Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 6CoP/67/2012 z 24. 7. 2012 Citácia: rozsudok Krajského súdu Žilina z 24. júla 2012, sp. zn. 6CoP/67/2012, ECLI:SK:KSZA:2012:5612203711.1 Krajský súd Žilina | 6CoP/67/2012 | ECLI:SK:KSZA:2012:5612203711.1 | 2012-07-24 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Vyživovacie povinnosti Citované ustanovenia: § 219 ods. 1 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/18cba864-a425-4ad9-99a0-ab8734402064 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2012:5612203711.1 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6CoP/67/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5612203711
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 07. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Yvetta Dzugasová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5612203711.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Yvetty
Dzugasovej a členov senátu JUDr. Jany Urbanovej a JUDr. Františka Potockého, vo veci starostlivosti
súdu o maloletého A. D., nar. XX. X. XXXX, bytom ako matka, zastúpeného kolíznym opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš, dieťa rodičov: Silvie D., nar. XX. X. XXXX,
bytom v Q. K., R. Dr. O. I. XXXX/XX a N. D., nar. XX. X. XXXX, bytom W., U. P. XXXX/XX, o zvýšenie
výživného na maloleté dieťa, v konaní o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Liptovský
Mikuláš, č.k. 9P/45/2012-22 zo dňa 16. 5. 2012, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletého A. D., nar.
XX. 6. XXXX po 90,- eur mesačne vždy do každého 15. dňa v mesiaci vopred počnúc od 1. 5. 2012 k
rukám matky dieťaťa, čím sa zmenil rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 4P/149/2006-32
zo dňa 12. 9. 2006 v časti o výživnom. Zameškané výživné od 1. 5. 2012 do 31. 5. 2012 vo výške 3,- eur
je otec povinný zaplatiť matke do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žiadnemu z účastníkov nepriznal
súd právo na náhradu trov konania.

Pri svojom rozhodovaní okresný súd vychádzal z ust. § 62 a § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine, keď
mal preukázanú zmenu pomerov od doby posledného rozhodovania. V čase posledného rozhodovania
maloletý navštevoval základnú školu v mieste bydliska, otec mal vyživovaciu povinnosť okrem
maloletého A. aj k dcére R.. Matka maloletého mala v tom čase dve vyživovacie povinnosť k synovi A.
a k dcére K. F., nar. XX. X. XXXX. Matka žila s obidvoma deťmi v ich spoločnej domácnosti s otcom
maloletej K.. V tom čase bol čistý mesačný príjem otca 15 000,- Sk (497,91 eur) a jeho manželky 4 230,-
Sk (140,41 eur). Čistý priemerný mesačný príjem matky predstavoval rodičovský príspevok vo výške 4
230,- Sk (140,41 eur), pričom žila v spoločnej domácnosti s otcom maloletej K., ktorého čistý priemerný
mesačný príjem bol 19 000,- Sk (630,68 eur).

V súčasnosti otcov čistý priemerný mesačný príjem predstavuje sumu 415,15 eur, jeho manželky 280,86
eur. Otcovi pribudla vyživovacia povinnosť k dcére W., nar. XX. X. XXXX. Čistý priemerný mesačný
príjem matky predstavuje sumu 618,13 eur, pričom počet vyživovacích povinností sa matke nezmenil. V
súčasnosti matka už nežije v spoločnej domácnosti s otcom dcéry K.. Z hľadiska príjmu zo zárobkovej
činnosti je príjem v domácnosti otca 696,01 eur a príjem v domácnosti matky 618,13 eur. Príjem v
domácnosti otca stúpol o 57,69 eur a príjem v domácnosti matky klesol o 152,96 eur, aj keď príjem
matky sa zvýšil o 477,72 eur. Výdavky na bývanie sú porovnateľné z hľadiska vynaložených nákladov u



oboch rodičov, keďže každý z rodičov žije v byte. Súd prihliadal ku všetkým vyživovacím povinnostiam
rodičov, keď otec má spolu tri vyživovacie povinnosti a matka má spolu dve vyživovacie povinnosti voči
maloletým deťom.

V čase posledného rozhodovania bola otcovi uložená povinnosť platiť výživné vo výške 76,35 eur
mesačne. Otec napriek tomu dobrovoľne platí výživné vo výške 87,- eur mesačne, čo potvrdila aj matka
maloletého dieťaťa. Otec sa o syna zaujíma, pravidelne sa s ním stretáva každý druhý víkend v mesiaci,
kupuje synovi darčeky pri príležitosti sviatkov, prispieva mu aj nad rámec výživného (školský výlet,
dovolenka a podobne). V nadväznosti na skutkové zistenia vyplývajúce z vykonaného dokazovania
okresný súd čiastočne vyhovel návrhu matky a zvýšil výživné na 90,- eur mesačne, keď zohľadnil
predovšetkým narastajúce potreby dieťaťa, ktoré študuje na strednej škole, kde denne dochádza.
Maloletý A. je najstaršie dieťa účastníkov, ostatné deti navštevujú základnú školu a predškolské
zariadenie. Z hľadiska príjmu v domácnosti, výživného, počtu členov v domácnosti, pripadá na člena v
domácnosti otca 151,50 eur a matky 269,38 eur. Na základe týchto zistení okresný súd mal za to, že
zvýšené výživné na maloletého A. vo výške 90,- eur mesačne je na hranici možností a schopností otca
a akékoľvek vyššie výživného by z hľadiska súdu predstavovalo znevýhodnenie ďalších maloletých detí
otca, lebo aj na ich záujmy musí súd prihliadať.

Okresný súd vyhlasoval rozsudok 16. 5. 2012 a zvýšené výživné určoval od 1. 5. 2012, z ktorého dôvodu
vzniklo zameškané výživné od 1. 5. 2012 do 31. 5. 2012. Pokiaľ otec maloletého dobrovoľne platil výživné
vo výške 87,- eur a výživné bolo zvýšené na sumu 90,- eur mesačne, vzniklo zameškané výživné za
mesiac máj vo výške 3,- eur, ktoré je otec povinný zaplatiť matke do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

O trovách konania rozhodol okresný súd podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p..

Proti rozsudku okresného súdu podala v zákonnej lehote odvolanie matka maloletého dieťaťa, ktorá
žiadala rozsudok okresného súdu zmeniť a uložiť otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletého
A. zvýšeným výživným vo výške 160,- eur mesačne od 1. 5. 2012, pretože podľa názoru matky je v
možnostiach a schopnostiach otca prispievať na výživu maloletého takto určenou sumou. V odvolaní
poukázala na obdobie spolužitia s otcom maloletého, ako aj obdobie po rozvode manželstva, kedy
bola dlhú dobu nezamestnaná, a napriek tomu sa snažila zabezpečiť potreby maloletého A. tak, aby
nepociťoval zlú sociálnu situáciu. Pokiaľ bývala v spoločnej domácnosti s otcom maloletej K., bývala v
byte tohto svojho priateľa. Po rozchode s otcom maloletej K. bola nútená riešiť otázku bývania, s čím jej
opätovne pomohol otec maloletej K. a nie otec maloletého A.. Výživné vo výške 160,- eur pre maloletého
A. požadovala matka z dôvodu uspokojovania nevyhnutných potrieb maloletého. Namietala, že okresný
súd nezohľadnil splátky úveru na kúpu bytu, ktorú čiastku je potrebné odpočítať od jej príjmu. Maloletý
A. má 17 rokov, vykazuje v škole výborné výsledky, pripravuje sa na vysokoškolské štúdium a má teda
podstatne vyššie náklady a potreby ako ostatné deti otca, ktoré sú jedna v predškolskom veku a jedna
žiačkou základnej školy. Poukázala ďalej na fakt, že otec vykazuje nižší príjem ako v čase posledného
rozhodovania. Keďže pracuje ako živnostník, položila otázku, či nie je príjem otca umelo znížený a z
akého dôvodu pracuje za tak nízky príjem pri jeho profesii, veku a skúsenostiach a z akého dôvodu
nezmení svoje zamestnanie na prácu, ktorá by bola finančne lepšie hodnotená. Pokiaľ sa aj príjem otca
znížil, a to bez odôvodnenia, príjem by sa mal brať podľa predpokladu jeho rastu.

Otec maloletého vo vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol rozsudok okresného súdu ako vecne
správny potvrdiť, pričom zdôraznil, že akceptuje zvýšenie výživného na sumu 90,- eur mesačne, ktorá
suma plne zodpovedá jeho finančným možnostiam. Namietal, že matka dieťaťa nie je oprávnená
posudzovať jeho profesiu, skúsenosti a vek, resp. doporučovať, aby zmenil zamestnanie za lepšie
finančne ohodnotené. Matka by sa mala zamerať hlavne na seba a svoj životný štýl prispôsobiť svojej
finančnej situácii. Maloletý A. netrpí núdzou, o čo sa aj on stará za pomoci celej svojej rodiny. Synovi sa
venuje pravidelne, berie ho na výlety, príležitostne ho obdarováva nielen on, ale aj jeho rodina. K ďalším
tvrdeniam matky sa bližšie nevyjadroval, pretože tieto sú skreslené a niektoré úplne vymyslené účelovo
pre dosiahnutie cieľa. Svoje pomery bližšie rozviedol pred okresným súdom a je ochotný pravdivo
vypovedať o jeho finančnej situácii aj pred odvolacím súdom.



Kolízny opatrovník vo vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol rozsudok okresného súdu ako vecne
správny potvrdiť. Okresný súd pri rozhodovaní o výške výživného prihliadal na skutočné možnosti a
schopnosti otca, ako aj potreby maloletého.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. a bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 v
spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. tento rozsudok v zmysle ust.

§ 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

Krajský súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom
rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa. Okresný súd v dostatočnom
rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, pre rozhodnutie o zvýšení výživného,
vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p.. Odôvodnenie
rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd.
Z uvedených dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti
dôvodov napadnutého rozhodnutia.

Na doplnenie považoval krajský súd za potrebné zdôrazniť, že Zákon o rodine (§ 62 a nasl.) upravuje
základné pravidlá pre určenie výšky výživného rodičov k deťom. Konkrétna výška výživného je
ovplyvňovaná faktormi, jednak na strane dieťaťa, jednak na strane povinného rodiča. Podľa súdnej
praxe pre určenie výšky výživného k dieťaťu sú rozhodujúce reálne zárobkové schopnosti a možnosti
povinného rodiča, ktoré sú dané jeho subjektívnymi vlastnosťami (fyzickou zdatnosťou, zdravotným
stavom, vzdelaním, pracovnými skúsenosťami), ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, najmä
existenciou pracovných príležitostí primeraných vlastnostiam povinného rodiča. Na stanovenie výšky
výživného je potrebné skúmať majetkové pomery, životnú úroveň, počet iných vyživovacích povinností
povinného rodiča. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak
sa povinný vzdal bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu;
rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Pri posudzovaní výšky výživného na dieťa vychádza súd z príjmov a výdavkov povinného rodiča, ako aj
nákladov na výživu tohto dieťaťa. Výdavky na výživné majú vždy prednosť pred ostatnými výdavkami.
V zásade platí, že dieťa sa má podieľať na životnej úrovni svojich rodičov (§ 62 ods. 2 Zákona o
rodine). Príjmy a výdavky povinných osôb, ako aj náklady na výživu dieťaťa, musia byť v konaní
spoľahlivo preukázané, pričom súd pri posudzovaní jednotlivých tvrdení účastníkov konania, a tomu
zodpovedajúcich dôkazov, postupuje podľa svojej úvahy a každý dôkaz hodnotí jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo,
včítane toho, čo uviedli účastníci (§ 132 O.s.p.).

Výživné stanovuje súd podľa stavu, ktorý tu bol v čase rozhodovania. Po rozhodnutí môže dôjsť k zmene
odôvodnených potrieb oprávneného (napr. v súvislosti s pribúdajúcim vekom, začínajúcou školskou
dochádzkou, prípravou na budúce povolanie, atď.), môže nastať i zmena v možnostiach a schopnostiach
povinného (napr. v dôsledku zmeny zárobku, pribudnutia vyživovacej povinnosti, atď.). Ak sa tak stane,
je možné previesť novú úpravu výšky výživného, a to buď jeho zvýšením, alebo znížením, alebo dokonca
zrušením vyživovacej povinnosti. Zmena rozsudku v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine je prípustná
od doby, kedy došlo k zmene pomerov. Zmena pomerov sa musí týkať skutočností, na ktorých bolo
založené predchádzajúce rozhodnutie o rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k dieťaťu. Súd, ktorý má
rozhodovať o novej úprave výživného, musí spoľahlivo zistiť, kedy došlo k zmene pomerov, rozhodnutie,
ktorým sa mení pôvodné rozhodnutie, musí nadväzovať na pôvodné rozhodnutie vo svojom obsahu, ale
i vo svojom výroku.

Naposledy bolo o výške výživného pre maloletého A. rozhodované rozsudkom z roku 2006, kedy súd
uložil otcovi prispievať na výživu dieťaťa sumou 76,35 eur. Od uvedeného obdobia uplynulo 6 rokov,
maloleté dieťa je staršie, s čím súvisia zvýšené výdavky na jeho výživu. V konaní bolo preukázané, že
priemerný mesačný príjem otca predstavuje sumu 415,15 eur, pričom otec žije v spoločnej domácnosti
so svojou manželkou, ktorej príjem predstavuje 280,86 eur. Od doby posledného rozhodovania otcovi



pribudla vyživovacia povinnosť k dcére W.. Matkin mesačný príjem sa podstatne zvýšil, a to zo sumy
140,41 eur (rodičovský príspevok) na sumu 618,13 eur mesačne, pričom počet vyživovacích povinností
sa matke nezmenil. U maloletého A. neboli zistené žiadne mimoriadne výdavky, na ktoré by mal súd
osobitným spôsobom prihliadať, náklady na výživu sú primerané jeho veku, štúdiu, ktorému sa venuje.

Krajský súd vychádzal zo zásady zabezpečenia primeranej výživy maloletému dieťaťu, pričom
akceptoval preukázané majetkové pomery rodičov. Otec nedosahuje príjem, z ktorého by mohol
zabezpečovať maloletému dieťaťu taký štandard, aký požadovala matka. Uloženie povinnosti platiť na
výživu dieťaťa sumou 160,- eur mesačne by viedlo k ohrozeniu uspokojovania bežných potrieb otca,
jeho rodiny i maloletých detí, voči ktorým má taktiež vyživovaciu povinnosť.

Vzhľadom na vek, potreby maloletého A. a pomery otca, krajský súd dospel k záveru, že výška výživného
stanovená rozhodnutím súdu prvého stupňa je postačujúca pre zabezpečenie primeranej životnej úrovne
maloletého A.. Pokiaľ matka v odvolaní tvrdila, že príjem otca z jeho podnikateľskej činnosti nie je
dostačujúci a tento by si mal zabezpečiť lepšie platené pracovné miesto, krajský súd zdôrazňuje, že
v konaní nebolo preukázané, že by sa otec cielene vyhýbal práci za účelom vyhýbania sa plneniu
vyživovacej povinnosti. Príjem otca bol dokladovaný relevantným potvrdením Daňového úradu Žilina a v
konaní bolo preukázané, že otec dobrovoľne prispieval na výživu syna vyššími finančnými čiastkami, ako
mal stanovené súdom. Bežné výživné bolo platené vo výške 87,- eur oproti stanovenému výživnému vo
výške 76,35 eur, otec prispieval polovičnými sumami na školské výlety a mimoškolské aktivity, kupoval
synovi darčeky k sviatkom, darčeky na Vianoce, ako napr. knihy, hodinky, fotoaparát, mobilný telefón,
oblečenie, vreckové. V otcovej rodine má maloletý vlastnú pokladničku, v ktorej má hotovosť vo výške
100,- eur až 200,- eur na vreckové, koncerty, do ktorej prispieva finančne otec a jeho rodina. Otec so
synom absolvoval aj spoločné dovolenky v zahraničí.

Na základe popísaných úvah, keď odvolací súd, akceptujúc potrebu zvýšenia výživného s ohľadom na
obdobie, ktoré uplynulo od jeho poslednej úpravy, ako aj majetkové pomery otca, dospel k záveru, že
odvolací návrh matky nie je dôvodný. Určené výživné zodpovedá potrebám dieťaťa a rešpektuje zásadu
podieľania sa maloletého dieťaťa na životnej úrovni jeho rodičov.

O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. v spojení s §
224 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho
výsledku, ak sa konanie mohlo začať i bez návrhu. Konanie vo veci starostlivosti súdu o maloletých je
v zmysle § 81 ods. 1 O.s.p. konaním, ktoré možno začať i bez návrhu, preto rozhodol krajský súd o
trovách odvolacieho konania tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.