Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 22Sp/31/2014 z 21. 8. 2014
Citácia: rozsudok Krajského súdu Žilina z 21. augusta 2014, sp. zn. 22Sp/31/2014, ECLI:SK:KSZA:2014:5014200608.1
Krajský súd Žilina | 22Sp/31/2014 | ECLI:SK:KSZA:2014:5014200608.1 | 2014-08-21 | Rozsudok
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/74517a4e-e8e9-4752-b74b-ea304cdc8943
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2014:5014200608.1

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 22Sp/31/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5014200608
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 08. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Martinčeková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5014200608.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Janou Martinčekovou v právnej veci
navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, proti
odporcovi: Okresný úrad Čadca, katastrálny odbor so sídlom Ľ. Podjavorinskej 2576, Čadca, za účasti
účastníka konania: Q. R., rod. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom, F., E. č. XXX, právne zastúpená JUDr.
Ladislavom Ščurym, advokátom so sídlom ul. G. XXXX, W., o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu
Okresného úradu Čadca č. k. V 3373/2013 zo dňa 22. 10. 2013, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Žiline rozhodnutie Okresného úradu Čadca č. k. V 3373/2013 zo dňa                       22.
10. 2013   p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov konania   n e p r i z n á v a .

Účastníčka konania Q. R.  n e m á   p r á v o  na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím odporca zamietol návrh na vklad záložnej zmluvy. V odôvodnení uviedol, že
záložca je v konaní zastúpený občianskym združením ProHelp.  Dohoda o splnomocnení nie je uzavretá
riadne pre rozpor s § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej OZ) a podľa § 53 ods. 5 OZ je ako celok
absolútne neplatná. Dohoda je predtlačená - jedná sa o formulárovú zmluvu poskytnutú na tento účel
poskytovateľom úveru - POHOTOVOSŤ, s. r. o., obsahujúcu zmluvnú podmienku, ktorej obsah dlžník
nemohol ovplyvniť, nakoľko mu je predložená v jednom „balíku“ s úverovou  zmluvou, v ktorej bol vopred
určený zástupca záložcu bez možnosti jeho slobodného výberu, čím táto podmienka spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a je neprijateľná.
Tiež obsahové rozvrhnutie plnomocenstva v časti, kde sa vpisuje predmet záložnej zmluvy, navodzovalo
možnosť následného dopisovania ďalších nehnuteľností. Rovnako neprijateľnou podmienkou je fakt, že
uzavretie úverovej zmluvy bolo podmienené udelením splnomocnenia zástupcovi, ktorého vopred vybral
záložný veriteľ, keďže zmluvu aj splnomocnenie koncipoval výlučne záložný veriteľ. Aj na túto dohodu
je potrebné nahliadať ako na spotrebiteľskú zmluvu z dôvodu, že pokiaľ by nedošlo k uzavretiu úverovej
zmluvy medzi záložným veriteľom a záložcom, t. j. spotrebiteľskej zmluvy, nedošlo by k uzavretiu ani
dohody o splnomocnení. V zmluve sa tiež nerešpektuje vyváženosť medzi predmetom úverovej zmluvy,
čo sa týka výšky úveru a jeho príslušenstva a predmetom záložnej zmluvy, ktorá sa dotýka nehnuteľného
majetku v nepochybne ďaleko väčšej miere, ako je výška plnenia povinného z úverovej zmluvy, čím sa
ohrozujú dobré mravy.



Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie navrhovateľ. Podľa neho rozhodnutie vychádza z ničím
nepodložených „predpokladov“ odporcu. Správny orgán vidí neprípustnosť plnomocenstva v dôvode
uvedenom v  § 22 ods. 2 OZ, pričom však rozpor záujmov zastúpeného a zástupcu musí reálne
existovať. V danom prípade splnomocnenec nemal žiadny záujem na poškodení záložcu. Predložené
plnomocenstvo je samostatným právnym úkonom uzavretým medzi dlžníkom a jeho zástupcom
úplne nezávislé od veriteľa a jeho zmluvnej dokumentácie. Nestotožnil sa s právnym názorom
odporcu, ktorý poukazuje na absolútnu neplatnosť dohody o splnomocnení podľa § 53 ods. 1 OZ
pre neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve. Tento prípad nemožno posudzovať
podľa OZ o spotrebiteľských zmluvách. Dohoda o plnomocenstve nespĺňa zákonné náležitosti
spotrebiteľskej zmluvy, preto sa na ňu nevzťahujú ust. § 53 OZ o neprijateľných zmluvných podmienkach.
Nepreskúmateľné je odôvodnenie napadnutého rozhodnutia o rozpore s dobrými mravmi. Žiadal, aby
súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil správnemu orgánu na ďalšie konanie. Uplatnil si náhradu
trov.

Odporca sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

Pred začatím správneho konania zomrel vlastník založených nehnuteľností C.W. L.. Správny orgán ako s
účastníkmi konal so všetkými do úvahy prichádzajúcimi dedičmi po vlastníkovi založených nehnuteľností
C. L.. E. ako s účastníčkou súdneho konania v zmysle § 107 ods. 3 O.s.p v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p.
konal so Q. R., keďže podľa osvedčenia o dedičstve OS Čadca č.k. 5D/198/2013-22 z 08.11.2013, ktoré
nadobudlo právoplatnosť v priebehu správneho konania, celé dedičstvo po ňom (t.j. aj nehnuteľnosti,
ktoré sú predmetom napadnutého rozhodnutia) nadobudla Q. R., rod. L.. Jej právny zástupca v podaní
z 02.04.2014 žiadal, aby súd odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie v plnom rozsahu potvrdil.
Rovnaký postoj vyjadril aj na pojednávaní dňa 22.08.2014 a zároveň si uplatnil náhradu trov konania.

Krajský súd v Žiline preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa § 250l a nasl. O.s.p. v rozsahu danom
opravným prostriedkom navrhovateľa, pričom zistil, že rozhodnutie odporcu je zákonné, toto bolo
potrebné potvrdiť pri aplikácii ust. § 250q ods. 2 O.s.p., a to z nasledovných dôvodov.

V preskúmavanej veci súd zistil, že okresnému úradu bol podaný návrh na vklad zmluvy o zriadení
záložného práva do katastra nehnuteľností, ktorý bol podpísaný navrhovateľom. Ako príloha k návrhu
na vklad bola priložená zmluva o zriadení záložného práva, ktorá bola uzatvorená medzi záložným
veriteľom - navrhovateľom a záložcom -C. L. v zastúpení na základe dohody o splnomocnení: ProHelp -
združenie občianskoprávnej pomoci, so sídlom Povraznícka 18, Bratislava. Predmetom záložnej zmluvy
bolo zriadenie záložného práva k nehnuteľnostiam vo vlastníctve C. L.. Zo záložnej zmluvy vyplynulo,
že zmluvné strany (z bodu II. Zmluvy) sa dohodli na zriadení záložného práva k špecifikovaným
nehnuteľnostiam v prospech záložného veriteľa - navrhovateľa na zabezpečenie všetkých pohľadávok
záložného veriteľa voči záložcovi, ktoré vznikli a vzniknú na základe zmluvy o úvere uzavretej medzi
záložným veriteľom na strane veriteľa a záložcom na strane dlžníka (uvedené vyplýva z bodu II. záložnej
zmluvy).

Z dohody o splnomocnení uzavretej medzi splnomocniteľom a splnomocnencom ProHelp, združením
občianskoprávnej pomoci so sídlom Povraznícka 18, Bratislava v zastúpení D. G., predsedom združenia,
súd zistil, že táto dohoda je vyhotovená forme predtlače (formulára), kde splnomocnenec je v rámci
predtlače už dopredu vpísaný. Z dohody o splnomocnení súd zistil, že táto bola uzatvorená v súvislosti
resp. v spojitosti so zmluvou o úvere uzatvorenou C. L. so spoločnosťou Pohotovosť, s. r. o., Bratislava
č. zmluvy  508501604, pričom splnomocniteľ udelil  združeniu ProHelp po osobnom prerokovaní a
poučení o právnych úkonoch v dohode uvedených splnomocnenie 1. (bod 2. dohody) vo všetkých
veciach vyplývajúcich z uskutočnenia právnych úkonov vymienených v tejto dohode, vrátane právneho
posúdenia týmito úkonmi založených práv a povinností a v tomto rozsahu aj vo veciach rokovania
s navrhovateľom ako poskytovateľom úveru, ktoré poskytne združenie ProHelp splnomocniteľovi
bezplatne, 2. (bod 3. dohody) na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa § 552 Občianskeho zákonníka a
všetkých právnych úkonov s ňou súvisiacich v mene splnomocniteľa k nehnuteľnostiam, ktoré v čase
uzatvorenia záložnej zmluvy sú v splnomocniteľovom vlastníctve alebo spoluvlastníctve, a ktoré budú
bližšie špecifikované v priloženom liste vlastníctva ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho



záväzku zo zmluvy o úvere. Zároveň v bode 4 boli bližšie špecifikované nehnuteľnosti vo vlastníctve
splnomocniteľa podľa súpisného čísla  stavby, parcelného čísla zastavaného pozemku,  parcelných
čísel, druhu a výmery pozemkov, veľkosti podielu, označenia listu vlastníctva a kat. územia.

Podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy SR je Slovenská republika právnym štátom. Neoddeliteľným atribútom
právneho štátu je právna istota a spravodlivosť (pozri nálezy Ústavného súdu SR napr. I.ÚS 17/99, I.ÚS
54/02).

Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR štátne orgány môžu konať iba na základe Ústavy SR, v jej medziach a v
rozsahu a spôsobom, ktoré ustanoví zákon.

Z citovaných ustanovení Ústavy SR vyplýva, že v právnom štáte sa orgánu verejnej moci neponecháva
na úvahu, či uplatní kompetenciu, ktorú mu priznáva ústava alebo zákon. Preto je povinnosťou každého
orgánu verejnej moci konať, uplatniť svoju kompetenciu vždy, v celom rozsahu a včas.

Zákon č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam
v znení neskorších predpisov (ďalej len katastrálny zákon) v ust. § 4 ods. 1 zakotvuje, že práva k
nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom  práv k nehnuteľnostiam do katastra, záznamov práv
k nehnuteľnostiam do katastra a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri.

Podľa § 28 ods. 1 katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené      v § 1 ods. 1 sa
zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje
podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať
s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo práva
nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či
sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne
skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Podľa § 31 ods. 3 katastrálneho zákona ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad povolí;
inak návrh zamietne.

Podľa § 31 ods. 7 katastrálneho zákona okresný úrad doručí rozhodnutie o zamietnutí vkladu všetkým
účastníkom konania. Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie. Odvolanie sa podáva na
okresnom úrade, ktorý rozhodnutie vydal, v lehote do 30 dní odo dňa jeho doručenia. Ak okresný úrad
podanému odvolaniu nevyhovie v celom rozsahu, o odvolaní rozhodne súd.

Okresný úrad je ako orgán štátnej správy súčasťou výkonnej moci štátu a je v jej kompetencii rozhodovať,
či sú splnené podmienky na povolenie zápisu práv k nehnuteľnostiam do katastra na základe vkladu
práv k nehnuteľnostiam. Na konanie o povolenie vkladu je miestne príslušný ten okresný úrad, v obvode
ktorej sa nehnuteľnosť nachádza.

V priebehu vkladového konania okresný úrad ako správny orgán posudzuje podstatné náležitosti
príslušného zmluvného typu, a to z hľadiska kritérií, ktoré sú uvedené v  § 31 ods. 1 katastrálneho zákona.
To znamená, že vkladové konanie predstavuje rozhodovací procesný postup, pri ktorom okresný úrad
ako správny orgán na základe predložených písomných podkladov posudzuje komplexne skutkové a
právne skutočnosti (podmienky vkladu podľa ust. § 31 katastrálneho zákona), ktoré by mohli mať vplyv na
povolenie vkladu. Výsledkom tohto rozhodovacieho procesu je príslušné rozhodnutie o povolení vkladu
alebo rozhodnutie o zamietnutí návrhu na vklad.



Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len neprijateľná podmienka). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia, alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpísaním zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. 4. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
(ďalej Smernica), a to konkrétne podľa čl. 3 ods. 1 zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne
dohodnutá, sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Podľa čl. 3 ods. 2 Smernice podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá
vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne
formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna
podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak
celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú
zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne
dohodnutá, musí o tom podať dôkaz.

Krajský súd v Žiline konštatuje, že odporca dostatočne zistil skutkový stav veci. Krajský súd sa stotožnil
s právnym posúdením veci zo strany správneho orgánu čo sa týka posúdenia dohody o splnomocnení
ako absolútne neplatného právneho úkonu a na doplnenie uvádza nasledovné:

Dohoda o splnomocnení uzatvorená medzi C. L. a občianskym združením ProHelp nie je uzatvorená
riadne pre rozpor s ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka a  podľa § 53 ods. 5 Občianskeho
zákonníka je ako celok absolútne neplatná. Na dohodu o splnomocnení je potrebné nahliadať ako na
predtlačenú - formulárovú zmluvu poskytnutú  na tento účel poskytovateľom úveru - navrhovateľom,
obsahujúcu zmluvnú podmienku, ktorej obsah dlžník nemôže ovplyvniť, nakoľko mu je predložená v
jednom ,,balíku“  s úverovou zmluvou, v ktorej bol vopred určený zástupca C. L. bez možnosti jeho
slobodného výberu, čím táto podmienka spôsobila značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach



zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a je neprijateľná. Podľa názoru súdu, v danom prípade
bola dohoda o splnomocnení vpísaná do tzv. formulárovej dohody (alebo predtlačenej, keď teda dlžník
- záložca- nemohol ovplyvniť obsah takejto dohody),  je zo strany súdu potrebné konštatovať, že
v danom prípade bola obmedzená možnosť, aby si splnomocniteľ - záložca zvolil splnomocnenca -
zástupcu, ktorý by za neho uzatvoril záložnú zmluvu a ktorý by skutočne hájil záujmy splnomocniteľa, keď
splnomocnenec bol už v takejto dohode o splnomocnení vopred vpísaný (určený), takže v danom prípade
je možné hovoriť o tom, že nie je možné považovať takúto dohodu o splnomocnení za individuálne
dohodnutú, nakoľko táto bola vopred navrhnutá a pripravená a práve preto spotrebiteľ nebol schopný
(nemal možnosť) ovplyvniť možnosť výberu iného zástupcu (splnomocnenca) v predmetnom prípade (§
53 ods. 2 Občianskeho zákonníka), čo v konečnom dôsledku spôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Je možné podľa názoru súdu zo všetkých
okolností uvedených v preskúmavanej veci vyvodiť, že k výberu splnomocnenca teda nedošlo z vôle
spotrebiteľa, ale z vôle záložného veriteľa - navrhovateľa.

Tiež obsahové rozvrhnutie plnomocenstva v časti, kde sa vpisuje predmet záložnej zmluvy, navodzovalo
možnosť následného dopisovania ďalších nehnuteľností.

Rovnako neprijateľnou podmienkou je fakt, že uzavretie úverovej zmluvy bolo podmienené udelením
splnomocnenia zástupcovi, ktorého vopred vybral veriteľ, keďže zmluvu aj splnomocnenie koncipoval
výlučne veriteľ, čím došlo k vytvoreniu značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach v neprospech
dlžníka.

Z týchto dôvodov sa súd stotožnil s právnym názorom správneho orgánu a rovnako považuje túto dohodu
o splnomocnení za neprijateľnú podmienku,  a teda  za neplatnú  podľa ust. § 53 ods. 5 Občianskeho
zákonníka. To spôsobuje, že splnomocnenec nemá hmotné právo, aby v mene splnomocniteľa platne
uzavrel záložnú zmluvu a preto po posúdení takejto zmluvy podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona bolo
potrebné návrh na vklad záložnej zmluvy zamietnuť.

Preto je nedôvodná odvolacia námietka navrhovateľa, že nie je možné na dohodu o splnomocnení
aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Práve naopak, aj táto
dohoda je dohodou vo svoje podstate spotrebiteľskou, pretože bola uzavretá v priamej príčinnej
súvislosti so zmluvou o úvere, ktorá je nepochybne zmluvou spotrebiteľskou. Pokiaľ by nedošlo k
uzavretiu úverovej zmluvy medzi navrhovateľom a spotrebiteľom, nedošlo by k uzavretiu ani dohody
o splnomocnení. Na jednej strane navrhovateľ podľa výpisu z Obchodného registra má v predmete
činnosti poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Na druhej strane z listinných dôkazných prostriedkov
nachádzajúcich sa v administratívnom spise nebolo preukázané, že by spotrebiteľ bral úver za účelom
financovania podnikateľskej činnosti, preto ide o spotrebiteľa aj vo vzťahu k uzavretej dohode o
splnomocnení.

Ostatnými odvolacími námietkami sa preto z tohto dôvodu nie je potrebné zaoberať (námietka ohľadne
tvrdeného rozporu zmluvy o úvere s dobrými mravmi).

Vzhľadom na uvedené skutočnosti rozhodnutie odporcu súd ako zákonné potvrdil.

O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a contrario za použitia § 250l ods.
2 O.s.p.. Navrhovateľ nebol úspešný, preto mu náhrada trov konania nepatrí. Súd mu preto náhradu
trov konania nepriznal. Účastníkovi a odporcovi v konaniach podľa piatej časti O.s.p. náhrada trov zo
zákona neprislúcha. Dikcia § 250k ods. 1, veta prvá O.s.p v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. jednoznačne
uvádza, že ak mal žalobca úspech celkom alebo sčasti, súd mu proti žalovanému prizná právo na úplnú
alebo čiastočnú náhradu trov konania. Je to teda len osoba žalobcu (v konaní podľa tretej hlavy piatej
časti O.s.p. navrhovateľa), ktorému prípadná náhrada trov prináleží. Keďže náhradu trov si uplatnila
účastníčka konania zastúpená advokátom, táto zo zákona nemá právo na náhradu trov konania. Preto
súd rozhodol, že účastníčka konania Zuzana Boháčiková nemá právo na náhradu trov konania.



Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave.