodoval vylúčený sudca neobstojí. O tom, že konajúca
sudkyňa nebola vylúčená z prejednania a rozhodnutia veci rozhodol právoplatne jej nadriadený súd.
Prvostupňový súd postupoval v súlade s ustanovením § 101 Občianskeho súdneho poriadku, keď
prejednal vec v neprítomnosti účastníkov, ktorí boli riadne predvolaní a ktorým bola zachovaná lehota
na prípravu pojednávania v zmysle § 115 ods. 2 O.s.p. po tom ako zistil, že neboli splnené podmienky
na prerušenie konania a nezistil dôvod na odročenie pojednávania. Takýto postup v žiadnom prípade
nemožno hodnotiť ako procesný postup okresného súdu, ktorý by založil  vadu konania, ktorá by mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, resp. postup, ktorým by bola žalobcovi odňatá možnosť
konania pred súdom.

Pokiaľ okresný súd vec prejednal na pojednávaní, ktoré bolo riadne a včas nariadené a rozhodol vo
veci samej, neodňal tým žalobcovi možnosť konať pred súdom. Žalobca sa tejto možnosti zbavil sám
tým, že sa na pojednávanie nedostavil. Odvolací súd je toho názoru, že dôvody uvádzané žalobcom
nebolo možné považovať za dôležité dôvody pre odročenie pojednávania podľa § 101 ods. 2 O.s.p. Keď
tu takéto dôvody chýbali a žalobca sa pojednávania nezúčastnil, sám si zmaril možnosť realizovať na
pojednávaní svoje procesné práva.

Žalobca vo svojej žalobe označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, pričom z ním označených
dôkazov okresný súd vychádzal, keď si zadovážil exekučný spis 3Er/870/2011.  V súlade s obsahom
tohto spisu zistil, že súdu bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie



vo veci žalobcu ako oprávneného, proti povinnej  Agáte Tóthovej  pre vymoženie 102,35 Eur doručená
16.5.2011. Exekučný súd uznesením zo dňa 19.5.2011 žiadosť o udelenie poverenia zamietol.

Podľa ustálenej judikatúry Ústavného súdu SR otázka, či bolo alebo nebolo porušené v konkrétnom
súdnom konaní právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov sa skúma vždy podľa okolností
konkrétneho prípadu. Podstatné sú 3 kritériá, a to zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu.
Žalobca namietal, že nebola dodržaná 15-dňová lehota na vydanie poverenia pre exekútora, 15 dní
od doručenia žiadosti exekútora exekučnému súdu. Podľa § 44 ods. 2 exekučného poriadku v znení
účinnom v čase začatia exekučného konania, ktoré začalo spísaním návrhu do zápisnice pred súdnym
exekútorom 1.3.2011 súd po preskúmaní žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu
na vykonanie exekúcie a exekučného titulu v prípade že nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom do
15 dní od doručenia žiadosti písomné poverí exekútora, aby vykonal exekúcie. Táto lehota neplatí,
ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods.2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadostí alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Z predmetného ustanovenia je nepochybné, že 15-dňová lehota platí len pre prípady, kedy je
návrh na začatie exekúcie, žiadosť o vydanie poverenia, ako aj exekučný titul v súlade so zákonom. Ak
však exekučný súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom nemá stanovenú lehotu na vydanie rozhodnutia o zamietnutí žiadosti na vykonanie exekúcie
(pozri aj rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 243/2013, IV.ÚS 605/2012). V predmetnom
prípade exekučný súd rozhodol o žiadosti na udelenie poverenia doručenej mu 16.5.2011 uznesením z
19.5.2011, ktoré bolo vyexpedované 11.7.2011. Takýto postup je v súlade so zákonom. Nie nepodstatnou
je aj skutočnosť, že žalobca sám iniciuje veľké množstvo exekučných konaní pred okresným súdom a
za takej situácie je akceptovateľná. predmetná lehota v ktorej bolo rozhodnuté. Z uvedeného vyplýva, že
tvrdenie žalobcu v odvolaní, že bola splnená podmienka nesprávneho úradného postupu nezodpovedá
skutočnostiam obsiahnutým v príslušnom exekučnom spise a zisteniam, ku ktorým dospel okresný súd
z tohto dôkazu.

Žalobcova námietka, že prvostupňový súd ignoroval tvrdenia žalobcu o majetkovej škode, ktorá mu
vznikla v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom exekučného súdu nebola dôvodná.
Prvostupňový súd správne konštatoval, že v prípade, že nie je splnený jeden z rozhodujúcich
predpokladov zodpovednosti za škodu, a to preto, že chýba nesprávny úradný postup pri výkone verejnej
moci nie je potrebné sa zaoberať existenciou ďalších predpokladov tejto zodpovednosti.

Odvolacie námietky, ktoré smerujú proti záverom súdu, že škoda nevznikla, resp. že náklady na
správu pohľadávky počas nečinnosti súdu zapríčinil sám dlžník, že žalobca nešpecifikoval jednotlivé
náklady vynaložené na správu a vedenie pohľadávky, je potrebné uviesť, že tieto nekorešpondujú s
odôvodnením napadnutého rozhodnutia. Napadnuté rozhodnutie bolo založené na tom, že v konaní
nebolo preukázané, že bola splnená podmienka zodpovednosti za škodu, a to že exekučný súd
nesprávne úradne postupoval.

K žalobcovej námietke, že prvostupňový súd neprípustne skrátil dokazovanie a žalobcu nepoučil
o možnosti predkladať dôkazy je potrebné uviesť, že táto námietka nezodpovedá obsahu súdneho
spisu. Žalobca bol poučený o tom, že má právo predkladať dôkazy do vyhlásenia uznesenia o
skončení dokazovania už v predvolaní na súdne pojednávanie. Napriek riadnemu predvolaniu sa na
toto pojednávanie nedostavil. Navyše táto námietka ani nesmeruje alebo nekorešponduje s dôvodmi
napadnutého rozhodnutia, keď žaloba nebola zamietnutá z dôvodu, že žalobca nepreukázal výšku
škody, ale z dôvodu, že nebola splnená podmienka zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom, pretože nebol zistený nesprávny úradný postup, o ktorom tvrdil žalobca, že takýmto
postupom je.

Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. rozhodnutie súdu prvého stupňa
z jeho správnych dôvodov potvrdil.

Odvolací súd potvrdil aj súvisiaci výrok o náhrade trov prvostupňového konania (§ 206 ods. 2, 3 O.s.p.).



Odvolací súd rozhodol o trovách konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p.
tak, že žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný, náhradu trov konania nepriznal, pretože svoje trovy v
zákonom stanovenej lehote nevyčíslil..

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.
a § 151 ods. 1 O.s.p. Úspešným bol žalovaný, avšak si žiadne trovy odvolacieho konania neuplatnil, a
preto mu súd ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.