{"guid": "16a9470e-8fa6-47f6-9966-fc0adc546259:8eb48659-44f8-4abe-b07d-122717201a80", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2014:7712217986.1", "spisova_znacka": "7CoP/36/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 7CoP/36/2014 z 30. 7. 2014", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Košice z 30. júla 2014, sp. zn. 7CoP/36/2014, ECLI:SK:KSKE:2014:7712217986.1", "identifikacne_cislo": "7712217986", "sud": {"guid": "sud_147", "nazov": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-kosice"}, "sudca": "JUDr. Gabriela Šimonová", "sudca_id": 479, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-gabriela-simonova-479", "datum_vydania": "2014-07-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Starostlivosť o maloletých"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "nazov": "§ 219 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-2", "nazov": "§ 219 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/8eb48659-44f8-4abe-b07d-122717201a80", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2014:7712217986.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2014:7712217986.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2014:7712217986.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7CoP/36/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7712217986
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hricová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7712217986.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov
senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Andrey Mazákovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté
deti Š. M., nar. XX.XX.C. a J. M., nar. XX.XX.C., obaja zastúpení Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
v Michalovciach, detí rodičov: G. F., nar. XX.XX.C., bývajúcej v Y. Q. X. I..Č.. C., t.č. A., Y. C., právne
zastúpenej Mgr. Vierou Rajzákovou, advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom v Michalovciach na
Námestí Osloboditeľov č. 82 a J. M., nar. XX.XX.C., bývajúcemu v Y. Q. X.É. I..Č..C., t.č. vo výkone
trestu odňatia slobody v Z., v konaní o zákaz styku, na návrh matky, o odvolaní matky proti rozsudku
Okresného súdu Michalovce č.k. 14P 303/2012-48 zo dňa 14.11.2013 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e      rozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh matky v celom rozsahu  a vyslovil, že žiaden
z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

V zákonom stanovenej lehote podala proti rozsudku matka odvolanie z dôvodu, že súd prvého stupňa
neúplne zistil skutkový stav veci, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam. Namietala, že súd nevykonal dôkazy, ktoré navrhovala  a nevyžiadal si správu z Ústavu na
výkon trestu odňatia slobody, lekársku správu z nemocnice v W. a nenariadil znalecké dokazovanie,
ktoré navrhovala.  Nevykonanie dôkazov súd neodôvodnil a obmedzil sa len konštatovanie, že  nebola
preukázaná potreba uloženia zákazu styku otca s maloletými deťmi, nakoľko v minulosti ani v súčasnosti
otec deťom neubližoval.  Poukázala na ust. § 25 ods. 3 Zákona o rodine  a zastávala názor, že súd prvého
stupňa vôbec nevzal do úvahy záujmy maloletých detí. Otec pravidelne deťom fyzicky aj psychicky
ubližoval, pričom konanie otca zanechalo následky najmä na staršom synovi, ktorý sa pred otcom
schovával pod stôl  a posteľ. Poznamenala, že po odchode do A. sa psychický stav maloletého zlepšil.
Vyjadrila obavu, že otec vycestuje za nimi do zahraničia ako to už v minulosti urobil. Vytýkala súdu prvého
stupňa, že nevzal do úvahy agresívnu povahu otca a jeho odmietanie podrobiť sa psychiatrickej liečbe.
Bola toho názoru, že v danom prípade je nevyhnutné nariadiť znalecké dokazovanie, preto navrhla
rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že v súčasnosti sa obe maloleté deti spolu s
matkou dlhodobo zdržiavajú vo A., pričom otec ich nekontaktuje od roku 2010 t.j. od jeho umiestnenia vo
výkone trestu odňatia slobody. Navrhol vyhovieť návrhom matky na doplnenie dokazovania vzhľadom
na dátum prepustenia otca z výkonu trestu odňatia slobody.



Otec sa k odvolaniu matky nevyjadril.

Podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré  mu
predchádzalo podľa ust. § 212 ods. 2 písm. a) O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214
ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne
zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine a v súlade s ust.§ 132
O.s.p. vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo  a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti,
pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci
konania, preto je odôvodnenie rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu
stotožňuje. Konajúci súd sa dôsledne vysporiadal s námietkami matky uplatnenými v odvolaní, ktoré
tvorili jej obranu už v priebehu konania na súde prvého stupňa a matka ani v priebehu odvolacieho
konania neuviedla žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by mali za následok iné rozhodnutie o jej návrhu
na zákaz styku otca s maloletými deťmi a následne ani o zmene úpravy ich styku. V tejto súvislosti
odvolací súd poukazuje na ust. § 26 Zákona o rodine, podľa ktorého môže súd aj bez návrhu zmeniť
rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a
povinností v prípade ak sa zmenia pomery, pričom sa musí jednať o výraznú zmenu tých okolností,
ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia o výchove mal. dieťaťa (vrátane styku) a musí
byť závažnejšieho charakteru spočívajúceho v rôznych okolnostiach, či už na strane rodičov alebo
dieťaťa. Zo skutočnosti, že zmena pomerov je hmotnoprávnym základom pre nové rozhodnutie, vyplýva,
že súd je vždy povinný zistiť a ustáliť v takýchto rozhodnutiach všetky okolnosti za ktorých k výroku
rozsudku dospel. Závažnosť zmeny pomerov sa vyžaduje preto, lebo jedným z významných faktorov
prispievajúcim k riadnej výchove dieťaťa je stabilita jeho pomerov. Odvolací súd rovnako ako súd prvého
stupňa zastáva názor, že v danom prípade  nebola preukázaná podstatná zmena pomerov odôvodňujúca
zmenu rozsudku Okresného súdu Michalovce sp. zn. 21C 140/2008 zo dňa 02.07.2009, ktorým bol
upravený styk otca s maloletými deťmi tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletými deťmi každú
sobotu v nepárny týždeň v čase od 10.00 hod do 18.00 hod.. Skutočnosti, ktorými matka odôvodňuje
potrebu uloženia zákazu styku otca  s maloletými deťmi už totiž boli predmetom konania o úpravu výkonu
rodičovských práv a povinností na čas do rozvodu manželstva (vedené na Okresnom súde Michalovce
pod sp. zn. 11P 11/2008), pričom aj napriek uvedenému konaniu otca sa obaja rodičia dohodli  na úprave
styku a z vyjadrení matky vyplýva, že  styk sa v zmysle rozsudku Okresného súdu Michalovce sp. zn. 21C
140/2008 realizoval a matka nebránila otcovi stretávať sa s maloletými deťmi.  Súčasne odvolací súd
považuje za nedôveryhodné tvrdenie matky v odvolaní o násilnom správaní sa otca k maloletým deťom,
nakoľko matka výslovne na pojednávaní dňa 27.06.2013 uviedla, že fyzické a psychické násilie otca
smerovalo voči jej osobe a nie voči maloletým deťom. Navyše v súčasnosti matka s maloletými deťmi
dlhodobo žije vo A., kde maloleté deti navštevujú školské zariadenie, pričom otec sa s maloletým deťmi
nekontaktoval od roku 2010, kedy mu bol nariadený výkon trestu odňatia slobody. K odvolacej námietke
matky, že súd nevykonal všetky dôkazy, ktoré v konaní navrhla odvolací súd uvádza, že Občiansky súdny
poriadok súdu ukladá, aby vykonané dôkazy hodnotil podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a
všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti (ust. § 132 O.s.p.) a aby vo veci rozhodol na základe zisteného
skutkového stavu (ust. § 153 ods. 1 O.s.p.), pričom len súdu prináleží rozhodnúť, ktoré z dôkazov
navrhnutých účastníkmi vykoná a ktoré nie (ust. § 120 ods. 1 a 2 O.s.p.). V nesporových konaniach
sa síce uplatňuje tzv. vyšetrovacia zásada (ust.  § 120 ods. 2 O.s.p.), podľa ktorej je súd povinný
vykonať aj iné dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu, hoci ich účastníci konania nenavrhli, avšak
nejdená sa o povinnosť súdu pátrať po dôkazoch, nakoľko vyšetrovacia zásada nenahrádza dôkaznú
aktivitu účastníka konania. Súd zároveň nie je povinný vykonať všetky dôkazy navrhnuté účastníkmi,
pretože princíp voľného hodnotenia dôkazov v konaní pred súdmi v spojení so zásadou spravodlivého
rozhodnutia veci súdu umožňuje vykonať len tie dôkazy, ktoré podľa uváženia k takému rozhodnutiu vedú
(Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 64/97 zo dňa 08.10.1997), preto nevykonanie
všetkých dôkazov navrhnutých účastníkmi nemožno považovať za postup súdu, ktorým by im bolo
odňaté právo konať pred súdom (R 37/1993). Z dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa pritom



jednoznačne vyplynulo, že v danom prípade nedošlo k zmene tých okolností, ktoré boli rozhodujúce v
čase predchádzajúcej právnej úpravy o styku otca s maloletými deťmi. Z tohto dôvodu nebol súd prvého
stupňa povinný vyhovieť návrhu matky na doplnenie dokazovania nariadením znaleckého dokazovania
a vyžiadaním lekárskych správ otca.  Na základe uvedeného odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok
súdu prvého stupňa podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. ako  vecne správny.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "14P/303/2012", "guid": "fb0882d3-d5f7-4af5-9ebf-5cd6cc4b1de9:ad0ef086-a687-4220-bf91-468073c51c85", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:b94339a6-5b75-411d-be41-bece05228547", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.64.1997.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 64/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 64/97 z 8. 10. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-10-08", "citacie_n": 108, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.64.1997.1"}], "citovane_v": []}