Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 17Co/148/2018 z 19. 11. 2018 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trenčín z 19. novembra 2018, sp. zn. 17Co/148/2018, ECLI:SK:KSTN:2018:3515205850.1 Krajský súd Trenčín | 17Co/148/2018 | ECLI:SK:KSTN:2018:3515205850.1 | 2018-11-19 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Spotrebiteľské zmluvy Citované ustanovenia: § 387 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/96c056b8-04f7-4f1c-ba6a-9715473ad1b6 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2018:3515205850.1 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/148/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3515205850
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Janáková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3515205850.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v spore žalobcu: Y., o zaplatenie 600,50 eur s prísl., o odvolaní žalovanej proti
rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 12. septembra 2017, č.k. 8C/51/2015-51,
takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, vo výroku I. v splatnosti peňažného plnenia, p
o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi
sumu vo výške 144,32 eur s 8,25 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 144,32 eur od 30.05.2015
do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku, výrokom II. vo zvyšnej časti žalobu zamietol
a výrokom III. žalovanej nepriznal náhradu trov konania. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že žalobca
sa podanou žalobou domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 600,55 eur spolu s vyčísleným ročným
úrokom z omeškania vo výške 60,13 eur, úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy
600,55 eur od 30.05.2015 do zaplatenia a nahradenia trov konania. Súd úvodom konštatoval, že
zmluvu uzavretú medzi stranami je potrebné považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere aj podľa
zákona o spotrebiteľských úveroch. Uvedený zákon v citovanom § 9 ods. 2 upravuje náležitosti,
ktoré musí zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovať. Podľa písm. k) uvedeného ustanovenia, zmluva
musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v
ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Zmluva obsahuje len výšku splátok (v neurčitom
percentuálnom vyjadrení) bez toho, aby bolo vymedzené, kedy je splatná prvá splátka, od ktorého
termínu sa odvíja splatnosť ďalších splátok, a konečná splatnosť úveru, ktorá je taktiež povinnou
náležitosťou zmluvy podľa písm. f) vyššie uvedeného ustanovenia. Výška splátok je uvedená len
všeobecne, hoci § 9 ods. 2 písm. k) vyžaduje uvedenie výšky, počtu a termínov splátky istiny, úrokov
a iných poplatkov, t. j. zo zmluvy má byť zrejmá okrem iného výška splátky istiny, výška splátky
úrokov a výška splátky poplatkov. Ďalej súd uviedol, že zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje
ročnú percentuálnu mieru nákladov (iba priemernú hodnotu RPMN) a celkové náklady spotrebiteľa
spojené so spotrebiteľským úverom vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy
o spotrebiteľskom úvere. Predmetná zmluva obsahuje v bode 40. údaj o tom, že žalovanej
bol poskytnutý úverový rámec vo výške 710 eur a táto skutočnosť bola právnemu predchodcovi žalobcu
pri uzatváraní zmluvy známa, preto mal určiť RPMN z poskytnutého úverového rámca pri uzatvorení
zmluvy. Teda i táto náležitosť podľa súdu v predmetnej zmluve chýba. Ďalej súd poukázal na to, že
v zmluve nie je jednoznačne uvedený údaj o úrokovej sadzbe. Pod položkou s číslom 42 zmluvy
je uvedená ročná úroková sadzba 26,28 %, 11,88 % *.V záverečnej časti zmluvy malými a takmer
nečitateľnými písmenami sa pri symbole * nachádza vysvetlenie, že údaj je závislý "na výške čerpanej
čiastky viď. Sadzobník". Takéto dojednanie ročnej úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru súd nemohol



považovať za dostatočne zrozumiteľné a prehľadné pre priemerne informovaného spotrebiteľa. Súd
dodal, že úroková sadzba spotrebiteľského úveru musí byť dojednaná jasným, zrozumiteľným a presným
spôsobom neumožňujúcim špekulácie o jej výške, čo uvedené zmluvné dojednanie nespĺňa. Absenciu
uvedených náležitostí v zmluve zákon postihuje tým, že sa úver v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) zákona o
spotrebiteľských úveroch považuje za bezúročný a bez poplatkov. Žalobcovi ako právnemu nástupcovi
veriteľa žalobcu preto vzniklo právo iba na zaplatenie nevrátených finančných prostriedkov poskytnutých
žalovanej formou výberu kartou. Žalobca preukázal, že žalovaná čerpala na základe úverovej karty
úver vo výške 712,42 eur a zaplatila z titulu tohto úveru právnemu predchodcovi žalobcu 568,10 eur.
Vychádzajúc z uvedeného vznikla žalovanej povinnosť vrátiť žalobcovi len hodnotu poskytnutého úveru,
a preto súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 144,32 eur. Nakoľko žalovaná nesplnila
svoj záväzok a dostala sa s plnením svojich finančných záväzkov voči žalobcovi do omeškania,
súd žalobcovi priznal aj úroky z omeškania. Pokiaľ ide o príslušenstvo žalovanej sumy, žalobca si uplatnil
vyčíslený úrok z omeškania vo výške 60,13 eur a úrok z omeškania vo výške 8,25 % eur ročne zo sumy
600,55 eur od 30.05.2015 do zaplatenia. Súd žalobcovi ním vyčíslený kapitalizovaný úrok z
omeškania vo výške 60,13 eur nepriznal, nakoľko žalobca jeho výšku nepreukázal (bol vypočítaný aj zo
sumy presahujúcej priznanú sumu 144,32 eur, čo je viac ako samotná výška poskytnutého úveru, ktorý
sa, ako už bolo uvedené, považuje za bezúročný a bez poplatkov). Pokiaľ ide o požadované úroky z
omeškania vo výške 8,25 % eur ročne zo sumy 600,55 eur od 30.05.2015 do zaplatenia, súd vyhovel
žalobe iba čiastočne, keď žalobcovi priznal úroky z omeškania vo výške 8,25 % ročne z priznanej sumy
144,32 eur, a to od 30.05.2015 do zaplatenia. O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade s § 255
ods. 1 , 2, v spojení s § 262 ods. 1 CSP tak, že pomerne úspešnejšej žalovanej priznal náhradu trov
konania vo výške 51,96 %. Žalovaná si však trovy konania neuplatnila, trovy jej v konaní ani nevznikli.
Preto súd žalovanej náhradu trov konania nepriznal.

2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná. Uviedla, že sa
stotožňuje s rozsudkom a uznáva dlžnú sumu 144,32 eur s príslušenstvom, avšak vzhľadom k tomu, že
je rozvedená a má dve maloleté deti, žiadala odvolací súd o splátkový kalendár s mesačnou splátkou
po 10 eur.

3. K podanému odvolaniu žalovanej sa žalobca písomne nevyjadril.

4. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie
je potrebné v napadnutej časti, vo výroku I. v splatnosti peňažného plnenia ako vecne správny podľa
§ 387 ods. 1 CSP potvrdiť.

5. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II., ktorým súd vo zvyšnej časti žalobu zamietol a vo výroku
III. o trovách konania odvolaním napadnutý nebol, preto je rozsudok súdu prvej inštancie v týchto
výrokoch právoplatný a týmto rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknutý (§ 367 ods. 2 CSP).

6. Ustanovenie § 232 ods. 3 CSP upravuje lehotu, v ktorej je potrebné splniť povinnosť uloženú v
rozsudku. Základná zákonná lehota je tri dni a začína plynúť od právoplatnosti rozsudku. Zákonná
úprava tejto lehoty však pripúšťa výnimku, keď v odôvodnených prípadoch môže súd určiť dlhšiu lehotu,
čo zahŕňa aj možnosť určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať v splátkach, ktorých výšku a podmienky
zročnosti určí súd, pričom súd súčasne môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej splátky má za
následok splatnosť celého plnenia (§ 232 ods. 4 CSP).

7. Súdna prax pri úvahe o určení lehoty na splnenie povinnosti alebo pri určení, že peňažné plnenie sa
môže vykonať v splátkach, vychádza z konkrétnych okolností prípadu. Je nutné prihliadnuť na osobné
a majetkové pomery sporových strán, výšku priznaného plnenia, platobnú schopnosť žalovaného,
prejavenú snahu o plnenie záväzku žalovaným, dobu, po ktorej by umožnením vykonania plnenia v
splátkach došlo k zaplateniu prisúdenej sumy s tým, aby nepredstavovala neúmerné zvýhodnenie
dlžníka na úkor veriteľa (čo zohľadní pri výške splátok a podmienkach ich zročnosti) ako aj to, či povolenie
plnenia prisúdenej sumy v splátkach neprimerane nezasiahne do majetkových pomerov veriteľa.
Preto súd musí určiť lehotu na plnenie tak, aby jej dĺžka nepoprela samotný účel súdneho konania a v
konečnom dôsledku viedla k odstráneniu právnej neistoty medzi sporovými stranami.



8. Je zrejmé, že povolenie splátok povinnému subjektu (žalovanému) je vždy zásahom do práva
oprávneného subjektu (žalobcu) na dosiahnutie priznaného plnenia, a preto je súd povinný náležite
preskúmať osobné a majetkové pomery žalovaného.

9. Odvolací súd má za to, že žalovaná svoju platobnú neschopnosť uhradiť uloženú povinnosť voči
žalobcovi naraz nepreukázala. Žalovaná v priebehu konania pred súdom prvej inštancie nepredložila
žiadne listinné dôkazy preukazujúce jej tvrdenia o nepriaznivej finančnej situácii. V spore zistený
skutkový stav tak nijako neodôvodňuje, aby bolo žalovanej povolené splácať žalobcovi priznané peňažné
plnenie v splátkach.

10. Naviac, keďže odvolací súd rozhoduje o odvolaní žalovanej až po 12 mesiacoch od podania
odvolania, za uvedené obdobie mala žalovaná možnosť si jednotlivé splátky odkladať a v súčasnosti by
z týchto finančných prostriedkov už nemal byť pre ňu problém svoju povinnosť voči žalobcovi splniť.

11. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. v splatnosti peňažného plnenia ako
vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

12. V odvolacom konaní mal plný úspech žalobca, preto mu vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho
konania podľa 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP. V konaní mu však žiadne trovy nevznikli, preto
odvolací súd vyslovil, že žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

13. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).