Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 41Cob/210/2012 z 29. 4. 2013 Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 29. apríla 2013, sp. zn. 41Cob/210/2012, ECLI:SK:KSBB:2013:6198899451.1 Krajský súd Banská Bystrica | 41Cob/210/2012 | ECLI:SK:KSBB:2013:6198899451.1 | 2013-04-29 | Rozsudok Oblasť práva: Obchodné právo – Obchodné záväzkové vzťahy Citované ustanovenia: § 33 ods. 1 ZKV, ZKV, § 369 ods. 1 ObZ, ObZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/68df1d4a-58c3-43ad-a3a5-c922a88cebe4 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2013:6198899451.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41Cob/210/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6198899451
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Križanová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6198899451.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Križanovej a
členiek senátu JUDr. Daniely Maštalířovej a JUDr. Miroslavy Púchovskej, v právnej veci navrhovateľa
INVEST KAPPA, a.s., so sídlom Dunajská Lužná, administratívna budov PD, IČO: 35 734 426,
zastúpeného Advokátska kancelária SCHULTZOVÁ& PARTNERS, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Digital
Park II, Einsteinova 25, IČO: 36 353 591 proti odporcovi Investičný fond Psips a.s, „ v likvidácii", so
sídlom v Banskej Bystrici, Rudlovská cesta 85, IČO: 30 230 217, o zaplatenie 18 % úroku z omeškania
ročne zo sumy 6.638,78 Eur, za obdobie omeškania od 15.4.2012 do 12. 2.2009, o odvolaní odporcu
proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 60 Cb 190/1998-172 zo dňa 23. marca 2012 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 60 Cb 190/1998-172 zo dňa 23. marca 2012 v
napadnutej časti výroku potvrdzuje.

Odporca je povinný nahradiť navrhovateľovi trovy odvolacieho konania - trovy právneho zastúpenia v
sume 333,80,- Eur.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresný súd Banská Bystrica č.k. 60 Cb 190/1998-172 zo dňa 23. marca 2012 zastavil
konanie v časti istiny 6.638,78,-Eur spolu s 18 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 6.638,78,-Eur
za obdobie od 10.7.1998 do 14.4.2000. Odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 18 % úrok z
omeškania ročne zo sumy 6.638,78,-Eur za obdobie omeškania do 15.4.2000 do 12.2.2009 a zároveň
mu uložil povinnosť nahradiť navrhovateľovi trovy právneho zastúpenia vo výške 1.000,50,-Eur na účet
právneho zástupcu navrhovateľa.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že pôvodný navrhovateľ X.. V. V., U., S. X, O. O., sa návrhom doručeným
súdu dňa 16.7.1998 domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy 6.638,78,-Eur s príslušenstvom z dôvodu,
že odporca mu nezaplatil paušálnu mesačnú odmenu za poskytnutú právnu pomoc za mesiac júl 1998
vo výške 6.638,78,- Eur ( 200.000,- Sk ), na ktorej sa dohodli v Mandátnej zmluve zo dňa 31.3.1995 v
spojení s Dodatkom č. 1 k zmluve zo dňa 26.6.1995. Keďže odporca sa dostal do omeškania s plnením
peňažného záväzku, uplatnil si pôvodný navrhovateľ popri istine 6.638,78,-Eur ( 200.000,-Sk ) i zákonný
úrok z omeškania vo výške 18 % ročne od 11.7.1998 do zaplatenia.

Keďže v priebehu súdneho konania došlo dňa 14.4.2000 k vyhláseniu konkurzu na majetok odporcu
( uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 51-24 K 83/00 zo dňa 14.4.2000 , toto súdne konanie
bolo ex offo prerušené.



Súd prvého stupňa z vykonaného dokazovania zistil, že medzi pôvodným navrhovateľom ako
mandatárom a odporcom ako mandantom došlo dňa 31.3.1995 k uzavretiu zmluvy o poskytovaní právnej
pomoci ( mandátnej zmluvy ) a dňa 20.6.1995 k uzavretiu Dodatku č. 1 k zmluve. Podľa článku V zmluvy
a Dodatku č. 1 sa zmluvné strany dohodli na mesačnej paušálnej odmene vo výške 6.638,78,-Eur
( 200.000,-Sk ). Mal preukázané, že odporca neuhradil pôvodnému navrhovateľovi dohodnutú odmenu
za mesiac júl 1998, ktorá bola splatná 10.7.1998 . Navrhovateľ si uplatnil aj právo na zaplatenie úroku
z omeškania vzhľadom na to, že odporca sa dostal do omeškania so splnením svojho peňažného
záväzku a to vo výške 18 % ročne od 11.7.1998 do zaplatenia. Pohľadávka, ktorá je predmetom tohto
sporu, bola v rámci konkurzného konania uspokojená v čiastočne a to vo výške istiny a príslušenstva
vyčísleného ku dňu vyhlásenia konkurzu na majetok odporcu 14.4.2000. Úroky, ktoré k istine pohľadávky
prirástli počas konkurzného konania, nemohli byť v rámci konkurzného konania uspokojené s poukazom
na ustanovenie § 33 ods. 1 písm.a) zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní, v znení ktoré
sa aplikuje na predmetné konkurzné konania. V priebehu konkurzného konania bola pohľadávka dňa
6.2.2002 Zmluvou o postúpení pohľadávky spísanej vo forme notárskej zápisnice postúpená z X..
V. V. na nadobúdateľa T.A.X. CO. CONSULTING CYPRUS Ltd. , so sídlom Limassol, Cyprus, a
následne dňa 20.2.2002 na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky spísanej vo forme notárskej
zápisnice bola pohľadávka postúpená na spoločnosť navrhovateľa. Dňa 13.2.2009 bola pohľadávka
spoločnosti čiastočne uspokojená z konkurznej podstaty odporcu na základe rozvrhového uznesenia zo
dňa 25.7.2008 v časti istiny a v časti úroku z omeškania vo výške 18 % ročne vyčísleného odo dňa
splatnosti mesačnej paušálnej odmeny za právne poradenstvo do dňa vyhlásenia konkurzu na majetok
odporcu 14.4.2000. Z dôvodu čiastočného uspokojenia predmetnej pohľadávky, právna zástupkyňa
navrhovateľa vzala návrh na začatie konania v tejto časti späť. Súd prvého stupňa preto v tejto časti
konanie zastavil podľa § 96 ods. 1 O.s.p.

Po čiastočnom späťvzatí návrhu predmetom sporu zostalo uplatnené právo na zaplatenie 18 % úroku
z omeškania ročne zo sumy 6.638,78,-Eur ( 200.000,-Sk) za obdobie omeškania od 15.4.2000 do
12.2.2009. Súd prvého stupňa mal v konaní preukázané, že odporca bol v omeškaní so zaplatením istiny
odo dňa nasledujúceho po vyhlásení konkurzu od 15.4.2000 do 12.2.2009 vzhľadom na to, že dňa do
13.2.2009 bol navrhovateľ čiastočne uspokojený z konkurznej podstaty. Navrhovateľovi preto vzniklo
právo na zaplatenie uplatneného úroku z omeškania. Uviedol, že príslušenstvo pohľadávky, ktoré vzniklo
po vyhlásení konkurzu a ktorého vznik po vyhlásení konkurzu a jeho narastanie priamo predpokladá
ustanovenie § 33 ods. 1 písm.a) , je vylúčené len z uspokojenia v rámci konkurzného konania,
avšak účinkami vyhlásenia konkurzu toto právo, vzniknuté po vyhlásení konkurzu nezaniká. Z právnej
úpravy vyplýva, že v prípade zrušenia konkurzu na majetok úpadcu, pokiaľ tento po zrušení konkurzu
ďalej existuje a nie je vymazaný z obchodného registra, je možné, aby veritelia svojich pohľadávok
neuspokojení vo forme úrokov z omeškania, ako príslušenstva k pohľadávke v rámci konkurzného
konania, uplatnili si tento svoj nárok po zrušení konkurzu voči dlžníkovi. Ďalej súd prvého stupňa uviedol,
že sa nestotožnil s obranou odporcu v tom smere, že pôvodný navrhovateľ neposkytoval odporcovi
žiadnu právnu pomoc, na základe ktorej by mu vzniklo právo na zaplatenie odmeny za právnu pomoc
v roku 1998 a 1999, pretože že pôvodnému navrhovateľovi bolo toto právo priznané právoplatným a
vykonateľným rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 28 Cbi 165/2001. S poukazom na
ustanovenie § 159 ods. 2 O.s.p. výrok tohto právoplatného rozsudku je záväzný nielen pre účastníkov
konania, ale aj pre všetky orgány. Naviac odporca vo vyjadrení k žalobe zo dňa 22.10.1999 uplatnený
nárok navrhovateľa v plnom rozsahu uznal. V odôvodnení tiež uviedol, prečo, nevykonal navrhnutý
dôkaz pripojenie súdneho spisu vedeného na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp.zn. 28 Cbi
165/2001, - vyžiadanie súdneho spisu z Okresného súdu Bratislava 1 pod sp.zn. 16 C 97/96, lebo
tieto dôkazy vo vzťahu k predmetu súdneho konania považoval za irelevantné. Poznamenal, že z
odôvodnenia rozsudkov vyplýva, že odporcovi boli sprístupnené spisy pôvodného navrhovateľa, tak aby
si mohol overiť poskytovanie právnej pomoci. Odporca prostredníctvom správcu konkurznej podstaty
mal po preskúmaní dokladov za to, že prihláška, ako aj žaloba navrhovateľa je oprávnená a nárok
navrhovateľa v celkovej výške 167.186,50,-Eur ( 5.036. 660,40,-Sk) bol nesporným a zaradený do
4.triedy bez práva na oddelené uspokojenie.

Z uvedených dôvodov súd prvého stupňa návrhu navrhovateľa vyhovel a o trovách konania rozhodol
podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v prospech navrhovateľa, ktorý bol v konaní plne úspešný.



Proti rozsudku v časti výroku, ktorým súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 18 %
úrok z omeškania ročne zo sumy 6.638,78,-Eur ( 200.000,-Sk) za obdobie omeškania od 15.4.2000 do
12.2.2009 a v časti výroku o trovách konania, podal zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca.
V odvolaní odvolateľ namietal, že konajúci súd sa vôbec nevysporiadal s právnymi argumentmi
navrhovateľa uvedenými v podaní, ktoré majú zásadný právny význam pri rozhodovaní o veci a nebral
do úvahy, že od januára 1996 na základe rozhodnutia MF SR bola správcom celej spoločnosti IF
PSIPS, a.s. „ v likvidácii“ Rudlovská cesta 85, Banská Bystrica a teda aj majetku tejto spoločnosti
určená Harvardská investičná spoločnosť, a.s. Bratislava, ktorá riadila činnosť odporcu. Zavedením
správy prešla pôsobnosť štatutárneho orgánu a dozornej rady na správcu podľa zákona č. 24/1992 Zb.
o investičných spoločnostiach a investičných fondov. Namietal, že súd nebral do úvahy, ani to, že v
predošlom konaní vedenom na Krajskom súde v Banskej Bystrici č.k. 28 Cbi 165/2001, ani v tomto
a ani v konkurznom konaní voči správcovi samotnému, nebolo žiadny spôsobom vôbec preukázané,
aká právna pomoc mala byť žalovanému poskytnutá zo strany pôvodného navrhovateľa v období od
februára 1998 až do júna 1999. Túto právnu pomoc pôvodný navrhovateľ nešpecifikoval , a ani ďalší
navrhovatelia, na ktorých prešla pohľadávka v konkurznom konaní.

Ďalej namietal, že súd prvého stupňa nebral do úvahy, že účastníkom konania vystupujúcim na strane
odporcu v incidenčnom konaní bol správca konkurznej podstaty v zmysle príslušných ustanovení ZKV,
ktorý uznal nepreukázanú pohľadávku. Pokiaľ v tomto konaní bývalý správca konkurznej podstaty uznal
pohľadávku navrhovateľa, takýto výsledok sporu mal význam iba pre účely konkurzného konania, v
ktorom bola prihlásená a uznaná pohľadávka zaplatená v plnej výške bez akéhokoľvek nároku na jej
doplatenie alebo doplatenia príslušenstva k nej.

Súdu prvého stupňa vytýkal aj to, že sa nevysporiadal s tým, či v čase podania žaloby pôvodný
navrhovateľ bol v žalobe označený správne, keďže správcom už v tom čase bola H Harvardská
investičná spoločnosť, a.s. Bratislava, a.s., ktorá v zmysle § 34 ods. 2, v spojení s § 37 Zákona č.
248/1990 Zb. nakladala v celom rozsahu s majetkom odporcu a vykonávala všetky úkony v mene tohto
investičného fondu. Rovnako aj v tomto prípade bolo možné viesť súdne a iné konanie iba voči správcovi.
Iba tento mohol v mene investičného fondu vykonávať procesné práva a povinnosti v konaní pred súdom
a to po dobu vykonávania správy, ktorý stav trval až do vyhlásenia konkurzu. V tejto súvislosti poukázal
na konanie vedené na Okresnom súde Bratislava I č.k. 16 C 97/l996 a zdôraznil, že záväzné ustanovenie
§ 34 a § 37 zákona č. 248/1992 Zb. o správcoch, nemožno opomenúť ani v tomto prípade.

Nesprávne je odôvodnenie súdu a tiež aplikácia § 33 ods. 1 písm.a), a § 14 Zákona o konkurze a
vyrovnaní, keď súd neberie do úvahy skutočnosť, že správca sa stal účastníkom konania a súčasne
prešlo na neho v celom rozsahu oprávnenie nakladať s majetkom podstaty a to, že úpadca prestal mať
akékoľvek dispozičné oprávnenie s majetkom spadajúcim do konkurznej podstaty nakladať.

Vytýkal súdu prvého stupňa aj to, že sa nevysporiadal s námietkou odporcu uvedenou v podaní zo
dňa 11.2.2011 , ani s ustanovením § 13 ods. 5 ZKV v znení účinnom v čase vyhlásenia konkurzu,
podľa ktorého dňom vyvesenia rozhodnutia o vyhlásení konkurzu sa dlžník stáva úpadcom. Ak sa
dlžník stal úpadcom, nemal žiadne oprávnenie samostatne konať, ani rozhodovať a disponovať s
majetkom úpadcu. Od úpadcu vôbec nebolo závislé žiadne plnenie záväzkov počas konkurzného
konania, ani tých, ktoré vznikli pred vyhlásením konkurzu, rovnako ani tých, ktoré neboli popreté
správcom. Samotný úpadca nemôže ani ovplyvniť dĺžku a trvanie konkurzného konania, neurčuje kedy,
a komu bude záväzok splnený, a ani to, ktorý záväzok bude uznaný, pretože to prislúcha tretej osobe a
to ustanovenému správcovi. Úpadca sa nemôže dostať do omeškania so splnením záväzkov po dobu
trvania konkurzu. Odvolateľ namietal aj to, že navrhovateľ nikdy nevyúčtoval odmenu žiadnym daňovým
dokladom a to aj napriek tomu, že súčasťou jeho pohľadávok mala byť 23 % DPH. Tento postup je v
rozpore so zákonom o DPH a je dôvodom na uloženie daňových sankcií. Na záver poznamenal, že bez
preukázania vecných a právnych dôvodov týkajúcich sa zaplatenia samotnej istiny, nemohlo vzniknúť
navrhovateľovi žiadne právo na zaplatenie úroku z omeškania, keď pri vyúčtovaný odmeny zvýšenej o
23 % DPH nepostupoval v súlade so zákonom o DPH.



Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd podľa § 220 O.s.p. zmenil rozsudok súdu prvého stupňa
v časti, v ktorej uložil odporcovi povinnosť zaplatiť úroky z omeškania a v časti výroku o trovách konania
tak, že žalobu v tejto časti zamietne a odporcovi prizná právo na náhradu trov konania.

K odvolaniu sa vyjadril navrhovateľ. Uuviedol, že žiadny zásadný význam pri rozhodovaní o veci nemala
skutočnosť, že majetok úpadcu spravovala Harvardská investičná spoločnosť, a.s. Navrhovateľ všetky
tvrdenia odporcu vo vzťahu k uplatnenému nároku považuje za právne irelevantné, ktoré nemajú oporu
v platných právnych predpisoch. V konaní bolo preukázané, že pohľadávka navrhovateľa, t.j. istina
spolu príslušenstvom, ku dňu vyhlásenia konkurzu, bola rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici
č.k. 28 Cbi 165/2001 zo dňa 13.6.2002 uznaná za oprávnenú čo do pravosti a výšky prihlásenej
pohľadávky, preto je ju potrebné považovať za zistenú a je možné pre túto zistenú pohľadávku
viesť exekúciu. Akékoľvek následné opakované preskúmanie pohľadávky navrhovateľa, ktorá bola
zistená v incidencnom konaní je neprípustné z dôvodu rest iudicata. V tomto konaní nie je možné
skúmať na základe čoho správca konkurznej podstaty úpadcu uznal pohľadávku navrhovateľa ako
pravú, ale je potrebné vychádzať z toho, že predmetná pohľadávka vrátane príslušenstva existuje.
V súvislosti s nárokom navrhovateľa na zaplatenie príslušenstva, ktoré k istine pohľadávky prirástlo
počas konkurzného konania uviedol, že s touto otázkou sa súd prvého stupňa vysporiadal v odôvodní
napadnutého rozhodnutia dostatočne , jasne a zrozumiteľne vyjadril právny názor na odporcom
uplatnené námietky. Uviedol, že pohľadávka, resp. jej rozsah prihlásený a uznaný v konkurznom
konaní nemusí byť identický s pohľadávkou veriteľa ako takou, pretože určité časti pohľadávky, ktoré v
konkurznom konaní nie je možné uspokojiť, napríklad úroky z omeškania, ktoré k pohľadávke prirástli po
vyhlásení konkurzu, ale na ktoré sa v konkurze neprihliada a nemôžu byť v rámci konkurzného konania
uspokojené, nezanikajú a po zrušení konkurzu je ich možné uspokojiť.

Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správny a zároveň
žiadal, aby mu súd priznal právo na náhradu trov odvolacieho konania v sume 270,54,-Eur.

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a podľa § 219 ods. 1 O.s.p. rozsudok okresného súdu v
napadnutej časti výroku potvrdil ako vecne správny.

Predmetom odvolacieho konania je posúdiť správnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktorým
prvostupňový súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 18 % úrok z omeškania ročne
zo sumy 6.638,78,-Eur ( 200. 000,-SK ) za obdobie omeškania od 15.4.2000 do 12.2.2009 a ktorým
uložil odporcovi povinnosť nahradiť navrhovateľovi trovy právneho zastúpenia. Z doposiaľ z vykonaného
dokazovania je nesporné, že medzi pôvodným navrhovateľom a odporcom bola uzavretá Mandátna
zmluva dňa 31.3.1995 a Dodatok č. l k zmluve dňa 26.6.1995. Navrhovateľ sa na základe zmluvy
zaviazal poskytovať odporcovi právnu pomoc, zastupovať ho v konaní pred súdmi, štátnymi notárstvami,
ostatnými štátnymi orgánmi a inými právnymi subjektami, spracúvať právne rozbory, spisovať zmluvy,
vykonávať úkony podľa pokynov a potrieb klienta. Podľa článku V zmluvy a dodatku č. 1 zmluvy , odporca
sa zaviazal zaplatiť mesačnú paušálnu odmenu navrhovateľovi vo výške 6.638,78,-Eur ( 200.000,-
Sk ). Pôvodný navrhovateľ sa návrhom domáhal zaplatenia pohľadávky, ktorá tvorila mesačnú paušálnu
odmenu vo výške 6.638,78,-Eur ( 200.000,-Sk) za mesiac júl 1998 spolu s príslušenstvom . Krajský súd v
Banskej Bystrici uznesením č.k. 51-24 K 83/2000 zo dňa 14.4.2000 vyhlásil konkurz na majetok úpadcu,
preto toto konanie na základe zákona o konkurze a vyrovnaní bolo prerušené. Navrhovateľ si uplatnenú
pohľadávku zákonným spôsobom prihlásil v konkurznom konaní , t.j. prihlásil si istinu a úrok z omeškania
vyčíslený ku dňu vyhlásenia konkurzu. V rámci konkurzného konania bola čiastočne uspokojená
pohľadávka, ktorá bola predmetom tohto sporu a to vo výške istiny a príslušenstva vyčísleného ku dňu
vyhlásenia konkurzu na majetok odporcu 14.4.2000. Z tohto dôvodu navrhovateľ vzal návrh na začatie
konania v tejto časti späť, a súd prvého stupňa podľa § 96 ods. 1 O.s.p. konanie v tejto časti zastavil.

Predmetom sporu zostalo uplatnené právo na zaplatenie 18 % úroku z omeškania ročne za obdobie
od 15.4.2000 do 12.2.2009. Kedy došlo k uspokojeniu pohľadávky v rámci konkurzného konania.
Príslušenstvo pohľadávok v občianskoprávnych a obchodnoprávnych vzťahoch je upravené v § 121
ods. 3 Občianskeho zákonníka. Podľa tohto ustanovenia príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky



z o omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením. Z uspokojenia je vylúčené
len to príslušenstvo pohľadávky, na ktoré vzniklo právo po vyhlásení konkurzu. Veriteľ si môže uplatniť
príslušenstvo pohľadávky, na ktoré mu vzniklo právo do vyhlásenia konkurzu.

Predmetom tohto sporu je uplatnené právo na zaplatenie príslušenstva pohľadávky, ktoré síce vzniklo
pred vyhlásením konkurzu a ide o pokračujúci úrok, ktorý odo dňa vyhlásenia konkurzu nie je možné
uspokojiť.

Tieto pohľadávky z hľadiska hmotného práva nezanikajú a po zrušení konkurzu je ich možné uspokojiť
v súdnom alebo inom konaní, ak dlžník bude existovať a bude mať majetok ( § 33 ods. 1 písm.a) ZKV
v znení platnom do 31.12.2005 ). V konaní bolo nesporne preukázané, že odporca bol v omeškaní
úhradou istiny v rozhodujúcom období, preto súd prvého stupňa rozhodol v súlade s ustanovením § 369
ods. 1 Obchodného zákonníka, keď navrhovateľovi priznal právo na zaplatenie úroku z omeškania za
omeškanie so splnením záväzku v tomto období.

Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza zo
skutkového zistenia, ktoré má oporu vo vykonanom dokazovaní a že toto rozhodnutie spočíva na
správnom právnom posúdení veci. Je zrejmé, že pre právne posúdenie a správne rozhodnutie veci majú
základný význam ustanovenia § 33 ods. 1 písm.a) zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v
znení platnom do 31.12.2005, ustanovenie § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka.

Odvolanie odporcu neobsahuje žiadne nové právne relevantné tvrdenia a dôkazy, ktoré by mohli
ovplyvniť správnosť napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa. Odvolací súd konštatuje, že nebolo
potrebné zaoberať sa tvrdením odporcu v súvislosti s nárokom navrhovateľa na zaplatenie istiny
6.638,78,-Eur ( 200.000,-Sk) spolu s príslušenstvom za obdobie od 10.7.1998 do 14.4.2000, pretože táto
pohľadávka prihlásená v konkurznom konaní bola právoplatným rozsudkom Krajského súdu v Banskej
Bystrici č.k. 28 Cbi 165/2001 zo dňa 13.6.2002 zistená ako oprávnená so zaradením do 4. tredy bez
práva na oddelené uspokojenie a v rámci konkurzného konania bola aj uspokojená. Následné zisťovanie
oprávnenosti uplatnenej pohľadávky v tomto štádiu konania je právne irelevantné. Je potrebné zdôrazniť,
že odvolací súd sa nezaoberal ďalšími novými tvrdeniami a skutočnosťami uvádzanými odvolateľom v
podanom odvolaní, keďže ich odvolací súd nepovažoval za odvolacie dôvody vzhľadom na to, že neboli
uplatnené pred súdom prvého stupňa ( § 205a ods. 1 O.s.p. ).

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny podľa § 219 ods.
1 O.s.p. a v celom rozsahu sa stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia.

Odvolací súd o trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. v prospech
navrhovateľa, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný. Trovy navrhovateľa pozostávajú z trov právneho
zastúpenia za 1 úkon právnej pomoci vyjadrenie k odvolaniu vo výške 270,54,-Eur, režijného paušálu
vo výške 7,63,-Eur a 20 % DPH vo výške 55,63,-Eur podľa § 14 ods. 1 písm.b), § 16 ods. 3 a § 18
ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb v platnom znení. Odvolací súd navrhovateľovi priznal náhradu trov odvolacieho konania celkom
vo výške 333,80,-Eur.

Rozsudok bol jednohlasne schválený členmi senátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné