{"guid": "16c14e6c-ea66-4458-b7cf-045fc148810d:b0123781-821b-45ab-bd31-5f7eb003a1f3", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2016:2212219303.2", "spisova_znacka": "10Co/330/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 10Co/330/2015 z 27. 9. 2016", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trnava z 27. septembra 2016, sp. zn. 10Co/330/2015, ECLI:SK:KSTT:2016:2212219303.2", "identifikacne_cislo": "2212219303", "sud": {"guid": "sud_109", "nazov": "Krajský súd Trnava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trnava"}, "sudca": "JUDr. Eva Hercegová", "sudca_id": 901, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-eva-hercegova-901", "datum_vydania": "2016-09-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-53.odsek-1", "nazov": "§ 53 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-53.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-53"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-53.odsek-5", "nazov": "§ 53 ods. 5 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-53.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-53"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-53.odsek-2", "nazov": "§ 53 ods. 2 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-53.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-53"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-53"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/b0123781-821b-45ab-bd31-5f7eb003a1f3", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2016:2212219303.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2016:2212219303.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2016:2212219303.2/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/330/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2212219303
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlatica Javorová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2212219303.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlatice Javorovej a sudcov JUDr.
Daši Kontríkovej a JUDr. Martina Holiča v právnej veci žalobkyne: BL Telecom debt, s. r. o., Šoltésovej
14, 811 08 Bratislava, IČO: 45535108, zastúpenej splnomocnenkyňou: SOKUKENÍK - ŠTRPKA, s. r.
o., Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36862711, proti žalovanej: W. G., nar. XX. W. XXXX, bytom
E. N. - L., O. XXX/XX, o zaplatenie 248,95 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku
Okresného súdu Dunajská Streda z 18. apríla 2013 č. k. 7C/382/2012-37 v znení dopĺňacieho rozsudku
Okresného súdu Dunajská Streda zo 7.4.2015 č. k. 7C/382/2012-66 takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie   p o t v r d z u j e.

II. Žalovaná má právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. žalobu zamietol a II. žalovanej náhradu trov konania
nepriznal. Právne svoje rozhodnutie vo veci samej odôvodnil ust. § 51, § 52 ods. 1, 3 a 4, § 53 ods.
1, 2 a 5 O. z. (Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy);
§ 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách (ďalej aj „ZEK“); § 1 ods. 1,
§ 2 písm. a/, b/, i/, § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v
čase uzavretia zmluvy; § 115a ods. 1 a 2, § 156 ods. 3 O. s. p. (Občianskeho súdneho poriadku č.
99/1963 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení) a poukazom na čl. 6 Smernice rady 93/13/EHS z
5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a rozhodnutia Súdneho dvora C-240/98
z 27.6.2000, C-243/08. Vecne dôvodil, že žalovaná 28.9.2009 uzavrela s právnou predchodkyňou
žalobkyne (T-Mobile, a. s., Bratislava, ktorá zanikla v roku 2010 v dôsledku zlúčenia so Slovak Telekom
a.s. Bratislava) Zmluvu o pripojení ako aj Dodatok k nej, na základe ktorej bol poskytnutý žalovanej
mobilný telefón NOKIA 3110 black, v zmysle Dodatku sa dohodli na programe služieb Fix 9 s dobou
viazanosti 24 mesiacov, predmetom Dodatku bola aktivácia programu služieb uvedeného v tabuľke
č. 1 tohto Dodatku a vo vzťahu k SIM karte uvedenej v záhlaví tohto Dodatku, v bode 3 Dodatku je
uvedené, že v prípade porušenia zmluvných povinností zo strany Účastníka (najmä hociktorej povinnosti
uvedenej v bode 1 písm. b),  alebo v bode 2 tohto Dodatku alebo v čl. 3 bod 3.6 Všeobecných podmienok
alebo čl. 5 bod 5.2 písm. a) až c) Všeobecných podmienok) a následného vypojenia SIM karty zo
strany podniku, je Účastník povinný uhradiť Podniku zmluvnú pokutu v sume 7.500 Sk (248,95 eur).
Žalobkyňa sa domáha plnenia zo Zmluvy o pripojení v spojení s Dodatkom k zmluve o pripojení,
konkrétne s poukazom na bod 3 tohto Dodatku, teda sa domáha zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške
248,95 eur, ktorá bola vyúčtovaná žalovanej faktúrou č. 7000111155 splatnou 27.1.2010, a tiež jej
príslušenstva (9% ročného úroku z omeškania od 28.1.2010 do zaplatenia). Na základe zmluvy o
postúpení pohľadávok zo 7.12.2011 uzavretej medzi postupkyňou Slovak Telekom a.s. a žalobkyňou,
postúpila právna predchodkyňa žalobkyne ako postupkyňa na žalobkyňu ako postupníka pohľadávku



voči žalovanej. Ďalej súd prvej inštancie dôvodil, že medzi žalovanou a právnou predchodkyňou
žalobkyne bola uzavretá Zmluva o pripojení s Dodatkom k nej v zmysle § 43 zákona č. 610/2003 Z. z. o
elektronických komunikáciách, podľa zmluvy a pripojených všeobecných obchodných podmienok sa dá
posúdiť, že ide o tzv. typovú zmluvu, vyhotovenú pre širší neurčený okruh spotrebiteľov s minimálnou
možnosťou zasiahnuť do obsahu podmienok zmluvy a tak podstatným spôsobom ovplyvniť obsah
zmluvy. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že predmetná zmluva je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle
§ 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy
a teda právny vzťah, založený predmetnou zmluvou je potrebné považovať za  vzťah spotrebiteľský.
Vzhľadom na to, že ide o spotrebiteľskú zmluvu, skúmal či táto zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné
podmienky, ktoré by boli na škodu žalovanej vystupujúcej pri jej uzavretí v statuse spotrebiteľa, ktoré by
zakladali značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
Predmetom konania bolo zaplatenie zmluvnej pokuty s príslušenstvom, ktorá vyplýva z Dodatku k
Zmluve o pripojení z 28.8.2009, z obsahu ktorého vyplýva, že v prípade porušenia zmluvných povinností
zo strany Účastníka (najmä hociktorej povinnosti uvedenej v bode 1 písm. b/, v bode 2 tohto Dodatku
alebo v čl. 3 bod 3.6 Všeobecných podmienok alebo čl. 5 bod 5.2 písm. a/ až c/ Všeobecných podmienok)
a následného vypojenia SIM karty zo strany Podniku, je Účastník povinný uhradiť Podniku zmluvnú
pokutu v sume 7.500 Sk (248,95 eur). Súd prvej inštancie uzavrel, že uvedené zmluvné dojednanie o
zmluvnej pokute obsiahnuté v Dodatku k Zmluve o pripojení spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a takto dohodnutú zmluvnú pokutu považoval
za neprimeranú sankciu vzhľadom k tomu, že právna predchodkyňa žalobkyne ako dodávateľ vôbec
nerozlišovala medzi prípadom, kedy spotrebiteľ ukončil zmluvu 1 mesiac pred uplynutím doby viazanosti
a medzi prípadom, keď spotrebiteľ ukončil zmluvu na začiatku doby viazanosti. Zmluvná pokuta patrí
dodávateľovi za hocijaké porušenie zmluvných povinností. Teda je bez významu, že akú cenu služieb
spotrebiteľ nezaplatí, t. j. či nezaplatí napr. len cenu dojednaného mesačného poplatku, alebo nezaplatí
cenu za poskytnuté služby nad rámec predplatného programu, teda aj sumu niekoľkonásobne vyššiu
ako mesačný poplatok. Okrem toho zmluvná pokuta bola vopred právnou predchodkyňou žalobkyne
naformulovaná bez možnosti jej zmeny zo strany spotrebiteľa, preto dojednanie o zmluvnej pokute
nemožno považovať ani za individuálne dojednané. Vzhľadom na uvedené dojednanie o zmluvnej
pokute považoval za neprijateľnú podmienku. Žalobkyňa na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok
prevzala od postupkyne nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, teda z neprijateľnej podmienky. Zmluvná
podmienka o zmluvnej pokute je teda v zmysle § 53 ods. 5 O. z. neplatná. Žalobkyni z neplatnej zmluvnej
podmienky nemôže vzniknúť právo na plnenie a súd nemôže znížiť neplatnú zmluvnú pokutu, preto súd
žalobu žalobkyne v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol. V časti o trovách konania svoje rozhodnutie
odôvodnil ust. § 142 ods. 1 O. s. p. a vecne úspechom žalovanej, ktorej však náhradu trov konania
nepriznal, nakoľko si ich neuplatnila a žiadne jej v konaní ani nevznikli.
Dopĺňacím rozsudkom súd prvej inštancie doplnil napadnutý rozsudok o nasledovný výrok: Súd určuje,
že zmluvná podmienka uvedená v Dodatku k zmluve o pripojení zo dňa 28.8.2009 v tabuľke č. 1 a
pod bodom č. 3 prvá veta tohto Dodatku v znení: „V prípade porušenia zmluvných povinností zo strany
Účastníka (najmä hociktorej povinnosti uvedenej v bode 1 písm. c/ alebo v bode 2 tohto Dodatku alebo
v čl. 3 bod 3.6 Všeobecných podmienok alebo v čl. 5 bod 5.2 písm. a) až c) Všeobecných podmienok) a
následného vypojenia SIM karty zo strany Podniku, je Účastník povinný uhradiť Podniku zmluvnú pokutu
uvedenú v tabuľke č. 1 tohto Dodatku“, je neplatná z dôvodu neprijateľnosti tejto podmienky. Právne
svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 153 ods. 4, § 166 ods. 1 a 2 O. s. p.. Vecne dôvodil, že z rozsudku
vyplýva, že dôvodom zamietnutia žaloby žalobkyne bolo ustálenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky v
časti požadovanej zmluvnej pokuty, avšak súd opomenul vo svojom rozhodnutí uviesť výrok vymedzujúci
zmluvnú podmienku  považovanú za neprijateľnú, z ktorého dôvodu na základe pokynu odvolacieho
súdu podľa § 166 O. s. p. vydal dopĺňací rozsudok, ktorým doplnil rozsudok, ktorý doposiaľ nenadobudol
právoplatnosť.

2. Proti rozsudku v celom jeho rozsahu podala včas odvolanie žalobkyňa s návrhom na jeho zmenu
vyhovením žalobe v celom rozsahu, alternatívne navrhla, aby súd napadnutý rozsudok zrušil a vec
vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnila ust. § 205 ods. 2 písm. a/, c/, d/,
f/ v spojení s § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p., mala za to, že súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový
stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci. Dôvodila, že žalovaná ako záujemca uzavrela s právnou
predchodkyňou žalobkyne ako poskytovateľom v zmysle § 43 ZEK zmluvu o pripojení, predmetom ktorej
bolo poskytovanie elektronickej komunikačnej služby právnou predchodkyňou žalobkyne ako podnikom



v zmysle § 4 ods. 8 ZEK žalovanej ako účastníkovi v zmysle § 5 ods. 7 ZEK. Žalovaná sa zaviazala
riadne odoberať službu a platiť za ňu riadne a včas poplatky dohodnuté v aktuálnom cenníku, jej
povinnosťou bolo v prípade nedodržania zmluvných povinností voči právnej predchodkyni žalobkyne
uhradiť zmluvnú pokutu, ktorej výška bola dohodnutá v zmluve/dodatku o pripojení. Žalobkyňa vytkla
súdu prvej inštancie, že sa vôbec nevysporiadal so skutočnosťou, že zmluvná pokuta zabezpečovala
jednak zvýhodnenú cenu poskytnutého mobilného zariadenia a jednak benefit, ktorý žalovaná získala
v prípade, ak sa zaviazala na užívanie služieb právnej predchodkyne žalobkyne počas 24 mesiacov.
Mala za to, že rozsudok súdu prvej inštancie je arbitrárny, arbitrárnosť videla najmä v absencii
akýchkoľvek konkrétnych argumentov odôvodňujúcich deklarovanie dojednania zmluvnej pokuty za
neprijateľnú zmluvnú podmienku. Aplikáciou argumentov uvedených súdom prvej inštancie možno dôjsť
až k záveru, že dojednanie akejkoľvek zmluvnej pokuty pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zo
strany spotrebiteľa, je dojednaním absolútne neplatným, nakoľko súd naň prihliada ex offo. Poukázala
na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 15.7.2010 sp. zn. 5Cdo 106/2010, judikatúru
Súdneho dvora Európskej únie, rozsudok Krajského súdu v Prešove z 19.3.2013 č. k. 9Co/31/2012-157.
Dôvodila, že žalobkyňa objektívne nemá možnosť zabezpečiť plnenie záväzkov zo strany žalovanej
iným spôsobom ako dojednaním zmluvnej pokuty. Súd prvej inštancie podľa nej poskytol predmetným
rozsudkom ústavne nekonformný výklad ustanovení O. z., zasahujúci do zásady zmluvnej slobody,
na ktorej je postavené súkromné právo Slovenskej republiky. Dojednanie o zmluvnej pokute je len
zabezpečenie prospechu poskytnutého žalovanej. Uplatnenie práva na zaplatenie zmluvnej pokuty ako
subsidiárneho práva, ktoré žalobkyni vzniklo až porušením primárnej povinnosti žalovanej, platiť cenu
poskytnutých služieb riadne a včas, nemožno považovať za nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán ako to tvrdí súd prvej inštancie. Motiváciou zákazníkov pre uzatvorenie zmluvy o
pripojení s viazanosťou 24 mesiacov bola práve akciová cena mobilného telefónu, ako i zvýhodnené
volania či ceny mesačných programov, ktorých hodnotu žalobkyňa musela zabezpečiť zmluvnou pokutou
pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti. Ak by žalovaná neporušila povinnosti vyplývajúce zo zmluvy
a dodatku, po uplynutí dohodnutej doby by získala mobilný telefón za zlomok jeho skutočnej ceny a
výhodnejšie ceny volaní, resp. mesačných programov oproti zákazníkom, ktorí uzatvorili so žalobkyňou
zmluvu o pripojení bez viazanosti. Zmluvná pokuta nezabezpečuje dlh žalovanej, ale zabezpečuje
benefity, ktoré poskytla právna predchodkyňa žalobkyne žalovanej a to dotovaný mobilný telefón, príp.
ďalšie benefity poskytnuté žalovanej na službách. Právna predchodkyňa žalobkyne poskytla žalovanej
telekomunikačné zariadenie NOKA 3110 black za cenu 1 euro s DPH, pričom štandardná cena v
čase uzatvorenia uvedenej zmluvy o pripojení bola 79 eur. Žalovaná nebola sankciovaná len za to,
že nezaplatila splatné faktúry, ale predovšetkým za to, že tým, že nesplnila svoju povinnosť riadne
a včas uhrádzať cenu za poskytnuté služby, žalovaná porušila povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu
po dohodnutú dobu viazanosti, keby prostredníctvom platieb za poskytnuté služby po dobu viazanosti
postupne splnila svoj záväzok, ktorému zodpovedal protizáväzok právnej predchodkyne žalobkyne
zabezpečiť žalovanej mobilný telefón za zľavnenú cenu. Zmluvná pokuta v tomto prípade plní funkciu
satisfakčnú (reparačnú). V uvedenom prípade je teda žalovaná sankcionovaná za to, že nesplnila svoju
povinnosť riadne a včas uhrádzať cenu za poskytnuté služby. Neplnením záväzku viazanosti zo strany
žalovanej vzniká na strane právnej predchodkyne žalobkyne škoda v sume rozdielu medzi plnou cenou
mobilného telefónu a akciovou cenou mobilného telefónu a práve zmluvná pokuta v danom prípade plní
paušalizovanú náhradu takto vzniknutej škody na strane žalobkyne. Zmluvná pokuta v tomto prípade plní
aj funkciu preventívnu. Ak má zmluva plniť prevenčnú funkciu, jej výška musí byť do určitej miery vyššia
ako je skutočná hodnota výhody, ktorú zákazník z toho získava. V opačnom prípade by sa zákazníkovi
neoplatilo záväzky plniť, nakoľko ich neplnením aj tak získava a nič nestráca. Hrozba majetkovej ujmy
musí byť dostatočne kvantifikovaná na to, aby splnila svoj účel. Mala za to, že je potrebné posudzovať
otázku prijateľnosti výšky zmluvnej pokuty v čase, keď vznikal zmluvný vzťah. Výška zmluvnej pokuty
je teda závislá od rizika, ktoré môže právnej predchodkyni žalobkyne vzniknúť v prípade, ak žalovaná
načerpá všetky benefity a nezaplatí právnej predchodkyni žalobkyne žiadnu platbu. Z tohto pohľadu
je potrebné primeranosť zmluvnej pokuty posudzovať z hľadiska hodnoty poskytnutého mobilného
telefónu, ktorý musela žalobkyňa fakticky financovať úverovať zo svojich prostriedkov. Žalovaná mala
možnosť ovplyvniť výšku zmluvnej pokuty a to tým, že mala možnosť výberu, do akého zmluvného
vzťahu s právnou predchodkyňou žalobkyne vstúpi. Pri dohodnutí výšky zmluvnej pokuty teda mala
značnú účasť a nie je pravdou, že nemala možnosť výšku zmluvnej pokuty ovplyvniť. V tejto súvislosti
poukázala na rozsudok Krajského súdu v Prešove z 15.6.2011 sp. zn. 12Co/39/2011. Podľa právnej
úpravy obsiahnutej v § 3a ods. 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. sa považuje za primeranú
sankcia do výšky poskytnutej hodnoty peňažných prostriedkov, pričom ak sankcie dosiahnu hodnotu
poskytnutých peňažných prostriedkov, je možné ako sankciu ďalej len uplatňovať úroky z omeškania v



zmysle nariadenia. Mala za to, že uvedenú právnu úpravu je možné primerane aplikovať aj pre prípady
poskytnutia mobilného zariadenia telekomunikačným operátorom, nakoľko je toto mobilné zariadenie
fakticky financované a poskytnuté za výhodnú cenu a ide o prvotný náklad žalobkyne, ktorý sa vráti
žalobkyni až prostredníctvom postupných platieb a plnení od žalovanej. Právna predchodkyňa žalobkyne
si v uvedenom prípade neuplatňovala zmluvnú pokutu až v takej výške, ako by jej prípadne ust. § 3a
umožňovalo a z tohto dôvodu sa žalobkyňa domnieva, že ňou uplatňovaná zmluvná pokuta nemôže byť
neprijateľná, pokiaľ samotný zákonodarca určil, že sankcia môže byť ešte vyššia. V prípade ak by súd
neuznal nárok žalobkyne na zaplatenie zmluvnej pokuty je potrebné zobrať do úvahy skutočnosť, že
právnej predchodkyni žalobkyne bola spôsobená skutočná škoda, ktorá zodpovedá hodnote dotácie do
poskytnutého telefónneho zariadenia, teda v danom prípade 78 eur (79 eur - 1 euro). Súd by mal priznať
žalobcovi zmluvnú pokutu minimálne do výšky spôsobenej skutočnej škody. Poukázala na rozsudok
Krajského súdu v Prešove z 19.3.2013 č. k. 9Co/31/2012-157, rozsudok Najvyššieho súdu SR z 1.9.2000
sp. zn. 4Obdo/4/1999 a na uznesenie Krajského súdu v Žiline z 29.U.2011 sp. zn. 8Co/385/2011 a ich
odôvodnenia s tým, že je prinajmenšom otázne, čo iné možno pri individuálnom dojednaní zmluvnej
pokuty meniť ako práve jej výšku vo vzťahu k žalobkyňou poskytnutému zvýhodneniu.

3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobkyne nevyjadrila, hoci jej odvolanie bolo doručené spolu s výzvou
na vyjadrenie k nemu. Po vydaní napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a podaní odvolania,
oznámením z 11.8.2014, doručeným súdu prvej inštancie 12.8.2014, vstúpilo do konania ako vedľajší
účastník na strane žalovanej občianske združenie VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV
podľa § 93 ods. 2 O. s. p. a požiadalo o doručenie žaloby s prílohami, navrhujúc aby mu bola súdom
priznaná náhrada trov konania.

4. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len „CSP“), účinného od 1.7.2016, ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok v znení neskorších zmien a doplnení (ďalej aj O. s. p.), keďže podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie
je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti a
podľa ods. 2 vety prvej rovnakého ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204
ods. 1 O. s. p., účinného v čase jeho podania, aktuálne § 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom -
stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 201 O. s. p., akt. § 359 CSP), proti rozsudku
súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 201 a 202 O. s. p., akt. § 355 ods. 1
CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1 O. s. p., akt. § 127 a
§ 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. a/, c/, d/, f/,
akt. § 365 ods. 1 písm. a/, b/, c/, e/, f/ a h/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných
rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné
vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný
skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo
oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219
ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok treba navzdory námietkam žalobkyne považovať
za vecne správny, keď súd prvej inštancie v miere postačujúcej pre rozhodnutie zistil skutkový stav a
vec aj správne posúdil po právnej stránke.

6. Podľa § 93 ods. 1 O. s. p. v znení účinnom do 30.6.2016, ako vedľajší účastník môže sa popri
navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ
nejde o konanie o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.
Podľa § 93 ods. 2 O. s. p. v znení účinnom do 30.6.2016, ako vedľajší účastník sa môže popri
navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je
ochrana práv podľa osobitného predpisu.
Podľa § 81 CSP intervenient je ten, kto sa zúčastňuje na konaní popri žalobcovi alebo žalovanom a má
právny záujem na výsledku konania.
Nová právna úprava (CSP) oveľa systematickejšie a hlbšie rieši problematiku intervencie v sporovom
konaní (doterajší inštitút vedľajšieho účastníctva). Intervencia v sporovom konaní je typickým procesným
inštitútom, ktorého doterajšia právna úprava (v O. s. p.) sa však javila ako neuspokojivá a neefektívna,
preto sa prikročilo k jej komplexnej zmene (v CSP). Kritérium právneho záujmu na výsledku konania



je tradičným a osvedčeným kritériom intervencie v spore, preto zostalo normatívne zachované. Právny
záujem intervenienta na výsledku sporu znamená právny záujem na víťazstve strany, popri ktorej sa na
konaní zúčastňuje, teda žalobcu alebo žalovaného. Danosť právneho záujmu intervenienta na výsledku
sporu vychádza z hmotného práva. Judikatúra zadefinovala, že právny záujem na výsledku sporu medzi
stranami má ten, ktorého právne postavenie bude priaznivo alebo nepriaznivo ovplyvnené rozsudkom
vydaným v danom spore (pozri napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR z 18. augusta 2010, sp. zn. 6
Sžo 119/2010 <.). Podľa § 93 ods. 2 O. s. p. teda vedľajším účastníkom mohla byť aj právnická osoba,
ktorej premetom činnosti bola ochrana práv podľa osobitného predpisu, napr. občianske združenia na
ochranu spotrebiteľa,  avšak Civilný sporový poriadok tento inštitút nielenže pomenoval inak, nazval ho
intervenciou, ale stanovil aj to, že intervenientom môže byť len ten, kto má právny záujem na výsledku
konania.
Vedľajší účastník v konaní (občianske združenie na ochranu spotrebiteľov), zúčastňujúci sa konania
popri žalovanej, v predmetnej veci netvrdil ani nepreukázal právny záujem na výsledku konania, do
konania vstúpil podľa ust. § 93 ods. 2 O. s. p. účinného do 30.6.2016. Vzhľadom na uvedené skutočnosti
odvolací súd dospel k tomu záveru, že nadobudnutím účinnosti Civilného sporového poriadku, teda
dňom 1.7.2016, zaniklo ex lege vedľajšie účastníctvo združenia VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV
SPOTREBITEĽOV na strane žalovanej, pretože toto občianske združenie nespĺňa zákonom stanovenú
požiadavku na intervenienta a to právny záujem na výsledku konania. Takéto občianske združenie by
mohlo už iba zastupovať žalovaného spotrebiteľa v spotrebiteľskom spore (§ 291 ods. 1 CSP) na základe
udeleného splnomocnenia, ktoré v predmetnej veci nebolo predložené.

7. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne; podľa ods. 2 rovnakého ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd nemal (napriek opačnému názoru odvolateľky) dôvod nesúhlasiť s argumentáciou použitou
súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného spôsobu rozhodnutia (tak ako táto - rozumej
argumentácia - vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku). U dôvodov predostretých súdom prvej
inštancie dostatočne jasne a i objektívne presvedčivo by tak zásadne postačovalo i len konštatovať ich
správnosť a odvolať sa na ne (prvá časť ust. § 387 ods. 2 CSP), odvolací súd však aj v tejto konkrétnej
veci musí učiniť zadosť tiež povinnosti vyporiadať sa s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní (§
387 ods. 3 veta druhá CSP) a preto, ale aj pre celkovú úplnosť nad rámec už uvedeného súdom prvej
inštancie dopĺňa (§ 387 ods. 2 CSP in fine) nasledovné:

8. Vo vzťahu k určeniu dojednania o zmluvnej pokute za neprijateľnú zmluvnú podmienku neplatí to, čo u
úrokov z omeškania, čiže nie je tu obdoba žiadnej obraznej „záchrannej brzdy či siete“ v podobe nástupu
zákonných úrokov z omeškania (pre prípad výpadku tých dojednaných zmluvne, avšak pri uplatnení
noriem spotrebiteľského práva neprijateľne). Logickým dôsledkom toho (i pre odlišnosti v charaktere
ochrany normami spotrebiteľského práva - oproti úprave z noriem občianskeho práva vo všeobecnosti)
musí byť, že dojednanie o zmluvnej pokute môže z pohľadu prijateľnosti (a platnosti) podmienky buď
obstáť alebo naopak padnúť len ako celok (i s rizikami z toho plynúcimi, opäť na rozdiel od bežnej - tu
rozumej nespotrebiteľskej - úpravy zmluvných pokút v ust. § 544 - 545 O. z. a práva súdu ich výšku znížiť
podľa § 545a O. z.). V tejto časti inak bolo treba súhlasiť so súdom prvej inštancie v tom, že konštatovanie
neprijateľnosti (a absolútnej neplatnosti) zmluvnej podmienky znemožňuje využitie tzv. moderačného
oprávnenia (keďže tu najskôr musí byť platné dojednanie, aby ho šlo takýmto spôsobom korigovať).
Ak potom síce slovenský právny poriadok neustanovoval v rozhodnom období (na rozdiel od
výšky úrokov z omeškania) pre výšku zmluvných pokút žiaden obrazný „strop“ (obmedzenie resp.
administratívny strop bolo do § 3a NV SR č. 87/1995 Zb. v znení neskorších zmien zakomponované
až s účinnosťou od 1.7.2010) a principiálne by šlo akceptovať i obhajobu konkrétnej výšky zmluvnej
pokuty v prejednávanej veci záujmom operátora mobilnej telekomunikačnej siete na doplatení zľavy z
ceny telefónu, poskytnutej v očakávaní riadneho plnenia si povinností zo strany jeho zákazníka (ak sa
príslušné očakávanie nenaplní) a na zaplatení paušalizovanej náhrady škody za rovnako očakávaný
(avšak počínaním zákazníka zmarený) stav nárastu majetku operátora o platby za služby počas doby
viazanosti; prijať už nešlo (a to predovšetkým pre argumenty ponúknuté už súdom prvej inštancie)
konkrétnu podobu dojednania o tzv. pevnej zmluvnej pokute (nezohľadňujúcej najmä faktor dĺžky
zotrvania spotrebiteľa pri riadnom plnení povinností, vyplývajúcich mu zo zmluvy).



Práve toto (nezakotvenie - v zmluvnom dojednaní, o ktoré tu ide - takého spôsobu určenia výšky
zmluvnej pokuty, ktorý by bol schopný vyhodnocovať aj pomer dĺžky času „stráveného“ riadnym
plnením si zmluvných povinností spotrebiteľom a dĺžky času, v ktorom to takto naopak nebolo) i v
spojitosti s nutnosťou dodávateľa (veriteľa) sa v spotrebiteľských vzťahoch takpovediac „trafiť“ (aby
dojednanie ešte šlo považovať za prijateľné a preto tiež za platné) potom aj v prejednávanej veci podľa
názoru tunajšieho odvolacieho súdu musí mať za následok 1. záver o neprijateľnosti a neplatnosti
zmluvnej podmienky a 2. nemožnosť vyhovenia žalobe opretej o takúto podmienku (s nemožnosťou
nič na tomto zmeniť akýmkoľvek dôkazom vrátane odvolateľkou naznačovanej potreby zisťovania
možnosti žalovaného individuálne ovplyvniť znenie podmienky v tzv. formulárovej zmluve - keďže
v tomto prípade je podľa všetkého žiadúce pripomenúť iný skorší záver tunajšieho súdu z jeho
rozhodovania v tzv. spotrebiteľských veciach a to ten, podľa ktorého je to v takýchto veciach vždy
protivník spotrebiteľa, ktorý má dôkazné bremeno na preukázanie všetkého, čo by mohlo byť jemu
na prospech a naopak spotrebiteľovi na neprospech, pričom preukázanie tu musí byť bezpečné, teda
spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti a takéto bremeno ani žalobkyňa z prejednávanej
veci neuniesla).
Dôkazné bremeno preukázať, že dojednanie o zmluvnej pokute bolo individuálne dohodnuté pritom v
zmysle cit. § 53 ods. 3 O. z. (i čl. 3 bod 2 cit. Smernice 93/13/EHS), bolo na žalobkyni, ktorá ale v konaní
individuálne dojednanie zmluvnej pokuty nepreukázala a preto bolo nevyhnutným v súlade s ust. § 53
ods. 3 O. z. predmetnú zmluvnú podmienku nepovažovať za individuálne dojednanú.

Samotná skutočnosť, že žalovaná ako spotrebiteľ mala možnosť vybrať si z viacerých dodávateľom
ponúkaných mobilných telefónov i lacnejší, v dôsledku čoho by i zmluvná pokuta bola nižšia, rozhodne
nemôže znamenať možnosť spotrebiteľa ovplyvniť obsah zmluvných podmienok v časti dojednania
zmluvnej pokuty. Podstatným totiž je, že v danej uzavretej spotrebiteľskej zmluve predmetná zmluvná
podmienka o zmluvnej pokute bola navrhnutá vopred dodávateľom a i keď spotrebiteľ mal možnosť
oboznámiť sa s ňou pred podpisom zmluvy, nemohol a nebol schopný ovplyvniť podstatu tejto
podmienky, resp. jej obsah a dosiahnuť dojednanie nižšej zmluvnej pokuty, príp. aby zmluvná pokuta
bola dojednaná za iných podmienok, príp. aby nebola dojednaná vôbec. Na tomto závere nič nemení
ani tá skutočnosť, že spotrebiteľ mal možnosť voľby pri kúpe rôznych koncových zariadení, pričom pri
kúpe lacnejšieho by bola i zmluvná pokuta nižšia.
S poukazom na vyššie uvedené, odvolací súd uzatvára, že predmetná zmluvná podmienka v podobe
dojednania o zmluvnej pokute rozhodne nebola individuálne dojednaná a preto táto odvolacia námietka
žalobkyne neobstojí.
Žalobkyňa namietala aj záver súdu prvej inštancie, že došlo k značnej nerovnováhe v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a tým  k naplneniu ďalšieho znaku
neprijateľnosti podmienok, pričom poukázala na ďalšie podmienky uzavreté v zmluve, resp. dodatku,
ktorými spotrebiteľ získal výhody.
Je pravdou, že v zmysle čl. 4 Smernice 93/13/EHS bod 1 je potrebné nekalosť zmluvných podmienok
hodnotiť so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením
zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej
závisí. Odvolací súd pritom nepopiera možnosť i v spotrebiteľskej zmluve dojednať zmluvnú pokutu
ako sankciu za nesplnenie zmluvných povinností spotrebiteľa. Podstatným ale je, aby zmluvná pokuta
dojednaná v spotrebiteľskej zmluve bola primeraná. Táto podmienka ale v danom prípade i podľa názoru
odvolacieho súdu zhodného s prvoinštančným, splnená nebola.
Stotožniť sa nebolo možné ani s odvolacou námietkou týkajúcou sa údajnej arbitrárnosti rozhodnutia v
prvej inštancii. Vo vzťahu k tejto námietke totiž platilo, že súd prvej inštancie sa s otázkou neprijateľnosti
ním spochybneného dojednania vyporiadal riadne, odvolávanie sa na poskytnutie žalovanej výhody v
podobe zvýhodnenej ceny mobilného telefónu by mohlo obstáť len vtedy, ak by právna predchodkyňa
do príslušnej zmluvnej podmienky zakalkulovala aj faktor postupného vracania poskytnutej výhody
(v cenách za telekomunikačné služby, s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou nenastavovaných
tak, aby právna predchodkyňa žalobkyne hospodárila so stratou) a to sa práve nestalo a tvrdenie
o odôvodnenosti dojednanej zmluvnej pokuty so zreteľom k nedostatočne špecifikovaným benefitom
(majúcim byť poskytovaným žalovanej právnou predchodkyňou žalobkyne) bolo celkom neurčitým (a
takto aj bez akejkoľvek vypovedacej hodnoty a schopnosti zásadným spôsobom ovplyvniť nazeranie
na problém).
9. Odvolací súd riadiaci sa týmito úvahami a osvojujúci si aj dôvody súdu prvej inštancie preto napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP  potvrdil, vrátane vecne správneho (odvolacími
námietkami nespochybňovaného) rozhodnutia o trovách konania pred súdom prvej inštancie.



10. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.
Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej  úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, § 262
ods. 1 CSP v spojení s  §  396 ods. 1 CSP tak, že procesne plne úspešnej žalovanej priznal právo na
náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške, a to z dôvodu, že strana, ktorá mala plný úspech vo veci
(v prejednávanej veci žalovaná), má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti strane,
ktorá vo veci úspech nemala (v prejednávanej veci žalobkyňa).

11. Senát odvolacieho súdu tento rozsudok prijal pomerom hlasov 3 : 0 (čl. I § 3 ods. 9 posledná veta
zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších zmien
a doplnení; § 393 ods. 2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/. (§ 421 ods. 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 <. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. (§ 422 ods. 1 CSP)
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 424 CSP)
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77. (§ 425 CSP)
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil. (§
426 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,



lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.1
CSP)
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods.2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. (§ 429 ods.1 CSP)
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 ods.2 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.(§ 430 CSP)
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení. (§ 431 ods. 1 CSP)
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. (§ 431 ods. 2 CSP)
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci. (§ 432 ods.1 CSP)
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. (§ 432 ods.2 CSP)
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom. (§ 433 CSP)
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 434 CSP)
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania. (§ 435 CSP)", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "7C/382/2012", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "44184858-2cbb-4b53-9129-da7c5c110d80:420f69cc-eeba-4061-9189-9b158af689c4", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2013:4208215241.11", "spisova_znacka": "9Co/31/2012", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 9Co/31/2012 z 27. 3. 2013", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2013-03-27", "citacie_n": 89, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2013:4208215241.11"}], "citovane_v": [{"guid": "6c606a74-5f80-4cf0-a371-cf7f8ae81bbd:c6b0bfdf-4fbd-4dbe-a58c-592043583409", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2017:5714210586.2", "spisova_znacka": "10Co/340/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 10Co/340/2016 z 22. 2. 2017", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2017-02-22", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2017:5714210586.2"}]}