Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 5Cob/1/2011 z 28. 3. 2012 Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 28. marca 2012, sp. zn. 5Cob/1/2011, ECLI:SK:KSPO:2012:8307205557.6 Krajský súd Prešov | 5Cob/1/2011 | ECLI:SK:KSPO:2012:8307205557.6 | 2012-03-28 | Rozsudok Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/d55c426e-5249-44b6-8764-529906d683ae Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2012:8307205557.6 Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 5Cob/1/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8307205557 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Škrab ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8307205557.6 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Škraba a členov JUDr. Petra Šama a JUDr. Romana Tótha, v obchodnej veci žalobcu: Ing. A. E., TKR Servis, Humenné, Osloboditeľov 1578/8, IČO: 30628407, zastúpeného advokátom JUDr. Bernardom Medárom, so sídlom v Humennom, Dubová 4, proti žalovanému: Televízne káblové rozvody, s.r.o. Humenné, so sídlom v Humennom, Osloboditeľov 3, IČO: 36450031, zastúpenému advokátkou JUDr. Tatianou Mackovou, so sídlom v Humennom, Laborecká 1896/58, o zaplatenie 18.490,45 Eur s príslušenstvom a o protinávrhu žalovaného na zaplatenie 4.587,53 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Humenné zo dňa 21.10.2010 pod č.k. 12Cb/80/2007 - 739, jednohlasne takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania na účet jeho právneho zástupcu vo výške 5.842,62 Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Humenné vyššie označeným rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 18.490,45 Eur so 14,25 % úrokom z omeškania ročne, a to zo sumy 4.735,20 Eur od 27.2.2007 do zaplatenia, zo sumy 4.591,50 Eur od 16.4.2007 do zaplatenia, zo sumy 4.581,86 Eur od 30.4.2007 do zaplatenia a zo sumy 4.581,80 Eur od 1.6.2007 do zaplatenia. Zároveň žalovaného zaviazal nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 12.920,31 Eur na účet jeho právneho zástupcu, všetko do 3 dní od jeho právoplatnosti. Protinávrh žalovaného zamietol. Rozhodol tak po zistení, že uplatneným návrhom žalobca žiadal zaviazať žalovaného na zaplatenie 18.490,45 Eur (557.043,50 Sk) s príslušenstvom z dôvodu nezaplatenia faktúr č. 14/02/2007, 14/03/2007, 14/04/2007 a 14/6/2007, ktorými vyúčtoval žalovanému poskytnuté služby podľa zmluvy č. 1/TKR/2003 zo dňa 1.4.2003. Žalovaný uplatnil proti žalobcovi vzájomný protinávrh, ktorým žiadal žalobu zamietnuť a zaviazať žalobcu na zaplatenie 4.587,53 Eur (138.204,- Sk) so 14,75 % úrokom z omeškania od 25.8.2007, a to z dôvodu započítania pohľadávok, ktoré bolo žalobcovi oznámené listami zo dňa 8.8.2007 a 3.9.2007 s tým, že predmetom započítania boli pohľadávky žalovaného vo výške 8.125,37 Eur (244.800,- Sk) a 28.679,54 Eur (864.000,- Sk), vyúčtované ako sankcie v zmysle článku VI/4, 5 Zmluvy zo dňa 1.4.2003. Súd prvého stupňa rozsudkom zo dňa 8.12.2008 pod č.k. 12Cb/80/2007 - 242 žalobe vyhovel, protinávrh žalovaného zamietol a návrh žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty taktiež zamietol. Na odvolanie žalovaného Krajský súd v Prešove ako súd odvolací uznesením zo dňa 21.5.2009 pod č.k. 5Cob/7/2009 - 377 zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Po doplnení dokazovania v intenciách uznesenia odvolacieho súdu okresný súd mal za nesporne preukázané, že medzi účastníkmi došlo dňa 1.4.2003 k uzavretiu Zmluvy č. 1/TKR/2003, na základe ktorej bol žalobca ako dodávateľ povinný vykonávať pre žalovaného ako objednávateľa údržbu a servis televíznych káblových rozvodov v správe žalovaného, pričom túto zmluvu považoval za platne uzavretú v súlade s ustanovením § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka. Mal za nesporné, že žalobca vyúčtoval žalovanému za poskytnuté služby za mesiace január 2007 až apríl 2007 sumu vo výške 18.490,45 Eur (557.043,50 Sk) s tým, že túto sumu žalovaný nespochybňoval, o čom svedčia jeho listy zo dňa 8.8.2007 a 3.9.2007. O opodstatnenosti návrhu žalobcu svedčí aj konanie žalovaného, ktorý si do výšky sporu uplatnil protinávrh, ktorým žiadal svoju pohľadávku do tejto výšky započítať. Preto sa súd prvého stupňa zaoberal skutočnosťou, či pohľadávka žalovaného bola spôsobilá na započítanie. Žalovaný započítal oproti pohľadávke žalobcu svoje pohľadávky, vyúčtované faktúrou č. 070708 na sumu 8.125,87 Eur (244.800,- Sk) a faktúrou č. 071003 na sumu 28.679,54 Eur (864.000,- Sk). Tieto faktúry predstavujú sankcie proti žalobcovi z dôvodu, že ako dodávateľ nesplnil zmluvné povinnosti dohodnuté v uzavretej zmluve medzi účastníkmi. Po vypočutí svedkov, t.j. jednotlivých abonentov, nahlasujúcich poruchy signálu, zistil, že poruchy sa vyskytovali iba v prípade nepriaznivého počasia, hlavne v čase, keď vonku fúkal silný vietor, resp. boli búrky, pričom samotní svedkovia potvrdili, že tieto poruchy netrvali nepretržite po celé obdobie tak, ako ich vyčíslil žalovaný vo faktúrach. Svedkovia jednoznačne uviedli, že v čase priaznivého počasia mali dobrý signál. Teda nebolo možné sa stotožniť s tvrdením žalovaného, že poruchy trvali od 23.12.2006 do 3.4.2007, resp. od 17.4.2007 až do 29.6.2007. Nebolo možné zistiť, za aký presný počet hodín sa poruchy na televíznom signáli vyskytli u jednotlivých abonentov, pretože toto sa nedalo zistiť ani vzhľadom na odstup času. Časové obdobie, v ktorom sa poruchy televízneho signálu vyskytovali, nevedeli jednoznačne určiť ani svedkovia. Z tohto dôvodu súd prvého stupňa konštatoval, že majetkové sankcie, vyúčtované zo strany žalovaného, neboli účtované oprávnene, čo znamená, že pohľadávka žalovaného nie je spôsobilá na započítanie podľa § 358 Obchodného zákonníka. Preto protinávrh žalovaného v celom rozsahu zamietol. Na doplnenie uviedol, že aj všeobecné podmienky žalovanej spoločnosti (č.l. 184), ktoré definujú poruchu ako úplné prerušenie poskytovania služieb, takéto úplné prerušenie nepotvrdili ani jednotliví abonenti (vypočutí ako svedkovia). V skutočnosti išlo o nekvalitu signálu netrvajúcu nepretržite a táto sa prejavila iba v prípade nepriaznivých poveternostných podmienok. Keďže žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením faktúr v lehote ich splatnosti, žalobcovi bol priznaný aj uplatnený úrok z omeškania z jednotlivých faktúr podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka vo výške 14,25 % ročne (4,25 % zvýšených o 10 %). O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p., pretože žalobca mal neúspech iba v pomerne nepatrnej časti, pozostávajúcej zo zamietnutia jeho nároku na zmluvnú pokutu predchádzajúcim rozsudkom. Priznané trovy pozostávajú zo súdneho poplatku z podaného návrhu a trov právneho zastúpenia v celkovej výške 12.920,31 Eur. Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal odvolanie žalovaný, ktorým žiadal zrušiť rozsudok a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. V odvolaní uviedol, že v prípade oboch faktúr vyúčtoval žalobcovi sankcie za neodstránenie porúch na terciárnych a sekundárnych rozvodoch, pričom ich príčinou boli zalomené a zatečené káblové rozvody, spôsobujúce poruchy signálu, ktoré mal žalobca v rámci poskytovania služieb a servisu televíznych káblových rozvodov vymeniť. K názoru okresného súdu, že poruchy sa vyskytovali iba v prípade nepriaznivého počasia, uviedol, že pokiaľ by boli káblové rozvody funkčné, signál by bol i vo veternom počasí nekvalitný. Keďže žalobca tieto poruchy neodstránil, žalovaný nemal inú možnosť ako objednať si odstránenie závad na káblových rozvodoch u iného dodávateľa, čo v konaní preukázal listinnými dôkazmi (faktúrami, výdajkami materiálu a výsluchom svojich dodávateľov). Pôvodné káblové rozvody boli vymenené tak, že vedľa funkčných nových káblov boli ponechané aj pôvodné káblové rozvody, ktoré je možné premerať a zároveň zistiť, či skutočne spôsobovali poruchy signálu. Na uvedenú okolnosť žiadal ustanoviť znalca z príslušného odboru, avšak jeho návrh bol súdom zamietnutý. Nestotožnil sa ani s názorom okresného súdu, že poruchy na káblových rozvodoch museli trvať nepretržite po celé obdobie, resp. muselo sa jednať o úplné prerušenie poskytovania služieb, čo mohlo byť dôvodom z jeho strany účtovať majetkové sankcie dohodnuté v Zmluve zo dňa 1.4.2003. Podľa čl. V. zmluvy, pod pojmom údržba a servis TKR sa rozumie zabezpečenie kvalitného televízneho programu až po zásuvku abonenta. Z tohto článku jednoznačne vyplýva, že za poruchu sa považuje nekvalitný signál, ktorý sa prejavoval na televíznych obrazovkách abonentov buď nekvalitným obrazom, tzv. preblikovaním, nekvalitným zvukom, resp. spojením nekvalitného obrazu a nekvalitného zvuku. Prvostupňový súd vychádzal v tejto súvislosti z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď pri definícii poruchy vychádzal zo všeobecných podmienok žalovanej spoločnosti na poskytovanie služby retransmisie, vydaných podľa § 40 a nasl. zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách. Všeobecné podmienky sú vypracované a slúžia pre zmluvné vzťahy uzatvárané medzi žalovaným ako prevádzkovateľom elektronických komunikačných sietí a zároveň poskytovateľom elektronickej komunikačnej služby na strane jednej a medzi účastníkmi, resp. abonentmi, ktorí predmetnú službu kupujú, na strane druhej. Predmetom zmluvy je dodanie služby, spočívajúcej v zriadení a prevádzkovaní bytovej prípojky televízneho káblového rozvodu s jednou alebo viacerými zásuvkami, umožňujúcimi príjem rozhlasových a televíznych signálov. Zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania sa však riadi Zmluvou č. 1/TKR/2003 zo dňa 1.4.2003, ktorá nemá žiadnu súvislosť so všeobecnými podmienkami na poskytovanie služby retransmisie, v zmluve sa žiaden odkaz na tieto podmienky neuvádza. Preto nie je žiaden právny dôvod ich aplikovať na vzťah medzi účastníkmi tohto konania. Prvá sankcia bola žalobcovi vo výške 8.125,87 Eur (244.800,- Sk) vyúčtovaná faktúrou č. 070708 v zmysle čl. VI./4 zmluvy za obdobie od 23.12.2006 do 3.4.2007, a to na základe nahlášky poruchy zo strany abonenta Q. P. zo dňa 21.12.2006. Túto sankciu žalovaný vyúčtoval za obdobie od uplynutia 24 hodín od vzniku povinnosti žalobcu odstrániť poruchu do 3.4.2007, t.j. odo dňa, v ktorom zadal objednávku na odstránenie tejto poruchy inému dodávateľovi. Išlo o obdobie 102 dní, t.j. 2448 hodín. Porucha sa týkala terciárnych rozvodov. Druhá sankcia vo výške 28.679,54 Eur (864.000,- Sk) bola vyúčtovaná faktúrou č. 071003 za obdobie od 17.4.2007 do 26.9.2007, a to na základe nahlášok porúch zo strany abonentov pána U., pána S., R. Z., pani Z. a pána L.. Išlo o poruchy na sekundárnom rozvode, pričom žalobca ich mal odstrániť do 5 hodín od prijatia nahlášky. Išlo o obdobie 72 dní, t.j. 1728 hodín. Nakoniec, odvolaním napadol aj výšku priznaných trov konania žalobcovi. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného zo dňa 16.12.2010 žiadal potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny. Odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného podľa zásad uvedených v § 212 ods. 1, 2, 3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. Súd prvého stupňa, pokiaľ zaviazal žalovaného na plnenie žalobcovi a protinávrh žalovaného zamietol, správne zistil skutkový stav a správne ho aj právne vyhodnotil. Preto v tejto súvislosti odvolací súd plne odkazuje na zdôvodnenie rozsudku okresným súdom, pričom na jeho vecnej správnosti nič nezmenilo ani rozsiahle doplnenie dokazovania odvolacím súdom (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím dôvodom odvolací súd dopĺňa: Súd prvého stupňa, ako aj súd odvolací, zameral dokazovanie predovšetkým na dôvodnosť započítacej námietky zo strany žalovaného oproti pohľadávke žalobcu tvoriacej predmet sporu. I po doplnení dokazovania odvolacím súdom je nutné konštatovať, že započítacia námietka zo strany žalovaného nie je dôvodná. Podľa § 97 ods. 1 O.s.p., odporca môže za konania uplatniť svoje práva proti navrhovateľovi i vzájomným návrhom. Keďže žalovaný si uplatnil oproti pohľadávke žalobcu viac, než uplatnil žalobca, aj takýto prejav žalovaného je vzájomným návrhom podľa § 98 O.s.p.. Podľa § 358 O.s.p., na započítanie sú spôsobilé pohľadávky, ktoré možno uplatniť na súde. Započítaniu však nebráni, ak je pohľadávka premlčaná, ale premlčanie nastalo až po dobe, keď sa pohľadávky stali spôsobilými na započítanie. Základnú úpravu započítania pohľadávok obsahuje Občiansky zákonník v § 580 až § 582, ktoré ustanovujú, že pokiaľ majú veriteľ a dlžník vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, za podmienok ustanovených zákonom. Zánik nastáva okamihom, keď sa stretnú pohľadávky spôsobilé na započítanie. Súd prvého stupňa v súvislosti so spôsobilosťou pohľadávky žalovaného na započítanie oproti pohľadávke žalobcu uzavrel, že pohľadávka žalovaného nie je spôsobilá na započítanie z dôvodu, že žalovaný nedôvodne vyúčtoval žalobcovi majetkové sankcie za porušenie povinností žalobcu v zmysle Zmluvy č. 1/TKR/2003 zo dňa 1.4.2003, a to v čl. III. a VI. zmluvy. Odvolací súd považuje za správne zistený skutkový stav okresným súdom v súvislosti s neunesením dôkazného bremena, pokiaľ ide o spôsobilosť pohľadávky žalovaného na započítanie oproti pohľadávke žalobcu. Odvolací súd neprijal obranu žalovaného, že žalobca neodstránil nahlásené poruchy v televíznom signáli v časových obdobiach uvedených v sankčných faktúrach, v prvom prípade za obdobie od 23.12.2006 do 3.4.2007 (faktúra č. 070708) a v druhom prípade za obdobie od 17.4.2007 do 26.9.2007 (faktúra č. 071003). Televízny signál je prijímaný množstvom abonentov (nielen vypočutých súdom prvého stupňa) a ak by vady signálu pretrvávali v uvedených časových obdobiach, nepochybne by sa to prejavilo sťažnosťami aj zo strany ďalších abonentov žalovaného (v ich upozorneniach, sťažnostiach a podobne). Zároveň právo účtovať majetkové sankcie zo strany žalovaného nevyplýva ani z čl. VI. Zmluvy zo dňa 1.4.2003, ani z pracovných listov, ktoré žalovaný založil do spisu v súvislosti s odstraňovaním porúch na televíznych rozvodoch inými dodávateľmi než žalobcom. Pre úplnosť odvolací súd poukazuje na to, že ak by tvrdenia žalovaného o pretrvávajúcich poruchách v televíznom signáli počas Vianočných sviatkov 2006 boli pravdivé (faktúra č. 070708), ako aj počas Novoročných sviatkov, poruchy na signáli by nehlásili iba vypočutí svedkovia (abonenti žalovaného), ale aj nespočetné množstvo iných abonentov. Je potrebné poukázať aj na znenie čl. VI./5 Zmluvy zo dňa 1.4.2003 (č.l. 5), z ktorého znenia vyplýva, že poplatky za sankcie z titulu nedodržania termínov na odstránenie porúch budú odpočítané priamo pri úhrade faktúry. Takýto postup zo strany žalovaného preukázaný nebol. Už aj z toho dôvodu obrana žalovaného o započítaní sankcií oproti pohľadávke žalobcu sa javí ako nedôvodná. V neprospech obrany žalovaného svedčí aj výpoveď svedka Q. P. v konaní na Okresnom súde Humenné vo veci sp. zn. 8C/133/2007 (zápisnica o pojednávaní zo dňa 13.10.2008 - čl. 784), keď menovaný uviedol, že po dni 19.2.2007 už žiadne problémy s poruchami na televíznom signálu nemal. Potvrdil, že problémy sa vyskytovali iba pri zlom počasí. Preto správne rozhodol súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom, ak zaviazal žalovaného na plnenie žalobcovi a protinávrh žalovaného zamietol. Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny (§ 219 ods. 1 O.s.p.). O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.. Úspešnému žalobcovi priznal podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. náhradu trov v súvislosti s odvolacím konaním, predmetom ktorého bola odvolaním žalovaného namietaná istina v zmysle návrhu žalobcu na začatie konania vo výške 18.490,45 Eur a suma 4.587,53 Eur v zmysle vzájomného návrhu žalovaného (§ 97 ods. 1 O.s.p.), o ktorých súd konal ako o spojených veciach. Základná sadzba tarifnej odmeny za poskytnutie právnych služieb advokátom v takomto prípade predstavuje sumu á 407,21 Eur (§ 13 ods. 3 citovanej vyhlášky) za 13 uplatnených úkonov právnej pomoci - vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 16.12.2010, vyjadrenie zo dňa 1.4.2011, vyjadrenie zo dňa 20.10.2011, 31.10.2011, 4.11.2011, 30.11.2011, 12.3.2012, vyjadrenie zo dňa 17.3.2012 a účasť na odvolacom pojednávaní v dňoch 3.3.2011, 20.9.2011, 27.10.2011, 7.2.2012 a 29.3.2012. Ďalej odvolací súd priznal žalobcovi prislúchajúci režijný paušál 1 x 7,21 Eur + 8 x 7,41 Eur + 4 x 7,63 Eur, náhradu za stratu času za cestu na odvolacie pojednávanie v roku 2011 - 18 polhodín x 12,35 Eur + 12 polhodín v roku 2012 x 12,71 Eur celkom do výšky uplatnenej žalobcom v sume 370,50 Eur, a napokon náhradu cestovného za cestu na odvolacie pojednávanie z miesta sídla advokáta do miesta sídla súdu, t.j. z Humenného do Prešova a späť, v cene hromadnej prepravy, t.j. 9,37 Eur x 5 (v rovnakej cene lístka za celé obdobie). Celkom tak trovy právneho zastúpenia žalobcu v odvolacom konaní predstavujú sumu 5.842,62 Eur. Odvolací súd nepriznal žalobcovi náhradu cestovného ním označeným osobným motorovým vozidlom, pretože žalobca nijako nepreukázal opodstatnenosť použitia cudzieho motorového vozidla na pracovnú cestu (§ 7 zákona č. 283/2002 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.